Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616213972
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616213972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov
„Spoločenstvo Breziny 268", so sídlom v Prakovciach č. 268, IČO: 35 529 890, zastúpeného JUDr.
Monikou Meňhertovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovaným: 1. 2T
Future, s.r.o., so sídlom v Riečke, Za Tonkov 196/7, IČO: 45 390 631, 2. WEMOVE INVESTMENT a.
s., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, IČO: 36 434 361, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení
Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, 3. Building &
Services s.r.o., so sídlom v Gelnici, Hlavná 29, IČO: 48 176 605, zastúpený JUDr. Ľubomírou Bašistovou

Virovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62, 4. I. I., C.. XX.X.XXXX, S. A. M. Č..
XXX, t.č. bytom M. XXX, 5. I. I., U.. S., C.. XX.X.XXXX, S. A. M. Č.. XXX, t.č. bytom M. XXX, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 7C/260/2016-146 zo dňa 15.3.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanív1.až3.rademajúvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

Žalovaným v 4. a 5. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v
záhlaví zamietol žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, rozhodol, že žalovaní v 1. až 3. rade
majú právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a žalovaní v 4. a 5. rade nemajú
právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej

predmetom bol dvojizbový byt č. XX, zapísaný na LV č. XXX v kat. území M. vo vlastníctve žalovaných v
4.a5.radeaktorádražbabolavykonanážalovanýmv2.radeakodražobníkomdňa15.6.2016vBanskej
Bystrici na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. Žalobca sa tejto neplatnosti domáha ako
prednostný záložný veriteľ zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. z
dôvodov, že :

a/ žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a zároveň navrhovateľ dražby si nesplnil povinnosť, keď

žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi neoznámil začatie výkonu záložného práva k bytu v
súlade s § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka,b/ žalovaný v 2. rade ako dražobník nedoručil žalobcov, ako prednostnému záložnému veriteľovi
oznámenie o dražbe v zmysle § 17 ods. 5 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z. z.,

c/ žalovaný v 2. rade, ako dražobník nedoručil oznámenie o dražbe príslušnému Okresnému úradu v
Gelnici, katastrálnemu odboru v zmysle § 17 ods. 5 písm. c/ zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách,

d/ žalovaný v 2. rade ako dražobník nedoručil žalobcovi zápisnicu o vykonanej dražbe, čím porušil § 24

ods. 7 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách,

e/ žalovaní v 1. a 2. rade porušili ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách,
keď za miesto konania dražby určili priestory notárskeho úradu nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici,
ktoré je od miesta predmetu dražby vzdialené cca 200 km.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 15.6.2016 o 9.00 hod. na Notárskom úrade
JUDr. Zuzany Balkovej v Banskej Bystrici uskutočnil žalovaný v 2. rade ako dražobník dobrovoľnú
dražbu na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, na základe ktorej sa vydražiteľom, a
teda vlastníkom draženého bytu, pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 4. a 5. rade, stal žalovaný v 3.
rade. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou z toho istého dňa. Predmetom

dražby bol dvojizbový byt č. 15 na 1. poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu č. 268, byt v celosti a veľkosť spoločných podielov 514/10000, zapísaný
na LV č. XXX v katastrálnom území M., L. V..

4. Sporným v konaní bolo, či žalobca je prednostným záložným veriteľom a či postup žalovaného v 2.

rade bol v rozpore so zákonom 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

5.Otázku,čižalobcajeprednostnýmzáložnýmveriteľom,súdprávneposudzovalpodľaust.§15zákona
č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého žalobca je záložným veriteľom ve
zo zákonného záložného práva, ako aj v zmysle ust. § 151a/,e/ ods. 1, 2 Obč. zák..

6. Uzavrel, že na LV XXX, kat. územie M. v časti C pod poradovým číslom 11 je zapísané záložné právo k
bytu č. XX/X podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech spoločenstva na základe rozhodnutia
príslušnej Správy katastra pod č. A. XXXX/XX-XXX/XX a ku vzniku tohto záložného práva došlo zápisom
do katastra nehnuteľností, a teda v roku 1996 (s odkazom na Veľký komentár Občianskeho zákonníka

k § 151e ods. 2 OZ), a to na základe rozhodnutia príslušnej správa o povolení vkladu záložného práva
v prospech žalobcu. Tento spôsob vzniku záložného práva bol upravený už pred rokom 2002, kedy
došlo k zmenám v záložnom práve, a treba ho uplatniť vždy vtedy, ak je predmetom záložného práva
nehnuteľnosť, vrátane bytov a nebytových priestorov.

7. Z prehľadu predpísaných a uhradených záloh, týkajúcich sa predmetného bytu, vzal súd za
preukázané, že žalobca mal voči žalovaným v 4. a 5. rade pohľadávku vo výške 2.459 €, ktorá
pozostávala z nedoplatkov za roky 2012 až 2016. Na uspokojenie tejto pohľadávky na návrh žalobcu
Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, ako žalobcom vybraný dražobník, dňa
17.4.2014 oznámila žalovaným v 4. a 5. rade začatie výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods. 1

Občianskeho zákonníka a vyzval žalovaných v 4. a 5. rade na úhradu tejto pohľadávky, pričom k tejto
úhrade nedošlo. Zároveň táto pohľadávka nebola uspokojená ani z rozvrhu výťažku dražby realizovanej
žalovaným v 2. rade na návrh žalovaného v 3. rade. Aj podľa aktuálneho výpisu z LV XXX, katastrálne
územie M. zo dňa 14.3.2017, záložné právo žalobcu k bytu je registrované pod položkou 11 v časti C
listu vlastníctva.

8. S poukazom na ust. § 151k ods. 1,3 Obč. zák. konštatoval, že záložné právo k bytu alebo nebytovému
priestoru v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov je zákonným záložným
právo, teda vzniká priamo zo zákona ku každému bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 15 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z., pričom sa zapisuje do katastra nehnuteľností s povolením vkladu vlastníckeho

práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Vznik a zánik záložného práva sa teda zapisuje do katastra
nehnuteľností. Súd uzavrel, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je dôsledkom existencie
záväzkového vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pretože obsahom je právo na
pravidelné opakujúce sa plnenie do fondu prevádzky, údržby a opráv a právo na úhrady za plneniaspojené s užívaním bytu. Záložné právo vzniká preto okamihom prvého nadobudnutia bytu alebo
nebytového priestoru a keďže záložné právo vzniká spolu so vznikom pohľadávky, dochádza k jeho
vzniku spolu s nadobudnutím bytu do vlastníctva. Je právom vlastníka bytu zaťažiť predmet vlastníctva

záložným právom aj v prospech tretej osoby, pričom však toto záložné právo je vždy neskoršieho poradia
ako záložné právo zákonné v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

9. Dospel teda k záveru, že zákonné záložné právo žalobcu ako spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je vždy právom prednostným a vyplýva to aj z ust. § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993

Z.z., v zmysle ktorého pri prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru je prílohou zmluvy
vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
že vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu s príslušenstvom, teda pri akomkoľvek prevode vlastníctva bytu musia byť v prvom
rade uspokojené pohľadávky spoločenstva vlastníkov bytov ako prednostného záložného veriteľa.
Prednostné záložné právo žalobcu teda vzniklo okamihom zápisu do katastra nehnuteľností tak, ako je

to uvedené pod položkou 11 v časti C (ťarchy) listu vlastníctva č. 646, katastrálne územie Prakovce pod
č. A. XXXX/XX-XXX/XX.

10. Súd ďalej poukázal na text Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku I, autorov Števček a spol.,
kde k § 151k sa uvádza, že ak na zálohu vzniklo viacero záložných práv, spravujú sa právne vzťahy

záložných veriteľov princípom priority skorší do času, silnejší do práva. Princíp priority sa premieta do
3 pravidiel:
a) právo pristúpiť k výkonu záložného práva má záložný veriteľ so skorším poradím pred záložným
veriteľom s neskorším poradím,
b) ak uskutoční výkon záložného práva záložný veriteľ s neskorším poradím, zostáva záložné právo

záložného veriteľa so skorším poradím zachované,
c) z výťažku z predaja zálohu sa uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov tak, že najskôr sa uspokojí
celá pohľadávka záložného veriteľa s najskorším poradím, až zo zvyšku, ak zostane, ďalšie pohľadávky
v celosti, podľa poradia.

11. Poukázal ďalej na ust. § 151e ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého na vznik záložného práva sa
vyžaduje jeho registrácia v notárskom centrálnom registri záložných práv, ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak a v tej súvislosti na § 151e ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého záložné právo k
nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

12. Vznik záložného práva k nehnuteľnostiam je teda upravený osobitne, takto bol upravený aj pred
rokom 2002 a záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do katastra nehnuteľností potom, čo
rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva nadobudlo právoplatnosť.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že ku
vzniku záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, resp. jeho právneho
predchodcudošlodňa6.9.2005povolenímvkladuA.XXX/XXXXnazákladezmluvyozriadenízáložného
práva. Žalovaní v 1. a 2. rade v čase povolenia vkladu ich záložného práva dňa 6.9.2005 mali teda
vedomosť o prednostnom zákonnom záložnom veriteľovi, ktorým je žalobca.

14. Keďže žalobca bol prednostným záložným veriteľom, bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade ako
ďalšieho veriteľa v zmysle § 151ma ods. 1 Obč. zák. písomne oznámiť žalobcovi začatie výkonu
záložného práva (aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným právom vykonávajúcim záložné právo) a v oznámení o začatí výkonu

záložného práva bol povinný uviesť spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo
zálohu. Následne v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia mohol predať záloh najskôr po
uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom
podľa odseku 1. S poukazom na ust. § 151ma ods. 6 Obč. zák. zdôraznil, že pri výkone záložného
práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza

zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné
právo.15. Z dokazovania uzavrel, že žalovaný v 2. rade a ani žalovaný v 1. rade neoznámili začatie výkonu
záložného práva žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi, teda postupovali v rozpore s ust.
§ 151ma ods. 1 a nasl. Obč. zák..

16. V ďalšom sa zaoberal tvrdeniami o porušení povinností žalovaného v 2. rade ako dražobníka v
zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. (uvedené v dôvodoch žaloby pod písm. b/ až e/) a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade neporušil žiadne ust. zák. č. 527/2003 Z.z..

17. Oznámenie o dražbe bolo dňa 11.5.2016 v súlade s ust. § 17 ods. 5 písm. b/ zák. č. 527/2002 Z.z.
zaslané na doručenie do vlastných rúk žalobcovi, ktorý si však predmetnú zásielku neprevzal, a preto
bola vrátená žalovanému v 2. rade, pričom bol doručený dodržaný postup pri doručovaní tejto zásielky
do vlastných rúk v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.. Rovnako
toho istého dňa v súlade s ust. § 11 ods. 4 a § 17 ods. 5 písm. c/ zák. č. 527/2002 Z.z. bolo oznámenie o
dražbe zaslané na doručenie Okresnému úradu Gelnica na vyznačenie poznámky o konaní dobrovoľnej

dražby, ktorý zásielku prevzal dňa 13.5.2016. Na doručenie do vlastných rúk žalobcovi zaslal žalovaný v
2. rade dňa 17.6.2016 v súlade s § 24 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách aj notársku zápisnicu č.
N 797/2016, ktorá osvedčovala priebeh dobrovoľnej dražby, a túto si opätovne žalobca neprevzal a bola
vrátená žalovanému v 2. rade s tým, že opäť bol dodržaný postup podľa § 47 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

18. Z vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalovaný v 2. rade si splnil svoju oznamovaciu i doručovaciu
povinnosť a skutočnosť, že štatutárny zástupca žalobcu neprevzal písomné zásielky, hoci bol dodržaný
postup pri ich doručovaní stanovený zákonom, nemá to za následok porušenie povinnosti žalovaného
v 2. rade pri realizácii a výkone predmetnej dražby.

19. Nakoniec s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. konštatoval, že dražbu nie je možné
vyhlásiť za neplatnú ani z dôvodu vzdialenosti miesta výkonu dražby viac ako 200 km od miesta, kde sa
nachádza dražená nehnuteľnosť. V danom prípade miesto dražby bolo dohodnuté medzi dražobníkom
a navrhovateľom dražby, pričom sídlo notárskeho úradu je miestom vhodným pre realizáciu dražby a

dôkazom toho, že vzdialenosť nebola tak veľká, aby záujemca, ktorý má záujem vydražiť byt, sa dražby
zúčastnil aj v mieste vzdialenejšieho od sídla bytu, je skutočnosť, že samotný vydražiteľ - žalovaný v
3. rade má sídlo v Gelnici.

20. Keďže žaloba o neplatnosť dražby je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorej možnosť podania

vyplýva z osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.), skúmanie a preukazovanie
naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe nebolo potrebné skúmať. Konštatoval, že žaloba bola
podaná včas, t.j. v lehote troch mesiacov odo dňa konania dražby (dražba konaná 15.6.2016 a žaloba
doručená súdu dňa 13.9.2016).

21. Súd teda uzavrel, že aj keď žalovaný v 1. rade postupoval v rozpore s ust. § 151 ma ods.1 Obč.
zák., keď nedoručil žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva, a to ani prostredníctvom
žalovaného v 2. rade, dražba bola realizovaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, z ktorého
dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže dôvodom určenia neplatnosti dražby môže byť iba
porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a v prejednávanej veci porušenie žalobcom vytýkaných

ustanovenízákonaodobrovoľnýchdražbáchpreukázanénebolo.Zároveňmusíbyťsplnenápodmienka,
že porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. bola daná osoba dotknutá na svojich právach. Musí
tu teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom
ujmy na právach žalujúcej osoby, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno je na žalobcovi.

22. Konštatoval, že žalobcovi vznikla ujma vo forme neuspokojenia jeho pohľadávky ako prednostného
záložného veriteľa, zároveň bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keď obišli žalobcu ako prednostného záložného veriteľa, avšak tento má ako
dotknutá osoba právo domáhať sa už len zodpovednosti za škodu voči dražobníkovi, prípadne voči
navrhovateľovi dražby, a to podľa ust. § 420 a nasl. Obč. zák. o zodpovednosti za škodu. Podľa § 33

zákona č. 527/2002 Z.z. by zodpovedal dražobník za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto
zákona len v prípade, ak by bolo preukázané, že došlo k porušeniu zákona. Nakoľko však v tomto konaní
takéto porušenie zistené nebolo, môže sa žalobca domáhať náhrady škody už len podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.23. Zo všetkých týchto dôvodov žalobu zamietol.

24. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP a podľa výsledku konania
úspešným žalovaným, ktorým vznikli trovy konania, priznal ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi a
keďže žalovaným v 4. a 5. rade trovy konania nevznikli, rozhodol, že nemajú nárok na náhradu trov
konania.

25. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/ a h/ CSP a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok a jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Trval na tom,
že v dôsledku porušenia ust. § 151ma ods. 1 Obč. zák. zo strany žalovaného v 2. rade, ktoré porušenie
bolo súdom prvej inštancie aj konštatované, keď uzavrel, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili ustanovenia
Občianskeho zákona o zákonnom postupe pri vykonaní dražby v odseku 73 odôvodnenia rozsudku,

bolo povinnosťou súdu vyhovieť žalobe žalobcu a určiť neplatnosť dražby. Ak súd takto nepostupoval,
je takýto výklad právnych predpisov i v rozpore s dobrými mravmi za situácie, že
1/ žalobca ako prednostný zákonný záložný veriteľ vôbec nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť sa
draží, a teda nemohol si uspokojiť pohľadávku voči žalovaným v 4. a 5. rade,
2/ žalobca ako prednostný záložný veriteľ ani do dnešného dňa nebol uspokojený, a teda vznikla mu

majetková ujma,
3/ je prinajmenšom zvláštne, že príslušný Okresný úrad v Gelnici, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníckeho práva k bytu č. 15 v prospech žalovaného v 3. rade ako vydražiteľa, a to bez doloženia
zákonom požadovanej náležitosti stanovenej v § 5 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z.., teda vyhlásenia
predseduspoločenstva,žepôvodnývlastníknemážiadnenedoplatkynaúhradáchspojenýchsužívaním

bytu. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku sa absolútne nevysporiadal s touto argumentáciou
právnej zástupkyne žalobcu, že takýto postup žalovaného v 2. rade, resp. žalovaného v 1. rade je aj v
rozpore s dobrými mravmi. Naviac v priebehu konania bolo poukazované na tú skutočnosť (zápisnica z
pojednávania zo dňa 15.2.2017), že žalovaný v 2. rade ako dražobník si pred konaním dražby nesplnil
povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. neumiestnil na predmet dražby

označenie podľa prílohy a na viditeľné miesto na predmet dražby neumiestnil oznámenie o dražbe
alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.2.2017,
žalovaný v 2. rade nepreukázal súdu splnenie tejto povinnosti, práve naopak, jeho právny zástupca sa
vyjadril, že nedisponujú dôkazom, ktorý by preukázal splnenie tejto zákonnej povinnosti. Tým žalovaný
v 2. rade porušil jednu zo zákonných povinností vyslovene upravenú v zákone 527/2002 Z.z., s ktorou

skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Uplatnil aj odvolací dôvod v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a vytýkal súdu nedostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia,
čímdošlokporušeniujehozákladnéhoprávanaspravodlivýproces.Zovšetkýchtýchtodôvodovnavrhol
zrušiť, resp. zmeniť napadnutý rozsudok.

26. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Argumentovali tým, že súd môže rozhodnúť o neplatnosti
dobrovoľnejdražbylenvprípade,aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvyalebovprípadeporušenia
ustanovenízákona527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Konajúcisúdpretonemaldôvodarozhodne
nie povinnosť vyhovieť žalobe z dôvodu nedoručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva

žalobcovi v zmysle § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil ani s odvolacou námietkou,
že takýto výklad právnych predpisov je v rozpore s dobrými mravmi. K tvrdeniu žalobcu, že ako
prednostný záložný veriteľ nemal vedomosť o dražbe predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že nepreberal
zásielkydoručovanémudražobníkom,vrátaneoznámeniaodražbe,ktoráobsahovalavšetkyrelevantné
a zákonom požadované údaje týkajúce sa konania dobrovoľnej dražby. Navyše v zmysle § 151l

Občianskeho zákonníka, ak ide o predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, niektoré funkcie oznámenia
záložného veriteľa podľa § 151l OZ môže nahradiť oznámenie dražobníka o dražbe. Keďže žalobcovi
bolo žalovaným v 2. rade zaslané oznámenie o dražbe, žalovaní v 1. a 2. rade si tak splnili povinnosť
oznámiť začatie výkonu záložného práva, ako aj povinnosť oznámiť samotné konanie dobrovoľnej
dražby. Naviac z výsluchu predsedníčky žalobcu pred súdom vyplynulo, že žalobca bol o konaní

dobrovoľnej dražby, a teda o výkone záložného práva de facto informovaný zhruba od februára, resp. od
začiatku roka 2016. Predsedníčka žalobcu sa zúčastnila aj ohliadky nehnuteľnosti dňa 5.3.2016, ktorá
bola vykonaná znalcom Ing. Ivanom Širkom za účelom realizácie dražby. Žalobca mal tak vedomosť o
pripravovanej dražbe minimálne tri mesiace pred jej konaním, a tak aj napriek následnému neprevzatiuoznámenia o dražbe, ktoré zavinil sám, mal možnosť sa dozvedieť o jej konaní pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Je nepravdivé preto jeho tvrdenie, že nemal vedomosť o dražbe. Neprevzatie písomných
zásielok žalobcom nemôže mať za následok porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade pri realizácii

a výkone dražby. K tvrdenej majetkovej ujme žalobcu, spočívajúcej v nemožnosti uspokojenia jeho
pohľadávky,žalovanív1.a2.radeuviedli,ževzhľadomnazáveroneporušenízákona527/2002Z.z.súd
nemal inú možnosť než žalobu zamietnuť, a to bez ohľadu na údajnú majetkovú ujmu žalobcu. Ak takáto
ujma vznikla, môže sa domáhať náhrady škody. K spochybňovaniu vykonania zápisu vlastníckeho práva
v prospech žalovaného v 3. rade ako vydražiteľa príslušným Okresným úradom v Gelnici bez doloženia

vyhláseniapredseduspoločenstva,žepôvodnývlastníknemážiadnenedoplatkynaúhradáchspojených
s užívaním bytu žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že toto vyhlásenie tvorí obligatórnu prílohu zmluvy o
prevodevlastníctvabytuanebytovéhopriestoru,tedavyžadujesavprípadeprevoduvlastníckehopráva,
avšak v prípade prechodu vlastníckeho práva formou príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe takéto
vyhlásenie o nedoplatkoch zákon 182/1993 Z.z., ani zákon 162/1995 Z.z. nevyžaduje. Nedôvodné je
teda tvrdenie žalobcu, že žalovaní v 1. a 2. rade postupovali v rozpore s dobrými mravmi. K tvrdenému

nesplneniu povinnosti zakotvenej v ustanovení § 11 ods. 5 zákona 527/2002 Z.z. žalovaní v 1. a 2. rade
uviedli, že na pojednávaní dňa 15.2.2017, po prednesení záverečných rečí a po skončení dokazovania
súd položil právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ otázku, či v danom prípade bolo dražobníkom
umiestnené na predmete dražby oznámenie, na ktorú právny zástupca v zmysle informácií poskytnutých
žalovanými súhlasne odpovedal, no zároveň doplnil, že dôkaz o tomto tvrdení predložiť nevie. Nemožno

preto konštatovať porušenie tejto povinnosti. Žalovaný v 2. rade trvá na tom, že si túto povinnosť splnil
a na žiadosť súdu predložil originál kompletného dražobného spisu, ktorý mal konajúci súd plne k
dispozícii a na základe ktorého dospel k záveru, že dobrovoľná dražba predmetného bytu bola vykonaná
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. Žalobca dôkazné bremeno o porušení
tejto povinnosti neuniesol. Nesúhlasil ani s námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

27. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Argumentoval, že zákon o dobrovoľných
dražbách neupravuje možnosť vyhlásenia jej neplatnosti v prípade, ak by došlo k porušeniu ustanovení
Občianskeho zákonníka, ale výlučne ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Napriek právnemu

názoru súdu prvej inštancie v otázke, kto je prednostným záložným veriteľom, zotrval na tom, že
žalobca nie je prednostným záložným veriteľom, keďže pri zákonnom záložnom práve je rozhodujúci
čas jeho vzniku a zápis do katastra nehnuteľností plní len evidenčnú funkciu pred dátumom jeho vzniku.
Existencia záložného práva podľa § 15 zákona 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky a
záložné právo nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Táto vznikla žalobcovi až v

roku 2012, teda potom, čo už bolo zapísané zmluvné záložné právo žalovaného v 1. rade. Zákonné
záložné právo žalobcu preto nemožno považovať za prednostné. Poukázal zároveň na splnenie
všetkých povinností žalovaným v 2. rade v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ ide o miesto
konania dražby, týmto miestom nebola nijako obmedzená účasť potencionálnych záujemcov, pričom
aj konateľ žalovaného v 3. rade cestoval z Gelnice ako sídla spoločnosti do Banskej Bystrice. Poprel

aj tvrdenie žalobcu, že by výklad právnych predpisov súdom prvej inštancie bol v rozpore s dobrými
mravmi. Namietal aj neprípustné rozširovanie dôvodov žalobcom v odvolaní, pre ktoré mal súd vyhlásiť
dražbu za neplatnú, a to pre údajné porušenie § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže
tento dôvod neplatnosti žalobca nikdy v žalobe a ani počas súdneho konania nenamietal a nežiadal, aby
bola dražba vyhlásená za neplatnú pre porušenie tohto ustanovenia. Súdy sú pritom viazané rozsahom

žaloby. Pokiaľ by aj došlo k porušeniu tohto ustanovenia, žalovaný v 3. rade má za to, že nejde o také
porušenie, ktoré by predpokladalo vyhlásenie dražby za neplatnú a teda, že takýmto porušením by bol
žalobca dotknutý na svojich právach. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
tento dôvod bližšie nekonkretizoval.

28. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v 3.rade uviedol, že trvá na všetkých svojich skutkových
a právnych argumentoch prednesených v konaní na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní.

29. Žalovaný v 3.rade v duplike k replike žalobcu uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších
podaniach ako aj na vyjadrení k odvolaniu.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP a zhľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

31. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

32. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. januára 2018 o 12.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 16. januára 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219

ods. 3 CSP.

33. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

35. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

37. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonanie
ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných
práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, preto odvolací súd

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

39. Ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

40. Žalobca argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne vysporiadal pri rozhodovaní

vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

41. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym
záverom súdu o nesplnení zákonných podmienok v zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách pre určenie neplatnosti dražby z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku a na ktoré odvolací súd odkazuje.42. Rovnako sa stotožňuje so záverom súdu, že neplatnosť dražby je možné súdom určiť iba v
prípade porušení ust. zák. č. 527/2002 Z.z., avšak nie v prípade porušenia iných právnych predpisov.
Tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, porušenie iných právnych predpisov môže mať za

následok iba vznik zodpovednosti subjektu, ktorý tieto povinnosti porušil, za škodu vzniknutú v príčinnej
súvislosti s porušením týchto povinností. Prípadné porušenie ust. § 151ma Obč. zák. žalovaným v
1.rade, t.j. nedoručenie žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi oznámenia o začatí výkonu
záložného práva k bytu, nemôže mať teda za následok neplatnosť dražby, ale prípadne iba vznik
zodpovednosti žalovaného v 1.rade ako subjektu, ktorému takáto povinnosť z vyššie citovaného

zákonného ustanovenia vyplýva, za škodu vzniknutú žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením tohto
ustanovenia. Rovnako to platí aj v prípade, že by žalovaný v 2.rade ako dražobník porušil ustanovenia
iného právneho predpisu než zák. č. 527/2002 Z.z., keďže aj samotný zákon č. 527/2002 Z.z. v súvislosti
so zodpovednosťou dražobníka za škodu v zmysle § 33 cit. zákona predpokladá len porušenie zák. č.
527/2002 Z.z. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo
dňa 3.10.2013).

43. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť v zmysle § 151ma ods.1 Obč. zák.
písomneoznámiťzačatievýkonuzáložnéhoprávaprednostnýmzáložnýmveriteľom jevýslovneuložená
iba záložnému veriteľovi, v prejednávanej veci žalovanému v 1.rade a pokiaľ túto povinnosť nesplnil
žalovaný v 1.rade, nemožno nesplnenie tejto povinnosti vytýkať aj žalovanému v 2.rade.

44. Aj keď žalovaný v 1.rade porušil povinnosť podľa ust. § 151ma ods.1 Obč. zák., keď neoznámil
žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi začatie výkonu záložného práva, týmto postupom
nedošlo k porušeniu práv žalobcu ani k žiadnej ujme na jeho strane, lebo žalovaný v 2.rade mu doručil
oznámenie o dražbe podľa § 17 ods.5 písm. b/ zák. č. 527/2002 Z.z., čím žalobca nadobudol, resp.

mal možnosť nadobudnúť vedomosť o výkone záložného práva žalovaným v 1.rade. Pokiaľ si toto
oznámenie neprevzal, sám zmaril svoju možnosť dozvedieť sa o výkone záložného práva. Doručenie
pritom prebehlo zákonom predpísaným spôsobom, t.j. do vlastných rúk v zmysle ust. § 47 ods.2 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods.1 zák. č. 527/2002 Z.z.

45. Keďže porušenie povinnosti podľa § 151ma ods. 1 Obč. zák. nie je dôvodom neplatnosti dražby
v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a môže byť spojené iba so
vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu v príčinnej súvislosti s porušením tejto
povinnosti, správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu aj pri zistení porušenia ust. § 151 ma
ods. 1 Obč. zák. ako nedôvodnú zamietol.

46. Takýto výklad právnych predpisov vychádza aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa
3. októbra 2013 str. 7 odôvodnenia) a zodpovedá zároveň aj zneniu ust. § 21 ods.2 zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorý umožňuje určiť neplatnosť dražby iba v prípade, že sa spochybňuje

platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, teda zák. č. 527/2002 Z. z., a
teda v žiadnom prípade nemôže ísť o výklad právnych predpisov v rozpore s dobrými mravmi, ako to
namieta žalobca v odvolaní.

47. K tvrdenej odvolacej námietke žalobcu, že konanie žalovaných v 1. a 2. rade bolo v rozpore s dobrými

mravmi, keď vykonali dražbu napriek tomu, že z vrátených poštových zásielok vedeli, že žalobca nemá
vedomosť o dražbe a že si nebude môcť uplatniť svoju pohľadávku z výťažku dražby, odvolací súd
uvádza, že vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvej inštancie, že dražba bola vykonaná po tom,
čo žalovaný v 2. rade si splnil všetky svoje povinnosti podľa zák. č. 527/2002 Z.z., vrátane doručenia
oznámenia o dražbe a zápisnice o vykonanej dražbe žalobcovi (fikcia doručenia v zmysle § 47 ods.2

O.s.p.), nemožno konanie žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí uskutočnili dražbu v súlade so zák. č. 527/2002
Z.z., hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

48. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí ako dôvod neplatnosti dražby porušenie ust. § 11 ods. 5 zák. č.
527/2002 Z.z. žalovaným v 2.rade, keď neumiestnil na predmet dražby označenie podľa prílohy a na

viditeľnom mieste na predmet dražby neumiestnil oznámenie o dražbe, odvolací súd uvádza, že ide o
novú skutočnosť, prvýkrát uvádzanú až v odvolaní a na takúto novú skutočnosti je možné prihliadať iba
za splnenia podmienok podľa ust. § 366 CSP.49. V zmysle ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

50. Žalobca v žalobe a ani počas celého konania, ani vo svojej záverečnej reči netvrdil porušenie § 11
ods.5 zák. č. 527/2002 Z.z. a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie tohto dôvodu
neplatnosti. Nebolo pritom preukázané, že by ho žalobca nemohol uplatniť bez svojej viny v konaní pred
súdom prvej inštancie a neboli preukázané ani iné dôvody v zmysle citovaného ustanovenia § 366 CSP,
ktoré by umožňovali prihliadnuť v odvolacom konaní na túto novotvrdenú skutočnosť ako prostriedok
procesného útoku žalobcu.

51. Súd splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. skúmal sám a ani následne žalobca
neuplatnil tento dôvod neplatnosti, resp. neoznačil takúto skutočnosť ako dôvod neplatnosti a nenavrhol
vykonať dôkazy na jej preukázanie, nepreukázal ani, ako prípadným porušením tejto povinnosti bol
dotknutý na svojich právach.

52. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 15.2.2017 kladne odpovedal na otázku súdu, či
si splnil povinnosť umiestniť na predmete dražby označenie v zmysle prílohy a iba uviedol, že nevie
predložiť súdu o tom dôkaz.

53. Žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaných o splnení povinnosti podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona
nepoprel (nerozporoval), a teda súd mohol toto tvrdenie považovať v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za
nesporné a v konečnom rozhodnutí vychádzať zo záveru o splnení aj tejto, hoci žalobcom počas celého
konania nenamietanej povinnosti.

54. Vychádzajúc z fikcie doručenia oznámenia o dražbe žalobcovi žalovaným v 2. rade, z ktorého sa
žalobca mal možnosť dozvedieť o konaní dražby, nemohla mu ani prípadným nevyvesením oznámenia
o dražbe vzniknúť ujma na právach, rovnako ani neoznačením predmetu dražby.

55. Označenie predmetu dražby a vyvesenie oznámenia o konaní dražby na bytovom dome totiž neslúži

k tomu, aby sa prednostný veriteľ dozvedel o dražbe. Na to slúži oznámenie o dražbe, ktoré mu bolo
doručené, čo v konaní nebolo ani sporné.

56. Účelom označenia predmetu dražby 10 cm širokou páskou, na ktorej je nápis DRAŽBA, pričom
v prípade bytov to bude prelepenie vchodových dverí dražobnou páskou, predstavuje posilnenie

publikačnej povinnosti, ktorú si vyžiadali praktické skúsenosti, keď dochádzalo k dražbám, hoci ani
susedia k predmetu dražby nemali vedomosť o pripravovanej dražbe. Pritom ak by o tejto prebiehajúcej
dražbe takéto osoby vedeli, mohli by mať zvýšený záujem o vydraženie tejto nehnuteľnosti, a tým by
mohla byť vydražením dosiahnutá aj vyššia cena. Výraznejšie označenie predmetu dražby má aj ďalšiu
funkciu. Takéto označenie mobilizuje vlastníka v jeho snahe pokúsiť sa zvrátiť konanie dražby, a teda

splniť dlh. Takýto vlastník nehnuteľnosti si často reálne začne uvedomovať, že už má posledný časový
priestor na zvrátenie dražby a že ak nedokáže uhradiť dlh, stratí predmet dražby. Rovnakú funkciu plní aj
umiestnenie oznámenia o dražbe na viditeľnom mieste (viď Zákon o dobrovoľných dražbách, Komentár,
3. vydanie, C.H. BECK, 2018, Katarína Valová a kolektív, str. 127-129).

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

58. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a tým o
nesprávnom procesnom postupe, ktorým malo byť žalobcovi znemožnené uskutočňovanie jemu

patriacich práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

59. Rozsudok súdu obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 CSP. Súd jasne a výstižne vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval zapreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako
vec právne posúdil aj s odkazom na právnu teóriu a rozhodovaciu prax, z ktorej pri svojom rozhodovaní
vychádzal a jeho závery sú presvedčivé a dostatočne preskúmateľné tak pre strany sporu, ako aj pre

odvolací súd a nemožno preto dospieť k záveru, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.

60. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
preto odvolací súd rozsudok v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

62. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný v celom rozsahu, preto mu vznikla povinnosť nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným v 1. až 3. rade, ktorým tieto aj preukázateľne vznikli
a o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

63. Žalovaným v 4. a 5. rade, hoci by im patrila náhrada trov konania, trovy odvolacieho konania
preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným v 4. a 5. rade náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).