Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/403/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200785
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113200785.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: Q. U., A..

XX.X.XXXX, W. M. Č.. XX, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom,
Štúrova č. 7, 040 01 Košice proti žalovanému v 1. rade: W. O.Á., A.. XX.X.XXXX, W. Č.. XX, XXX
XX O. a žalovanej v 2. rade: P. F., A.. XX.X.XXXX, W. F. Č.. X, XXX XX Č., právne zastúpená JUDr.
Rastislavom Lenartom, advokátom, Pollova 32, 040 18 Košice v konaní o zaplatenie sumy 2.987,45
EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu:
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.4.2010 do zaplatenia,

- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.5.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.6.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.7.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.8.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.9.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.10.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.11.2010 do zaplatenia

- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.12.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.1.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.2.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.3.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.4.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 2.5.2011 do zaplatenia,
- 187,45 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 2.6.2011 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania vo výške 179 EUR a trovy právneho
zastúpenia vo výške 238,02 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Maroša Minčíka vedený vo
Q. Y..X.. F. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, O.:XXXX, Q.: XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade účastníkom náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2013 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac marec, splatnú odo dňa 1.4.2010 s ročným úrokom z omeškania

vo výške 9 % odo dňa 2.4.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac apríl, splatnú odo dňa 1.5.2010 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.5.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac máj, splatnú odo dňa 1.6.2010 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.6.2010 do zaplatenia

- mesačnej splátky vo výške 200 EUR za mesiac jún, splatnú odo dňa 1.7.2010 s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.7.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky vo výške 200 EUR za mesiac júl, splatnú odo dńa 1.8.210 s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.8.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac august, splatnú odo dňa 1.9.2010 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.9.2010 do zaplatenia

- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac september, splatnú odo dňa 1.10.2010 s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.10.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac október, splatnú odo dňa 1.11.2010 s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.11.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac november, splatnú odo dňa 1.12.2010 s ročným úrokom z

omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.12.2010 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac december, splatnú odo dňa 1.1.2011 s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % odo dňa 2.1.2011 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac január, splatnú odo dňa 2.1.2011 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.2.2011 do zaplatenia

- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac február, splatnú odo dňa 1.3.2011 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.3.2011 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac marec, splatnej odo dňa 1.4.2011 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.4.2011 do zaplatenia
- mesačnej splátky 200 EUR za mesiac apríl, splatnú odo dňa 1.5.2011 s ročným úrokom z omeškania

vo výške 9 % odo dňa 2.5.2011 do zaplatenia
- mesačnej splátky 187,45 EUR za mesiac máj, splatnú odo dňa 1.6.2011 s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % odo dňa 2.6.2011 do zaplatenia.
Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 2.3.2010 so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrel zmluvu o
pôžičke, ktorej predmetom bolo zapožičanie sumy 90.000 Sk (2.987,45 EUR), ktorú mali žalovaní v 1.

a 2. rade vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200 EUR počnúc marcom 2010, pričom túto sumu
nevrátili.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 25Ro/3/2013-12 dňa 27.6.2013, ktorým zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade k úhrade sumy 2.987,45 EUR spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne,

ako aj náhrady trov konania.

Žalovanému v 1. rade bol platobný rozkaz doručený potom, ako súd šetrením pobytu žalovaného v
1. rade zistil, že má hlásený pobyt bezdomovca v Mestskej časti Košice - Západ, postupom podľa
§5 z.č.253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej

republiky dňa 7.2.2014.

Žalovaná v 2. rade dňa 18.7.2013 doručila súdu odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením, že
nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko od neho nikdy fyzicky žiadne peniaze vo výške
2.987,45 EUR neprevzala a žiadnu zmluvu o pôžičke s ním nikdy nepodpísala. Poukázala na to, že v

predloženej zmluve o pôžičke z 2.3.2010 sa uvádza, že táto zmluva mala byť realizovaná a uzavretá
dňom 1.1.2008 medzi ňou a žalobcom. Avšak táto zmluva o pôžičke z 2.3.2010 jej k podpisu bola
nanútená, avšak nikdy žiadne peniaze od žalobcu si nepožičala a ani neprevzala. Uviedla, že ak túto
sumu žalobca poskytol, tak iba žalovanému v 1. rade, a dňa 1.1.2008. Zmluvu o pôžičke z 2.3.2010
považuje za neplatný právny úkon, pretože ju podpísala pod tlakom, nie vážne, určite a slobodne.

Zároveň namietala obsah tejto zmluvy, z ktorej nevyplýva, že by uznala záväzok vo výške 90.000 Sk,
vzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky a tak isto aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu,
že pôžička z 1.1.2008 mala byť podľa nej poskytnutá žalobcom ako zamestnávateľom pre žalovanéhov 1. rade ako pre svojho zamestnanca, preto sa domnieva, že žalobca nie je v správnom procesnom
postavení a nemá aktívnu legitimáciu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

Z listiny označenej ako „Zmluva o pôžičke“ podpísanej overenými podpismi dňa 2.3.2010 žalovanými
v 1. a v 2. rade ako dlžníkmi, súd zistil, že žalovaní v 1. a v 2.rade vyhlásili, že si požičali od žalobcu
finančnú čiastku vo výške 90.000 Sk (2.987,45 EUR) bez úrokov, a súčasne sa na základe dohody z

1.3.2010 zaviazali túto sumu vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200 EUR počnúc marcom 2010.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.6.2015 uviedol, že v prípade Zmluvy o pôžičke z
2.3.2010 nejde o zmluvu o pôžičku, ale z obsahu vyplýva, že ide o uznanie dlhu, avšak, na základe
tejto listiny je zrejmé, že došlo k požičaniu žalovanej sumy žalovaným v l. a 2. rade. Namietol vznesenú
námietku premlčania, pretože táto sa počíta od doby splatnosti, nie od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov a ako vyplýva zo Zmluvy o pôžičke splatnosť bola dohodnutá v splátkach po 200 EUR
mesačne počnúc mesiacom marec 2010. Zmluva o pôžičke z 1.1.2008 bola uzavretá ústne medzi
účastníkmi konania na požičanie sumy 90.000,-Sk, pričom nebola dohodnutá lehota splatnosti, preto
Zmluvou o pôžičke z 2.3.2010 si žalobca, ako veriteľ chcel poistiť splatnosť požičaných peňazí.

Na pojednávaní dňa 18.6.2015 právny zástupca žalovanej v 2. rade namietal absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke z 2.3.2010 z dôvodu, že tu absentuje podpis veriteľa, okrem toho
aj po obsahovej stránke zmluva nie je perfektná, a navrhol preto žalobu zamietnuť, uplatnil si náhradu
trov konania. Namietal, že ide o uznanie záväzku, lebo v texte nie je uvedené formulka, že žalovaný v l.
alebo v 2. rade uznávajú dlh a v akej výške. Podľa neho ide o viacero zmlúv pojatých do tejto zmluvy o

pôžičke, napr. je tam spomínaný záväzok z 1.1.2008, z 1.3.2010 a zmluva je uzavretá z 2.3.2010.

Na pojednávaní dňa 18.6.2015 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2008 poskytol žalovaným
v l. a 2. rade bezúročnú pôžičku peňazí vo výške 90.000,-Sk, ktoré on sám si sčasti požičal od svojho
kamaráta U. O. vo výške 50.000,-Sk, zbytok 40.000,-Sk mal zo svojich vlastných zdrojov. So žalovanými

v l. a 2. rade sa poznal osobne, preto ho požiadali, aby im požičal peniaze na zaplatenie nedoplatkov
na nájme a na leasingu. Žalovaný v l. rade bol jeho bývalý kolega. K odovzdaniu peňazí došlo tak, že
ich odovzdal žalovaným v hotovosti vo výške 90.000,-Sk v byte žalovaných na C., buď ich položil na stôl
alebo odovzdal niektorému zo žalovaných, na podrobnosti si už nepamätal. Žalovaní v l. a 2. rade v
januári 2010 pripravili návrh zmluvy potom, ako mu peniaze od roku 2008 nevracali, aj keď ich od nich

pýtal. Zmluvu podpísali v marci 2010. Ďalej uviedol, že ani on sám sumu 50.000,-Sk nevrátil svojmu
kamarátovi, pánovi O..

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 18.6.2015 vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že si žiadne
peniaze od žalobcu nepožičala, a že určite nebola prítomná pri žiadnom odovzdaní peňazí žalobcom

a o tejto pôžičke sa dozvedela v čase, keď bolo treba podpísať Zmluvu o pôžičke v marci 2010. Ak si
aj niekto peniaze od žalobcu požičal, tak to bol žalovaný v l. rade, tvrdila, že ona pritom vôbec nebola.
Zo strany žalovaného v 1.rade, ako od jej vtedajšieho partnera, ale aj zo strany žalobcu, ktorý sa jej
vyhrážal,žekeďjunepodpíše,takimzoberieauto,bolanútenáZmluvuopôžičkepodpísať,pretoZmluvu
o pôžičke podpísala. So žalovaným v l. rade spolu bývali na W. Č..XX Q. O. na sídlisku C., za ktorým

dochádzala, ale trvalé bydlisko mala u rodičov v Č.Č.. Potvrdila, že žalovaný v l. rade mal v tom čase
určité finančné problémy, pracoval v tom čase na čierno u žalobcu, ktorý mal stolársku firmu, ktorý za
žalovaného v l. rade neplatil ani odvody. Nevedela uviesť, na čo si žalovaný v l. rade požičiaval peniaze,
ak si ich vôbec požičal, ale určite to nebolo pre nich oboch. Žalovaná v 2. rade ďalej tvrdila, že v tom
čase mala auto na leasing a splátky splácala viac-menej včas zo svojho platu, v tom čase pracovala

v I., Q. I. W.-W., kde mala priemernú čistú mzdu okolo 600 EUR mesačne, pričom splátka za leasing
činila 200 EUR mesačne.

Na pojednávaní dňa 10.6.2016 právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť
a žalovaná v 2. rade si neuplatňuje vo vzťahu k žalobcovi ani náhradu trov konania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže
táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď

odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka
platiť úroky.

Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút a použije sa vtedy, ak sa zabezpečuje záväzok, ktorý vznikol z
občianskoprávnych vzťahov. Uznanie dlhu je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Domnienka
existencie dlhu je vyvrátiteľná, tzn. dlžník, ktorý uznal svoj dlh, môže namietať, že dlh vôbec nevznikol

alebo že dlh v čase uznania dlhu už nebol platný. Táto námietka môže byť úspešná len za predpokladu,
že sa oproti prezumpcii uvedenej v § 558 Občianskeho zákonníka preukáže opak.

Z výsledkov vykonaného dokazovania t.j. z listiny „zmluva o pôžičke“, ale aj z ústnych vyjadrení žalobcu
a žalovanej, mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný v 1.rade dňa 1.1.2008 ústne uzavreli zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1.rade bezúročnú pôžičku vo výške 90.000,-
Sk bez uvedenia dátumu splatnosti. V konaní sa žalobcom predloženými dôkaznými prostriedkami
nepreukázalo, že by žalobca odovzdal peňažnú pôžičku okrem žalovaného v 1.rade aj žalovanej v
2.rade,preto,keďžezmluvaopôžičkejereálnouzmluvouakjejuzavretiuzákonvyžadujeajpreukázanie
skutočného odovzdania peňazí, tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1.rade

je dôvodný, avšak voči žalovanej v 2.rade je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca totiž v konaní
nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou v 2.rade došlo niekedy k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí.

Ďalej mal súd v tomto konaní preukázané, že žalovaní v 1. a v 2.rade rade dňa 2.3.2010 písomne
prehlásili na listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke“, že si požičali od žalobcu finančnú čiastku vo výške

90.000 Sk (2.987,45 EUR) bez úrokov, a súčasne sa na základe dohody z 1.3.2010 zaviazali túto sumu
vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200 EUR počnúc marcom 2010.

Z tejto listiny, ako aj z posúdenia okolností vzniku zmluvy o pôžičke (z 1.1.2008), súd dospel k záveru, že
listina„Zmluvaopôžičke“z2.3.2010,jesvojímobsahomuznanímdlhu,vyplývajúcizobčianskoprávneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade založeného zmluvou o pôžičke (z 1.1.2008), ktorým
žalovaný v 1.rade jednostranne vyhlásil voči veriteľovi, že uznáva svoj dlh z dôvodu pôžičky, na základe
zmluvy o pôžičke z 1.1.2008 vo výške 90.000 Sk a súčasne sa zaviazal, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu a čo do výšky v mesačných splátkach po 200 EUR počnúc marcom 2010.

Voči žalovanej v 2. rade súd žalobu zamietol z dôvodu, že sa preukázala jej námietka ako pravdivá o tom,
že dlh voči nej vôbec nevznikol, pretože žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by jej žalobca reálne
odovzdal finančné prostriedky uplatnené v tomto konaní a teda, že medzi ním a žalovanou v 2.rade došlo
niekedy k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí. Preto, ak aj žalovaná v 2.rade následne podpísala uznanie
dlhu rovnako, ako žalovaný v 1.rade, tak výkon tohto práva voči nej je pre neexistenciu nedôvodný,

pretože sa nepreukázalo, že dlh voči nej niekedy vôbec vznikol.

Podľa ustanovenia §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Nakoľkosažalovanýv1.radepreukázateľnedostaldoomeškaniasozaplatenímžalovanejsumy,vznikol
žalobcovi podľa §517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške (8
percentuálnych bodov plus 1% ako základná úroková sadzba ECB) a od času po márnom uplynutí

lehoty splatnosti určenej písomne v listine zo dňa 2.3.2010 (dohodnutej ústne 1.3.2010 medzi žalobcom
žalovaným v 1.rade), pričom platby boli dohodnuté v splátkach po 200 EUR mesačne, počnúc od
1.3.2010. Preto súd v súlade s §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. zaviazal
žalovaného v 1.rade aj k zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle zásady úspechu (§142 ods.1 O.s.p.) vznikol v právnom vzťahu žalobca - žalovaný v 1.rade
nárok na ich náhradu nárok žalobcovi.

Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil dňa 14.1.2013 sumou 238,02 EUR za právne zastúpenie a

sumou 179 EUR za súdny poplatok.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Vzhľadom na uvedené, je žalovaný v 1. rade povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 179

EUR za zaplatený súdny poplatok, a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,02 EUR na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Maroša Minčíka vedený vo Q. Y..X.. F. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, O.:XXXX,
Q.: XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku za úkony právnej služby prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 8.1.2012 a písomné podanie na súd - žaloby dňa 14.1.2013.

V zmysle zásady úspechu (§142 ods.1 O.s.p.) vznikol v právnom vzťahu žalobca - žalovaná v 2.rade
nárok na ich náhradu nárok žalovanej.

Nakoľko si však žalovaná v 2.rade náhradu trov konania neuplatnila (vyhlásením na pojednávaní dňa
10.6.2016), tak súd rozhodol, že náhradu trov konania v tomto právnom vzťahu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.