Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010802
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117010802.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného N. W., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.6.2017, č.k. 1PP/61/2017 - 66, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného N. W., nar. XX.XX.XXXX

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 21.6.2017, č. k. 1PP/61/2017 - 66 súd rozhodol, že
podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona žiadosť odsúdeného N. W., nar. XX.XX.XXXX
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava
IV rozsudkom zo dňa 21.05.2009 pod. sp. zn. 2T/108/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 12.01.2012 sp. zn. 5To/88/2009 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. v trvaní 8 rokov a 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia zamieta.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil podaním
zo dňa 02.07.2017, pričom uviedol, že súd pripisuje neprimeranú váhu skutočnosti, že bol v minulosti
trestne stíhaný. Odsúdený uviedol, že súd vôbec objektívne nezohľadnil iné skutočnosti vyplývajúce z

jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Odsúdený je toho názoru, že účel trestu pri ňom naplnil svoj
účel a je nesprávne keď súd odôvodňuje rozhodnutie k represii voči nemu. Súd vôbec neskúmal jeho
hodnoty,postojeaprioritydobudúcnosti,pretožejetopotrebnépreposúdenierecidívyapáchanieďalšej
trestnej činnosti. Súd vo svojom rozhodnutí opomenul možnosti vytvorenia podmienok na ďalšiu kontrolu
nad odsúdeným formou probačného dohľadu alebo uloženia primeraných povinností a obmedzení.
Odsúdený uviedol, že chce svoj život zmeniť a zvyšok svojho života chce tráviť na slobode, čo preukázal

svojím správaním a dlhodobým rešpektovaním noriem.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal

správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v

odôvodnení prvostupňového uznesenia. Žiadosť odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nespĺňapodmienky materiálne. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, neporušuje
ústavný poriadok a príkazy príslušníkov plní. Podľa prvostupňového súdu odsúdený nesplnil druhú

z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život, a to najmä vzhľadom na menej
priaznivú resocializačnú prognózu s prihliadnutím na páchanie závažnej trestnej činnosti, opakovane
súdne trestaný a bez finančných prostriedkov. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti dospel súd k
záveru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len
počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu

odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov. Riziko recidívy u odsúdeného, vzhľadom k jeho trestnej minulosti a
resocializačnej prognóze, je príliš veľké a nie je možné reálne očakávať, že by sa odsúdený v prípade
podmienečného prepustenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania, resp. že by viedol riadny život.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti
neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Vyššie uvedená
trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa
v prípade jeho podmienečného prepustenia. Túto obavu odôvodnil prvostupňový súd správne a

vyčerpávajúcimspôsobom,pretotunajšísúdnatútočasťodôvodnenianapadnutéhouznesenianatomto
mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania.
Úvahaprvostupňovéhosúdupritomvychádzazlogickéhozhodnoteniazistenýchskutočností.Odsúdený
sa bráni tým, že v minulosti síce bol viackrát odsudzovaný, ide však podľa neho o menej závažnú
a spoločensky menej nebezpečnú trestnú činnosť. Odsúdený namietal, že súd nebral do úvahy pri

rozhodovaní jeho postoje a priority do budúceho života na slobode.
V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že početnosť trestnej činnosti odsúdeného svedčí o tom, že
si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už
ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Z odpisu registra trestov je možné
zistiť, že pred výkonom trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť, boli

odsúdenému v minulosti ukladané podmienečné tresty, alebo bol aj dvakrát podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci ktorých však odsúdený nesplnil zákonné podmienky na to aby
bolo možné konštatovať, že sa v určených skúšobných dobách osvedčil, takisto aj výkonom viacerých
nepodmienečných trestov odňatia slobody. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany
spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla,
že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Námietky, ktoré
vo svojej sťažnosti uvádza odsúdený a ani skutočnosti, ktoré zistil prvostupňový súd však v jeho
prípade neodôvodňujú „skrátenie“ uloženého trestu. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa
rovnakého druhu trestnej činnosti, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.
S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné,

a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.