Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/53/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306226014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1306226014.18

Rozhodnutie

25C 53/2007-448-
1306226014

prvopis

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa R.. J. W.,
bývajúceho v Z., N. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Grigelom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Matejkova 45, proti odporkyni F. N., bývajúcej v Z., N. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Mikušom,

advokátom, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 2, o zaplatenie 63.775,92 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy XX.XXX,XX Eur od 03.03.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

OdporkyňajepovinnázaplatiťsúdomustanovenémuzástupcovinavrhovateľaJUDr.RomanoviGrigelovi
odmenu za zastupovanie X.XXX,XX Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd odkazuje súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa JUDr. Romana Grigela so zvyškom nároku

na odmenu za zastupovanie navrhovateľa v konaní na Centrum právnej pomoci, Námestie Slobody 12,
Bratislava.

Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet T. súdu Z. I sumu X.XXX,XX Eur titulom súdneho poplatku, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 14.12.2006 sa spoločnosť JUPITER SK s.r.o.

domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy XX.XXX Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Po
postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I vstúpil s poukazom na postúpenie pohľadávky zmluvou
zo dňa 17.07.2007 uzavretou medzi postupcom JUPITER SK s.r.o. a postupníkom R.. J. W. na miesto
pôvodného navrhovateľa do konania R.. J. W.. Navrhovateľ dôvodil, že odporkyni udelil plnomocenstvo,
ktorým ju splnomocnil na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na
N. ostrovoch o veľkosti 1/3 a na prevzatie dohodnutej kúpnej ceny. I napriek tomu, že odporkyňa celú

nehnuteľnosť, vrátane jeho spoluvlastníckeho podielu, kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2003 predala zakúpnu cenu XXX.XXX Eur, navrhovateľovi nevyplatila na neho pripadajúcu časť vo výške XX.XXX,XX
Eur, ktorej zaplatenia sa domáhal prostredníctvom súdu.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdila
existenciu plnomocenstva udeleného zo strany navrhovateľa, ktoré ju oprávňovalo na predaj jeho
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti- rodinnému domu na N. ostrovoch, ako aj to, že hodnotu
tohto podielu navrhovateľovi po realizácii predaja domu nevyplatila z dôvodu uzavretia dohody
medzi navrhovateľom a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o započítaní všetkých

existujúcich pohľadávok voči navrhovateľovi na jeho podiel na kúpnej cene z predaja nehnuteľnosti.
Pohľadávkaspoluvlastníkovpritomďalekoprevyšovalapohľadávkunavrhovateľanavýplatučastikúpnej
ceny, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na výplatu časti kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti.

V priebehu konania navrhovateľ upravil znenie petitu žalobného návrhu a žiadal zaviazať odporkyňu
na zaplatenie istiny v celkovej sume XX.XXX,XX Eur spolu s 12,5% ročným úrokom z omeškania z

dlžnej sumy od 16.12.2003 do zaplatenia. Táto suma mala predstavovať podiel navrhovateľa na kúpnej
cene z predaja nehnuteľnosti (XX.XXX,XX Eur) prepočítaný konverzným kurzom XX,XXX Sk za Eur ku
dňu predaja nehnuteľnosti (XX.XX.XXXX) vo výške X.XXX.XXX,XX Sk, pričom po opätovnom prepočte
tejto sumy na peňažnú menu oficiálne platnú v Slovenskej republike od 01.01.2009 zodpovedala
táto požadovanej istine XX.XXX,XX Eur. Súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu uznesením

vyhláseným v prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 03.05.2010.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a rozsudkom zo dňa 10.09.2010, č.k. 25C 53/2007-204, návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Mal za to,
že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť nároku, ktorý právne posúdil ako nárok uplatnený titulom

bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli ústne
príkaznú zmluvu, ktorá bola širšieho rozsahu ako písomne udelené plnomocenstvo pre odporkyňu,
pričom táto zmluva zahŕňala i príkaz navrhovateľa ako naložiť s jeho podielom z predaja nehnuteľnosti
a korešpondovala s dohodou spoluvlastníkov, aby sa po predaji nehnuteľnosti uspokojili z hodnoty
spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave, uznesením zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 398/2010, na odvolanie
navrhovateľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.09.2010, č.k. 25C 53/2007-204, a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Ustálil, že navrhovateľovi vzniklo právo na časť kúpnej ceny pripadajúcej na
jeho spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti, ktorého práva sa nemohol platne vzdať dohodou s ostatnými

spoluvlastníkmi, pretože by bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ splnomocnil odporkyňu podľa plnej moci zo dňa 25.06.2002 na všetky úkony
spojené s predajom rodinného domu, avšak nepoveril ju aj na to, aby si s jeho časťou kúpnej ceny
urobila, čo uzná za vhodné. Činnosť odporkyne spočívajúcu v tom, že navrhovateľovi nevydala jeho
časť kúpnej ceny nemožno považovať za činnosť v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by

navrhovateľmalvočiostatnýmspoluvlastníkomnehnuteľnostinejakýzáväzok,mohlobypodľakrajského
súdu dôjsť k započítaniu takej pohľadávky ostatných spoluvlastníkov voči pohľadávke navrhovateľa
na výplatu jeho časti kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti, v takom prípade by z kompenzačného
úkonu muselo byť zrejmé aká pohľadávka, v akej výške sa uplatnila na započítanie. Dôkazné bremeno
ohľadne preukázania dohody o započítaní s navrhovateľom zaťažovalo odporkyňu, ktorá spoločne

s manželom- svedkom M. N. jej existenciu tvrdila. Bolo potom na nej, aby preukázala, že ostatní
spoluvlastníci nehnuteľnosti mali voči navrhovateľovi konkrétnu pohľadávku, v konkrétnej výške, pri
ktorej sa dohodli, že bude započítaná voči pohľadávke navrhovateľa na časť kúpnej ceny pripadajúcej
na jeho spoluvlastnícky podiel a preukázala aj jej splatnosť, tak aby bolo možné určiť moment, kedy
sa vzájomné pohľadávky stretli a došlo k ich zániku. V ďalšom odvolací súd súdu prvého stupňa uložil

doplniťdokazovanieovýsluchúčastníkovkonania,svedkovN.,W.aR..V.M.apovykonanídokazovania
opätovne o veci rozhodnúť.

Konajúci súd doplnil dokazovanie v intenciách odôvodnenia uznesenia krajského súdu, a to výsluchom
navrhovateľa, odporkyne, výsluchom svedkov R.. M. N., F. W., R.. W.. V. M., W. J., oboznámil sa s

písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporkyne, ako aj
s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a s celým obsahom súdneho spisu. Skutkový stav
je nasledovný:Zo splnomocnenia zo dňa 25.06.2002 súd zistil, že navrhovateľ ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti - prízemného domu s popisným číslom XX-A na N. ostrovoch,
v obci W. la data, mestský obvod pod správou mesta M. Z. de G., splnomocnil odporkyňu, aby v

jeho mene rokovala a uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej za dohodnutú kúpnu cenu
odpredá jeho výlučné vlastnícke právo k celému spoluvlastníckeho podielu v prospech tretej osoby,
aby podpísala všetky listiny a dokumenty potrebné k predaju a registrácii, prevzala dohodnutú kúpnu
cenu a aby zastupovala navrhovateľa vo všetkých úkonoch súvisiacich s predajom domu a jeho
registráciou, a to i pre prípad, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie.

Obsahom splnomocnenia bolo aj vyhlásenie navrhovateľa, že sa vzdáva svojho nároku na uplatnenie
predkupného práva k ostatným spoluvlastníckym podielom a že ku dňu jeho podpisu dom nik neužíva,
že z neho vypratal všetky svoje osobné veci a že doklady a kľúče od domu odovzdá najneskôr do 3 dní
od podpisu splnomocnenia.

Podľa splnomocnenia č. 1330 zo dňa 01.07.2002 spísaného pred notárom váženej komory na N.

ostrovochvprítomnostitlmočníčkydonemeckéhojazyka,udelilnavrhovateľodporkynioprávnenia,ktoré
sa týkali prízemného domu na B. de W. La X., s číslom XX-A, mestský obvod M. Z. de G., zapísaný
v L. pod číslom J v M. Z. de G., diel X.XXX, kniha XXX, strana XXX, pozemok XX.XXX, spočívajúce
v oprávnení I. disponovať, vyvlastniť, predať, uzatvoriť zmluvu, zmluvne stanoviť, dohodnúť aktívne
alebo pasívne, ihneď prijať finančnú čiastku a priznať jej prebratie, ako aj II. zriecť sa prednostného

nadobúdacieho práva na ostatné majetkové podiely na nehnuteľnosť. Pri výkone týchto oprávnení a
právomocí splnomocnená osoba vystupuje s plnými kompetenciami, príslušnosťami, súhlasom, právom,
slobodne, aby mohla uzatvárať zmluvy, stanovovať klauzuly, doložky, dodatky, výhrady, dispozície,
opatrenia, rozhodnutia, deklarácie, vyhlásenia, oznámenia a výpovede.

Zkúpnejzmluvyč.XXXXzodňa15.12.2003súdzistil,žesaprednotáraveľaváženejkomoryN.ostrovov
dostavili M. N. a odporkyňa, vystupujúca ako splnomocnená osoba za navrhovateľa a F. W., za účelom
predaja vidieckeho prízemného domu v B. de W. La X., správne číslo XX-A, mestský obvod M. Z. de G.,
pozostávajúceho z dvoch spální, kuchyne, kúpeľne, obývačky, garáže a terasy kupujúcim O. S. W. Z. a
H. H. W. za kúpnu cenu XXX.XXX Eur, ktorú predávajúci prevzali podľa potvrdenia o prevzatí sumy.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k udeleniu plnej moci zo strany navrhovateľa došlo v
rodinnom dome na N. ostrovoch, pričom navrhovateľ súčasne s jej udelením navrhol ostatným
spoluvlastníkom, aby si pri predaji rodinného domu započítali voči nemu ich existujúce pohľadávky a
oni s týmto návrhom súhlasili. Išlo pritom o pohľadávku vo výške cca X miliónov Sk (XXX.XXX,XX

Eur), ktorá patrila odporkyni a jej manželovi M. N., nezahŕňala pohľadávku druhého zo spoluvlastníkov
F. W.. Pohľadávka pozostávala z viacerých častí, tak ako bolo uvedené v písomnom podaní zo dňa
12.09.2011 (č.l. XXX), a to z 1/ časti kúpnej ceny presahujúcej podiel odporkyne na kúpnej cene
nehnuteľnosti vo výške X,X milionov pesetas, 2/ zisku navrhovateľa z prenájmu nehnuteľnosti za
obdobie 6 rokov jej užívania, ktorý navrhovateľ nevydal ostatným spoluvlastníkom v sume XX.XXX.XXX

pesetas, keď navrhovateľ prenajímal nehnuteľnosť podľa nájomnej zmluvy (č.l.161) tretím osobám
s výškou dohodnutého nájomného X.XXX.XXX pesetas na obdobie 2 rokov a mal pravdepodobne i
zisk z prenájmu domu spoločnosti F.S. CANARIAS TREVING, S.L., N.I.F., ktorá mala podľa Dohody
o poradenskej a konzultačnej činnosti zo dňa 25.06.2000 (č.l. 267) v dome registrované sídlo, ako
aj z prenájmu spoločnosti patriacej p. M., ktorý požiadal dňa 11.02.2000 o pridelenie a oznámenie

identifikačného čísla pre cudzincov (č.l. 265), 3/ nedoplatkov na nehnuteľnosti, ako je OLO, septik,
elektrina, voda a pod., ktoré odporkyňa s manželom uhradili (č.l. 258,259) a 4/ priamych nákladov
spôsobených nemožnosťou užívania nehnuteľnosti v sume XX.XXX Eur. Odporkyňa sa domnievala,
že túto pohľadávku voči navrhovateľovi v celkovej sume XXX.XXX Eur mohla započítať na kúpnu
cenu pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa z predaja domu, navrhovateľa na úhradu

tejto pohľadávky preto nevyzývala. Pokiaľ išlo o náklady vynaložené pri predaji domu vo výške cca
XX.XXX Eur, po prepočte v sume XX.XXX Eur odporkyňa uviedla, že pozostávali z a/ odmeny pre
sprostredkovateľa, ktorý našiel kupca domu, v sume X.XXX Eur, resp. po prepočte v sume XX.XXX Eur,
b/ odmeny pre realitnú kanceláriu, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu a tlmočila v sume X.XXX Eur, resp.
po prepočte XX.XXX Eur, ktorá odmena bola dohodnutá podľa zmluvy s realitnou kanceláriou (č.l. 278),

c/ poplatkov štátu v sume X.XXX Eur, po prepočte X.XXX Eur, ktoré uhradili prostredníctvom banky (č.l.
269), d/ nedoplatkov a e/ ostatných výdavkov spojených s predajom domu v sume XX.XXX S. a XX.XXX
Eur, po prepočte XX.XXX Eur, ktoré mali preukazovať doklady založené odporkyňou do spisu (č.l. 298
a nasl.). Z nich vyplýva, že:- magistrát vo O. de M. Z. de G. evidoval vo vzťahu k bytu v W. la X. č. XX-A, nezaplatenú daň z odpadu
za druhý polrok roka XXXX v sume XX,XX Eur a nezaplatené stavebné náklady za rok XXXX v sume
X.XXX,XX S. (č.l. XXX-XXX), pričom dňa 04.12.2003 došlo k úhrade platby vo výške XX,XX Eur za

domový odpad (č.l. XXX-XXX);
-spoločnosť S. vystavila faktúry za dodávku vody a kanalizáciu za obdobie máj - jún XXXX v sume
XXX,XX Eur, júl - august XXXX v sume XX,XX S., september - október XXXX v sume XX,XX S. a v sume
XX,XX Eur, ktoré boli zaplatené XX.XX.XXXX (č.l. 340-342),
- spoločnosť E endesa vystavila faktúry za elektrinu za obdobie od 18.04.2002 do 21.06.2002 v sume

XX,XX Eur, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v
sume XX,XX Eur, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur a za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX v sume XX,XX Eur, na ktorých faktúrach sa nachádza prezenčná pečiatka s dátumom
XX.XX.XXXX (č.l. 349);
-advokátska kancelária L. B. vyzvala navrhovateľa ako adresáta listom zo dňa 01.03.2003 na úhradu
dlhu spoločnosti Telefonica de S., S.A.U v sume XXX,XX Eur v lehote 10 dní (č.l. 351-352),

-p.W.W.informovalamailomzodňa28.11.2003(č.l.310),ževsúvislostisúzemnýmplánomurbanizácie
W. la X. pripadá na parcelu domu platba v sume X.XXX,XX Eur, ktorú obecný úrad inkasuje postupne,
zatiaľ v troch čiastkach v sume XXX,XX S., X.XXX,XX Eur a v sume XXX,XX Eur, ktoré neboli uhradené
(č.l. 355), pričom obecnému úradu je potrebné uhradiť sumu 29,75 Eur za odpadky, sumu X.XXX,XX
Eur za urbanizáciu a sumu XXX,XX Eur za elektrinu;

-magistrát v M. Z. de G. prijal dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX Eur za zber odpadkov za zdaňovacie
obdobie rokov XXXX, XXXX, XXXX a XXXX (č.l. 357- 361).

V ďalšom priebehu výpovede (č.l. 283) odporkyňa uviedla, že suma celkovej pohľadávky, ktorá bola
predmetom dohody o započítaní bola tvorená z čiastky 1/ XX.XXX Eur, ktorú navrhovateľ prevzal za

účelom vybudovania veľkolepej nadstavby, spočívajúcej vo vybudovaní troch samostatných apartmánov
pre každého zo spoluvlastníkov, ktorú však nikdy nepostavil, 2/ XX.XXX Eur ako zisku z prenájmu
nehnuteľnosti pripadajúceho na odporkyňu a 3/ sumy XX.XXX Eur pripadajúcej na priame náklady.
Keďžetaktošpecifikovanápohľadávkanezodpovedalapôvodnevyčíslenejpodľapísomnéhopodaniazo
dňa 12.09.2011 odporkyňa zosumarizovala pohľadávku, ktorá mala byť predmetom dohody o započítaní

zo dňa 25.06.2002 v písomnom podaní zo dňa 02.11.2011 (č.l. 288a). Podľa neho bola predmetom
dohody o započítaní pohľadávka v sume XXX.XXX,XX Eur tvorená z položiek:
1/ 52.087,71 Eur ako podiel z kúpnej ceny nehnuteľnosti (XX.XXX.XXX pesetas) pripadajúci na
odporkyňu a jej manžela o veľkosti 1/3, t.j. X.XXX.XXX,XX pesetas, pričom odporkyňa celkovo uhradila
sumu XX.XXX.XXX pesetas,

2/ XX.XXX,XX Eur z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi manželom odporkyne a navrhovateľom
dňa 19.08.1997 (č.l. 287), ktorú navrhovateľ do 19.10.1997 nevrátil,
3/ 25.963,72 Eur z titulu nevyplatenia podielu o veľkosti 1/3 z prenájmu nehnuteľnosti za obdobie 6
rokov a
4/ XX.XXX,XX Eur z titulu márne vynaložených nákladov počas 6 rokov vlastnenia nehnuteľnosti (úhrada

nedoplatkov, platby za hotel, taxík, rent car, právnikov, notárov, telefón).
Ostatné náklady spojené s predajom nehnuteľnosti v celkovej sume XX.XXX Eur, síce netvorili
pohľadávku, ktorá bola predmetom dohody o započítaní, avšak navrhovateľ bol povinný participovať
sa na ich úhrade vo výške zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu 1/3. Odporkyňa pritom nevedela
určiť, ktoré zo špecifikovaných pohľadávok (bod 1/-4/- pozn. súdu) a v akej konkrétnej výške boli

započítané na časť kúpnej ceny zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa (č.l. 316).
Splatnosť pohľadávky odporkyne a jej manžela M. N. v sume XXX.XXX,XX Eur pritom podľa dohody
o započítaní nastala súčasne s predajom rodinného domu, t.j. súčasne s vyplatením kúpnej ceny od
kupujúceho (č.l. 315). Odporkyňa navrhovateľovi po predaji rodinného domu neoznamovala započítanie
pohľadávky na časť kúpnej ceny pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi poprel existenciu akýchkoľvek záväzkov, splatných aj nesplatných tak
voči odporkyni alebo ostatným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda poprel uzatvorenie
akejkoľvek dohody o započítaní pohľadávok, keď jedinou dohodou, ktorú pri udelení plnej moci
s odporkyňou uzavreli bola dohoda ohľadne predaja rodinného domu, vrátane spoluvlastníckeho

podielu navrhovateľa. Pokiaľ išlo o samotnú pohľadávku špecifikovanú odporkyňou, navrhovateľ potvrdil
uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke so M. N. na sumu XX.XXX X., avšak poprel, že by peniaze v
uvedenej sume skutočne od neho i obdržal. Navrhovateľ potvrdil i to, že dom na N. ostrovoch prenajímal,
o čom ostatní spoluvlastníci vedeli. Spoluvlastníkom nevyplatil žiadne nájomné z dôvodu, že odporkyňanájomníkov z domu vyhnala, a on žiadne nájomné v konečnom dôsledku neobdržal. Pokiaľ išlo o
prvú časť pohľadávky špecifikovanej odporkyňou, navrhovateľ mal za to, že skutočná kúpna cena
nehnuteľnosti v roku 1997 bola XX miliónov pesetas, a nie XX miliónov pesetas tak ako bolo uvedené v

písomnej kúpnej zmluve. Podiel z kúpnej ceny na neho pripadajúci vo výške X.XXX.XXX pesetas pritom
uhradil prostredníctvom spoločnosti FM H. G., v ktorej bol jediným spoločníkom, o čom nasvedčovali
platobné príkazy Všeobecnej úverovej banky, a.s. (č.l.134, 135). Z nich vyplýva, že príkazca FM H. G.
spol. s.r.o. prikázala vykonať dňa 24.01.1997 a dňa 28.01.1997 úhradu sumy á X.XXX.XXX pesetas v
prospech príjemcu F.M. Q. H.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa domnieval, že po predaji nehnuteľnosti

mu odporkyňa vyplatí časť z kúpnej ceny. Odporkyňa ho však po predaji domu nekontaktovala a
neoznámila mu dôvody, pre ktoré nepristúpila k výplate časti kúpnej ceny, pričom navrhovateľ v tomto
smere písomne kontaktoval ostatných podielových spoluvlastníkov výzvami zo dňa 31.03.2005 (č.l. 321,
322). Z obsahu výziev vyplýva, že nimi navrhovateľ žiadal M. N. a F. W. o predloženie kúpno predajnej
zmluvyaozaplateniesumyspoluX.XXX.XXX,-Sk(99.581,76Eur)zodpovedajúcejsumebezdôvodného
obohatenia a nákladov na zhodnotenie, všetko do 15 dní. Navrhovateľ uznával, že s predajom domu

sú spojené určité náklady, avšak náklady vo výške špecifikovanej odporkyňou neuznával a považoval
ich za dostatočne nepreukázané. Pokiaľ išlo o stretnutie s ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
navrhovateľ k nemu uviedol, že sa uskutočnilo z jeho iniciatívy, po jeho prepustení z väzby, niekedy v
marci 2005 za účelom výplaty podielu navrhovateľa z predaja nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa najskôr
stretol s F. W. na parkovisku pri štadióne R., kde mu tento ponúkal sumu XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX

Eur), aby sa vzdal svojho podielu z predaja domu, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Svoj nesúhlas vyjadril i
následne v prítomnosti M. N., v jeho kancelárii. Navrhovateľ o všetkom informoval V. M., ktorý ho čakal
v aute na parkovisku štadióna.

Z výpovede svedka R.. M. N. súd zistil, že k výplate sumy pripadajúcej na spoluvlastnícky

podiel navrhovateľa nedošlo z dôvodu, že pri podpise plnej moci pre odporkyňu sa spoluvlastníci s
navrhovateľom dohodli na započítaní pohľadávok. Pokiaľ v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že sa
navrhovateľ vzdal svojho podielu z predaja nehnuteľnosti mal tým na mysli práve uzavretie dohody
o započítaní (č.l. 327). Predmetom započítania bola pritom pohľadávka svedka a odporkyne voči
navrhovateľovi v sume cca X miliónov Sk (XXX.XXX,XX Eur) voči pohľadávke navrhovateľa na výplatu

časti kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti. Keďže suma pohľadávky na započítanie sa nedala presne
vyčísliť,určilijuobjektívnymodhadom(č.l.327).Pohľadávkapozostávalaz1/prostriedkov,ktorézaplatili
navrhovateľovi v sume XX miliónov pesetas, po odpočítaní podielu svedka na kúpnej cene vo výške
X,X milióny pesetas, ktoré sa mali použiť na vybudovanie nadstavby nehnuteľnosti - celého poschodia
s troma izbami v presne neurčenom čase, 2/ pôžičky vo výške XX.XXX X., pri ktorej sa navrhovateľ

zaviazal vrátiť sumu XX.XXX X., 3/ zisku z prenájmu nehnuteľnosti v neurčenej sume, keď svedok mal
vedomosť od viacerých ľudí z Z. a od susedov, že navrhovateľ prenajímal nehnuteľnosť, a to od roku
XXXX do XXXX, nevedel však uviesť, či išlo o kontinuálny, dlhodobý alebo krátkodobý prenájom. Sám
svedok chodieval na N. ostrovy dva krát za rok, v roku XXXX to bolo asi 4 krát, navrhovateľ v tom
obdobíbývalvnehnuteľnostianeumožniljuužívaťostatnýmspoluvlastníkom,apretoposlednouzložkou

pohľadávky boli práve náklady, ktoré svedok spolu s odporkyňou vynaložili na hotely, letenku, stravu,
taxík, tlmočníka, telefóny, auto a podobne, z dôvodu nemožnosti nehnuteľnosť užívať priebežne od roku
XXXX. K. svedkova pohľadávka voči navrhovateľovi bola v tom čase oveľa vyššia, v rámci započítania
si voči navrhovateľovi uplatnil spolu s odporkyňou len minimum sumy s vedomím, že takto si aspoň
čiastočne uspokoja náklady vynaložené v súvislosti s nehnuteľnosťou. Pri predaji nehnuteľnosti pritom

svedok musel uhradiť nedoplatky a náklady spojené s predajom. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho
vedomosti a kúpnej zmluvy z marca 1997 nehnuteľnosť na N. ostrovoch zakúpili za kúpnu cenu XX
miliónov pesetas a dohodli sa na vybudovaní nadstavby a zveľadení domu v presne neurčenej čiastke.
Sám svedok poskytol navrhovateľovi na tento účel sumu cca X,X miliónov pesetas, nevedel akou
sumou prispeli ostatní spoluvlastníci; uvedomoval si pritom, že navrhovateľ na tento účel neparticipoval

vôbec a druhý zo spoluvlastníkov p. W. prispel v menšej miere. Pokiaľ išlo o samotnú nadstavbu, tá
sa mala realizovať podľa vypracovaného projektu, avšak stav nehnuteľnosti ostal podľa svedka zrejme
rovnaký. Svedok sa vo výpovedi vyjadril i k stretnutiu s navrhovateľom po jeho prepustení z väzby v roku
2005 v kancelárii svedka v športovej hale R. na V. ulici v Z.. Potvrdil, že iniciatíva stretnutia vzišla od
navrhovateľa, ktorý od neho a F. W. žiadal pôžičku vo výške XXX.XXX až XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX S.

až X.XXX,XX Eur) na zaplatenie odmeny za advokátske služby. Predmetom stretnutia nebola výplata
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi.M. F. W. vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ sa pri udelení plnej moci odporkyni vzdal svojho
práva podieľať sa na výťažku z predaja domu, čím de facto došlo k dohode o započítaní vzájomných
pohľadávok. K dohode došlo v prítomnosti svedka, odporkyne a jej manžela M. N. a navrhovateľa.

„Navrhovateľa pod tlakom udania na polícii žiadali, aby sa vzdal svojho podielu, ktorý sa získa predajom
nehnuteľnosti“ (č.l. XXX). Svedok sa nevedel vyjadriť k sume pohľadávky uplatnenej zo strany manželov
N. voči navrhovateľovi v rámci dohody o započítaní, keďže takej dohode nevenoval pozornosť. Svedok
si sám vyčíslil svoju pohľadávku voči navrhovateľovi, vychádzajúc z toho, že celkovo navrhovateľovi
uhradil cca X,X miliónov Sk (XX.XXX,XX Eur), ktorá suma mala pokrývať 1/3- nový podiel svedka na

úhrade kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške XX miliónov pesetas, a zvyšok tvorili výdavky spojené s
vybudovaním nadstavby; svedok si bol vedomý, že tieto náklady mohli byť i vyššie ako samotná kúpna
cenanehnuteľnosti,oktorejsadozvedelpreduskutočnenímkúpynehnuteľnostipriamoodnavrhovateľa.
Svedok navštevoval N. ostrovy jeden až dva krát do roka, v tomto období pritom vždy v nehnuteľnosti
niekto prebýval, keďže navrhovateľ ju prenajímal rôznym osobám. Svedok nevedel uviesť konkrétne
komu, v akom období a ani po akú dlhú dobu trval nájomný vzťah k nehnuteľnosti, keďže navrhovateľ im

neoznámil prenájom nehnuteľnosti a ani im z neho nevydal žiaden zisk. Navrhovateľ sa na N. ostrovoch
zdržiaval po dobu cca 4 až 5 rokov, nad prízemím domu postavil „holubník“, ktorý sám užíval; nešlo
pritom o nadstavbu, o ktorej sa navrhovateľ neustále vyjadroval, že ju vykoná, že má všetko pripravené.
Svedok sa stretol s navrhovateľom i po predaji rodinného domu, v kancelárii M. N. na R., pri ktorom
stretnutínavrhovateľžiadalodbývalýchpodielovýchspoluvlastníkovnehnuteľnostisumuccaXXX.XXX,-

Sk (X.XXX,XX Eur) na obhajcu. Svedok si nevedel presne spomenúť na okolnosti stretnutia a s istotou
povedať, či predmetom stretnutia bol i predaj rodinného domu. Svedok poprel prítomnosť V. M. na
stretnutí a zároveň poprel, že by ho informoval o nejakej ponuke, ktorú mali podľa tvrdenia navrhovateľa
uskutočniť vo vzťahu k nemu .

Z výpovede svedka R.. W.. V. M. súd zistil, že mal vedomosť o predmete konania, nakoľko žalobu, ktorou
sa začalo súdne konanie vo veci pripravil, pričom buď spoločnosť O. B. M. alebo V. SK, s.r.o. vyzývali
odporkyňu na zaplatenie náhrady škody. Svedok poznal účastníkov konania, a to tak navrhovateľa -
ako obchodného partnera od roku XXXX, ako aj odporkyňu, s ktorou sa pár krát stretol. Svedok mal
vedomosť, že navrhovateľ bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti na N. ostrovoch v podiele 1/3, pričom jej

ostatnými podielovými spoluvlastníkmi boli M. N. a F. W.. O nehnuteľnosť mal záujem a chcel ju odkúpiť
za kúpnu cenu cca XXX.XXX až XXX.XXX Eur. Nehnuteľnosť i osobne videl v období rokov XXXX až
XXXX, resp. XXXX, išlo o samostatný jednopodlažný dom nachádzajúci sa v štádiu rozostavanosti, s
terasou, z ktorej bol dobrý výhľad. Svedok si preveroval všetky záznamy a podklady o stavbe v katastri
nehnuteľností, keďže spoločnosť O. B. M., v ktorej bol spoločníkom, mala v tom čase podnikateľské

zámery v tejto oblasti a iniciovala i uzavretie nájomnej zmluvy, podľa ktorej by v nehnuteľnosti sídlila
tzv. ztyčná úradovňa, resp. kancelária spoločnosti. Za týmto účelom svedok navštívil i imigračný úrad
na N. ostrovoch a snažil sa získať štatút rezidenta. K uzavretiu nájomnej zmluvy však napokon nedošlo
a preto ani nebol dôvod platiť nájomné za užívanie nehnuteľnosti. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľ
mal snahu vybudovať v nehnuteľnosti apartmán a za týmto účelom začal robiť prístavbu, ktorá bola

odľahčenej konštrukcie, z dreva. Svedok sa vyjadril i k stretnutiu medzi navrhovateľom a ostatnými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti po prepustení navrhovateľa z väzby v roku 2005, ktorého sa síce osobne
nezúčastnil, ale na navrhovateľa čakal v aute, chceli ísť spolu na kávu, keďže sa dlhší čas nevideli.
Navrhovateľ ho informoval o obsahu stretnutia, že ho M. N. a F. W. nútili podpísať prehlásenie o vzdaní
sa nároku na vyrovnanie z predaja nehnuteľnosti za sumu cca XXX.XXX Sk (X.XXX,XX Eur), s čím on

nesúhlasil. Neskôr, asi s časovým odstupom jeden týždeň, sa svedok stretol s F. W., ktorý ho žiadal
prehovoriť navrhovateľa, aby túto ponuku prijal.

Z výpovede svedka W. J. súd zistil, že sa spolu s navrhovateľom a odporkyňou osobne zúčastnil kúpy
rodinného domu na N. ostrovoch, a to ako prekladateľ. S navrhovateľom mali priateľský vzťah, viac

krát sa stretávali i po realizácii kúpy domu. Svedok mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť bola v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, odporkyne a svedka W., každému patril podiel o veľkosti
1/3, a každý z nich zaplatil svoj podiel na kúpnej cene nehnuteľnosti. K okolnostiam kúpy domu
svedok uviedol, že kúpna cena zodpovedala sume XX milionov pesetas, ktorá však nebola uvedená
v kúpnej zmluve. Svedok sa pritom presne nepamätal na oficiálnu kúpnu cenu uvedenú v písomnej

kúpnej zmluve, asi to bolo XX milionov pesetas. Išlo o bežnú prax v Španielsku, že oficiálny predaj
nehnuteľnosti sa realizoval za cenu nižšiu ako bola skutočná kúpna cena, nakoľko z kúpnej ceny sa
platila daň. Každý zo spoluvlastníkov pritom uhradil podiel na kúpnej cene šekmi z banky, ktoré notár
zaregistroval, aby bolo zrejmé odkiaľ pochádzajú. Pokiaľ išlo o úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny nadrámec oficiálnej svedok sa nepamätal, či k jej úhrade prítomní pristúpili v hotovosti alebo šekmi, oficiálny
listinný doklad o úhrade tejto sumy totiž neexistoval. Úhrada kúpnej ceny pritom prebehla v prítomnosti
navrhovateľa, odporkyne, svedka W., bankového direktora, notára, predávajúceho a nejakého pána z

Z.. V ďalšom priebehu výpovede sa svedok opravil a uviedol, že si presne nepamätá kto všetko bol
prítomný, možno tam boli aj nejaké plnomocenstvá. Vzhľadom na to, že svedok do oblasti, v ktorej sa
stavba nachádzala chodieval zhruba každý mesiac, niekedy aj dva krát v mesiaci, mal vedomosť o
jej vzhľade. Popísal ju ako jednopodlažnú stavbu vymaľovanú na bielo, na vrchnej časti sa nachádzal
betónový platón. Nehnuteľnosť nebola skolaudovaná, bola v nej však zavedená voda, elektrina, a

bola aj zlegalizovaná, inak by ju nemohol predávajúci vôbec predať. Stavba stála na pozemku so
všetkými sieťami v rámci územia obce, urbanizácia preto nebola potrebná. Svedok mal od navrhovateľa
vedomosť, že na poschodí domu chcel postaviť nadstavbu, a to z vlastných finančných prostriedkov, keď
nakupoval stavebný materiál; nevedel pritom akú mala mať nadstavba podobu a nevedel ani o dohode
spoluvlastníkov o nadstavbe a jej charaktere. Navrhovateľ sa podľa mienky svedka o dom staral, býval
v ňom, užíval ho, svedok nemal vedomosť o tom, že by ju prenajímal, možno ku koncu obdobia v nej

videl dvoch Slovákov.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch zotrval
na dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Mal za to, že medzi navrhovateľom, odporkyňou a ostatnými
podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o započítaní pohľadávok, pričom navrhovateľ

ani neevidoval žiadne záväzky, ktoré by mohli byť predmetom takej dohody. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplynulo, že podieloví spoluvlastníci donútili navrhovateľa podpísať plnú moc udelenú odporkyni
a následne ju využili na predaj nehnuteľnosti, vrátane spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa.
Pohľadávky, ktoré mala odporkyňa podľa tvrdenej dohody o započítaní evidovať, odporkyňa hodnoverne
nepreukázala, neurčila, ktorá konkrétna pohľadávka a v akej výške vlastne bola započítaná na

podiel navrhovateľa z kúpnej ceny. Právny zástupca navrhovateľa zároveň namietal premlčanie týchto
pohľadávok (č.l. 366), keď pohľadávka uplatnená titulom výplaty časti kúpnej ceny (položka 1/) by bola
premlčaná najneskôr dňa 26.03.2000, pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke (položka 2/) by sa premlčala
najneskôr dňa XX.XX.XXXX, pohľadávka z titulu nájomného (položka 3/) by sa premlčala postupne,
premlčaná by bola časť za obdobie júl až november 2001 (č.l. 375) a premlčanie pohľadávky tzv.

priamych nákladov (položka 4/) nemohol ustáliť, keďže tieto náklady neboli nijako preukázané, nebolo
zrejmé kedy boli vynaložené (č.l. 375), avšak keďže tieto mali podľa odporkyne vzniknúť počas 6 rokov
vlastnenia domu, premlčanie by nastalo najneskôr dňa 15.12.2006, t.j. po uplynutí 3 rokov od predaja
domu. Náklady spojené s predajom nehnuteľnosti mali podľa právneho zástupcu navrhovateľa znášať
len tri osoby, a to navrhovateľ a svedkovia W. a N., a preto odporkyňa mala urobiť len jednu vec, a to dom

predať a výťažok pripadajúci na podiel navrhovateľa mu vydať; odporkyňa nemala teda riešiť žiadne
nedoplatky na dome. Preto aj vynaloženie výdavkov spojených s predajom nehnuteľnosti považoval
právny zástupca navrhovateľa za neodborný postup odporkyne (č.l. 261). Naviac, viaceré z odporkyňou
tvrdených nedoplatkov vznikli a týkali sa obdobia väzby navrhovateľa, a preto ich navrhovateľ nemohol
spôsobiť. Pokiaľ určité náklady odporkyňa v skutočnosti v súvislosti s predajom domu i vynaložila a

navrhovateľ bol povinný na nich participovať, vzniklo by na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktorého
vydania sa mala odporkyňa domáhať. Aj tieto pohľadávky však odporkyňa uplatnila voči navrhovateľovi
oneskorene, a to po uplynutí X-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr dňa
15.12.2005 (2 roky po predaji domu).

Právny zástupca odporkyne v rámci písomných vyjadrení a ústnych prednesov považoval návrh
navrhovateľauplatňovanýžalobouzanedôvodný.Malzato,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno
ohľadom výšky žalovanej istiny, keď si v konaní neuplatňoval úhradu skutočnej škody, ktorá mu mala
vzniknúť, pretože žalovaná suma zodpovedala čistej výške podielu navrhovateľa o veľkosti 1/3 z predaja
domu, bez nákladov spojených s jeho predajom. Navrhovateľ nebol nikým nútený podpísať plnú moc

odporkyni, v dome totiž ešte približne pol roka po jej udelení býval, a mohol teda plnú moc kedykoľvek
odvolať. Pokiaľ išlo o samotnú dohodu o započítaní pohľadávok, právny zástupca odporkyne v prvom
rade spochybnil listinné dôkazy, ktorými navrhovateľ preukazoval úhradu časti svojho podielu na kúpnej
cene nehnuteľnosti v roku XXXX, keďže nimi navrhovateľ len prikázal odoslať na účet na N. ostrovoch
tie finančné prostriedky, ktoré mu svedkovia W. a N. zložili v dňoch XX.XX.XXXX v sume XXX.XXX,-

Sk (XX.XXX,XX Eur). Mal za to, že vykonaným dokazovaním odporkyňa preukázala úhradu sumy
celkovo XX.XXX.XXX pesetas v dvoch splátkach a následne i sumy XXX.XXX,-Sk (XX.XXX,XX Eur),
čím preukázala úhradu celej kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške XX.XXX.XXX pesetas z jej strany.
V tomto smere poprel právny zástupca odporkyne tvrdenia navrhovateľa ohľadne výšky kúpnej cenynehnuteľnosti XX.XXX.XXX pesetas, ktorá nebola nikdy preukázaná listinnými dokladmi a vyvracala ju i
písomná kúpna zmluva z marca XXXX. Pri udelení plnej moci došlo k dohode o spôsobe vyporiadania
pohľadávky odporkyne tak, že nároky podielových spoluvlastníkov voči navrhovateľovi budú uspokojené

z výťažku z predaja domu, a teda zaniknú momentom ich stretu s pohľadávkou navrhovateľa na podiel z
predaja domu dňom jeho predaja. K započítaniu teda došlo podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa§727Občianskehozákonníkapríkazníkjepovinnýpodaťpríkazcovinajehožiadosťvšetkysprávy
o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní
príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti postupom podľa § 132
O.s.p. a s poukazom aj na právny názor prezentovaný odvolacím súdom vo veci dospel k záveru, že

návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ spolu so svedkom R.. N. a R.. W. boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na N. ostrovoch, každý o veľkosti podielu1/3, pričom nemožno opomenúť, že z titulu existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti i odporkyňa (viď aj kúpna zmluva z XX.XX.XXXX).
Navrhovateľ splnomocnil odporkyňu dňa 25.06.2002 a následne pred španielskym notárom dňa

01.07.2002 na predaj jeho podielu na nehnuteľnosti. Medzi navrhovateľom a odporkyňou teda došlo
k uzatvoreniu príkaznej zmluvy (§ 724 OZ), ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľa. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo prevedené na tretie osoby kúpnou zmluvou zo
dňa 15.12.2003 za kúpnu cenu XXX.XXX Eur, ktorú prevzala odporkyňa spolu so svojim manželom,
svedkom M. N.. I. sporné, že odporkyňa nevydala navrhovateľovi časť kúpnej ceny pripadajúcej na jeho

spoluvlastníckypodiel. Spornouskutočnosťouostalo,čiodporkyňabolaoprávnenáponechaťsihodnotu
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa a nevyplatiť ju navrhovateľovi.

Odporkyňa v konaní tvrdila, že k výplate podielu z predaja nehnuteľnosti navrhovateľovi nepristúpila z
dôvodu, že pri udelení plnej moci prítomní podieloví spoluvlastníci uzavreli s navrhovateľom dohodu
o započítaní, v zmysle ktorej si mohli započítať svoje existujúce pohľadávky voči navrhovateľovi a

navrhovateľ s týmto postupom súhlasil. Navrhovateľ argumentáciu odporkyne popieral dôvodiac, že
odporkyňu splnomocnil dňa 25.06.2002 len na predaj spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome
na N. ostrovoch a na prevzatie jeho hodnoty, inú dohodu s odporkyňou, príp. ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti neuzavrel. Zároveň namietal existenciu akýchkoľvek záväzkov voči
spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

S poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co
398/2010, a v ňom uvedený právny názor, bola odporkyňa povinná existenciu tvrdenej dohody o
započítaní pohľadávok preukázať, čo znamenalo preukázať aká konkrétna pohľadávka, v akej výške, s
akousplatnosťoubolapredmetomdohodyapodložiťsvojetvrdeniarelevantnýmidôkazmi.Podľamienky

súdu odporkyňa v priebehu konania svoju dôkaznú povinnosť nesplnila a dôkazné bremeno v tomto
smere neuniesla.

V prvom rade súd udáva, že odporkyňa vykonaným dokazovaním nepreukázala, že súčasne s
udelením plnej moci dňa 25.06.2002 došlo medzi ňou, navrhovateľom a ostatnými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti na N. ostrovoch k uzavretiu ústnej dohody o započítaní pohľadávok, ktorej existenciu
popieral navrhovateľ; existenciu tejto dohody mali pritom potvrdiť výpovede svedkov M. N. a F. W..
M. M. N., manžel odporkyne, vo svojej prvej výpovedi (č.l.XXX) existenciu akejkoľvek dohody o
započítaní pohľadávok netvrdil, keď udával, že navrhovateľ sa pri udelení plnej moci odporkyni
vzdal práva na výplatu časti kúpnej ceny. Pri svojom ďalšom výsluchu vysvetlil, že pod vzdaním

sa práva na výplatu časti kúpnej ceny mal de facto na mysli uzatvorenie dohody o započítaní (č.l.
327). Zhodne ako svedok N. vypovedal aj svedok W. (č.l. XXX), ktorý zároveň uviedol, že pri udelení
plnej moci navrhovateľa pod tlakom udania na polícii žiadali, aby sa vzdal svojho podielu z predaja
nehnuteľnosti(č.l.XXX).Pokiaľišloosamotnúpohľadávku,ktorámalabyťpredmetomústneuzatvorenej
dohody o započítaní dňa 25.06.2002, odporkyňa ju špecifikovala na trikrát, naposledy podaním zo

dňa 02.11.2011 (č.l. 288a) v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur. Pohľadávka mala pritom pozostávať zo
štyroch častí, a to 1/ sumy XX.XXX,XX Eur zodpovedajúcej neoprávnenému obohateniu navrhovateľa
z podielu odporkyne vyplatenej na kúpnu cenu nehnuteľnosti a zveľadenie domu, 2/ sumy XX.XXX,XX
Eur z titulu nevrátenej pôžičky poskytnutej navrhovateľovi manželom odporkyne dňa 19.08.1997, 3/
sumy XX.XXX,XX Eur z titulu nevyplatenia zisku z prenájmu nehnuteľnosti za obdobie 6 rokov a 4/

ostatných márne vynaložených nákladov počas 6 rokov vlastnenia nehnuteľnosti v sume XX.XXX,XX
Eur. Odporkyňa nevedela konkretizovať, ktorá zložka pohľadávky a v akej výške sa mala započítať
voči pohľadávke navrhovateľa na výplatu podielu z predaja rodinného domu, a to ku dňu predaja
nehnuteľnosti 15.12.2003 (č.l. 316). M. N. k započítavanej pohľadávke uviedol, že sa nedala presne
vyčísliť, preto ju určili objektívnym odhadom sumou cca 5 miliónov Sk (XXX.XXX,XX Eur), s ktorým

postupom navrhovateľ vyslovil súhlas (č.l. 327). Aj keď svedok špecifikoval dve zložky pohľadávky (pod
č. 1/ a č. 2/- pozn. súdu), nevedel vyčísliť jej zvyšok (č.l. 328,329). Zhodne s ním i svedok W. sa nevedel
vyjadriť k započítavanej pohľadávke, jej výške, nakoľko išlo o pohľadávku manželov N., preto tejto časti
dohody nevenoval pozornosť, sám si započítaval svoju existujúcu pohľadávku voči navrhovateľovi (č.l.
376).

Z takto vykonaného dokazovania podľa mienky súdu nevyplynulo, že by pri udelení plnej moci odporkyni
dňa 25.06.2002 prítomní skutočne uzatvorili i ústnu dohodu o započítaní pohľadávok. Hoci existenciu
takej dohody tvrdila odporkyňa a vo svojej druhej výpovedi i svedok M. N., z výpovede svedka W., akojedného z účastníkov dohody, jednoznačne vyplynulo, že prípadná dohoda o započítaní by musela byť
zo strany navrhovateľa uzavretá neslobodne, pod nátlakom, a preto z tohto dôvodu by bola podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Dohoda o započítaní by bola neplatná i z

dôvodu jej neurčitosti. Súd nemohol nechať bez povšimnutia, že odporkyňa sama mala so špecifikáciou
pohľadávkyvočinavrhovateľoviproblémy,keďvpriebehukonaniamenilanielenjejskladbu,aleihodnoty
jednotlivých položiek, ktorá okolnosť mala vplyv i na dôveryhodnosť jej tvrdení. Pohľadávka spôsobilá
na započítanie musí byť určená dostatočne jasne a konkretizovaná i presne vyčíslenou hodnotou,
ktorá skutočnosť však nevyznela z výpovedí svedkov W. a N., výpoveďami ktorých odporkyňa mienila

osvedčovať tvrdenia o existencii pohľadávky voči navrhovateľovi a jej výške. M. N., a ani svedok W.
nevedelijasneajednoznačneuviesť,zčohokonkrétneodporkyňoutvrdenápohľadávkavcelkovejvýške
XXX.XXX,XXEurpozostávala,keďsvedokN.tvrdil,žetútopohľadávkunebolomožnéanipresneustáliť,
preto ju určili len objektívnym odhadom, pričom svedok W. sa k samotnej výške pohľadávky nevedel
ani kvalifikovane vyjadriť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odporkyni sa v konaní nepodarilo hodnoverne
preukázať existenciu dohody o započítaní, ku ktorej uzavretiu malo dôjsť v ústnej forme pri udelení plnej
moci odporkyni, a pokiaľ by ju i odporkyňa preukázala, neuniesla dôkazné bremeno v jej špecifikácii
tak, aby splnila podmienku určitosti. Zároveň, tvrdiac, že pohľadávka uplatňovaná na započítanie voči
navrhovateľovi v hodnote XXX.XXX,XX Eur prevyšovala sumu pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni

z titulu výplaty podielu z predaja domu v sume XX.XXX,XX Eur (podiel 1/3 z kúpnej ceny XXX.XXX Eur-
pozn. súdu), odporkyňa nedokázala špecifikovať, ktorú položku pohľadávky a v akej výške započítala
voči pohľadávke navrhovateľa. V zmysle ustálenej judikatúry pokiaľ započítavajúca osoba v započítaní
uvažuje s dvoma a viacerými nárokmi voči protistrane, ktoré v súčte prevyšujú nárok protistrany a
neuvádza, ktorý z týchto nárokov a v akej výške uplatňuje na započítanie, je také započítanie neurčité,

a teda neplatné (k tomu rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32Odo 215/05).

Pre úplnosť súd udáva, že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka môže k započítaniu pohľadávok
dôjsť nielen dohodou, t.j. na základe dvojstranného právneho úkonu, ale i jednostranne, vykonaním
jednostranného započítacieho úkonu. Odporkyňa v priebehu celého konania namietala dôvodnosť

nároku navrhovateľa s poukazom na uzavretie ústnej dohody o započítaní pohľadávok, a teda netvrdila,
že by k zániku jej záväzku voči navrhovateľovi malo dôjsť v dôsledku započítania jednostranným
právnym úkonom. V danom prípade ani nemohlo dôjsť k jednostrannému započítaniu pohľadávok
odporkyne, keďže taký úkon by odporkyňa urobila v čase, keď vzájomné pohľadávky účastníkov konania
neboli splatné, a preto ich započítanie by bolo vylúčené podľa ustanovení § 581 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

Vzhľadom na to, že odporkyňa nepreukázala existenciu tvrdenej dohody o započítaní pohľadávok, ktorá
ju mala oprávňovať započítať si podiel navrhovateľa z predaja nehnuteľnosti na N. ostrovoch, súd sa v
ďalšom nezaoberal jednotlivými položkami tvoriacimi ňou vyčíslenú pohľadávku v sume XXX.XXX,XX

Eur a ich oprávnenosťou, resp. námietkou premlčania týchto pohľadávok vznesenou zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa, ktoré by skúmal dospejúc k záveru o existencii dohody o započítaní.

Odporkyňa v priebehu konania argumentovala, že i keď predmetom započítania podľa dohody o
započítaní neboli náklady súvisiace s predajom nehnuteľnosti (č.l. 284, 372), navrhovateľ ako podielový

spoluvlastník nehnuteľnosti bol povinný sa na nich podieľať, pričom tieto náklady odporkyňa vyčíslila
sumou XX.XXX,XX Eur (č.l. 255 - 1/3 z celkových nákladov vo výške XX.XXX Eur, č.k. 288b) a žiadala
ich zohľadniť ako obranu v konaní (č.l. 376). Predmetné náklady pritom pozostávali z: a/ odmeny pre
sprostredkovateľa, ktorý našiel kupca domu, v sume X.XXX Eur, resp. po prepočte v sume XX.XXX Eur,
b/ odmeny pre realitnú kanceláriu, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu a tlmočila v sume X.XXX Eur, resp.

po prepočte XX.XXX Eur, c/ poplatkov štátu v sume X.XXX Eur, po prepočte X.XXX Eur, ktoré uhradili
prostredníctvom banky, d/ nedoplatkov a e/ ostatných výdavkov spojených s predajom v sume XX.XXX
Eur a XX.XXX Eur, po prepočte XX.XXX Eur.

Navrhovateľ sa bránil tým, že odporkyňa vynaloženie týchto nákladov nepreukázala a namietal aj ich

premlčanie.Podľanavrhovateľasaodporkyňaoexistenciinákladovspojenýchspredajomnehnuteľnosti
dozvedela pri predaji nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX, od ktorého dátumu jej začala plynúť subjektívna
premlčacia doba na ich uplatnenie voči navrhovateľovi; tá uplynula najneskôr dňa XX.XX.XXXX. Údajnápohľadávka navrhovateľky by sa pritom premlčala najneskôr v lehote 3 rokov odo dňa predaja domu,
t.j. dňa 15.12.2006.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Súdsastotožnilsnámietkoupremlčaniavznesenouzostranynavrhovateľa,keďmalzato,žeodporkyňa

sa preukázateľne dozvedela o existencii nákladov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti na N. ostrovoch,
ktoré vyčíslila sumou XX.XXX Eur, z toho podiel 1/3 pripadajúci na navrhovateľa v sume XX.XXX,XX Eur,
najneskôr dňa 15.12.2003. Odporkyňa totiž v priebehu konania tvrdila, že na predaji rodinného domu
participovali tak sprostredkovateľ, ako aj realitná kancelária, ktorým v deň predaja, t.j. dňa 15.12.2003
uhradili dohodnutú odmenu (položka a/ a b/), a v tento deň zaplatili so svedkom M. N. i poplatky určené

štátu (položka c/). Ďalej odporkyňa uviedla, že prevod vlastníckeho práva k domu bol možný až po
úhrade všetkých nedoplatkov na ňom viaznúcim (položka d/), a ku dňu predaja vynaložila náklady za
tlmočnícke služby, preklady splnomocnení a iných dokladov, za právne služby, notára, taxík a pod. v
sume XX.XXX Eur (položka e/). Odporkyňa mala vedomosť o vzniku výdavkov bezprostredne spojených
s predajom nehnuteľnosti, na ktorých vynaložení bol povinný sa participovať navrhovateľ ako jeden z jej

spoluvlastníkov, aj o ich výške, a teda mala vedomosť o skutočnostiach predpokladaných ustanovením
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka najneskôr k dátumu jej predaja dňa 15.12.2003, ktorý dátum treba
považovať za počiatok plynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. Odporkyňa, hoci mala
k dispozícii všetky údaje umožňujúce jej podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
454 Občianskeho zákonníka (odporkyňa plnila a uhradila výdavky, ktoré mal vynaložiť navrhovateľ ako

spoluvlastník nehnuteľnosti -pozn. súdu) t.j. dozvedela sa o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohacujúceho sa, pohľadávku voči navrhovateľovi z tohto titulu si uplatnila na súde až v priebehu
konania, a to prvý krát v písomnom podaní zo dňa 12.09.2011, doručeného súdu dňa 16.09.2011 (č.l.
254), t.j. v čase, keď už uplynula tak 2-ročná subjektívna, ako aj 3- ročná objektívna premlčacia doba
podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka na jej uplatnenie. Súd pritom zdôrazňuje, že odporkyňa

netvrdila, že by pohľadávka vzniknutá z titulu vynaloženia nákladov spojených s predajom domu bola
predmetom započítania. Z vykonaného dokazovania naviac nevyplynulo, že by špecifikované odmeny
za sprostredkovanie v sume X.XXX Eur, za činnosť realitnej kancelárie v sume X.XXX Eur odporkyňa
skutočne v súvislosti s predajom nehnuteľnosti vynaložila. Rovnako odporkyňa nepreukázala položku
„ostatné výdaje spojené s predajom nehnuteľnosti“ vo výške XX.XXX Eur. Zohľadniac tieto skutočnosti

a námietku premlčania vznesenú navrhovateľom súd posúdil obranu odporkyne v tomto smere za
nedôvodnú.

Vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že v súvislosti so splnomocnením odporkyne
na predaj spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa k nehnuteľnosti účastníci konania neuzavreli dohodu

o započítaní pohľadávok, v zmysle ktorej by bola odporkyňa oprávnená ponechať si a navrhovateľovi
neodovzdať jemu prislúchajúci podiel z predaja nehnuteľnosti, ktorý predstavoval sumu XX.XXX,XX Eur
(1/3zkúpnejcenynehnuteľnostiXXX.XXXEur-pozn.súdu).Pretosúdodporkyňuzaviazalnazaplatenie
sumy XX.XXX,XX Eur navrhovateľovi.
Navrhovateľ si však voči odporkyni neuplatňoval a predmetom konania nebol nárok na zaplatenie sumy

XX.XXX,XXEur,alenazaplateniesumyXX.XXX,XXEur,kuktorejnavrhovateľdospelkonverzioukúpnej
ceny vo výške XX.XXX,XX Eur na menu slovenská koruna konverzným kurzom XX,XXX Sk za 1 Euro
ku dňu 15.12.2003 vo výške X.XXX.XXX,XX Sk, a následnou konverziou tejto sumy na menu oficiálne
platnú v Slovenskej republike od 01.01.2009 (30,126 Sk za 1 Euro).

Súd v tejto časti považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný, keď tu absentovala priama príčinná
súvislosť s porušením povinnosti odporkyne vydať navrhovateľovi jemu prislúchajúci podiel z predaja
nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa totiž domáhal priznania nároku na kapitalizáciu svojho podielu na časti
kúpnej ceny, ktorý mal znaky tzv. ušlého zisku. Ušlý zisk je pritom v zmysle ustálenej judikatúryurčitou ujmou spočívajúcou v tom, že u subjektu nedošlo v dôsledku nejakej škodnej udalosti alebo
protiprávneho konania k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí
dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (t.j. úbytkom aktív, ako je

to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho
konania alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodnej udalosti (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/200). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu,

ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu alebo škodná udalosť, teda konkrétne o aký
reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4
MCdo 23/2008).

Súd má za to, že v tejto časti konania zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne oprávnenosti nároku
na kapitalizáciu podielu z predaja nehnuteľnosti navrhovateľa. V prvom rade navrhovateľ nepreukázal,

že k výplate podielu na kúpnej cene zo strany odporkyne malo dôjsť dňa 15.12.2003 (č.l. 70) ako
dátumu uskutočnenia menového prepočtu na slovenskú korunu, keď splatnosť výplaty kúpnej ceny
nebola podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania dohodnutá. V ďalšom navrhovateľ nepreukázal
tvrdeniaozväčšeníjehomajetku,ktorýbymoholsozreteľomnanielendomnelý,aledôvodneočakávaný
pravidelný beh vecí očakávať. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplynulo, že by odporkyňa mala

navrhovateľovi vyplatiť časť kúpnej ceny v mene Euro na účet vedený v mene slovenská koruna, a nie
v hotovosti, že by navrhovateľ bol vlastníkom takého bankového účtu, pričom navrhovateľ nepreukázal,
že by s finančnými prostriedkami práve v uvedenej výške disponoval až do dňa 01.01.2009, v ktorý deň
uskutočnil konverziu z meny slovenská koruna na menu euro, všetko pri pravidelnom behu vecí. Súd
preto posúdil nárok navrhovateľa prevyšujúci sumu XX.XXX,XX Eur ako nedôvodný a v tejto časti ho

zamietol.

Navrhovateľ si popri žalovanej istine uplatňoval voči odporkyni i úrok z omeškania vo výške 12,5% ročne
z dlžnej sumy počnúc od 16.12.2003 do zaplatenia, ako dňa nasledujúceho po predaji rodinného domu,
ku ktorému došlo dňa 15.12.2003.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ako súd uviedol vyššie, z vykonaného dokazovania, a ani z tvrdení účastníkov konania nevyplynulo,

že by si účastníci konania dohodli konkrétny dátum výplaty, resp. odovzdania podielu pripadajúceho na
navrhovateľa z predaja nehnuteľnosti. V takom prípade platí ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o
to veriteľ požiadal. Navrhovateľ v priebehu konania síce tvrdil, že odporkyňu vyzýval na vydanie časti
kúpnej ceny, avšak v tomto smere do spisu nezaložil žiadne listinné dôkazy. Za taký dôkaz nemožno

považovať oznámenie navrhovateľa a spoločnosti V. SK s.r.o. o postúpení pohľadávky adresované
odporkyni, keď uvedené oznámenie neobsahuje výzvu na úhradu pohľadávky navrhovateľa, a ani výzvy
navrhovateľa (č.l. 321 a 321), ktoré adresoval svedkom W. a N., a teda ich neadresoval odporkyni. Za
kvalifikovanú výzvu navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie časti kúpnej ceny súd potom považoval
ažžalobunavrhovateľa,ktoráboladoručenáodporkynidňa02.03.2010,počnúcod03.03.2010sapotom

mohla dostať do omeškania so zaplatením priznanej istiny. V súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z potom patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 03.03.2010
do zaplatenia, na ktorej úhradu súd zaviazal odporkyňu; vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva
považoval súd nárok navrhovateľa za nedôvodný a zamietol ho.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ, i odporkyňa mali v
konaní úspech čiastočný. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti zaplatenia sumy XX.XXX,XX Eur a
neúspešný v časti zaplatenia sumy XX.XXX,XX Eur (XX.XXX,XX Eur - XX.XXX,XX Eur), čo predstavuje

úspech navrhovateľa 73,17 % (XX.XXX,XX Eur zo sumy XX.XXX,XX Eur) a jeho neúspech 26,83%
(XX.XXX,XX Eur zo sumy XX.XXX,XX Eur) a následne úspech odporkyne 26,83% a jej neúspech
73,17%. Celková úspešnosť navrhovateľa potom predstavuje 46,34% (73,17% - 26,83%). Vzhľadom
na celkovú úspešnosť navrhovateľa v konaní patrí jeho právnemu zástupcovi náhrada trov konania v
rozsahu 46,34 %, ktorú je povinná zaplatiť odporkyňa.

Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľ bol v konaní zastúpený ustanoveným právnym zástupcom
(uznesenie č.l. 77), preto náhrada trov konania navrhovateľa spočívala v náhrade trov právneho
zastúpenia v sume X.XXX,XX Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vychádzal súd z § 10 ods. 1, a teda z

hodnoty predmetu sporu a tarifnej hodnoty XX.XXX,XX Eur, potom suma za jeden úkon právnej služby
predstavuje á XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z:
· 13 úkonov právnej služby á XXX,XX Eur,
o prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 22.01.2010 (podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

o 6 x písomné podanie na súd vo veci samej dňa 03.03.2010, 12.05.2010, 28.06.2010, 11.11.2010,
03.04.2012 a 31.03.2013 (podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
o 5 x za konanie pred súdom dňa 02.05.2011, 24.10.2011, 28.11.2012, 28.01.2013 a 10.04.2012 (podľa
§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), celkom X.XXX,XX Eur,
o 1 x za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 05.05.2010 (podľa §

14 ods. 1 písm. b) vyhlášky platnej do 31.05.2010),
· 5 úkonov právnej služby á XXX,XX Eur,
o ďalšia porada alebo rokovanie s klientom dňa 09.09.2010, 10.11.2010, 02.05.2011, 23.10.2011 a
01.02.2012 (podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky), celkom X.XXX,XX Eur,
· 7 úkonov právnej služby á X.XXX,XX Eur

o konanie pred súdom dňa 03.05.2010, 07.06.2010, 10.09.2010, 16.09.2011, 01.02.2012, 26.03.2012 a
28.05.2012, ktoré trvali dlhšie ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny (podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
celkom X.XXX,XX Eur,
· 2 úkony právnej služby á XXX, XX Eur
o za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 26.03.2010 a

06.06.2011 (podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky), celkom XXX,XX Eur,
· 27 x režijný paušál - 12 x á 7,21 Eur (rok 2010), 6 x á 7,41 (rok 2011), 6 x á X,XX Eur (rok 2012) a 3
x á 7,81 Eur (rok 2013), celkom 200,19 Eur.

Vzhľadom na celkovú úspešnosť navrhovateľa v konaní v rozsahu 46,34%, súd priznal navrhovateľovi

náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX Eur (46,34% zo sumy celkových
trov právneho zastúpenia XX.XXX,XX Eur). Pri určení trov právneho zastúpenia odporcu súd vychádzal
z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý ich vyčíslil na sumu spolu vo výške
XX.XXX,XX Eur.

Podľa § 372t O.s.p. neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky
a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný

preddavok.

Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený zástupca alebo ide o zastupovanie na základe
rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ak
súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nemôže oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky
na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi
oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený túto pohľadávkuvymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka považuje za
postúpenú na advokáta; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú
účasť podľa § 6a ods. 4.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi Centrum právnej pomoci rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov
konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu; to neplatí
v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho
zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.

Navrhovateľovi bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.12.2009, č.k. 25C 53/2007-77, ustanovený v
súlade s § 30 O.s.p. zástupca z radov advokátov, a to V.. L. Q.. Súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov
právneho zastúpenia navrhovateľa v sume X.XXX,XX Eur zo sumy celkových trov právneho zastúpenia

XX.XXX,XX Eur. S poukazom na ustanovenie § 372t O.s.p. v spojení s § 149 ods. 2 O.s.p. a § 15 ods.
2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi súd vo zvyšku
(nad súdom priznanej odmeny) nerozhodol o odmene súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa a
odkázal ho na uplatnenie odmeny - náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej
pomoci, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu.

O povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške X.XXX,XX Eur na účet Okresného súdu
Bratislava I, rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, keďže navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov uznesením
súdu zo dňa 08.12.1999, č.k. 25C 53/2007-77, a súd čiastočne vyhovel jeho návrhu. Poplatková

povinnosť bola určená podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 10. apríla 2013

Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa