Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010527
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816010527.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredseduJUDr.DušanaKrč-ŠeberuasudcovJUDr.Ondreja
Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému K. G. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.,
na verejnom zasadnutí dňa 7. februára 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
PrievidzaprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza,sp.zn.2T/134/2016zodňa22.februára2017,atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. februára 2017, sp.zn.2T/134/2016 bol obžalovaný K.
G. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna L. Q., nar. XX. XX.
XXXX, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P 18/2007-26 zo dňa 09. 03. 2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13. 04. 2007, bol zaviazaný platiť Reedukačnému detskému domovu pre deti a
mládež, Horný Bankov, Košice, teraz Reedukačnému centru v Košiciach výživné 750,-Sk (24,90,-€)
mesačne a to do 5. dňa v mesiaci, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P 485/2009-18 zo dňa 07.
10. 2009, právoplatným dňa 29. 12. 2009, bol zaviazaný platiť od 01. 07. 2009 Reedukačnému centru

Bankov,terazReedukačnémucentruKošice,výživné27,-€mesačneatodo5.dňavmesiaci,rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. 9P 25/2010-72 zo dňa 30. 08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15. 10. 2011, bolo určené, že od 24. 08. 2010 sa bude ústavná starostlivosť nad L. Q. vykonávať v
Reedukačnom centre Tornaľa a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P 253/2011-12 zo dňa 08.
06. 2011, právoplatným dňa 01. 08. 2011, súd predĺžil ústavnú starostlivosť u L. Q. do 30. 06. 2012,
plneniu tejto povinnosti sa v G. vyhýbal od 18. 04. 2007 do 19. 06. 2012, kedy nastúpil výkon trestu

odňatia slobody, tým, že bol nezamestnaný, ako uchádzač o zamestnanie bol na úrade práce evidovaný
len od 03. 10. 2011 do 14. 02. 2012, kedy bol vyradený pre nespoluprácu zamestnaný bol len od 04.
06. 2008 do 09. 06. 2008, Reedukačnému centru Košice zaplatil v roku 2009 spolu 40,-€ a na výživnom
zostal dlhovať Reedukačnému centru Košice za obdobie od 18. 04. 2007 do 24. 08. 2010 985,31,-€ a
Reedukačnému centru Tornaľa za obdobie od 24. 08. 2010 do 19. 06. 2012 594,-€.

Za tento trestný čin bol obžalovaný K. G. odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2
Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov,
výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 36 mesiacov. Zároveň okresný súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4
písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zameškané výživné, a

to Reedukačnému centru Košice 985,32 Eur a Reedukačnému centru Tornaľa 594,-Eur.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho ihneď po jeho vyhlásení
napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť
výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal

na to, že rozsudok okresného súdu, čo do výroku o treste považuje za nesprávny a nestotožňuje
sa s uložením podmienečného trestu odňatia slobody a s dôvodmi, ktoré uviedol okresný súd v
odôvodnení rozsudku. Ďalej poukázal na zákonnú citáciu ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Prokurátor v súvislosti s tým uviedol, že obžalovaný bol doteraz desaťkrát súdne trestaný za rôznu
trestnú činnosť, naposledy dňa 22.02.2012 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.

1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol päťkrát
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, z čoho vyplýva, že na obžalovaného nemal pozitívny
vplyv ani nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože aj napriek opakovaným odsúdeniam, a to
aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, sa dopustil ďalšieho trestného činu, a to trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. Keďže obžalovaný bol v minulosti viackrát vo výkone

trestu odňatia slobody, nemožno dôvodne predpokladať, že práve vo veci 2T/134/2016 bude mať na
neho pozitívny vplyv podmienečný trest odňatia slobody v tom smere, že bude riadne pracovať a že
zaplatí zameškané výživné. V súvislosti s tým ďalej prokurátor uviedol, že obžalovaný je dlhodobo
nezamestnaný, a nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Okrem toho obžalovaný
od 18.4.2008 zaplatil doteraz výživné len v roku 2009 a to v celkovej výške 40,-Eur. Okrem toho uložený

trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
36 mesiacov, nepovažuje za prísny trest. Ide o trest uložený v prvej polovici trestnej sadzby. Pokiaľ ide
o skúšobnú dobu, tak túto súd uložil v strede zákonného rozpätia. Prokurátor taktiež dal do pozornosti
to, že obžalovaný páchal trestný čin od 18.04.2007 do 19.06.2012, teda dlhšiu dobu, pričom počas tejto
doby bol trikrát odsúdený za inú trestnú činnosť. Ani tieto ďalšie odsúdenia nezabránili obžalovanému

v páchaní trestného činu zanedbania povinnej výživy a nemali na neho pozitívny vplyv. Prokurátor z
vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. zák. zrušil výrok o
treste napadnutého rozsudku, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému K. G. trest odňatia
slobody v prvej polovici trestnej sadzby nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný K. G. písomne bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s písomným petitom uvedenom v odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 7. februára 2018 v
neprítomnosti obžalovaného K. G. (obžalovaný súdu dňa 21.04.2017 oznámil novú adresu pobytu,

kde si bude preberať poštové zásielky, a to na adrese Y., C. cesta XXX/X, obžalovaný si prevzal
odvolanie prokurátora dňa 21.04.2017, dňa 19.07.2017 si na tejto adrese prevzal upovedomenie
na termín verejného zasadnutia krajského súdu nariadeného na 27.09.2017, inú adresu doteraz
neuviedol, na aktuálny nariadený termín verejného zasadnutia krajského súdu mu bolo doručované
upovedomenie poštou (následne políciou), pričom zásielka sa z uvedenej adresy vrátila krajskému súdu

ako nedoručená; krajský súd v súlade s ustanovením § 66 ods. 4 Tr. por. súdnu zásielku považuje za
doručenú dňom 24.01.2018). Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byťnapadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.

zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
24 mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 36 mesiacov, pretože takto uložený trest je zákonný, primeraný
a spravodlivý.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri

ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému K. G. správne zistil na strane
obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a na druhej strane správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti v predmetnej trestnej veci odvolací súd nezistil.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného odvolací súd rovnako ako okresný súd zistil, že obžalovaný
bol doteraz desaťkrát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, naposledy bol prepustený z výkonu trestu

dňa 19.04.2013, pričom doteraz nebol súdne trestaný za zanedbanie povinnej výživy. Priestupkovo bol
za obdobie od 21.10.2014 do 12.08.2016 jeden krát postihnutý, a to za priestupok podľa § 49 ods. 1
písm. d/ zákona o priestupkoch.

Krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému K. G. vo výmere 24

mesiacov, ktorý mu okresný súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 36 mesiacov,
zodpovedávšetkýmzákonnýmhľadiskámstanovenýmprejehoukladanievzmysle§34ods.1,ods.4Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným

vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami prokurátora spočívajúce v nesprávnom použití ustanovení §
34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému K. G..

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v
neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.