Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208201565.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: L.. V.. G. F. V..
V.. - V. V., Z. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Peter Dobrovodský, advokát, Česká 7,
831 03 Bratislava, žalovanému: PROFINAL, a.s., Ivánska cesta 4, 821 04 Bratislava, IČO: 35 789 352,
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Alena Kurecová, s. r. o., Fraňa Kráľa 31, 811 05 Bratislava, IČO:
36 817 163, o zaplatenie 17.380,34 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 25 Cb/184/2008 - 230 zo dňa 12.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/184/2008 - 230 zo dňa

12.03.2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (I. výrokom) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 16.510 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.07.2007 do zaplatenia,
ako aj trovy konania v sume 5.542,30 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a (II. výrokom)
vo zvyšku návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2008 domáhal zaplatenia
sumy 523.600,-Sk (17.380,34 eur) s prísl., titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela - výkresy
realizačnej dokumentácie pre zákazku „Z. C. S. V. A.“, nakoľko na základe Zmluvy o dielo č. 001/2007 zo
dňa 03.05.2007 vypracoval pre žalovaného výkresy realizačnej dokumentácie pre zákazku „Z. C. S. V.U.
A., V.. Z.., L. A. W.“, ktoré mu boli odovzdané 10.07.2007. Nadväzne bola žalovanému dňa 10.07.2007
vystavená faktúra č. 03/2007 na celkovú sumu 523.600,- Sk.

3. Rozsudkom č. k. 25 Cb/184/2008 - 84 zo dňa 17.06.2010 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na
základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2 Cob/420/2010 - 111 zo dňa
20.09.2011 prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie
nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nezisťoval, čo bolo konkrétne predmetom Zmluvy č. 002/2006
zo dňa 01.02.2006 označenej ako „Zmluva o dielo č. 002/2006 o vypracovaní projektovej dokumentácie
na ÚR a SP“ (územné rozhodnutie a stavebné povolenie a Prílohy č. 1 k nej), teda nedostatočne skúmal,
či predmetom uvedenej zmluvy bola aj realizačná dokumentácia na stavbe skladové haly v areáli A.,

V..Z..,L.A.W..Ďalejmalsúdprvejinštanciepochybiť,keďsinevyžiadaldôkazotom,čoprevzalžalovaný
dňa 10.7.2007, či sa jednalo o plnenie - dodávku výkresov realizačnej dokumentácie v skladbe uvedenej
v liste žalobcu zo dňa 09.07.2007 na základe Zmluvy č. 002/2006, alebo na základe novej objednávky.
Súd prvej inštancie nezisťoval, aké podklady boli zaslané žalobcovi e-mailom zo dňa 23.04.2007 navypracovanie „vykonávok na spodnú stavbu“, nevyžiadal si predloženie projektovej, ani realizačnej
dokumentácie. Ďalej nedostatočne skúmal, či žalobca vypracoval len projekt pre stavebné povolenie,
alebo aj projekt pre realizáciu stavby. Pokiaľ po doplnení dokazovania bude zistené, že žalobca poskytol

žalovanému plnenie, ktoré nebolo obsahom zmluvy č. 002/2006, súd prvej inštancie mal ďalej skúmať,
či cena účtovaná faktúrou č. 03/2007 bola medzi stranami dohodnutá, alebo sa jedná o cenu obvyklú
v zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v smere naznačenom v rozhodnutí odvolacieho

súdu vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu,
zástupcu štatutárneho orgánu žalovaného, svedkov O. B., L.. M. V., Znaleckým posudkom znalca
W.. L.. A. O., Y.., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu dospel k záveru, že
realizačná dokumentácia, v skladbe popísanej v liste žalobcu zo dňa 09.07.2017, bola predmetom
novej zmluvy o dielo uzavretej ústnou formou. Toto plnenie bolo nad rámec plnenia poskytnutého na
základe písomne uzavretej Zmluvy č. 002/2006 zo dňa 01.02.2006. Konštatoval, že to vyplýva nielen z

doplnených listinných dôkazov, ale najmä z výpovede svedka L.. V., ktorý so žalobcom pri vypracovávaní
dokumentácie spolupracoval.

5. Poukázal na to, že z predloženého písomného návrhu Zmluvy o dielo č. 001/2007 zo dňa 03.05.2007
vyplýva, že je podpísaný iba žalobcom ako zhotoviteľom, pričom podpis žalovaného ako objednávateľa

na zmluve chýba. K uzavretiu zmluvy o dielo teda nemohlo dôjsť na základe uvedeného písomného
návrhu, čo potvrdil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Konštatoval, že pre platnosť
zmluvy o dielo sa nevyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme. Takýto typ zmluvy teda možno
uzavrieť aj ústnou formou, musí však byť náležite zistený obsah ústnej dohody. V tejto súvislosti konajúci
súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo v 31/2000 (uverejnený v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk NS ČSFR a NS SR pod č. R 11/2002). Ďalej uviedol, že ani vypočutý svedok O.
B., ktorý mal podľa vyjadrenia žalobcu objednávku zadať, nepotvrdil, či rokovania o predmete, cene a
termíne dodania diela viedol. Rovnako terajší predseda predstavenstva M.. O. B. uviedol, že on žiadnu
požiadavku alebo objednávku ústnou formou nedával.

6. Nakoľko cena diela nebola medzi stranami dohodnutá, súd prvej inštancie za účelom určenia ceny
obvyklej ustanovil znalca, ktorý ju stanovil na sumu 16.510,- eur, vrátane DPH. Na základe uvedených
skutočností považoval konajúci súd nárok žalobcu za dôvodný v časti 16.510 eur spolu s úrokom z
omeškania od uplatneného dňa (s konštatovaním, že nárok mu pritom vznikol dňom nasledujúcim po
prevzatí diela), v uplatnenej výške 8,5 % ročne. Vo zvyšnej časti, t.j. istiny 870,34 eur s prísl. žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

7. Obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú v snahe vyhnúť sa
povinnosti zaplatiť cenu dodaného diela. Bol toho názoru, že povinnosťou žalobcu je v podanom návrhu
opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom nie je povinný vec právne kvalifikovať. V konečnom dôsledku

súd nie je takouto právnou kvalifikáciou viazaný. Keďže zo strany žalobcu nedošlo počas konania k
zmene opisu rozhodujúcich skutočností, súd dospel k jednoznačnému záveru, že medzi stranami došlo
k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom práva a povinnosti zmluvných strán sa budú riadiť iba všeobecnými
ustanoveniami zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovení písomného návrhu
Zmluvy o dielo č. 001/2007, keďže k prijatiu tohto návrhu a tým uzavretiu písomnej zmluvy nedošlo.

Ďalej vyslovil názor, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nemôže byť dôvodná.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 5.542,30 eur .

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
žalobca ako hlavný dôkaz, o ktorý opieral svoj právny nárok, označil Zmluvu o dielo č. 001/2007 zo dňa
03.05.2007, faktúru č. 3/2007 zo dňa 10.07.2007 a list o zaslaní projektovej dokumentácie žalovanému,
s potvrdením o prevzatí dňa 10.07.2007. Žalovaný zdôraznil, že tento dôkaz však nie je doklad o

odovzdaní a prevzatí projektovej dokumentácie, len sprievodný list, ktorým mu bola doručená Zmluva o
dielo č. 001/2007 zo dňa 03.05.2007 a faktúra č. 3/2007 zo dňa 10.07.2007 a v ktorom sa iba konštatuje,
že v čase od marca 2007 boli žalovanému dodané dielčie výkresy, v skladbe uvedenej v tomto liste,
pričom nebol priložený žiadny relevantný dôkaz o tom, že dokumentácia bola dodaná a kto ju prevzal.Za irelevantný považoval žalovaný aj dôkaz: „Vyjadrenie štátneho orgánu zo dňa 26.11.2007 o výsledku
kontroly na stavbe“.

10. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca si zo žalovanej sumy uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,5 %
odo dňa 17.07.2007, ktorý je dátumom splatnosti faktúry č. 003/2007 a nie dátumom odovzdania diela,
ktoré nikdy nebolo žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté.

11. Poukázal na to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku č. k. 25

Cb/184/2008 - 84 zo dňa l7.06.2010 mal súd za preukázané, že žalobca nepreukázal, že došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo na predmet, ktorého cenu vyúčtoval faktúrou č. 003/2007 v sume 523.600,-
Sk a žalobu zamietol. Žalovaný sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k.
2 Cob/420/2010 - 111 zo dňa 20.09.2011, ktorým zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a
vrátil mu vec na ďalšie konanie, pokiaľ ide o konštatovanie, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že k podpísaniu novej zmluvy o dielo nedošlo, ale nestotožnil sa s jeho závermi pokiaľ ide

o konštatovanie, že súd prvej inštancie vykonal nedostatočné dokazovanie v smere naznačenom
odvolacím súdom, a to z toho dôvodu, že takéto dokazovanie nesúvisí s predmetom sporu.

12. Následné nariadenie znaleckého dokazovania konajúcim súdom, za účelom určenia ceny obvyklej
za vypracovanie realizačnej dokumentácie „Z. C. L. A. W.“, ktorú mal žalovaný prevziať dňa 10.07.2007,

považoval za nadbytočné a nehospodárne, pretože s predmetom sporu nesúvisí, keďže zmluva
nevznikla. Zdôraznil, že list o zaslaní projektovej dokumentácie žalovanému s potvrdením o prevzatí
dňa 10.07.2007, nie je doklad o odovzdaní a prevzatí projektovej dokumentácie a k tomuto listu žiadna
dokumentácia nebola priložená a nebola ani žalovanému dňa 10.07.2007 dodaná. Poukázal na to, že v
súdnom spise, ani v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX sa nenachádza žiadna projektová

dokumentácia, ktorá by bola základom pre ocenenie, nedá sa teda určiť, čo bolo premetom znaleckého
posúdenia, preto považoval znalecký posudok za
nepreskúmateľný. Bol toho názoru, že ani výpoveď svedka L.. M. V., na ktorú odkázal konajúci súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nesvedčí o žiadnej skutočnosti rozhodujúcej v merite veci, nesvedčí
o tom, či došlo k odovzdaniu a prevzatiu vykonávacích projektov, svedčí len o tom, že nejaké projekty

odovzdal žalobcovi a že bol na stavbe.

13. Žalovaný ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení neuviedol, aké rozhodujúce dôkazy
a skutočnosti preukazujú, že žalovaný si ústne objednal dodávku realizačných projektov. Uviedol,
že svedkovia M.. G. Ž., vtedajšia predsedníčka predstavenstva vypovedala, že ona žiadne projekty

neobjednala a so žalobcom nikdy o dodaní realizačných projektov nekomunikovala, svedok M.. O. B.,
súčasný predseda predstavenstva so žalobcom o uzavretí zmluvy na dodávku realizačných projektov
nerokoval a svedok O. B. vypovedal, že realizačné projekty neobjednal. Keďže v tomto smere nebolo
vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, z odôvodnenia nie je zjavné, na základe čoho súd zmenil názor
o ústnom uzavretí zmluvy.

14. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že do spisu založil dôkaz o tom, že si realizačné projekty
objednal u iných dodávateľov tak, ako mu to umožňovalo ustanovenie ČI. 8 bod 8.5 Zmluvy č. 002/2006
zo dňa 01.02.2006, pričom súd sa s týmito dôkazmi a skutočnosťami pri vyhodnotení dôkazov v
odôvodnení rozsudku nezaoberal. Konajúcemu súdu vytkol aj jeho záver, keď obranu žalovaného

vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť cenu dodaného diela, ktorý
však ničím nezdôvodnil a neoprel o žiadne relevantné dôkazy.

15.Ďalejnamietoldátum,odkedypriznalsúdzožalovanejsumyúrokyzomeškania,keďžedeňprevzatia
diela nebol v konaní preukázaný a dátum 17.07.2007, odkedy súd priznal žalobcovi úroky z omeškania,

je dátumom splatnosti faktúry 003/2007, ktorá bola vyhotovená na základe Zmluvy o dielo č. 001/2007
zo dňa 03.05.2007, o ktorej súd skonštatoval, že nevznikla.

16. Záverom poukázal na to, že v konaní vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa konajúci súd
vysporiadal len konštatovaním, že nemôže byť dôvodná bez toho, aby svoje stanovisko odôvodnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu ako
nedôvodnú zamietol a zároveň mu priznal trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. Pre prípad,
že sa odvolací súd stotožní s právnym názorom súdu prvej inštancie a rozsudok potvrdí, žiadal, abyodvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie obsahuje opakovanie námietok a tvrdení,
ktoré boli vznesené žalovaným na pojednávaniach v konaní na súde prvej inštancie. Napadnutý
rozsudok považoval za správny a zákonný, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
žalovaný si u žalobcu objednal vypracovanie projektovej dokumentácie a stavbu realizoval na základe
projektovej dokumentácie žalobcu, nakoľko táto sa nachádzala na stavbe - podľa fotodokumentácie

bola nalepená na bunke staveništného zariadenia - a bola predložená pri výkone štátneho stavebného
dohľadu pracovníkom Slovenskej stavebnej inšpekcie. Uviedol, že spoluautor projektovej dokumentácie
v časti statika - L.. V., zápisom v stavebnom denníku osobne kontroloval, potvrdzoval realizáciu prác
podľa projektovej dokumentácie žalobcu a znalec ustanovený prvoinštančným súdom svojim znaleckým
posudkom potvrdil žalovanú istinu ako cenu obvyklú pre daný druh a rozsah projektovej dokumentácie.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu potvrdil.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom stanovisku, že žaloba je
nedôvodná. Poukázal na to, že žalobca najskôr tvrdil, že zmluva vznikla ústne a keď sa nepotvrdil
ani tento variant, tvrdil, že zmluva vznikla konkludentne, na základe ústnych dohôd medzi žalobcom

a žalovaným. Uviedol, že žalobca sa snažil so žalovaným ohľadne vyhotovenia realizačných projektov
komunikovať, čo dokazuje aj predložený Dodatok č. 3 k Zmluve o dielo číslo 002/2006, k podpísaniu
ktorého nedošlo, pretože žalovaný nemal záujem na ďalšej spolupráci so žalobcom. Ďalej poukázal na
ustanovenie čl. 8 Zmluvy o dielo číslo 002/2006, ktorá mu umožnila, aby si ďalšiu etapu projektových
prác, t.j. dokumentáciu na realizáciu stavby objednal u tretích osôb, čo aj urobil a dňa 21.

marca 2007 uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou ASEC, spol. s r. o. Bratislava ako generálnym
dodávateľom stavby. Podľa článku I bod 4 predmetom diela bolo aj vyhotovenie, resp. zaobstaranie
všetkých potrebných realizačných výkresov. Žalovaný súdu predložil realizačné projekty stavby Z. C.
L.., L.., L.., ktoré vyhotovili iné subjekty ako žalobca a podľa ktorých sa stavba realizovala. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nebolo

preukázané, že žalovaný si u žalobcu akýmkoľvek spôsobom (písomne, ústne) realizačné projekty
objednal, že žalobca ich riadne vyhotovil, odovzdal a žalovaný riadne prevzal a následne realizoval
podľa nich stavbu Z. C. L.., L.., L.. S. L. A. W..

19. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nebol spracovateľom projektovej

dokumentácie hornej stavby, ale len spodnej stavby. Opätovne uviedol, že žalovaný potvrdil svojím
podpisom dňa 10.07.2007 priebežné prevzatie realizačnej dokumentácie od žalobcu na liste zo dňa
09.07.2007.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
a vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 385 CSP. Po zopakovaní dokazovania, oboznámení sa s
obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania a vyjadrení žalovaného, vyjadreniami žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd zaujal stanovisko len k
tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
17.380,34 eur, z titulu neuhradenej ceny za zhotovenie diela - výkresy realizačnej dokumentácie pre
zákazku „Z. C. S. V. A.“, fakturovanej faktúrou č. 03/2007. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či na
uvedený predmet diela bola uzavretá zmluva o dielo a či bolo dielo žalobcom vyhotovené a žalovanému

odovzdané. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, žalobca mu dielo
neodovzal a realizačné projekty si objednal u iných dodávateľov tak, ako mu to umožňovalo ustanovenie
ČI. 8 bod 8.5 Zmluvy č. 002/2006 zo dňa 01.02.2006. Súd prvej inštancie po doplnenom dokazovaní v
zmysle intencií odvolacieho súdu pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, § 546
ods. 1, § 548 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, keď

dospel k záveru, že bolo preukázané, že realizačná dokumentácia, v skladbe popísanej v liste žalobcu
zo dňa 09.07.2017, bola predmetom novej zmluvy o dielo, uzavretej ústnou formou. Toto plnenie bolo
nad rámec plnenia poskytnutého na základe písomne uzavretej Zmluvy č. 002/2006 zo dňa 01.02.2006.Mal za to, že to vyplýva nielen z doplnených listinných dôkazov, ale najmä z výpovede svedka L.. V.,
ktorý so žalobcom pri vypracovávaní dokumentácie spolupracoval.

22. Odvolací súd zistený skutkový stav posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona:

23. Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

25. Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať

výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

26. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo

viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

27. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

28. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

29. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol

strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

30. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,

montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

31. Podľa § 537 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje

nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

32. Podľa § 546 ods. 1, 2 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve

alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

33. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

34. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a

odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdanie iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.35. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2
Cob/420/2010 - 111 zo dňa 20.09.2011, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu
zamietol a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nezisťoval,

čo bolo konkrétne predmetom Zmluvy č. 002/2006 zo dňa 01.02.2006, či predmetom uvedenej zmluvy
bola aj realizačná dokumentácia na stavbe Z. C. S. V. A., V..Z.., L. A. W. a nevyžiadal si dôkaz o
tom, čo prevzal žalovaný dňa 10.07.2007, ani predloženie projektovej ani realizačnej dokumentácie.
Ďalej nedostatočne skúmal, či žalobca vypracoval len projekt pre stavebné povolenie, alebo aj projekt
pre realizáciu stavby. Konajúci súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, po ktorom dospel k

záveru, že realizačná dokumentácia, v skladbe popísanej v liste žalobcu zo dňa 09.07.2017, bola
predmetom novej zmluvy o dielo, uzavretej ústnou formou a toto plnenie bolo nad rámec plnenia
poskytnutého na základe písomne uzavretej Zmluvy č. 002/2006 zo dňa 01.02.2006, čo vyplynulo
nielen z doplnených listinných dôkazov, ale najmä z výpovede svedka L.. V., ktorý so žalobcom pri
vypracovávaní dokumentácie spolupracoval. Konajúci súd však v odôvodnení napadnutého rozsudku
nešpecifikoval, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal, nevyhodnotil svedeckú výpoveď, z ktorej

vychádzal, neuviedol akými úvahami sa pri vyslovení tohto záveru riadil. Odôvodnenie, že došlo k
uzavretiu novej zmluvy o dielo ústnou formou je len všeobecným konštatovaním bez väzby na konkrétne
dôkazy, z ktorých mal takýto záver vyplynúť. Tento záver je dokonca v rozpore s konštatovaním súdu,
že svedkovia M.. G. Ž., vtedajšia predsedníčka predstavenstva vypovedala, že ona žiadne projekty
neobjednala a so žalobcom nikdy o dodaní realizačných projektov nekomunikovala, svedok M.. O. B.,

súčasný predseda predstavenstva so žalobcom o uzavretí zmluvy na dodávku realizačných projektov
nerokoval a taktiež svedok O. B. vypovedal, že realizačné projekty neobjednal. Odvolaciemu súdu tak
nie je zrejmé, na základe akých dôkazov konajúci súd zmenil svoj pôvodný názor a dospel k záveru,
že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, keďže zo žiadneho vykonaného dôkazu tento záver
nevyplynul.Taktiežniejezrejmé,nazákladeakejúvahykonajúcisúdzmenilsvojpôvodnýnázoradospel

k uvedeným záverom. Odvolací súd ich považuje za nesprávne, v rozpore s vykonaným dokazovaním a
je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keďže zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli.

36. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietky žalovaného, ktoré vznášal počas konania tvrdiac, že

k uzavretiu zmluvy nedošlo ani ústnou formou. Odvolací súd poukazuje na obranu žalovaného v tomto
smere a súhlasí s jeho námietkami, že konajúci súd ničím nezdôvodnil a neoprel o žiadne relevantné
dôkazy ani svoj názor, keď obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú v snahe vyhnúť sa
povinnosti zaplatiť cenu dodaného diela.

37. Právny úkon je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Medzi vôľou a jej prejavom
musí byť jednota. Prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vo forme, ktorú ustanoví zákon alebo
dohoda strán. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Za

týmto účelom zákon ustanovuje rôzne interpretačné pravidlá. Pri právnych úkonoch, ktoré sú vyjadrené
slovami, sa majú vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jeho jazykovým prejavom.

38. Zmluva je právny úkon skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvý z nich je návrh na

uzavretie zmluvy - oferta (§ 43a O.z.). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný
prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j. návrh obsahuje aspoň podstatné
náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi alebo adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v
ňom uvedeným a súčasne vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme.

39. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu
- akceptácia (§ 43c O.z.). Týmto jednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo,
že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Pre nadobudnutie účinnosti včas
prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi. Týmto
okamihom dôjde ku zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá

(§ 44 ods. 1 O.z.).

40. Súd prvej inštancie neuviedol, ktoré dôkazy považoval zo strany žalobcu za návrh na uzavretie
zmluvy v súlade s ust. § 43a O.z. a ktorý za jeho prijatie - akceptáciu žalovaným (§ 43c O.z.). Odvolacísúd sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie nestotožnil a po zopakovaní dokazovania dospel
k záveru, že žalobca ani v odvolacom konaní dostatočne nepreukázal svoje skutkové tvrdenia ohľadom
uzavretia novej zmluvy o dielo, predmetom ktorej mala byť realizačná dokumentácia pre zákazku „Z.

C. S. V. A.“, nepodložil ich hodnovernými dôkazmi, pričom ani v odvolacom konaní nenavrhol vykonať
doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho
súdu, že vyhotovenie realizačnej dokumentácie nebolo predmetom platne uzavretej Zmluvy o dielo
č. 002/2006 uzavretej sporovými stranami dňa 01.02.2006. Medzi sporovými stranami nebolo sporné,
že predmetom tejto zmluvy bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a

stavebné povolenie, ani skutočnosť, že žalobca záväzky na základe tejto zmluvy splnil. Žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní však uzavretie ďalšej zmluvy o dielo nepreukázal.

41. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo
majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej, pomenovanej zmluvy
(§ 263 ods. 2 OBZ). Pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, (ak z osobitných

právnych predpisov nevyplýva takáto požiadavka, napr. v procese verejného obstarávania), postačuje aj
ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu,
ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť
zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy.
Výklad vôle strán sa bude riadiť ustanovením § 266 OBZ.

42. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela, je splnený
ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, t.j.
povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd dospel k záveru,

že žalobca svoju povinnosť vykonať realizačné projekty splnil. Žalobca v konaní nepreukázal ani svoje
tvrdenie, že by bol žalovanému realizačnú dokumentáciu odovzdal a žalovaný ju prevzal a podľa nej
realizoval predmetné dielo. Odvolací súd za takýto dôkaz nepovažoval list žalobcu zo dňa 09.07.2007,
prevzatý žalovaným dňa 10.07.2007. Ako vyplýva z obsahu z listu je v ňom uvedené, že v prílohách boli
žalovanému od marca 2007 priebežne zasielané dielčie výkresy realizačnej dokumentácie v citovanej

skladbe, čo však nepreukazuje splnenie záväzku žalobcu realizačnú dokumentáciu žalovanému
odovzdať. Žalovaný v konaní rozporoval, že by list o zaslaní projektovej dokumentácie zo dňa
09.07.2007 bol dokladom o odovzdaní a prevzatí projektovej dokumentácie, zdôraznil, že k tomuto
listu žiadna dokumentácia nebola priložená a nebola mu dodaná, pričom dňa 10.07.2007 na ňom len
potvrdil prevzatie listu. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že

dokumentácia bola dodaná a kto ju prevzal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ani
výpoveď svedka L.. M. V., na ktorú odkázal konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, nesvedčí
o žiadnej skutočnosti rozhodujúcej v merite veci, nesvedčí o tom, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu
realizačných projektov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný do spisu založil dôkaz o
tom, že si realizačné projekty objednal u iných dodávateľov tak, ako mu to umožňovalo ustanovenie

ČI. 8 bod 8.5 Zmluvy č. 002/2006. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že dôkaz predložený
žalobcom „Vyjadrenie štátneho orgánu zo dňa 26.11.2007 o výsledku kontroly na stavbe“ taktiež nie
je relevantným dôkazom preukazujúcim odovzdanie realizačného projektu žalovanému a následnej
realizáciestavbypodľatohtoprojektu,nakoľkozobsahutohtodôkazutietotvrdeniažalobcunevyplývajú.
V liste Slovenskej stavebnej inšpekcie je uvedené, že pri výkone HŠSD stavebník predložil projekt

stavby, ktorý vypracoval žalobca, čo nepoprel ani žalovaný, že na základe pôvodnej zmluvy z roku 2006
žalobca projekt stavby vypracoval.

43. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil vykonané dôkazy
každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania

najavo vrátane toho, čo uviedli strany a posúdil vznik nároku žalobcu na uplatnenú cenu diela s ohľadom
na splnenie podmienok uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne ustálil, že medzi sporovými stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v súlade
s ust. § 34, § 35 ods. 1, 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 266, § 536
a nasl. Obchodného zákonníka a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v súvislosti s preukázaním

splnenia záväzku dielo vykonať a žalovanému odovzdať, preto musí znášať procesnú zodpovednosť za
nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného bremena.44. Odvolací súd poukazuje na novú právnu úpravu postupu súdu v procese dokazovania, ktorá sa
výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom procese. Proces dokazovania je v novej
právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj

na koncentračnej zásade. Princíp kontradiktórnosti je jedným z nosných princípov civilného sporového
poriadku, ktorý znamená zodpovednosť strán. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať
iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej
úprave presúva na procesné strany.

45. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

46. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností

stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za

následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia ohľadne uzavretia zmluvy o dielo a splnenie z nej plynúcich
záväzkov.

47. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

48. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

49. Nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol.

50. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti rozsudku
v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie bolo zrušené dňom

nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom inštitút dovolania je upravený v § 419
a nasl CSP. Odvolací súd teda podľa nového procesného režimu nemôže vysloviť vo výroku svojho
rozsudku prípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť, ale o prípustnosti dovolania zo
zákonných dôvodov poučuje v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 393 ods. 1 CSP).

51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.
Úspešnémužalovanémuodvolacísúdpriznalplnúnáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania,
o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Toto rozhodnutie bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).