Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5712201945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov 1/ A. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y., M. R. U. XXXX/XX, 2/ A. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y., A. XX/X, 3/ V. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y., N. XXXXX/XX, 4/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. X/X, 5/ M. A., nar.
XX.X.XXXX,bytomM.XXX/XX,6/U.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XX,7/X.V.,nar.X.XX.XXXX,bytom
A., A. Q. XXXX/X, 8/ R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 9/ R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. Y., X. Y.
XXXX/XXX, 10/ Ing. Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. F., L.. S. XXX, Česká republika, 11/ Ing. R. C., nar.
X.X.XXXX, bytom C. T. C., U. XXX, Česká republika, 12/ L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., A. L. XX/XX,

právne zastúpených spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika
25, proti žalovaným 1/ U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, 2/ R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX,
zastúpeným JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom U. V., L. X/A., o zaplatenie 20.957,70 eur,
na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/35/2012-650 zo dňa
8.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ až 12/ m a j ú voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v poradí tretím, okresný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe a uložil
žalovanej 1/ U. U. povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ A. F. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu
1/30 vo výške 530,58 eur, žalobkyni 2/ A. J. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 a
1/20 vo výške 1326,44 eur, žalobkyni 3/ V. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 a
1/20 vo výške 1326,44 eur, žalobcovi 4/ C. N. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 vo
výške 530,58 eur, žalobkyni 5/ M. A. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/10 vo výške

1591,73 eur, žalobkyni 6/ U. U. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/10 vo výške 1591,73
eur, žalobkyni 7/ X. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eur,
žalobcovi 8/ R. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eur, žalobkyni
9/ R. Q. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eur, žalobkyni 10/ Ing.
Y. L. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eur, žalobkyni 11/ Ing. R. C.
náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eur a žalobkyni 12/ L. Q. náhradu
zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/40 vo výške 397,93 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku;
zároveňžalovanej2/R.T.uložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni1/A.F.náhraduzodpovedajúcudedičskému
podielu 1/30 vo výške 530,58 eur, žalobkyni 2/ A. J. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu
1/30 a 1/20 vo výške 1326,44 eur, žalobkyni 3/ V. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu1/30 a 1/20 vo výške 1326,44 eur, žalobcovi 4/ C. N. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu
1/30 vo výške 530,58 eur, žalobkyni 5/ M. A. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/10 vo
výške 1591,73 eur, žalobkyni 6/ U. U. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/10 vo výške

1591,73 eur, žalobkyni 7/ X. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eur,
žalobcovi 8/ R. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eur, žalobkyni
9/ R. Q. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eur, žalobkyni 10/ Ing.
Y. L. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eur, žalobkyni 11/ Ing. R. C.
náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eur a žalobkyni 12/ L. Q. náhradu

zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/40 vo výške 397,93 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri posudzovaní nároku žalobcov vychádzal zo záverov
odvolacieho súdu vyslovených v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn. 10Co/55/2016 zo dňa 28.7.2016.
Ten poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/98/2000 zo dňa 26.11.2003, z ktorého

jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva
poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za
náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu
zmluvy, ktorá zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a umožňuje im domáhať sa
práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Právnymi nástupcami sa pritom bez ďalšieho

nerozumejú len bezprostrední právni nástupcovia (deti), ale nepochybne aj právni nástupcovia v ďalších
stupňoch (viď bližšie označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, resp. odvolacieho - Krajského
súdu v Žiline). Vychádzajúc z uvedeného posúdil okresný súd nárok žalobcov ako dôvodný. Ohľadom
okruhu žalobcov vychádzal okresný súd z predložených dedičských rozhodnutí po osobách - dedičoch
uvedených v dedičskom rozhodnutí po poručiteľke X. U., rod. R., sp.zn. D/335/1977.

3. Nakoľko v priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu 13/ M. F., zomr. XX.XX.XXXX, okresný
súd konal s jeho právnymi nástupcami v zmysle právoplatného dedičského rozhodnutia, ktorými sú
žalobkyni 2/ a 3/ (pričom zohľadnil aj právnemu nástupníctvu zodpovedajúcu úpravu žalobného petitu/
uplatňovaného nároku).
4. Pokiaľ žalovaní žiadali zohľadniť náklady nimi vynaložené v súvislosti so zabezpečením prevodu

dotknutých pozemkov (obrana - kompenzačná námietka), vzhľadom na žalobcami uplatnenú námietku
premlčania sa okresný súd prvotne zaoberal, či predmetný nárok žalovaných nie je premlčaný. Mal za
to, že nakoľko bol žalobný návrh podaný dňa 10.2.2012 a prvýkrát uplatnili žalovaní svoju kompenzačnú
námietku až dňa 6.10.2015, je tento ich nárok premlčaný. Inak žalovaní neakceptovali ani požiadavku
na odôvodnenie súvisu predložených listinných dôkazov s kompenzačnou námietkou.

5. Žalovaní spochybňovali žalobcami uplatnený nárok čo do základu, avšak so súvisiacou
argumentáciou sa okresný súd vysporiadaval už vo svojich predchádzajúcom rozhodnutí a táto bola
známa aj odvolaciemu súdu v čase jeho rozhodovania. Výšku žalovanej sumy čo do jej matematického
výpočtu nenamietali.

6.Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdtak,žežalobcom1/až12/priznalichnáhraduvočižalovaným
1/, 2/ v rozsahu 100 %, vychádzajúc zo záveru o plnom úspechu žalobcov v konaní (§ 255 ods. 1 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a domáhali sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolatelia uviedli, že v zásade zotrvávajú na všetkých doterajších vyjadreniach a právnej
argumentácii, a to aj napriek tomu, že odvolací súd dvomi predchádzajúcimi uzneseniami zaujal opačné
stanovisko. V uvedenej súvislosti poukázali na rozhodnutie Rc4CZ86/67 a zdôraznili, že výška výplaty
dedičských podielov nie je v dedičskom rozhodnutí v konaní sp.zn. D/335/77 uvedená. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/96/2000 nemá všeobecnú záväznosť, na rozdiel od ust. § 40 Not.

poriadku, resp. § 13 zákona č. 293/1992 Zb., preto všetci účastníci boli oprávnení žiadať eventuálne
vyrovnanie svojho podielu do 30.6.1993, kedy pôda už bola vyčlenená zo spoločného hospodárenia,
resp. prestala mať charakter bezplatného užívania. Vtedy sa mohli/mali žalobcovia domáhať svojich
práv. Ďalej zdôraznili, že pokiaľ nedošlo k prejednaniu spoločnej pohľadávky, ktorá prešla na dedičov,
v dedičskom konaní, vzhľadom na existujúce nerozlučné spoločenstvo dedičov sú k podaniu žaloby

oprávnení všetci dedičia spoločne a nerozdielne, a nie iba každý sám za seba. Ani v dedičskom
rozhodnutí po poručiteľovi M. F. nie je zmienka o prejednaní pohľadávky, ktorá je tiež majetkom a patrí
dedičom.9. Opätovne odvolatelia poukazovali na nedostatky rozhodnutia notára v dedičskom konaní, ako aj na
skutočnosť, že súd nezadovážil dedičské rozhodnutia, v ktorých by bolo prejednané dedičstvo včítane
pohľadávky z titulu dedičstva. Taktiež namietali, že nakoľko v danom prípade „nevystupovali všetci do

úvahy prichádzajúci dedičia, nemal im súd ani z tohto pohľadu priznať právo na vecné plnenie ktoré
napriek spornej a diskutabilnej formulácii malo prejsť na široký okruh právnych nástupcov odstupujúcich
dedičov“. V počiatočných štádiách neboli k dispozícii všetky dedičské rozhodnutia, ktoré by jednoznačne
viedli k záveru, že právne nástupníctvo je v žalobe správne uvedené. Ak určí žalobca okruh účastníkov
rozdielne od okruhu účastníkov konania o dedičstve a ako žalovaných označí len niektorých z nich,

nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie.
10. Okrem toho žalovaní uviedli, že z dôvodu opatrnosti napádajú aj nezohľadnenie nimi uplatnenej
kompenzačnej námietky na krytie režijných nákladov súvisiacich s uskutočnením predaja nehnuteľností,
„aj keď pokiaľ by sa posudzoval návrh tak, ako to urobil pôvodne súd prvého stupňa pri prvom rozsudku,
že považoval nárok za premlčaný, keďže k vypusteniu z bezplatného užívania došlo už pred premlčacou
lehotou, tak v takom prípade neuplatňujú kompenzačnú námietku“.

11. Záverom odvolatelia poukazovali na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP,
spočívajúce v neustálenej súdnej praxi a rôzneho procesného usmernenia zo strany „nadriadených“
orgánov.

12. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Zdôraznili, že odvolateľky iba sumarizujú nimi dovtedy prezentované právne názory.
Dohoda dedičov má jasne vymedzené podmienky, ktoré nastali, preto je nárok žalobcov opodstatnený.
Dojednaním v predmetom dedičskom rozhodnutí nechceli jeho účastníci ustáliť prioritu jedného spôsobu
dispozície pred druhým (vypustenie pôdy z bezplatného užívania pred iným speňažením). Odvolací súd
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na nutnosť prihliadať na spravodlivé usporiadanie

pomerov spoludedičov. Aktuálne konanie nie je konaním o vyrovnaní dedičských podielov. Neobstojí
argumentácia, že ak si chcú žalobcovia samostatne uplatňovať svoje nároky, musia mať v prvom rade
vyporiadané dedičstvo v dedičskom konaní, nakoľko nenastal taký stav, že by poručiteľka mala možnosť
mať v čase smrti pohľadávku, z ktorej sa nárok odvíja. Nakoľko sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo,
na strane žalobcov nemusia vystupovať všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. Kompenzačná námietka

nemohla byť zohľadnená vzhľadom na jej uplatnenie až podaním došlým súdu dňa 6.10.2015, a teda
z dôvodu premlčania. Zároveň žalovanými predložené listinné doklady nemajú súvis s prejednávanou
vecou.
13. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP v danom prípade neexistujú, žalobcovia
sa po celý čas snažili so žalovanými dohodnúť, pričom svoj nárok museli obhajovať niekoľkokrát aj v

odvolacom konaní; preto je plne spravodlivé priznať im nárok na náhradu trov konania.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP

a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny.

15. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 10Co/55/2016-510 zo dňa 28.7.2016 (a v zásade aj

predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. 10Co/752/2014-418 zo dňa 29.5.2015). V tomto uznesení
krajský/odvolací súd, s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/96/2000 zo
dňa 26.11.2003 (inak publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod č. R 45/2005), jednoznačne priznal zásadnú opodstatnenosť uplatňovanému nároku žalobcov. V
nasledujúcom konaní pred súdom prvej inštancie sa neobjavili také skutkové a právne okolnosti, ktoré

by odôvodňovali, opodstatňovali odklon od predmetného právneho názoru odvolacieho súdu.
16. Nadväzne bezpredmetnou je aktuálna odvolacia argumentácia žalovaných, s ktorou sa odvolací súd
(resp. konajúce súdy) zaoberal a vysporiadal už v rámci svojich predchádzajúcich zrušujúcich uznesení
(bez ohľadu na to, že odvolania boli podávané výlučne žalobcami). Odvolací súd konštatoval záväznosť
dohodydedičovvrámcidedičskéhorozhodnutiaajvočiichprávnymnástupom,akoajdostatočnýspôsob

určenia povinnosti umožňujúci číselné vyjadrenie nároku. Tiež uviedol, že vzájomné vysporiadanie
nárokumedzidedičmijevecouichvnútornéhovzťahuatátootázkanemôževžiadnomprípademaťvplyv
na samotnú existenciu pohľadávky majúcej základ v predmetnom dedičskom rozhodnutí. Ako účelovú
a bezpredmetnú vyhodnotil argumentáciu žalovaných o zmeškaní uplatnenia nárokov v zmysle zákonač. 293/1992 Zb. žalobcami, keďže sa v súdenom prípade nejedná o dorovnanie (pôvodne znížených)
podielov.

17. Krajský súd všeobecne, ako i osobitne predovšetkým k námietke odvolateľov - žalovaných o
nezohľadnení nimi uplatnenej kompenzačnej námietky, konštatuje, že odvolací súd je viazaný nielen
rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré odvolateľ vymedzí v rámci
zákonnej lehoty na podanie odvolania. Žalovaní síce namietli nezohľadnenie kompenzačnej námietky
(rozsah odvolania), ktorú v konaní vzniesli, neodôvodnili však z akých dôvodov (dôvody odvolania)

považujú rozhodnutie súdu v tejto časti za nesprávne. Možno doplniť, že okresný súd nezohľadnil
kompenzačnú námietku žalovaných z dôvodu premlčania, ktorý záver aj odôvodnil konkrétnymi
skutočnosťami, pričom odvolatelia - žalovaní nijako tieto skutočnosti nespochybňovali.

18. Obdobne tak odvolatelia - žalovaní síce uviedli, že v konaní nevystupovali všetci do úvahy
pripadajúci dedičia, poukazovali ale vzápätí na počiatočné štádiá konania, kedy neboli k dispozícii všetky

dedičské rozhodnutia, ktoré by jednoznačne preukazovali/potvrdzovali úplné právne nástupníctvo.
Takéto vymedzenie odvolacieho dôvodu - bez konkretizácie ktorí dedičia by mali byť a nie sú označení
- je nejednoznačné a nedostatočné (nie je prípustné, aby súd v rozpore s princípom rovnosti sporových
strán za jednu z nich vyhľadával/určoval okruh subjektov u protistrany). Možno pre úplnosť dodať,
že okresný súd konštatoval, že ohľadom okruhu dedičov v súvislosti s vymedzením osôb žalobcov

vychádzal z konkrétnych dedičských rozhodnutí mu predložených.
19. Bez ohľadu na argument uvedený v predchádzajúcom bode, z určujúceho hľadiska platí, že dotknutý
nárok si môže uplatniť tá z oprávnených osôb, ktorá o priznanie tohto nároku záujem má. Inými slovami,
okruh strán predmetného sporu nemusí byť tvorený všetkými do úvahy prichádzajúcimi dedičmi. Ide
o typické uplatnenie pohľadávky v súdnom spore (ktorú pohľadávku si môže uplatňovať ktorýkoľvek

z veriteľov/dedičov), nie o prípad, kedy musí byť rozhodnutie vydané za účasti všetkých do úvahy
prichádzajúcich dedičov.

20. K odvolacej námietke žalovaných o nutnosti prejednania pohľadávok vzniknuvších na základe
predmetnej dedičskej dohody v dedičských konaniach po právnych predchodcoch aktuálnych žalobcov

odvolací zdôrazňuje, že v čase úmrtí právnych predchodcov žalobcov predmetné pohľadávky
neexistovali, keďže ich vznik bol viazaný v danom prípade na scudzenie dotknutých pozemkov
žalovanými; preto nemohli byť pred týmto scudzením prejednané.
21. V prípade pôvodného žalobcu 13/, ktorý v priebehu konania zomrel, uplatnili súvisiace nároky jeho
právni nástupcovia - žalobkyne 2/, 3/ formou úpravy petitu žaloby navýšením nárokovanej výplaty o

podiel poručiteľa - pôvodného žalovaného 13/, čomu aj okresný súd vyhovel. Právne nástupníctvo bolo
preukázané na základe uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18D/700/2016-41 zo dňa 16.3.2017,
toho istého dňa aj právoplatným. Správnosť konkrétnej výšky plnenia priznaného jednotlivým žalobcom
odvolatelia - žalovaní v odvolaní nenamietali. Ani tu nemožno súhlasiť s tvrdením, že pohľadávka musela
byť uplatnená najprv v dedičskom konaní, pričom poukazuje na znenie § 172 ods. 1, 3 CMP, v zmysle

ktorých sa v konaní po zomretom dedičovi poručiteľa neprejedná majetok, ktorý patril poručiteľovi.
Navyše, predmetná námietka vôbec nespochybňuje dôvodnosť/existenciu uplatneného nároku, svojim
charakterom zjavne smeruje len k obštrukcii/sťaženiu vymáhateľnosti práva žalobcov.

22. Pokiaľ žalovaní namietali rozhodnutie o trovách konania krajský súd konštatuje, že dôvody hodné

osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP preukázané nemal.
23. Z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci nemožno súdnu prax označiť za neustálenú,
keď, ako už krajský súd vyššie konštatoval, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa
26.11.2003 bol publikovaný aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R
45/2005, pričom cieľom tejto zbierky je práve jednotný výklad a jednotné uplatňovanie zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 23 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
24. Neobstojí ani argumentácia o rôznom procesnom usmernení (okresného súdu) nadriadenými
orgánmi/súdmi. V oboch zrušujúcich uzneseniach (zo dňa 29.5.2015 i zo dňa 28.7.2016) odvolací súd
zaujímal k prejednávanej problematike konštantný postoj/právny názor. V poradí druhom, okrem iného,
konštatoval nekritické prevzatie argumentácie žalovaných okresným súdom. Z toho vyplýva, že okresný

súd svojím v poradí druhým (neskôr zrušeným) rozsudkom rozhodol nesprávne (aj) v dôsledku, inak
legitímnej, aktivity žalovaných, voči čomu sa žalobcovia, rovnako legitímne, bránili podaním odvolania.
25. Správnosť samotnej aplikácie normy v ust. § 255 ods. 1 CSP okresným súdom (zásada úspechu)
odvolatelia - žalovaní nenamietali.26. Vzhľadom na uvedené krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku o
veci samej, tak vo výroku o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Žalovaní 1/, 2/ neboli v odvolacom konaní úspešní ani v časti, preto protistrane - žalobcom 1/ až 12/
patrí voči nim náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať

nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.