Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204204
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313204204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: E. C., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XXX/X, I. O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO:
42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, o zaplatenie 1.565,46 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Humenné č.k. 12C/103/2013-84 zo dňa 30.6.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.565,46 eur s príslušenstvom, o pripustení vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného do konania a o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalobcu nahradiť trovy vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznáva.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.565,46 eur od 21.4.2009 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti
návrh na zaplatenie sumy 1.565,46 eur s príslušenstvom zamietol. Zároveň pripustil, aby do konania na

strane žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166,
so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol,
že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 287,36 eur na účet jeho
právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2) V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 sa podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z. z. o európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
1.565,46 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že ako indosátor je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12.12.2008 na zmenkovú sumu 47.161,05 Sk (1.565,46 eur),pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 21.4.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za
miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Indosant

predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič,
a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Podaním doručeným súdu
dňa 22.12.2015 žalobca vzal návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a uplatňoval
nárok na zmenkový úrok iba vo výške 0,06 % denne. Keďže žalobca zobral návrh v časti zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne späť pred prvým pojednávaním, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie
v tejto časti zastavil.

3) Prvoinštančný súd zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že listina je označená ako zmenka,
je vystavená v O. dňa 12.12.2008 s textom: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava, sumu 47.161,05 eur a zmenkový úrok 0,25 %

denne od 21.4.2009. Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Vystaviteľom je žalovaný. Na opačnej strane, na rube zmenky je
uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi
POHOTOVOSŤOU, s.r.o., Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a žalovaným, číslo zmluvy XXXXXXX
zo dňa 12.12.2008, vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 796,65 eur a žalovaný sa

zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 756,82 eur, t.j. celkovo zaplatiť
sumu 1.553,43 eur v 12 mesačných splátkach po 129,- eur počnúc od 16.1.2009 na účet veriteľa. V
zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

4) Predmetom konania je spor zo zmenky. Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie

žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené
zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, spĺňa všetky
náležitosti podľa tohto právneho predpisu. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné,
sp. zn. 15Er/463/2010 vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho
istéhospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,sinazákladerozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu

uplatnil plnenie voči žalovanej ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. Z uznesenia exekučného Okresného súdu Humenné ďalej vyplýva, že súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade
sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane
spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Uznesením zo dňa 5.3.2014 bolo
exekučné konanie zastavené.

5) V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj iné
exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie

dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je
preto potrebné použiť, okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR. Návrhom sa uplatňuje
nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, a to dokonca z indosovanej zmenky podľa zákona č.191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím zmenky

obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo
všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť,
že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to bez možnosti súdnej kontroly
(VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ). V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho

dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi), v ktorom
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v danom prípade
sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci poukázal aj na nemecký

rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad,
pretože prvý zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície,
že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné
poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal preskúmať v súladeso spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, a to hlavne z dôvodu, že
nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade POHOTOVOSTI, s.r.o.), o ktorých je všeobecne
známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

6) Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007). Na uvedený prípad je potrebné, okrem zákona o
zmenkách a šekoch, použiť aj právne názory vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdov EÚ a členských
štátov EÚ a aplikovať aj ich právne normy. Súd dodal, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako

cenného papiera buď podľa zákona o zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je
potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť
samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi
normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda
o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a
nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý

návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených
formulároch.

7) V tomto konkrétnom prípade okresný súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení
zmenky, ako aj následne vystavenú samotnú zmenku, a to z dvoch samostatných dôvodov. Dohoda

o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení s
ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým podľa § 53

odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a
následná vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje vymáhať od

spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o
vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
POHOTOVOSŤ, s.r.o., na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv
spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať jeho práva. Taký

záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého
záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

8) Taktiež je zrejmé, že tento právny úkon, a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej
vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka, a to pre

rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy
spotrebiteľskéhopráva.Účelomtohtoprávnehoúkonujeprostredníctvomzmeniekobísťvyššieuvedené
ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností
spotrebiteľa, a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4
Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň NS SR konštatoval, že
z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
V tomto prípade je zrejmé, a to vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu
uplatnená v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a
neprípustná. Súd preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 Nariadenia

nasledujúceho s poukazom na bod 13 preambuly Nariadenia a článok 4 odsek 4 Nariadenia, návrh
žalobcu zamietol.

9) Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu, majúc na pamäti dikciu
ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, považoval za nedôvodnú, pretože vyššie

uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho
hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj Smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľomspotrebiteľského práva EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu boli
teda splnené, a preto súd pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaného.

10) Keďže žalobca zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť pred prvým
pojednávaním, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

11) O trovách konania súd prvej inštancie stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil, resp. mu

žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného účastníka vo vzťahu k žalobcovi
priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 287,36 eur.

12) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, voči výroku o zamietnutí návrhu, o pripustení vstupu vedľajšieho
účastníka a voči výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal v zákonnej lehote
žalobca odvolanie. Navrhol rozsudok zmeniť a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu

vyhovieť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd prvého stupňa v dôvodoch
rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. aj úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných

informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by

odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak
tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §

120 ods. 1, veta prvá, in fine O.s.p., vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak učinil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Z vlastnej
iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný

so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd
tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca
sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti

týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým
ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným

majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa
22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,
avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým on v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a

suploval jeho aktivitu. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciupovinnosťsúduprekročením§5ods.1O.s.p.,porušil ustanoveniaovykonávaníjednotlivých
dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejtosúvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase vyplnenia“ zo slov „vyplnenú
veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po

vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemôže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon zdôraznil procesne mimoriadnu dôležitú
okolnosť, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky uznal. Tým, že uznal uplatnený
nárok, jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranu pred uplatneným nárokom. Nie je

prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil obranu, o ktorú tento účastník
nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so súdom aplikovanou obranou.
Súdvtomtokonaníniejenezávislýmarbitrom,aleaktívnymúčastníkomkonania,čonášprávnyporiadok
vylučuje. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

13) K pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania doplnil odvolanie aj o argumentáciu,
že predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne
regulované Nariadením EP č. 861/2007, v ktorom je upravený procesný postup súdu a strán odlišne
od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia označeného

Nariadenia obsiahnutá v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných
pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje
v súlade s príslušným procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pre oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania, doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č.
353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., je konajúci súd povinný zabezpečiť

si vyjadrenie účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho
účastníka o vstupe do konania teda nemôže automaticky zakladať jeho právo na účasť v konaní, a tak
isto, že osoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Namietal nesúlad ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal na to, že vedľajší účastník získava prístup k
osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas. Ide o neoprávnené

zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením §
7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne
sankcionuje. Považuje preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Poukázal taktiež na novelizované
znenie § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015. Vzťah žalobcu ako nadobúdateľa zmenky a žalovaného

ako vystaviteľa zmenky je právnym vzťahom, ktorého úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb.
a ktorá neumožňuje prihliadnuť na kauzálny vzťah medzi indosantom a majiteľom zmenky. Predmetné
konanie teda nie je konaním, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné
pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. Európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po

podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže
byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Svoju argumentáciu doplnil o názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrený vo veci 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013. Žalobca dal do
pozornosti odvolacieho súdu, že CSP neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenie
ako bolo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu, nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby
preukázala právny záujem na výsledku konania. Takáto právnická osoba môže v konaní vystupovať len
ako iný subjekt a nie ako intervenient. Keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej úpravy, ktorý je
odlišný od intervencie, a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, nemá nový súhlas žalovaného, má za to, že nemôže vystupovať v tomto konaní ani ako iný

subjekt.

14) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.15) Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 30.6.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho
súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval, či
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval v zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu
rozhodnutia, t.j. 30.6.2016.

16) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, len pokiaľ ide o výrok,
ktorým súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. V ostávajúcej časti
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17) V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku, ktorým bola jeho žaloba na
zaplatenie sumy 1.565,46 eur s príslušenstvom v prevyšujúcej časti zamietnutá, považuje odvolací

súd za dôležité poukázať na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca
použil, že:

a) pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na

to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok za uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18) Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri

rešpekte k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný
vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa však nesmie prehliadať jeho
špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a
aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

19) V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka
bola vystavená 12.12.2008, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXX.
Uvedené číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovaným.
Zmluva o úvere bola uzavretá 12.12.2008 (č.l. 63). Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške

796,65 eur (24.000,- Sk). V tom čase ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú,resp.vyplnenúveriteľomvrozporespredchádzajúcouvetou,veriteľnesmelprijaťabolpovinnýju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v
rozporestýmtoustanovením,apretosažalobcanemoholúspešnedomáhaťplneniazuvedenejzmenky.

20) Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne
k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúcehocharakteru. Nesmú však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými
písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto

konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní,
ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo
obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ, a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena

podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola reálne oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky
v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli. Preto aj
z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

21) Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného ako vecne
správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

22) Žalobca podal odvolanie aj proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým bol do konania na strane

žalovaného pripustený ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., tvrdiac, že
podmienkouprípustnostivstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniajesúhlasúčastníka,naktoréhostrane
má vystupovať, pričom poukázal na novelu Občianskeho súdneho poriadku, účinnú od 1.1.2015, a nový
procesný predpis - Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016.

23) V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci
vedľajší účastník vstúpil do konania písomným oznámením zo dňa 30.10.2014, doručeným súdu dňa
11.11.2014. Občiansky súdny poriadok účinný k uvedenému dňu, v žiadnom ustanovení upravujúcom
vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie výslovného súhlasu hlavného účastníka konania
na vstup vedľajšieho účastníka. Až zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 93

Občianskeho súdneho poriadku, stanovil, aby súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bol aj súhlas účastníka konania. Uvedený zákon však nadobudol účinnosť až dňa 1.1.2015.
Preto nepochybil súd prvého stupňa, keď po tom, čo vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa
11.11.2014 oznámil vstup do konania a žalobca jeho vstup namietol, rozhodol o pripustení vstupu
tohto vedľajšieho účastníka (ktorého hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov) do konania na podporu

žalovaných vo veci tzv. spotrebiteľského charakteru.

24) Za týchto okolností je vstup a ďalšie pôsobenie občianskeho združenia Združenie spotrebiteľov
Slovenska v predmetnej veci plne dôvodné a legitímne, a preto námietky neprípustnosti takéhoto
vedľajšiehoúčastníctvapodanéžalobcomniesúdôvodné.Pretoodvolacísúdpotvrdilajtentonapadnutý

výrok ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

25) Ako dôvodné posúdil odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania
vedľajšiemu účastníkovi.

26) V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 11.11.2014 a vo vyjadreniach zo
dňa 16.9.2015 a 1.6.2016 poukázal na to, že dojednanie v zmluve, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa
vyplniť blankozmenku, je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou. Namietal
neplatnosť dohody o vyplnení zmenky, neexistenciu samotného zmenkového vzťahu a vzniesol
námietku premlčania.

27) S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Predmetným ustanovením bola teda súdu zakotvená povinnosť v konaniach,
v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať aj na skutočnosti,
ktoré namietal vedľajší účastník vo svojich vyjadreniach. Preto v spotrebiteľských veciach aj bez toho,aby sa spotrebiteľ dovolal neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, neprijateľnosti zmluvných podmienok
či premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť tieto skutočnosti skúmať a ak dospeje
k záveru, že existujú zákonné prekážky, musí na ne prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

28) S prihliadnutím na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie
sú trovami, na náhradu ktorých je potrebné žalobcu zaviazať, pretože nie je splnená jedna zo základných
podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaložených trov. Námietky vznesené vedľajším účastníkom
odvolací súd nepovažuje za účelné, pretože už v čase ich vznesenia súd prvej inštancie musel na ne

prihliadať ex offo, a teda pre úspech spotrebiteľa boli tieto námietky bezpredmetné.

29) Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania
dňa 11.11.2014 a ním vznesené námietky neplatnosti dohody o vyplnení zmenky a neprijateľných
zmluvných podmienok či premlčania vo vyjadreniach zo dňa 16.9.2015 a 1.6.2016, nemali žiaden vplyv
na rozhodnutie o veci. Z tohto dôvodu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní

nemožno vyhodnotiť ako trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

30) Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
nepriznal (§ 220 O.s.p.).

31) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
V odvolacom konaní žalobca mal úspech len čiastočný, preto odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

32) Odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka, pretože posúdil úkony vykonané vedľajším
účastníkom v tejto veci ako neúčelne vynaložené. Z rovnakých dôvodov nepriznal druhoinštančný súd
vedľajšiemu účastníkovi ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33) Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).