Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/433/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112242158.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: P. F., W. Š. W.

Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom Prešov, Plzenská 2, za účasti
vedľajšieho účastníka: U.. A. F., Š. W. XXX, proti odporcovi: G.. H. P., F. X, O., zastúpenému JUDr.
Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom Košice, Užhorodská 21, o porušení základných práv s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zdržať sa používania rodného čísla navrhovateľa a rodného čísla vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľa a to najmä v exekučnom konaní sp.zn. Ex 127/2008, vedeného
súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom, vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn.

48 Er 598/2008,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.02.2011 v znení jeho upresnení žiadal navrhovateľ určiť,
že:
Súd určuje, že konaním žalovaného v súvislosti s uvedením rodného čísla žalobcu a rodného čísla

vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008 uzavretej
medzi žalobcom ako postupníkom a G.. F. S., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XX, XXX XX O. ako postupcom
a následným použitím tejto zmluvy v exekučnom konaní sp. zn. EX 127/2008 vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Miroslavom Zahrojanom, Čajakova 1, 040 01 Košice a Okresným súdom Košice II.
sp. zn. 48Er 598/2008 boli zneužité rodné čísla žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu a boli
porušené tieto základné práva žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu:
- právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 Ústavy SR;
- právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov o
svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR;
- právo na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy SR.
Žalovaný je povinný zdržať sa používania rodného čísla žalobcu a rodného čísla vedľajšieho účastníka
na strane žalobcu a to najmä v exekučnom konaní sp. zn. EX 127/2008 vedeného súdnym exekútorom
JUDr. Miroslavom Zahorjanom a Okresným súdom Košice II. sp. zn. 48Er 598/2008.

Súd určuje, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 05.03.2008 v Košiciach medzi G.. F. S.,
A.. XX.XX.XXXX W. O.A. XX, XXX XX O. ako postupcom a G.. H. P., A.. XX.XX.XXXX, W. F. X, XXX
XX O.Š. ako postupníkom, vrátane Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008
je absolútne neplatná.Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, žiadal tento zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že konajúci
súdnemáprávomocvysloviťporušenieústavnéhoprávafyzickejosoby.Taktiežpovažovalzanedôvodný

návrh v časti o zdržania sa užívania rodného čísla s tým, že postup vedenia spisov, či už v exekučnom
konaní alebo na súde je upravený podrobnými pravidlami, na ktoré nemá odporca vplyv. Pokiaľ sa
týka žaloby v časti o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, vzniesol námietku nedostatku
aktívnej legitimácie ako aj pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že neexistuje tu ani naliehavý právny
záujem na takomto určení, pokiaľ podľa tejto zmluvy prebieha už exekúcia.

Vedľajší účastník sa pripojil k návrhu navrhovateľa.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením uznesenia Prezídia PZ
z 31.08.2010, upovedomenia polície zo dňa 06.07.2010, vyjadrenia Správy slovenských exekútorov,
oznámenia o vykonaní previerky exekútorského spisu, správy Ministerstva spravodlivosti SR, správy

predsedu Vrchného súdu v Prahe, zmluvy o postúpení pohľadávky, dodatku k zmluve o postúpení
pohľadávky, upozornenia o zmene kvalifikácie skutku, obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry, správy
právneho zástupcu odporcu, správy Prezídia PZ - národnej kriminálnej agentúry, návrhu na vydanie
exekúcie, kópie občianskeho preukazu vedľajšieho účastníka platného v roku 2006 - 2010, výpisu z
registra obyvateľstva, správy Úradu na ochranu osobných údajov, správy Okresného súdu Košice I.,

kópie zmenky z 22.03.2007, správy Prezídia PZ, zápisníc o výsluchu svedka U.. U. Š., G.. S., G.. H. P.
ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 05.03.2008 bola podpísaná medzi postupcom G.. F. S. a postupníkom odporcom v tomto konaní
zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca postúpil odporcovi pohľadávku pôvodne zo

zmenky v nominálnej hodnote 7,5 milióna Sk, emitovanej navrhovateľom ako aj vedľajším účastníkom
na strane navrhovateľa a z rozsudku rozhodcu U.. U. Č., ktorá bola predmetom exekučného konania
na exekútorskom úrade W. M.. Zároveň postupca s postupníkom uzavreli dodatok č. 1 k tejto zmluve
o postúpení pohľadávky rovnakého dňa, v ktorom bolo dohodnuté, že postupník uhradí postupcovi
za postúpenie pohľadávky peňažnú sumu. V čl. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky je špecifikovaný

navrhovateľ ako aj vedľajší účastník menom, priezviskom, adresou ako aj rodnými číslami. Následne
odporca v konaní podal dňa 14.03.2008 návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade U..
P. N.. Ako vyplýva z uznesenia zo dňa 31.08.2010, bolo začaté trestné stíhanie proti obvineným U..
U. Š. a F. S. pre obzvlášť závažný zločin podvodu vo forme spolupáchateľstva ako aj za obzvlášť
závažnýzločinfalšovania,pozmeňovaniaaneoprávnenejvýrobypeňazíacennýchpapierov.Predmetné

konanie malo spočívať v tom, že zmenka na peňažnú sumu 7,5 milióna Sk predstavujúca odmenu za
poskytnutie kontaktu na záujemcu o kúpu nehnuteľností, ktoré vystaviteľmi mali byť navrhovateľ a jeho
manželka, navrhovateľom a jeho manželkou podpísaná, mala byť falšovaná. Na jej základe bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý bol následne predmetom postúpenia pohľadávky.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov účinného v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby,
pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne
použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria
jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby,
ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia ods. 5 prvej vety, § 8 ods. 4 písm.
b/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b/ a c/, § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a/ a § 23 ods. 5.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, osobné údaje možno spracúvať
len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných
práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k
iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia.Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10,
prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa ods. 1 a vzniknú
pochybnosti o udelení súhlas dotknutej osoby, prevádzkovateľ je povinný úradu hodnoverne preukázať,
že mu dotknutá osoba súhlas poskytla.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, prevádzkovateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných
údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Z obsahu spisu ako aj z upresnenia petitu vyplynulo, že navrhovateľ sa v konaní domáha určenia, že
zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008, vrátane jeho dodatku č. 1, je absolútne neplatná.

Pokiaľ sa týka tohto petitu návrhu, jedná sa o konanie o určenie neplatnosti zmluvy. V konaní o
určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy, môže dôjsť k vyhoveniu návrhu len vtedy, pokiaľ sa konania

zúčastňujú, a to buď na strane navrhovateľa alebo odporcu, všetci účastníci zmluvy, ktorí túto uzavreli,
prípadne ich právni nástupcovia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníkmi zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008 ako aj dodatku č. 1 podpísaného v rovnaký deň, boli na
strane postupcu G.. F. S. a na strane postupníka G.. H. P.. V tomto konaní je vedený ako odporca
postupník, z čoho vyplýva, že postupca zo zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj z dodatku č. 1 k

zmluve o postúpení pohľadávky, nie je účastníkom konania ani na strane navrhovateľa ani na strane
odporcu. Táto skutočnosť nedáva súdu možnosť vyhovieť návrhu na určenie neplatnosti predmetnej
zmluvy ako aj dodatku č. 1 z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, kedy postupca nie je účastníkom
konania. Predmet konania sa musí týkať postupcu aj postupníka, pričom v takomto prípade zmluva o
postúpení pohľadávky nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok

sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.), z čoho vyplýva, že
účastníkmi konania musia byť všetci účastníci právneho úkonu a účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba
na nich. Nakoľko tento princíp nebol dodržaný, súd nemal inú možnosť, než zamietnuť návrh v časti o
určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky ako aj dodatku č. 1 pre nedostatok vecnej legitimácie.

Predmetný záver vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002), ale aj juditatúry Českej republiky (porovnaj rozsudok
bývalého Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 29.02.1988 sp. zn. 3 Cz 61/87 ale aj uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2806/2005 z 21.12.2005).

Taktiež sa navrhovateľ domáhal určenia, že konaním odporcu v súvislosti s uvedením rodného čísla
na zmluve o postúpení pohľadávky, boli zneužité jeho rodné číslo a boli porušené základné práva na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy
SR, práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov
o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR a právo na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods.

1 Ústavy SR.

Pokiaľ sa týka časti petitu, ktorý bol vyššie uvedený, súd dospel k záveru, že ani v tejto časti nie je
možné návrhu vyhovieť. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, v zmysle § 80c O.s.p. Základným predpokladom pre to, aby bolo rozhodnuté o

pozitívnom alebo negatívnom určení o tom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je to, že musí
byť preukázaný a splnený naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľove
právo ohrozené alebo ak by bez tohto požadovaného určenia sa stalo jeho právne postavenie neistým.
Naopak, spravidla nie je daný naliehavý právny záujem vtedy, ak možno žalovať priamo na splnenie

povinnosti. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnuté, aby výrok súdneho
rozhodnutia o tom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bolo spôsobilé ovplyvniť právne
postavenie navrhovateľa, a teda ak takýto výrok má za následok zmenu jeho práv a povinnosti alebopostavenia v hmotnoprávnych vzťahoch za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva
žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.

V danom prípade súd dospel k záveru, že súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne
postavenie navrhovateľa, čím nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu. Súd má za to,
že takáto určovacia žaloba nevytvára žiaden pevný právny základ medzi účastníkmi konania, tak aby
preventívne zabránila ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi konania. Taktiež nejde o určenie
predbežnej otázky, nakoľko táto nerieši žiadne sporné vzťahy medzi účastníkmi konania a prípadné

rozhodnutie súdu o takto stanovenom petite, žiadnym spôsobom neovplyvňuje právne postavenie
navrhovateľa. Podľa názoru súdu teda nie je tu splnený naliehavý právny záujem na to, aby boli
deklarované určité skutočnosti, teda že boli porušené konkrétne spomínané ústavné práva navrhovateľa
ako aj vedľajšieho účastníka. Pokiaľ teda nebol zistený naliehavý právny záujem pre takéto určenie,
je výsledkom takéhoto konania zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou. Súd
poukazuje na skutočnosť, že zamietané rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého

právneho záujmu, netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený
naliehavý právny záujem vychádza z ďalších a iných skutočností. Účelom a podstatou žalôb o určenie je
eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa, resp. vniesť istotu do neistých právnych
vzťahov a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Ani jedna z týchto podmienok nebola v
danom prípade naplnená, pričom obsahom žaloby môže byť len určenie o existencii, či neexistencii

právneho vzťahu alebo práva, ale existujúceho len ku dňu vyhlásenia rozsudku. Obsahom žaloby
nemôže byť určenie práva za dobu minulú (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 32/98, sp. zn. 2
Cdo 131/2006). Nakoľko ohľadom tohto petitu návrhu na začatie konania nebol preukázaný naliehavý
právny záujem, aj v tejto časti bol návrh zamietnutý ako nedôvodný.

Pokiaľ sa týka danosti naliehavého právneho záujmu, súd poukazuje na skutočnosť, že naliehavý právny
záujem spravidla nie je daný, ak už došlo k porušeniu subjektívneho práva a k reparácii škodlivých
právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie. Taktiež naliehavosť právneho záujmu
je posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa žalobou s navrhovaným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, ktorá sa viaže

vždy na konkrétny určovací petit a jednak v tom, že navrhovateľ nemá inú možnosť žalovať na plnenie z
toho istého právneho pomeru. Tieto podmienky neboli pri petite, ktorým sa domáhal navrhovateľ určenia,
že boli porušené jeho ústavné práva, splnené.

Pokiaľsatýkaurčeniapovinnostiodporcuzdržaťsapoužívaniarodnéhočíslanavrhovateľaavedľajšieho

účastníka, a to najmä v exekučnom konaní sp. zn. EX 127/2008, vedeného súdnym exekútorom U..
P. N. a Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. 48Er 598/2008 súd dospel k záveru, že tento návrh je
dôvodný. Ako vyplynulo z výsluchu navrhovateľa, tento nedal súhlas so spracúvaním svojich osobných
údajov, pričom nepochybne rodné číslo je osobný údaj navrhovateľa, ktorý možno spracovať len s jeho
súhlasom, pokiaľ tak zákon neustanovuje inak. V konaní nebolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že

neposkytol súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, pričom tieto nepochybne boli uvedené v
zmluve o postúpení pohľadávky ako titulu pre výkon rozhodnutia. V danom prípade súd má za to, že je
daný naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko naďalej prebieha exekúcia na exekútorskom
úrade U.. P. N., preto v tejto časti súd považoval za dôvodné návrhu vyhovieť v zmysle citovaných
ustanovení zákona o ochrane osobných údajov. Tieto závery vyplývajú aj z § 5, 11, 22 zákona č.

122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý rušil predpis 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov,
ktorý bol účinný a platný v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

Súd rozhodoval na základe dôkazov pred ním vykonaných, pričom žiadne iné dôkazy neboli v
konaní navrhnuté po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Vo veci nebolo dôvodné sa zaoberať ďalšími
okolnosťami tvrdenými v konaní vzhľadom na dôvody, pre ktoré boli uvedené petity navrhovateľa
zamietnuté, preto nebolo dôvodné sa zaoberať skutočnosťou, či mohol postúpiť postupca postupníkovi
pohľadávku, či s ňou disponoval alebo nie, nakoľko to nemá relevantný význam pre rozhodnutie vo veci

samej.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p.Súd z dôvodu, že účastníci mali vo veci úspech
len čiastočný, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípadesa navrhovateľ domáhal v troch petitoch súdnej ochrany, pričom bol úspešný len v jednom z nich, teda
v 1/3-ine, nakoľko nemožno predmet konania oceniť peniazmi, súd má za to, že možno vysloviť záver,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.