Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Majeriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Pc/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218107
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117218107.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: J. T., rod.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, X., P.O.BOX 15 a manžel: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/X, X., P.O.BOX 15, o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov J. T., rod. B., nar. XX.X.XXXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev C. úradu X. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Manžel navrhovateľky P. T. je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh
vo výške 66 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo
je bezdetné a postupom času začalo v ich manželskom spolužití dochádzať k rozporom, ktoré vyplývali
v rozdielnych predstavách o rodinnom spolužití a zo správania manžela pod vplyvom alkoholu.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
3. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 12.2.2018, a to v prítomnosti
navrhovateľky a v neprítomnosti druhého manžela, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené
fikciou a na pojednávanie sa neustanovil.
4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, príčiny rozvratu udávala v dlhodobých
nezhodách a správaní druhého manžela, ktorý nadviazal nový vzťah s inou ženou a obnovenie
manželského spolužitia odmieta.
manželského spolužitia považovala z jej strany za nereálne.
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v X., manželstvo je
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XXX. U oboch ide o manželstvo druhé, obaja sú národnosti slovenskej, štátna
príslušnosť SR, z ich manželstva deti nepochádzajú.
6. D. ďalej v zmysle § 37 CMP (súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia
účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním)
vychádzal z nesporných tvrdení navrhovateľky, o ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti,že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a obnovenie manželského vzťahu
nie je možné požadovať.
7. Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou (psychologickou intervenciou) nebol možný vzhľadom na
pevné rozhodnutie navrhovateľky, ktorá rozvod vidí ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní
možnochápať akozákladvytvoreniatrvaléhoaharmonickéhoživotnéhospolužitia.Povinnosťvzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu
medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si
pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc
pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o
zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách.
Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu
manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na
návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.
11. Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý
nastávavtedy,aksamanželianeriadiavovzájomnomsprávanípravidlami,ktorévyplývajúzustanovenia
§ 18 Zákona o rodine.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo
účastníkov si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú
spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci hoci žijú
v spoločnej domácnosti žijú oddelene, vzájomne nekomunikujú a každý z nich si zabezpečuje svoje
potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Je zrejmé,
že nedostatočná komunikácia značným spôsobom ovplyvnila ich ďalšie spolužitie a každý z nich začal
žiť vlastný život. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti
obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich
postoja k manželstvu. Za stavu, že navrhovateľka nechce v manželstve zotrvať, preto súd návrhu na
rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o
trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala návrh a preto súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
14. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 zákona
SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však
žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie
neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a vkonaní pred správnym súdom. Navrhovateľka bola v konaní úspešná a u jej manžela (odporcu) neboli
zistené dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku, preto rozhodol súd o povinnosti odporcu zaplatiť
na účet OS v Žiline súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva v sume 66 eur
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku ( § 6 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. + položka 7 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.