Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Renáta Gavalcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211278
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215211278.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: V. L., nar. X.X.XXXX, bytom
Y. H., V. XXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda,
Alžbetínske námestie 2, proti žalovaným: 1. S.O.S. financ, spol. s r.o., IČO: 36 250 406, so sídlom
Piešťany, Winterova 1777/60, 2. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y., zastúpeného advokátkou: JUDr.

Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zaplatenie 46.543,34 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 16C/318/2015-103 zo dňa 31.5.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o d m
i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e a
vo výroku IV. m e n í tak, že žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
na súde prvej inštancie v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. konanie voči obom žalovaným zastavil,
vo výroku II. vrátil žalobcovi sumu 895,95 Eur zo súdneho poplatku za žalobu, ktorú mu vyplatí
prevádzkovateľ systému - Slovenská pošta, a.s., vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému 1/
nároknanáhradu100%trovkonaniaprislúchajúcich kpredmetukonaniavočitomutožalovanému,
IV. výrokom nepriznal žalobcovi a žalovanému 2/ voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím § 163 ods. 2, 3, § 470 ods. 2, 3, § 262 Civilného
sporového poriadku, § 110, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016).

3. Vecne argumentoval tým, že rozsudkom č. k. 16C/318/2015-98 pre zmeškanie vyhovel žalobe v časti
o zaplatenie 18.256,66 Eur voči žalovanému 1/, s tým, že o nároku voči žalovanému 2/ a trovách konania

rozhodne v konečnom rozhodnutí; zároveň v tejto časti na spoločný návrh strán prerušil konanie. Keďže
žiadna zo strán v lehote jedného roka v zmysle § 111 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je
dlhšia než podobná lehota ustanovená v § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nepodala návrh
na pokračovanie v konaní, konanie zastavil. Žalobca bol od poplatku za žalobu oslobodený v rozsahu
prevyšujúcom2.000Eur,pričomjehožalobabolavčasti18.256,66Eurvočižalovanémuv1/právoplatne
vybavená. Tejto časti zodpovedá súdny poplatok 1.095 Eur, ktorý potom vrátiť nemožno. Naopak, k

zvyšnej časti predmetu konania (nároku voči žalovanému 2/ sa viaže zvyšná časť poplatku 905,- Eur,
ktorú treba podľa cit. ustanovení vrátiť krátenú o 1 %, teda o 9,05 Eur (výrok II). Žalobca mal vočižalovanému 1/ plný úspech. O nároku na náhradu trov konania žalobcu a žalovaného 2/, rozhodol tak,
že žiadna z nich nemá nárok na náhradu trov (výrok IV.) podľa § 256 a § 257 CSP, zastavenie konania
zavinili obe strany.

4. Proti tomuto uzneseniu výlučne voči výroku IV. podal včas odvolanie žalovaný 2/, ktorý navrhol,
aby odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). Poukázal na
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že
žalobca žiadnu iniciatívu o mimosúdnu dohodu neprejavil, nepodal návrh na pokračovanie v konaní.

Žalovaný2/nemalzáujemnapokračovanívkonaní,keďžehonevyvolalanaviacžalobastratilaskutkový
i právny podklad, keďže Uznesením NS SR č. k. Cdo/324/2014 z 30.6.2016 bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/173/2013, ako aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10C/289/2010 z 11.3.2013. Neobstojí záver okresného súdu, že svojou nečinnosťou zavinil zastavenie
konania. Zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca. Napadnutý výrok súd prvej inštancie
zásadne neodôvodnil, iba odkazom na § 256 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku, nie je

presvedčivý, je rozporný so zákonom. Okresný súd nemal dôvod aplikovať § 257 Civilného sporového
poriadku, keď dospel k záveru, že procesne obaja zavinili zastavenie konania. Nemôže byť postihnutý
za pasivitu, a to už aj pre správanie žalobcu, ktorý podal dovolanie.

5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie žalobca a navrhol pokračovať v konaní

s poukazom na § 165 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že od právoplatnosti
rozsudku č. k. 16C/318/2015 zo dňa 22.3.2016 (voči žalovanému 1/) rokoval dvakrát so žalovaným
2/ avšak neúspešne. Z dôvodu, že bol vyslaný pracovať po dobu 6 mesiacov do Dubaja, rokovania
nepokračovali. Má záujem na mimosúdnom vyriešení veci. Vec vedená na Okresnom súde Dunajská
Streda sp. zn. 10C/289/2010 nie je právoplatne skončená, koná sa v nej a do jej ukončenia navrhuje

podľa § 164 Civilného sporového poriadku prerušiť predmetné konanie sp. zn. 16C/318/2015.
Zastavením tohto sporového konania by utrpel veľkú finančnú ujmu premlčaním oprávnených nárokov.

6. Žalovaný 2/ zaslal písomne vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že so žalovaným 2/ dvakrát rokoval. Od 4.5.2016 je žalobca nečinný. V danom prípade bolo

konanie prerušené na spoločný návrh strán, ide teraz o prerušenie podľa § 163 Civilného sporového
poriadku. Okresný súd konanie zastavil a teda nie je možný postup podľa § 164 Civilného sporového
poriadku.

7. Žalovaný 1/ odvolanie voči napadnutému uzneseniu nepodal. K odvolaniam sa nevyjadril.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.

2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalobcu, musel sa zaoberať naplnením formálnych

podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či odvolanie podal oprávnený subjekt -
strana (§ 359 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nevyhnutné čiastočne odmietnuť (§
386 písm. b/ CSP), nakoľko žalobca napadol odvolaním aj III. výrokovú vetu (priznanie mu náhrady
trov konania voči žalovanému 1/), a teda v tejto časti ide o rozhodnutie, proti ktorému podala odvolanie
neoprávnená osoba a odvolanie žalobcu (voči I., II. a IV. výroku) a odvolanie žalovaného 2/

(voči IV. výroku) boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - zároveň stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie a to bez potreby ďalej zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), adospel k záveru, že odvolaniu žalobcu voči výroku I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie nie je možné
priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie podľa § 387 CSP, a zároveň
bolo možné priznať úspech odvolaniu žalovaného 2/ v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý výrok

IV. v zmysle § 388 CSP zmeniť .

10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom,

že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej
neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo (súd). Aj na strane
žalobcu sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom
znevýhodňuje žalobcu, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením
jeho práv, rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej
inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola

strane spôsobená aj nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne
presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.

12. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo teda aj citovaného ustanovenie §
359 CSP za to, že na strane žalobcu napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia

o náhrade trov konania žalobcu voči žalovanému 1/ (III. výrok), mu nevznikla žiadna, ani len nepatrná
ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná bez ohľadu na subjektívny pocit žalobcu, keďže žalobcovi bola
voči žalovanému 1/ priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

13. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v zamietajúcej časti (III. výrok) podala

neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti s použitím ust. § 386 písm. b) CSP
odmietol.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie zastavil (voči obom žalovaným), vrátil žalobcovi

sumu 895,95 Eur zo súdneho poplatku za žalobu, ktorú mu vyplatí prevádzkovateľ systému - Slovenská
pošta, a.s., nepriznal žalobcovi a žalovanému 2/ voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania.

15. Podľa § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa
použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až

v tomto neskoršom čase.

16. Podľa § 111 ods. 3 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po
uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred
uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do

jedného roka, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

18. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

19. Podľa § 165 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní
i bez návrhu.

20. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobou doručenou na okresný súd sa žalobca voči
žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 18.566,66 Eur, voči žalovanému 2/ sumy 46.543,34 Eur.

Uznesením č. k. 16C/318/2015-66 zo dňa 25.6.2015 bolo žalobcovi priznané oslobodenie nad sumu
2.000,- Eur zo súdneho poplatku za žalobu a oslobodenie v rozsahu 50 % z ostatných súdnych poplatkov
a preddavkov, oslobodenie do sumy 2.000,- Eur zo súdneho poplatku za žalobu a oslobodenie v rozsahu
50%zostatnýchsúdnychpoplatkovapreddavkovsažalobcovinepriznalo.Rozsudkom(prezmeškanie)č. k. 16C/318/2015-98 zo dňa 22.3.2016 okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 18.256,66 Eur, o nároku voči žalovanému 2/ (o zaplatenie sumy 46.543,34 Eur) a o trovách
konania rozhodne v konečnom rozhodnutí; zároveň v tejto časti konanie prerušil (právoplatný dňa

4.5.2016). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.9.2016 žalobca oznámil, že zahájil rokovania
so žalovaným 2/. Uznesením č. k. 1Cdo/324/2014 zo dňa 30.6.2016 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/173/2013 zo dňa 21.5.2014 (ktorým bol rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 10C/289/2010-278 zo dňa 11.3.2013 čiastočne potvrdený v časti určenia
čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom záväzku prevodom práva

k nehnuteľnosti, zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v časti určenia neplatnosti záložných zmlúv zmenil,
a určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností) a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10C/289/2010-278 zo dňa 11.3.2013 (ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie čiastočnej neplatnosti
úverovej zmluvy, neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti,
určenie neplatnosti záložných zmlúv, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcu: Adriána
Kovácsa c/a žalovaným: S.O.S. financ, spol. s r.o., 2. Tamás Buzgó, 3. Slovenská sporiteľňa, a.s.).

21. Dňom 7.5.2016 nadobudlo uznesenie (v rozsudku) o prerušení konania právoplatnosť (§ 171 ods.
2 OSP) a od tohto dňa začala plynúť jednoročná lehota ustanovená v § 111 ods. 3 OSP, v ktorej mohli
strany navrhnúť, aby súd pokračoval v konaní. Žiadna zo strán sporu (žalobca a žalovaný 2/) však v
zákonnej lehote, ktorá v zmysle § 121 ods. 4 CSP skončila dňa 8.5.2017 (k posunu lehoty na najbližší

nasledujúci pracovný deň došlo z dôvodu, že koniec lehoty pripadol na nedeľu), nepodala návrh na
pokračovanie v konaní, tak ako to predpokladá ust. § 111 ods. 3 OSP, a preto bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie konanie ex offo zastaviť (zastavenie konania voči žalovanému 1/ bolo právne neúčinné,
nakoľko o žalovanom nároku voči nemu súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 16C/318/2015-98
zo dňa 22.3.2016, právoplatným dňa 4.5.2016).

22. So záverom súdu prvej inštancie, že žiadna z oprávnených strán (žalobca a žalovaný 2/) nepodala
návrh na pokračovanie v konaní v zákonom určenej lehote podľa § 111 ods. 3 OSP (akt. § 163 CSP)
v spojení s § 470 ods. 3 CSP a to počas jedného roka odo dňa 7.5.2016, kedy nadobudol rozsudok v
časti uznesenia o prerušení konania vykonateľnosť (§ 171 ods. 2 OSP) sa odvolací súd stotožnil.

23. Odvolací súd sa s argumentom žalobcu, že v spore treba pokračovať podľa § 165 CSP nestotožnil,
keď konanie bolo prerušené podľa § 110 OSP (akt. § 163 CSP) a to na návrh strán (žalobca a žalovaný
2/), pričom pokračovať v konaní bolo možno iba na návrh strán podľa § 111 ods. 3 OSP (akt. § 163 ods.
2 CSP). Na rozdiel od ust. § 109 OSP (akt. § 162 a § 164 CSP), s ktorým je spojená povinnosť súdu

pokračovať v konaní ex offo, ak odpadne prekážka, pre ktorú bol spor prerušený.

24. Pretože súd prvej inštancie voči žalovanému 2/ zastavil konanie v súlade s ust. § 111 ods.3 OSP
(účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. Žalobca nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou II. výrok napadnutého uznesenia, preto
odvolací súd tento osobitne nepreskúmal a v tejto časti napadnutý výrok II. ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. S odvolacou argumentáciou žalovaného 2/, že žalobca svojou pasivitou zavinil zastavenie konania
(voči žalovanému 2/) sa odvolací súd stotožnil, keď nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,

že aj žalovaný 2/ svojou nečinnosťou zavinil zastavenie konania tým, že v jednoročnej lehote nepodal
návrh na pokračovanie konania. Už tým, že žalobca ako dominus litus (pán sporu) má záujem na tom,
aby vo veci bolo rozhodnuté o jeho nároku voči žalovanému 2/ podľa žaloby, je zrejmé, že práve žalobca
je ten, kto má mať záujem na podaní návrhu na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote, a to aj v
prípade, že má záujem o mimosúdne vyriešenie veci, čomu nebráni ani prebiehajúci spor. Je zrejme

nelogické dávať žalovanému 2/ za vinu a žiadať od neho, aby podal návrh na pokračovanie v konaní,
ktorénevyvolalavktoromsažalobcaodnehodomáhazaplateniasumy46.543,34Eurspríslušenstvom.
Pritom je irelevantné, či žalovaný 2/ v priebehu jednoročnej doby prejavil skutočný záujem o mimosúdne
vyriešenie veci ako aj to, že v mimosúdnej rokovaniach sa nepokračovalo z dôvodu, že žalobca bolvyslaný pracovať po dobu 6 mesiacov do Dubaja (podľa jeho tvrdenia). V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že obaja (žalobca aj žalovaný 2/) sú v konaní zastúpení advokátmi, ktorí prípadné
mimosúdne rokovania mohli viesť aj bez osobnej účasti strán. Pričom ak mimosúdne rokovania boli pre

nezáujem žalovaného 2/ neúspešné, tým skôr mal byť žalobca aktívny a podať návrh na pokračovanie
v konaní. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že práve žalobca zavinil zastavenie konania
voči žalovanému 2/ a to s poukazom na § 256 ods. 1 CSP.

28. Výrok IV. napadnutého uznesenia žalobca síce napadol, avšak bez osobitnej odvolacej

argumentácie, a taktiež ho napadol aj žalovaný 2/ s poukazom na odvolaciu argumentáciu v odseku 3.
Odvolací súd s poukazom na záver v odseku 27 podľa ust. § 388 CSP zmenil IV. výrok napadnutého
uznesenia a rozhodol, že žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie v plnom rozsahu.

29. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania sp. zn. 16C/318/2015 (súdu prvej inštancie) do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 10C/289/2010
podľa § 164 CSP v zmysle odvolania opísaného v odseku 5, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade
postupu podľa § 164 CSP súd môže prerušiť iba odvolacie konanie (čo žalobca nenavrhol) a nie konanie
vedené na okresnom súde, tak to navrhol žalobca. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd návrhom
žalobcu na prerušenie konania v tomto odvolacom konaní nezaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd

ešte uvádza, že nakoľko okresný súd dôvodne a správne zastavil konanie (záver odvolacieho súdu v
odseku 24) návrh na prerušenie konania na súde prvej inštancie, o ktorom patrí rozhodovať súdu prvej
inštancie stratil vôbec opodstatnenie.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 255 v spojení s 262

ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní
bol plne úspešný žalovaný 2/, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100 %).

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.