Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201775
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8512201775.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu I. P. nar. X.X.XXXX,

bytom I.. G.. J. č. 4, XXX XX H., pr. zast. JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou AK, kpt. Nálepku 5,
080 01 Prešov proti žalovanému E. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX, pr. zast. JUDr.
Karin Grabanovou, advokátkou AK, Vodná 3, 040 01 Košice v konaní o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu výkonom práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou na súd dňa 3.4.2012 sa žalobkyňa domáhala určenia, že nadobudla právo

zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, ktoré pozostáva z jej práva prechodu (používanie
spoločného dvora) peši, vozom i autom cez pozemok žalovaného parcela C KN 305 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 47 m2, LV č. XXX kat. územia Q., obec Q., okres J. Q. na susediaci pozemok
žalobkyne - parcela C KN 304/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2, LV č. XXX kat. územia
Q., obec Q., okres J. Q., žalovaný cez uvedený pozemok par. C KN 305 zastavené plochy a nádvoria o
výmere 47 m2, LV č. XXX kat. územia Q. je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyne peši,
vozom i autom na jej susediaci pozemok parcela C KN 304/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere

554 m2, LV č. XXX kat. územia Q.. Zároveň požadovala nahradiť trovy konania.

6C/33/2012
-2-

2. Žalobkyňa žalobu dôvodila tým, že ona i jej právni predchodcovia starí rodičia i rodičia používali

spoločnú prístupovú cestu, ktorú tvorí parcela C KN 305 a ktorá je jediným prístupom k jej rodinnému
domu číslo súpisné 46 postaveného na parcele C KN 304/1 ako aj k záhrade pozemku C KN 304/2.
V súčasnosti je parcela C KN 305 zastavané plochy a nádvoria vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Titul nadobudnutia uvedenej parcely je podľa jej názoru sporný a na liste vlastníctva 578 sa ako spôsob
nadobudnutia uvádza žiadosť o zápis geometrického plánu. Parcela C KN 305 celé roky slúžila ako
prístupová cesta (peši, vozom, autom) k rodinnému domu aj keď vecné bremeno nebolo zapísané v
katastri nehnuteľnosti. Dôkazom o tom, že parcela č. 305 - spoločný dvor je prístupovou komunikáciou

je aj výkaz výmer zo dňa 12.9.1984 vyhotovený Geodézia n.p. Prešov OEN 3404 Stará Ľubovňa. Potom
ako sa matka žalobkyne v auguste 2007 odsťahovala zo zdravotných dôvodov do H. žalovaný postavil
murovaný plot spojený pevným základom so zemou s dreveným čiastočne nepriehľadným oplotením privstupe na spoločný dvor, čím zabránil v prístupe na ich pozemok. Žalovaný tvrdil, že k stavbe plotu ho
oprávňovalo jeho vlastníctvo k parcele C KN 305.

3. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že podľa geometrického plánu zo dňa 17.9.1984 v časti výkaz výmer
je otec žalobkyne R. M. uvedený ako podielový spoluvlastník v podiele 1 parcely C KN 305 o výmere 47
m2. Pozemok parcelu C KN 305 žalovanému údajne darovala pani E. P.. Vzhľadom na to, že od roku
2007 žalovaný zabraňuje prechádzať cez jeho pozemok (využívaný ako spoločný dvor), pričom od roku
1915 právni predchodcovia žalobkyne ako i ona boli nepretržite a dobrej viere (dobromyseľne) za to, že

ide o spoločný dvor, ktorý ona i jej právni predchodcovia užívali ako prístupovú komunikáciu k svojim
nehnuteľnostiam, podala žalobu na súd.

4. Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2012 sa žalovaný vyjadril k žalobe, pričom uviedol, že podľa
údajov súboru popisných informácii Správy katastra J. Q. je vedený v LV č. XXX pre kat. územia Q. ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti - parcela reg. C evidovaná na katastrálnej mape pod č. KN 306 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 689 m2, teda parcela C KN 305 zastavané plochy a nádvoria nie je vedená
v súbore popisných a v súbore geodetických informácii Správy katastra J. Q. pre kat. územia Q. a teda
nemôže byť ani predmetom konania na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom
práva (vydržaním) podľa § 151o ods. 1 a § 134 OZ. Navrhol súdu vyžiadať si LV XXX kat. územia Q. a
zároveň navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa v priebehu konania niekoľkokrát menila a upravovala petit žaloby, a to dňa 20.4.2012, dňa
31.8.2012 a dňa 1.7.2013, pričom po tejto poslednej úprave petitu žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa
nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu
(peši, vozom i autom) cez pozemok žalovaného parcela reg. C KN 306/2 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 47 m2, kat. územie Q., obec Q., okres J. Q. podľa geometrického plánu č. 24/2013 zo
dňa 3.6.2013 vyhotovený GEOPROJEKT, Konštantínová 6, Prešov, Ing. Jurajom Jechom v rozsahu
označenomvgeometrickompláneakod306/2nasusediacipozemokžalobkyneparcelareg.CKN304/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2, list vlastníctva č. 704, kat. územia Q., obec Q., okres
J. Q., žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva. Zároveň si uplatnila trovy konania. Súd uznesením

zo dňa 16.12.2013 pripustil zmenu petitu

6C/33/2012
-3-

žaloby v zmysle podania právnej zástupkyne žalobkyne doručeného súdu 1.7.2013. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2014.

6. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov,
obhliadkounamiestesamomakoajoboznámenímsalistinnýmidôkazmi,atožalobou,listomvlastníctva

č. XXX kat. územia Q. vyhotoveného dňa 20.8.2007, LV č. XXX, snímkou z katastrálnej mapy,
geometrickým plánom vyhotoveného dňa 17.9.1984, osvedčením o dedičstve D 288/99, Dnot 170/99
zo dňa 25.1.2000, výpisom z pozemkovej knihy č. zápisnice 105 kat. územia Q., LV č. XXX kat. územia
Q., archívnym materiálom k LV č. XXX kat. územia Q., LV č. XXX kat. Q., H. XXX kat. územia Q., H.
XXX kat. územia Q., identifikáciu parciel H. XXX a XXX, H. XXX, kópiou záznamu zaniknutých mpč. kat.

územia Q., geometrickým plánom na zlúčenie parciel č. 306 vyhotoveného Miroslavom Ščurkom dňa
16.12.2011 a zistil nasledovné:

7. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územia Q., parcely
registra C evidované na katastrálnej mape, parcela č. 304/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 554

m2, parcela č. 304/2 záhrady o výmere 224 m2, rodinného domu číslo súpisné 46, postaveného na
parcele č. 304/1.

8. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územia Q., parcely
registra C evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere

689 m2.

9. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že v roku 2007 kedy odišla jej matka bývať do H. žalovaný
postavilodhlavnejcestyplotčímzabránilkprístupukjejrodičovskémurodinnémudomu,pričomuviedla,že prístup bol stále spredu od hlavnej cesty cez parcelu č. 305 ako obecnú cestu. Od detstva sa
pamätá, že prístup bol cez parcelu 305, pričom cez predmetnú cestu prechádzali aj poľnohospodárske
stroje kombajn, veľké vozy so senom, osobné i nákladné autá. V roku 2010 si našli kupca avšak tento

následne odstúpil od kúpnej zmluvy, nakoľko nemal prístup k rodinnému domu. V lete 2011 zistila, že
prístup k jej pozemku je zatarasený ďalším múrikom a teda k rodičovskému domu nie je žiaden prístup
a v prípade požiaru sa tam nedostane žiadne auto. Pri rodičovskom dome je predzáhradka, ktorá je
v rozmedzí 60 až 70 cm a je úzka na to, aby slúžila ako prístup autom. Podľa vedomostí žalobkyne,
jej otec tvrdil, že sporný prístupový pozemok slúžil ako dedinská spoločná cesta. Teda pozemok nebol

ani žalovaného, ani právnych predchodcov žalobkyne a až po smrti otca žalobkyne žalovaný začal
vykonávať úkony a hradiť si predmetnú nehnuteľnosť, teda vstup do domu bol obecný. Žalobkyňa na
pojednávaní dňa 8.11.2012 uviedla, že jej otec R. stále tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom na
spornej nehnuteľnosti, je to spoločná prístupová cesta a patrí im.

10. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že rodinný dom kúpil v roku 1954, resp. 1955 od rodiny P.. Ďalej

uviedol, že bráničku medzi susediacimi pozemkami postavil asi v roku 2010, a to z toho dôvodu, že sa
obával, že žalobkyňa predá pozemok, ľuďom ktorí sú neprispôsobiví. Bránu od hlavnej cesty postavil v
roku 2007 kvôli tomu, aby tam neparkovali cudzie autá a následne plot murovaný s pletivom ako uvádza
žalobkyňa postavil na svojom pozemku pred dvoma rokmi. Podľa jeho názoru má žalobkyňa prístup k
svojmu rodinnému

6C/33/2012
-4-

domu cez predzáhradku, pešo. Ďalej poukázal na to, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a
ním bol spor, nakoľko otec žalobkyne vytvoril záhradku na jeho pozemku, ktorú si ohradil betónovým

múrom, ktorú mal následne odstrániť, čo však neurobil. Žalovaný ďalej uviedol, že v podstate do roku
1990 nebýval v rodinnom dome postavenom na parcele 306, teda právni predchodcovia žalobkyne, si
mohli robiť čo chceli. Nikdy neboli medzi nimi vážnejšie nezhody, spor nastal až ohľadne predzáhradky.
Uviedol, že pôvodne sa chodilo cez pozemky voľne neboli žiadne bránky.

11. Svedok H. M., ktorý je strýkom žalobkyne uviedol, že prístupová cesta k sporej nehnuteľnosti bola
voľná bez oplotenia a o cestu sa starala obec. Prístupová cesta teda spoločný dvor, ktorý je predmetom
sporu bola stále ich, lebo keby nebola ich vlastníctvom nemali by sa ako dostať k pozemkom.

12. Svedkyňa U. C., ktorá je tetou žalobkyne uviedla, že cesta, ktorá je predmetom konania cez túto

chodila od malička, nakoľko iná cesta nebola. Ďalej sa vyjadrila, že právni predchodcovia žalobkyne
zbúrali pôvodný drevený dom a postavili nový, ktorý bol takých istých rozmerov ako pôvodný drevený
dom. Ďalej uviedla, že cez spornú nehnuteľnosť chodili všetci, ktorí išli k M. - právnym predchodcom
žalobkyne.

13. Svedkyňa I. W. uviedla, že sporná nehnuteľnosť bola spoločnou prístupovou cestou na jednu i druhú
stranu, verejnou prístupovou cestou.

14. Svedok D. P. uviedol, že prístupová cesta, ktorá je predmetom sporu tam bola odjakživa odkedy sa
pamätá, avšak došlo k zahradeniu zo J. strany a ťažšie sa vchádza autom dnu. Čo sa pamätá chodil

s autom, vozieval drevo a to k otcovi žalobkyne. Ďalej uviedol, že iná prístupová cesta k domu nie je.
Svedok sa nevedel vyjadriť či išlo o obecnú cestu.

15. Svedok H. A. uviedol, že prístupová cesta bola stále voľná, chodila sa cez ňu vozom i koňmi „kapura
tam nikdy nebola“, stále to bolo voľné, otvorené. V súčasnej dobe prístup k domu žalobkyne nie je.

16. Starosta obce Q. O.. D. U. písomne dňa 8.4.2016 súdu oznámil, že obec E. J. - žalovanému nevydala
stavebné povolenie na stavbu betónového plotu a brány ani oznámenie k ohláseniu drobnej stavby,
nakoľko odporca obci postavenie betónového plotu a brány neohlásil. Až dodatočne v novembri 2011
oznámil obci, že v mesiaci júl hradil časť svojho pozemku pri rodinnom dome .

17. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní žiadala vypracovať znalecký posudok za účelom
identifikovania či v pôvodnej pozemnoknižnej zápisnici boli ťarchy, nakoľko má za to, že predmet sporu
bol spoločným dvorom, pričom spoločný dvor riešený v mapách katastrálneho operátu už v roku 1974a uvedená skutočnosť bola zapísaná na liste vlastníctva žalovaného do roku 2012 a žalobkyňa sa na
svoje parcely nedostane, a tak rodinný dom a parcely nie sú schopné užívania. Ďalej žiadala v konaní
vyžiadať si z archívov Č.d. 964/1963, 2686/1963. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej

poukázala, že sporná parcela je súčasťou mpč. 28 a v danom prípade spoločný dvor tu je od nepamäti
a výkon práva prechodu tu bol daný a v súčasnej dobe je blokovaný. Má za to, že spoločný dvor bol
6C/33/2012
-5-

v pozemkovej knihe zapísaný, nakoľko zápisnici 105 kat. územia Q. je uvedené, že ťarchy nie sú
vyžiadané. Poukázala na geometrický plán z roku 1984, kde je uvedené, že sporná parcela je vedená
vlastnícky v 1 pre R. M., ktorý je otcom žalobkyne a v 1 na pána A., ktorý je právnym predchodcom
žalovaného. Kataster zlúčil pôvodnú parcelu 305 z parcelou 306, teda spoločný dvor sa dostal do
výlučného vlastníctva žalovaného. Má za to, že predmetné vecné bremeno žalobkyňa a jej právni
predchodcovia vydržali a je tu od nepamäti.

18. Právny zástupca žalovaného v konaní namietal, že zo strany žalobkyne je snaha zisťovať
vlastnícky stav, pričom predmetom konania je zriadenie vecného bremena, čo sú dve nesúvisiace
veci. Z tohto dôvodu namietal aj vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko otázky žalobkyne
sa týkajú preukazovania jej vlastníckeho práva, resp. popierania vlastníckeho práva žalovaného k

spornému pozemku. Uviedol, že doposiaľ v konaní nebola preukázaná oprávnenosť vstupu držby
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, taktiež dobromyseľnosť pri držbe tohto práva uviedol, že
geometrický plán z roku 1984, ktorý bol vyhotovený právnym predchodcom žalobkyne nebol nikdy
zapísaný do katastra nehnuteľnosti ani do evidencie nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutia rozsudok
NS ČR sp. zn. 22Cdo/2887/2004, z ktorého vyplýva, že vydržanie práva cesty nemôže byť v dobrej

viere účastník, ktorý sa považoval za spoluvlastníka pozemku, resp. vlastníka pozemku, na ktorom má
byť vykonávané právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ďalej uviedol že ak žalobkyňa tvrdí, že malo
ísť o obecnú cestu a mala byť v tomto smere dobromyseľná ohľadne výkonu práva zodpovedajúcemu
bremenu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2Cdon/1728/1999, z ktorého je vyvodený záver,
že ten ktorý v domnení, že ide o verejnú cestu nie je v oprávnenej držbe práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu. Ďalej v konaní žalobkyňa prezentovala, že ide o účelovú komunikáciu, čo má
byť ďalší spôsob výkonu spornej nehnuteľnosti a v tomto smere poukázala na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo/1417/2001. Uviedol, že nie je preukázaný titul vstupu do dobromyseľnosti do držby,
nakoľko v konaní žalobkyňa uvádza rôzne časové úseky. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol,
že spôsob využitia pozemku je len informatívny a ide o štatistický údaj a nemá nič spoločné vecnými

právami. Tvrdenie, že cesta bola užívaná od nepamäti, nie je spôsobilou skutočnosťou na oprávnenosť
vstupu do držby. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemal dlhodobo dosah na
svoju nehnuteľnosť, nakoľko pracoval ako vojak z povolania a preto nevedel ovplyvniť kto a akým
spôsobom ju užíval. To čo uviedli svedkovia, že sa chodilo po tomto priestranstve, pretože bolo voľné,
nepreukazujeoprávnenosťvstupudodržbyvecnéhobremena.Žalovanýjevýlučnýmvlastníkomspornej

nehnuteľnostiajevzmysleust.OZoprávnenýneobmedzeneužívaťsvojpredmet,tedatvrdeniaohľadne
ohradzovania, resp. zahradzovania pozemku sú irelevantné a vzhľadom na uvedené žiadal žalobu
zamietnuť.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

20. Podľa § 80 písm. c) OSP účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

21. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak
6C/33/2012
-6-

je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.22. Podľa § 151n ods. 1 OZ (ďalej len OZ) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

23. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

24. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v
spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva(vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

25. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

26. Podľa § 134 ods. 2 OZ (2) takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených

právnických osôb (§ 125).

27. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

28. Podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona, k zmluve, verejnej listine alebo inej
listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálny rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako
aj k zmluve verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj
geometrický plán.

29. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníctva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným
predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom

ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo
beztoho aby sa o tom muselo rozhodnúť. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia
držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe;
c) spôsobilosť predmetu vydržania.

6C/33/2012
-7-

30. Vydržať vlastnícke práve môže len oprávnený držiteľ t.j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou a

je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotené objektívne,
preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na
zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť okrem iných spôsobov aj výkonom práva, t.j. vydržaním pri splnení zákonných podmienok

podľa § 134 OZ.

31. Medzi typické prípady vecných bremien patrí právo prejazdu, prechodu, verejné cesty cez cudzí
pozemok.Kvydržaniuprávazodpovedajúcemuvecnémubremenunestačíibafaktickývýkontohtopráva
ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo

prináleží. Dobrá viera, ale nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí existovať i
nejaký právny dôvod a to taký, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť
obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšounevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene
pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho
oprávneným vykonávateľom.

32. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí len
preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok
možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov. Môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže
ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa

niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napr.
prechádza cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je iba ten,
kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrí, nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve.

33.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktorájedanásozreteľomvšetkyokolnostiveci,samusívzťahovať

aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ
práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť o ktorý inak spôsobilý titul
nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo dôjsť (uznesenie NS SR sp. zn. 4M
Cdo/13/2008).

34. Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože otázky ktoré navrhla
uložiť znalcovi (čl. 256) nepreukazujú nadobudnutie práva vecného bremena - práva prechodu, ktoré by
mali nadobudnúť právni predchodcovia žalobkyne.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne a preto

ju v celom rozsahu zamietol, a to z týchto dôvodov.

36. Predmetom konania je žaloba týkajúca sa vecných bremien. Žalobkyňa sa domáhala ako osoba
z vecného bremena, že jej vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
oprávnenie prechádzať peši, vozom i autom cez pozemok žalovaného parcelu reg. C KN 306/2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 kat. územia Q..
6C/33/2012
-8-

Nadobudnutie tohto práva prechodu opierala o titul vydržania ako oprávneného držiteľa so započítaním

oprávnenej držby jej právnych predchodcov, pretože so zreteľom na všetky okolnosti počas celej
vydržacej doby od roku 1915, vykonávali právo prechodu v dobrej viere, že im patrí.

37. V danej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 OSP). Ide teda o určenie
existencie vecného bremena nezapísaného v katastri nehnuteľnosti. V konaní žalobkyňa žiadnym

spôsobom nepreukázala a ani netvrdila naliehavosť právneho záujmu na takomto určení. Naliehavý
právny záujem musí žalobca preukázať, naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný
uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto
tvrdeníjepovinnýnavrhnúťdôkazy.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodnutieonaliehavomprávnomzáujme
je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom

pre zastavenie konania či odmietnutie žaloby.

38. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol je tá skutočnosť, že po poslednej úprave petitu
sa žalobkyňa domáhala určenia, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré pozostáva z jej práva prechodu cez pozemok žalovaného parcela registra C KN 306/2 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 47 m2 kat. územia Q. podľa geometrického plánu č. 24/2013 zo dňa
3.6.2013. V rozsahu označenom v geometrickom pláne ako d 306/12 susediaci pozemok žalobkyne,
parcela reg. C KN 304/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2, LV č.XXX kat. územia
Q. a žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva. ( čl. 169) Žalobkyňa teda žiada zriadiť právo
prechodu cez parcelu reg. C KN 306/2. Takáto parcela v právnom stave v súčasnej dobe neexistuje -

v dobe rozhodovania o predmete sporu, preto petit tak ako žiada žalobkyňa je nevykonateľný. V rámci
predbežného právneho posúdenia veci, súd upozornil a upriamil žalobkyňu a jej právnu zástupkyňu
na túto skutočnosť, avšak tieto v tomto smere nežiadali o úpravu petitu. Naviac súd poukazuje i na
tú skutočnosť, že geometrický plán na základe, ktorého má dôjsť k zápisu práva zodpovedajúcemuvecnému bremenu bol vyhotovený na obnovu hraníc pôvodného pozemku parcely č. 305 reg. C KN a
teda neslúži na priznanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu cez pozemok.
Takýto geometrický plán predložený žalobkyňou nemôže slúžiť ako podklad pre zápis vecného bremena

na katastri nehnuteľností.

39. Tretím dôvodom, pre ktorý súd zamietol žalobu je tá skutočnosť, že v spore neboli žiadnymi
skutkovými okolnosťami preukázané predpoklady zákonného vydržania, a to vstup do držby, titul vstupu
do držby a spôsobilosť predmetu držby. V priebehu celého konania žalobkyňa nepreukázala a ani

netvrdila spôsob akým ona, resp. jej právni predchodcovia vstúpili do držby práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, či išlo o platný titul, domnelý právny titul, resp. ospravedlniteľný omyl. Ďalej v
konaní žalobkyňa rozporne uvádzala raz, že išlo o obecnú cestu, raz že jej otec R. M. je podielovým
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti s poukazom na geometrický plán z roku 1984, v ktorom je
uvedený ako vlastník v 1. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu
žalovaného s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2887/2004, z ktorého je vyvodený

záver, že v spore o vydržanie práva cesty nemôže byť v dobrej viere účastník, ktorý sa považoval za
spoluvlastníka, resp. vlastníka pozemku, na ktorom má byť vykonané právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. V priebehu konania žalobkyňa i svedkovia uvádzali, že išlo o obecnú

6C/33/2012

-9-

cestu. V takomto prípade žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná, resp. jej právni predchodcovia, čo sa
týka práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn.

2Cdon/1278/1997 z ktorého vyplýva, že ten ktorý je v domnení, že ide o verejnú cestu nie je v oprávnenej
držbe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V konaní taktiež žalobkyňa uvádzala, že malo ísť o
účelovúkomunikáciu,čojeďalšíspôsobvyužitiaspornejnehnuteľnostiatedasúdmázato,žežalobkyňa
v konaní nepreukázala titul na základe, ktorého vstúpila, resp. jej právni predchodcovia do držby a že
táto držba bola dobromyseľná vo vzťahu k predmetu držby.

40.Vpriebehukonaniažalovanýtvrdil,žeprístupknehnuteľnostiamvovlastníctvežalobkyneznemožnili
jej právni predchodcovia, keď zbúrali pôvodný drevený dom a postavili nový, ktorý má mať širší pôdorys.
Táto skutočnosť nebola ničím preukázaná. Taktiež súd nepovažoval za rozhodnú a dôležitú skutočnosť,
či žalovaný mal resp. nemal povolenie na výstavbu plota, nakoľko ako je uvedené a popísané vyššie,

súd zamietol žalobu z iných skutkových i právnych dôvodov.

41. Na okraj súd uvádza, že je nesporná tá skutočnosť, že žalobkyňa nemá k nehnuteľnostiam, ktoré
má vo výlučnom vlastníctve, prístup motorovým vozidlo, iba peši cez predzáhradku v šírke cca 70m.
Súd je však toho názoru, že jej skutková ako aj právna argumentácia nemá oporu na to, aby súd zriadil

právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu tak,
ako bola podaná táto žaloba.

42. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, nakoľko žalovaný bol v
spore plne úspešný súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 2CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v

6C/33/2012

-11-

návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).