Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Miriam Srogončíková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202605
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5812202605.26
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: B. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., L. Č.. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja,
advokát, Námestovo, Hviezdoslavova č. 49, proti žalovanému : Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K.
Č.. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom: E.. A.. A. Ť., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., H. Č..
XXXX/XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I/ Z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného sa do
výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e :
- byt č. XX na X. poschodí , vchode XX bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
parcela č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel 3541/158509 na pozemku parcela č. XXX/X a na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. X.
- skrinka pod televízor
- dva kusy vitrín
- dva kusy spálňové komody
- gauč
- skriňová zostava
- skrinka na topánky.
II/ Z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného sa do
výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e :
- detský písací stôl
- sedacia súprava
- konferenčný stolík
- posteľ
- matrac
- kuchynská linka
- stôl a stoličky
- dva kusy schodištných komôd
- komoda malá z prízemia
- kované vonkajšie zábradlie.
III/ Obchodný podiel v spoločnosti M-MAXI s.r.o. so sídlom Námestovo, Ružová 517/6, IČO: 44 624
778, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53217/L súd p
r i k a z u j e žalovanému.
IV/ Záväzok sporových strán voči H. H., nar. X. XX. XXXX, bytom X., K. XXX/X, z pôžičky vo výške 14 940
EUR, ktorú im poskytla dňa 12.11.2007, p r e b e r á žalovaný ako výlučne zaviazaný z tohto záväzku.
V/ Žalobkyňa je p o v i n n á na vyrovnanie podielu žalovaného zaplatiť mu 9714,06 EUR v mesačných
splátkach po 240 EUR, splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku.VI/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
VII/ Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu 25. 04. 2012 žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „ BSM „ ), ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 26. 07.
2011. Z vecí, patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhla do svojho výlučného
vlastníctva prikázať byt č. XX na A.. poschodí vchod XX byt. domu súp. číslo XXX na ul. L. Y.
X., postavený na pozemku parc. č. XXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na pozemku v podiele 3541/158509, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. X.. Ďalej do svojho výlučného vlastníctva navrhla prikázať hnuteľné veci a to skrinku pod
TV, dva kusy vitrín, dva kusy spálňová komoda a gauč. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla
prikázať prístavbu rodinného domu č. XXX/X, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X na K. N. v
Námestove, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. X. a rekonštrukciu tohto rodinného domu.
Ďalej do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať sedaciu súpravu, konferenčný stolík, posteľ,
matrac, kuchynskú linku, stôl a stoličky, detský písací stôl, dva kusy schodištných komôd, komodu
malú z prízemia, kované vonkajšie zábradlie, osobný automobil Škoda Fabia 1,9 TDI, osobný automobil
Škoda Pickup, osobný automobil Nissan Primera a obchodné imanie spoločnosti M-MAXI, s.r.o. Zároveň
navrhla, aby dlh v sume 13 568 EUR voči H. H., bytom X., N.. K. XXX/X na základe pôžičky, ktorú im
poskytla tak, že si jej prostredníctvom zobrali dňa 20. 11. 2007 spotrebný úver od Slovenskej sporiteľne,
a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, bol zaviazaný v celosti splatiť odporca a tiež žalobkyni zaplatiť 12 627
EUR na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržal vo väčšom rozsahu.
2. K návrhu sa vyjadril žalovaný . Uviedol, že žalobkyňa v návrhu uvádza nereálnu hodnotu jednotlivých
vecí patriacich do BSM. Prístavba a rekonštrukcia rodinného domu na ul. Ružovej v Námestove nepatria
do vyporiadania. Ide o rodinný dom, ktorý spoločne so sestrou nadobudol od svojich rodičov, každý v
podiele 1. Tento dom so sestrou svojpomocne rekonštruujú, on sa podieľa na obnove hlavne prácami,
jeho otec a sestra, ktorí tam bývajú, materiálne. Žalobkyňa na tento dom uhradila zo spoločných peňazí
len dodávku a montáž kovaného vonkajšieho zábradlia spolu s jeho sestrou po 330 EUR. Do spoločnosti
M-MAXI s.r.o. neboli vložené žiadne finančné prostriedky z BSM, naopak, z podnikateľskej činnosti boli
uspokojované potreby celej rodiny. Žalobkyňa v návrhu opomenula uviesť niektoré hnuteľné veci, ktoré
nadobudli. On do manželstva vniesol veci, napr. motorové vozidlo zn. Ford, ktoré krátko pred uzavretím
manželstva zakúpil za 5000 EUR. Žalobkyňa nevniesla do manželstva žiadne prostriedky ani žiadne
finančné prostriedky nedostala darom počas manželstva. Bola dlhodobo evidovaná na úrade práce,
minimálne päť rokov bola na materskej dovolenke. Všetky finančné potreby domácnosti zabezpečoval
sám a zároveň sa podieľal na výžive a výchove jej nemanželského syna. Pokiaľ ide o úver, tieto
prostriedky boli použité na uspokojenie potrieb rodiny a nie na rekonštrukciu domu. Tento úver po
rozvode spláca len sám. Navrhol, aby dlh voči H. H. vzniknutý na základe zmluvy o spotrebnom úvere
boli povinní splatiť obaja, teda on aj žalobkyňa, každý po polovici.
3. Súd vo veci vydal dňa 29. 12. 2014 rozsudok č.k. 7C/23/2012-352, ktorým rozhodol tak, že z vecí,
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného sa do výlučného
vlastníctva navrhovateľky prikazuje:
- byt č. XX na X. poschodí , vchode XX bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
parcela č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel 3541/158509 na pozemku parcela č. XXX/X a na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. X.
- skrinka pod televízor
- dva kusy vitrín
- dva kusy spálňové komody
- gauč
- skriňová zostava
- skrinka na topánky,
z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného sa do
výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- detský písací stôl- sedacia súprava
- konferenčný stolík
- posteľ
- matrac
- kuchynská linka
- stôl a stoličky
- dva kusy schodištných komôd
- komoda malá z prízemia
- kované vonkajšie zábradlie,
obchodný podiel v spoločnosti M-MAXI s.r.o. so sídlom Námestovo, Ružová 517/6, IČO: 44 624 778,
zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53217/L nadobúda
výlučne žalovaný, záväzok z úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 20.
11. 2007 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151 653 a
H.K. H., bytom X., N.. K. Č.. XXX/X doplatí žalovaný a že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu
žalovaného zaplatiť mu 8 285,19 EUR.
Rozhodnutie o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
4. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/673/2015-290 zo dňa 31. 5. 2016
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie.
5. Po tom, čo sa vec vrátila na nové konanie, súd uskutočnil pojednávania, na ktorých už strany nenavrhli
vykonanie nových dôkazov.
6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,ktorézaniklorozvodomichmanželstvasožalovaným.Medzistranaminebolo
sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzatvorením manželstva dňa 01. 01. 1997
a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 26. 07. 2011. V priebehu konania sa strany zhodli na tom, že z
vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázaný byt č. XX v bytovom dome č. XXX v X., spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku
parc. č. XXX/X a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3541/158509 za cenu
25500 EUR, hnuteľné veci - skrinka pod TV za cenu 120 EUR, dva kusy vitrín za cenu 40 EUR, dva
kusy spálňová komoda za 40 EUR, gauč za cenu 66 EUR, skriňová zostava za 100 EUR a skrinka na
topánky za 100 EUR.. Súd preto prikázal tieto veci do výlučného vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa zhodli,
že do výlučného vlastníctva žalovaného bude prikázaný detský písací stôl za cenu 50 EUR, sedacia
súprava za cenu 233 EUR, konferenčný stolík za cenu 16 EUR, posteľ za 166 EUR, matrac za 133 EUR,
kuchynská linka za 2000 EUR, stôl a stoličky za 233 EUR, dva kusy schodištných komôd za cenu 50EUR, komoda malá z prízemia za cenu 13 EUR, kované vonkajšie zábradlie za 1200 EUR a obchodný
podiel v spoločnosti M-MAXI, s.r.o. v hodnote 6900 EUR. Súd preto tieto veci a obchodný podiel prikázal
žalovanému. Žalobkyňa tvrdila, že zo spoločného majetku vynaložili na ostatný majetok žalovaného
peňažné prostriedky vo výške 22 497,90 EUR, a to konkrétne na rekonštrukciu domu číslo XXX/X,
postaveného na pozemku parcela č. XXX/X na K. N. Y. X., ktorého je žalovaný vlastníkom v podiele 1.
Žalovaný nepopieral, že počas manželstva so žalobkyňou bola vykonaná rekonštrukcia tohto rodinného
domu, ktorá vyšla na 22000 EUR, ale poprel, že by čokoľvek do tejto rekonštrukcie investoval; tvrdil, že
prispel len svojou prácou, rekonštrukciu však platili jeho sestra a otec. Z vykonaného dokazovania súd
konštatuje, že žalobkyňa preukázala, že zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného bolo
vynaložené 272 000,- Sk ( v prepočte 9 028,75 EUR ) na zateplenie rodinného domu žalovaného, ktoré
bolorealizovanévroku2008.SúdmátútoskutočnosťpreukázanúzvýsluchusvedkaV.R.,ktorýpotvrdil,
že v roku 2008 spolu s ďalšími robotníkmi vykonali zateplenie rodinného domu žalovaného za 272 000,-
Sk, ktoré im vyplatil žalovaný. Žalovaný je preto povinný do BSM nahradiť polovicu tejto investície zo
spoločného do svojho výlučného majetku, teda sumu 4 514,38 EUR. Čo sa týka vyhlásenia zo dňa 11.
05. 2002, podpísaného žalovaným, jeho sestrou a otcom, ktoré predložil odporca na podporu svojho
tvrdenia, že rekonštrukciu domu financovali výlučne jeho otec a sestra, tento dôkaz je nevieryhodný z
dôvodu, že je v rozpore s iným vykonaným dôkazom - výsluchom sestry žalovaného H. H., ktorá uviedla,
že do rekonštrukcie domu investovala 100 000,- Sk až 150 000,- Sk ( podľa vyhlásenia prispela na
práce až sumou 450 000,- Sk ) a aj s tvrdením samotného žalovaného, podľa ktorého investície do
rekonštrukcie rodinného domu boli vynaložené vo výške 22 000 EUR, avšak podľa tohto vyhlásenia
mal otec žalovaného investovať 450000,- Sk, sestra odporcu 450000,- Sk, teda spolu 900000,- Sk ( 29
874,53EUR).AnisvedkyňaH.H.savosvojomvýsluchunezmienila,žebypodpísalatakétovyhláseniea
žalovaný predložil toto vyhlásenie až na predposlednom pojednávaní pred vyhlásením prvého rozsudku;
dovtedy jeho existenciu nikdy nespomenul. Pokiaľ však žalobkyňa žiadala, aby súd zohľadnil investície
zo spoločného majetku na dom žalovaného až vo výške až 22 497,90 EUR, súd konštatuje, že takéto
investície sa žalobkyni nepodarilo preukázať. Zo samotnej skutočnosti, že za trvania manželstva bola
realizovaná rekonštrukcia domu žalovaného a že jednotlivé práce a dodávky vyplácal žalovaný ( ako
vyplynulo z výsluchov svedkov J. R. a V. R. a aj samotného odporcu ) ešte nemožno urobiť záver,
že ich skutočne vyplácal zo spoločných peňazí manželov, a nie z peňazí poskytnutých od svojho
otca a sestry. Súd podotýka, že žalobkyňa znáša dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že na oddelený
majetok žalovaného sa vynaložili prostriedky zo spoločného majetku, a toto dôkazné bremeno uniesla
len ohľadne platby za zateplenie domu. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd vykonal znalecký posudok
na určenie hodnoty rekonštrukcie a prístavby rodinného domu v spoluvlastníctve žalovaného, súd tento
návrh na vykonanie dôkazu zamietol, pretože tento dôkaz by bol nadbytočný. Pre určenie výšky náhrady
toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich nie je
rozhodujúce, o akú sumu sa majetok týmito investíciami zhodnotil ( k čomu by fakticky smeroval takýto
znalecký posudok ), ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov
manželov. Z toho je zrejmé, že znalecký posudok zameraný na hodnotu rekonštrukcie domu nemôže
prispieť k zisteniu toho, aká suma bola skutočne použitá na majetok žalovaného a preto vykonanie tohto
dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Tento právny záver súdu, ktorý vyjadril
už v rozsudku zo dňa 29. 12. 2014, podporil aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, nakoľko
žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku č.k. 7C/23/2012-352 zo dňa 29. 12. 2014 vytýkala okresnému súdu
nesprávne posúdenie veci ohľadne investícií, ktoré boli vynaložené z ich spoločného majetku na výlučný
majetok žalovaného. Aj ohľadne ďalších odvolacích námietok, ktoré žalobkyňa uviedla voči rozsudku
č.k. 7C/23/2012-352 zo dňa 29. 12. 2014 krajský súd prijal stanovisko, že sú nedôvodné - dôvodom,
pre ktorý krajský súd prv vydaný rozsudok zrušil, bola predovšetkým skutočnosť, že vo výrokovej časti
rozsudkuboluvedenýakopredmetvyporiadaniazáväzokH.H.vočiSlovenskejsporiteľni,as.,hocitánie
je sporovou stranou. Keďže po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie, strany vo veci
nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov a v konaní nevyšli najavo žiadne nové podstatné skutočnosti, súd
nevidí dôvod, prečo by sa mal podstatne odkloniť od svojho predchádzajúceho rozsudku ( s výnimkou
špecifikácie spoločného záväzku strán ). Čo sa týka tohto spoločného záväzku, súd z vykonaného
dokazovania zistil, že počas trvania BSM vznikol stranám spoločný záväzok voči sestre žalovaného H.
H., ktorá im poskytla pôžičku vo výške 14 940 EUR. Sporové strany zhodne uviedli, že H. H. si za týmto
účelom zobrala úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. , ktorého zostatok ku dňu 26. 7. 2011 ( zánik BSM )
bol podľa potvrdenia banky vo výške 13 484,88 EUR. Tento zostatok úveru je aj zostatkom pôžičky,
pretože peniaze z úveru boli v celom rozsahu poskytnuté stranám, konkrétne na účet žalovaného a
ten túto pôžičku aj svojej sestre H. H. spláca. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby časť z tohto
záväzku znášala ona a argumentovala tým, že je nespravodlivé, aby splácala čo len časť z peňazí,ktoré boli podľa nej vynaložené na rekonštrukciu domu vo vlastníctve žalovaného, súd jej argumentáciu
nemohol akceptovať. Už zo samotného návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý podala žalobkyňa, je zrejmé,
že ide o spoločný záväzok strán voči H. H., keďže aj samotná žalobkyňa ho označila za pasívum BSM,
a uviedla, že „ si prostredníctvom sestry odporcu zobrali spotrebný úver vo výške 14 940 EUR, kde
zostáva splatiť sumu 13 568 EUR „ , avšak, na rozdiel od žalovaného, tvrdila, že tieto peniaze boli
použité na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný to však poprel a tvrdil,
že peniaze, ktoré im poskytla jeho sestra H. H., použili pre potreby spoločnej domácnosti, výživu detí a
spoločné podnikanie. Bolo opäť na žalobkyni, aby preukázala, že peniaze z tohto - spoločného záväzku,
boli použité na výlučný majetok žalovaného - na rekonštrukciu jeho rodinného domu. Toto svoje tvrdenie
však nepreukázala. Súd potom konštatuje, že nakoľko ide o spoločný záväzok, jeho vyporiadanie je
potrebné vykonať v zmysle zásad podľa § 150 OZ, teda, že podiel oboch manželov aj na tomto záväzku
je rovnaký. Vzhľadom na to, že zostatok úveru, ktorý je zhodný s výškou poskytnutej pôžičky, ku dňu
zániku BSM bol vo výške 13 484,88 EUR , každá zo strán sa na ňom podieľa vo výške jednej polovice,
teda 6 742,44 EUR. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného, aby do BSM nahradil,
čo zo spoločného záväzku z pôžičky od H. H. bolo vynaložené na výlučné záväzky žalovaného, a to
1400 EUR ako platba za tovar v rámci podnikania žalovaného, suma 5311 EUR, ktorú žalovaný zaplatil
E. X. ako pôžičku, z ktorej bol výlučne zaviazaný a sumy 530,20 EUR a 681,43 EUR ako odvody na
poistenie, ktoré za seba zaplatil žalovaný, súd tejto požiadavke nemohol vyhovieť. Čo sa týka platby
za tovar A.. J. W. dňa 30. 11. 2007, o ktorej žalovaný nerozporoval, že išlo o platbu za tovar, ktorý v
rámci svojho podnikania zakúpil, súd z výpisu z bankového účtu žalovaného zistil, že pred tým, ako jeho
sestra H. H. vložila na jeho účet pôžičku 444 000,- Sk, dňa 2. 11. 2007 samotný žalovaný vložil na tento
účet 60 000,- Sk a hoci z neho pred vkladom zo strany svojej sestry uskutočnil výbery, ku dňu úhrady
peňazí A.. W. bolo na účte žalovaného ešte dosť peňazí z jeho prvotného vkladu na to, aby zaplatil
záväzok voči A.. W. a preto automaticky nemožno urobiť záver, že keď bola platba v prospech A.. W.
realizovaná po vklade peňazí H. H., tak bola zaplatená z peňazí z pôžičky. Čo sa týka ďalších platieb, o
ktorých žalobkyňa tvrdí, že boli zaplatené z peňazí zo spoločnej pôžičky , pričom išlo o výlučné záväzky
žalovaného, a to platba E. X. - vrátenie pôžičky vo výške 5311 EUR a odvody na sociálne poistenie vo
výške 448 EUR, 530,20 EUR a 681,43 EUR, súd sa pridržiava svojho pôvodného rozhodnutia, že zo
samotnej skutočnosti, že tieto platby boli realizované z bankového účtu žalovaného, na ktorý boli dňa
27. 11. 2007 vložené peniaze z pôžičky od H. H., nemožno urobiť záver, že výlučne z týchto peňazí
boli realizované platby záväzkov žalovaného, vzhľadom na časový odstup ( pôžička E. X. bola vrátená
podľa jeho vyhlásenia dňa 9. 10. 2008 , čo korešponduje s výberom hotovosti v tejto výške v rovnaký
deň z bankového účtu žalovaného ), keďže počas obdobia medzi vkladom pôžičky a výberom hotovosti
160 000,- Sk boli na bankovom účte realizované viaceré pohyby, a to či už výbery alebo vklady. Ešte
väčší časový odstup sa týka platieb odvodov na sociálne poistenie. Súd aj na tomto mieste zdôrazňuje,
že žalobkyňa znáša dôkazné bremeno ohľadne skutočností, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé
procesné dôsledky, teda bolo na nej, aby preukázala, že práve z peňazí z pôžičky ( a žiadnych iných)
vyplatil žalovaný svoje výlučné záväzky. Súd konštatuje, že žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla.
Súd určil, že záväzok z pôžičky voči H. H. preberie žalovaný ako výlučne zaviazaný z tohto záväzku, z
dôvodu, že tento po rozvode manželstva spláca pôžičku uvedenej veriteľke, ktorá je jeho sestrou. Súd
tak rozhodol aj z dôvodu, že, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom rozsudku, považuje za nanajvýš
pravdepodobné, že časť z peňazí z tejto pôžičky bola použitá na rekonštrukciu domu vo vlastníctve
žalovaného, pretože manželia v tom čase neboli v takej nepriaznivej finančnej situácii, že by boli nútení
si na živobytie požičať, navyše takú vysokú sumu a je aj časová súvislosť medzi obdobím , kedy si
zobrali pôžičku a obdobím, kedy bola realizovaná rekonštrukcia domu žalovaného a tiež suma pôžičky je
neštandardne vysoká na to, aby slúžila len na potreby spoločnej domácnosti a výživu detí, ktoré náklady
nemali prečo byť mimoriadne vysoké. To však nič nemení na závere súdu, že žalobkyni sa nepodarilo,
okrem platby za zateplenie domu, preukázať iné investície zo spoločného majetku do výlučného majetku
žalovaného. Na preukázanie týchto investícií nepostačuje preukázať, že bola na rekonštrukciu domu
použitánejakáčasťpeňazízpôžičky,alebolopotrebnépreukázaťkonkrétnuinvestíciu,t.j.akákonkrétna
suma peňazí bola použitá na konkrétny účel - zakúpenie konkrétneho tovaru, zaplatenie konkrétnej
stavebnej práce, dodávky alebo služby a pod. Súd v rámci vyporiadania BSM sa zaoberal aj obchodným
podielom žalovaného v spoločnosti M-MAXI s.r.o. so sídlom Námestovo, Ružová 517/6, IČO: 44 624
778. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný tento obchodný podiel nadobudol do BSM a že jeho
hodnota je 6900 EUR. Keďže žalovaný bol a je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti, súd tento
obchodný podiel prikázal jemu ( obdobne rozsudok NS SR sp.zn. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31. 3. 2006, R
27/2007 ). Pokiaľ žalobkyňa pôvodne žiadala, aby súd určil jej podiel na byte a jeho príslušenstve v jej
prospech vo výške vyššej než jedna polovica, a to dve tretiny a argumentovala, že o nadobudnutie tohtobytu sa zaslúžila v prevažnej miere ona, pretože právo nájmu k bytu jej vzniklo ešte pred uzatvorením
manželstva, jej ako prvonájomkyni vzniklo právo na odkúpenie bytu do vlastníctva a ona sama aj platila
všetky platby spojené s užívaním bytu pred tým, ako uzatvorila manželstvo, súd zotrváva na svojom
pôvodnom stanovisku z predchádzajúceho rozsudku, a to, že nie je možné určiť odlišný podiel strán len
na určitom majetkovom kuse, ktorý je súčasťou BSM, a preto nemožno vyhovieť predstave žalobkyne ,
ktorá vlastne smerovala k tomu, že len v prípade bytu a jeho príslušenstva bude jej podiel vo výške 2/3
a u ostatných vecí patriacich do BSM podiel 1. Z vykonaného dokazovania síce naozaj vyplynulo, že
byt bol žalobkyni pridelený mestom Námestovo dňa 02. 03. 1990, teda pred uzatvorením manželstva,
do vlastníctva strán ho mesto Námestovo previedlo zmluvou zo dňa 21. 09. 2004. Táto skutočnosť
však nie je tak závažná, aby odôvodnila nerovný podiel žalovaného na BSM v prospech žalobkyne.
Určenie iných než rovnakých podielov manželov na majetku v BSM sa totiž uplatňuje len výnimočne, a
to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď nepracoval, najmä
keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu,
ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu,
alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.
Splnenie týchto predpokladov na určenie nerovných podielov preukázané nebolo. Tvrdenie žalobkyne o
tom, že žalovaný sa len v podstatne menšej miere zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí sa týka len
bytu a jeho príslušenstva ( hoci súd pripúšťa, že byt je najhodnotnejšou vecou, ktorú strany nadobudli ) a
aj čo sa týka bytu, žalobkyňa síce pred uzatvorením manželstva platila sama platby za tento byt v období
od roku 1990 až do roku 1997, keď uzatvorili manželstvo, avšak po rovnaké obdobie - od roku 1997 do
uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu v roku 2004, tieto platby platili manželia spoločne. Čo sa
týka nadobudnutia bytu, žalobkyňa nespochybňovala, že cenu za prevod bytu do vlastníctva zaplatili
strany zo spoločných peňazí. Tiež nerozporovala, keď žalovaný tvrdil, že byt za trvania manželstva
zveľadil stavebnými úpravami. Súd preto nezistil existenciu takých závažných skutočností, pre ktoré by
bolo potrebné určiť iné podiely strán na BSM, než rovnaké. Pri vyporiadaní BSM teda súd vychádzal z
toho, podiely strán na BSM sú rovnaké a to nasledovne:
- hodnota vecí a hodnôt, ktoré sú predmetom vyporiadania:
- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu....25500EUR
- hnuteľné veci....4560 EUR
- obchodný podiel v M-MAXI s.r.o....6900 EUR
Spolu: 36 960 EUR, z toho polovica, pripadajúca na podiel každej zo strán, činí 18 480 EUR.
Žalobkyňa nadobúda veci v hodnote:
- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu...25 500 EUR
- hnuteľné veci... 466 EUR
Spolu: 25 966 EUR
- podieľa sa na pôžičke od H. H. polovicou, t.j. sumou 6742,44 EUR.
Žalovaný nadobúda veci a obchodný podiel v hodnote:
- hnuteľné veci...4094 EUR
- obchodný podiel v M-MAXI s.r.o....6900 EUR
spolu: 10994 EUR
- preberá záväzok z pôžičky 13 484,88 EUR, pričom však jeho podiel na ňom je polovica, rovnako ako
žalobkyne, vo výške 6742,44 EUR, čiže preberá záväzok o 6742,44 EUR vyšší, než je suma pripadajúca
na jeho podiel
- je povinný do BSM nahradiť investície zo spoločného majetku do svojho výlučného majetku vo výške
9 028,75 EUR, teda z jeho podielu sa odpočíta polovica tejto sumy, t.j. 4 514,38 EUR.
Súd potom vypočítal vyrovnací podiel vychádzajúc z toho, že žalobkyňa nadobúda veci v hodnote o
7486 EUR vyššej, než pripadá na jej podiel ( 25 966 EUR - 18 480 EUR) a túto sumu je potrebné
ešte zvýšiť o sumu jej podielu na spoločnom záväzku, ktorý celý preberá žalovaný, t.j. spolu by na
vyrovnanie podielu mala žalovanému vyplatiť 14 230,44 EUR ( 7486 EUR + 6742,44 EUR ), avšak
od tejto sumy je potrebné odpočítať 4514,38 EUR, ktoré je žalovaný povinný do BSM nahradiť titulom
náhrady investícií zo spoločného do svojho výlučného majetku. Teda výpočet vyrovnacieho podielu bol
uskutočnený nasledovne:
25966 - 18480 EUR =7 486 EUR
7486 EUR + 6742,44 EUR= 14 228,44 EUR14228,44 EUR - 4514,38 =9714,06 EUR
9714,06 EUR- suma, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov na BSM.
8.Súdžalobkynipovolilsplácaniejejdlhuvsplátkachpo240EUR,čojevýškajejaktuálnehomesačného
príjmu a ktorá výška splátky môže byť prijateľná aj pre žalovaného, ktorý má toho času zabezpečenú
svoju potrebu bývania, je zamestnaný a nemá vyživovaciu povinnosť a po rozvode sám splácal splátky
spoločnej pôžičky, z čoho je zrejmé, že si dokáže zaobstarať peňažné prostriedky jednak na svoje
živobytie ako aj na pôžičku, takže povolením splátok nebude neprimerane znevýhodnený. Žalobkyňa je
síce tiež zamestnaná, ale s minimálnym príjmom a má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére a súd
považuje za dôvodnú jej požiadavku o povolenie splácania, keď je zrejmé, že pri výške jej príjmu a fakte,
že na byte, ktorý pripadá do jej vlastníctva, je už záložné právo ( práve kvôli úveru, ktorý si zobrala sestra
žalovaného H. H., aby stranám poskytla pôžičku ), jej žiadna banka neposkytne úver.
9. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán, vzhľadom na charakter
konanie o vyporiadanie BSM, ktoré je príznačné tým, že sa mohlo začať na návrh ktorejkoľvek strán,
súd nie je v ňom viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a teda nemožno konštatovať výslovný
úspech či neúspech niektorej zo strán.
O trovách konania štátu súd rozhodol vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce
jednak v nepriaznivej sociálnej situácii strán, ktorí boli na svoju žiadosť oslobodení od súdnych poplatkov
tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.