Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202503
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu: W. R., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom W., okres B. C., v súčasnosti bytom C. X, B. C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35807598, sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 480,- eur a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
480,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 480,- eur za obdobie od 2.12.2016
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.

III.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávbode10.všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru
v zmluve o úvere uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.11.2012,
číslo zmluvy XXXXXXXXX, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto

zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy.
Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zhŕňajú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Stará Ľubovňa súdny poplatok vo výške 28,50

eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.6.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 480,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 480,- eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, ďalej určenia, že
zmluvná podmienka v stranami uzavretej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 27.11.2012 uvedená v
bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná, ako aj náhrady trov konania.
Poukázal na uzavretie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 27.11.2012 (ďalej iba „Zmluva“), predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru 1.600,- eur, pričom úver splatil v sume 2.080,- eur a to dvomi splátkami;
uviedol, že suma 480,- eur predstavuje poplatok tvorený z 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy; poukázal na rozsudok OS Prešov 11C/42/2012 z 13.9.2013, potvrdený rozsudkom KS v
Prešove 5Co/219/2013 z 21.8.2014, kde bolo rozhodnuté, že zmluvná podmienka o časti poplatku,ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s
administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že uvedený
poplatok je uvedený v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej iba „VPPÚ“), pričom

prvá veta tohto zmluvného ustanovenia sa týka uznania dlžnej sumy dlžníkom, ktoré môže byť urobené
platne iba ak by išlo o slobodné, vážne, určité a jednostranné konanie dlžníka, ale v tomto prípade
ide o formulárové vtesnenie textu do obchodných podmienok aby táto skutočnosť unikla pozornosti
dlžníka a v súvislosti s evidentným zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa je táto podmienka
neprijateľná. Poukazoval na úžernosť úveru s príslušným výpočtom úroku z úveru v prípade Zmluvy

podľa jej obsahu. Poukazoval na to, že o tom, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila sa
dozvedelodzdruženianaochranuspotrebiteľavmesiaciapríl2016,akoajnato,žekonaniedodávateľov
porušujúce spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov má za následok objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu.

2. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 12.12.2016 namietala, že v danom prípade nenastala ani

jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne uzavretej Zmluvy, ktorá nebola
vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo Zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech
bol získaný z poctivých zdrojov. Poukazovala na to, že nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej
i v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu dňa 28.12.2015, keďže Zmluva bola uhradená
dňa 28.12.2012 a nárok bol uplatnený na súde 30.6.2016. Podľa žalovanej žalobca nemá na určení

neprijateľnosti zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem a ani ho nepreukázal. Poukazovala na
to, že Zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.,
poukazovala na dohodu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“) v zmysle VPPÚ
a že Zmluva sa uzavrela ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 OBZ. Rozoberala aplikáciu
Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) a OBZ. Žalobu navrhla zamietnuť.

3. Na pojednávaní dňa 16.3.2017 súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu
a žalovanej.

4. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP čítaním a oznamovaním obsahu listín obsiahnutých v

spise, a to: podanej žaloby a opravy žaloby doručenej súdu 20.7.2016, Zmluvy a VPPÚ, splátkového
kalendára, priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a
nové hodnoty) - za mesiace roka 2012, prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
z 2.5.2016, výpisu žalovanej z obchodného registra, vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe doručeného
súdu 12.12.2016, podania žalovanej doručeného súdu 13.3.2017, a zistil tento skutkový stav:

5. Žalovaná ako veriteľ (prostredníctvom svojho mandatára) a žalobca ako dlžník uzavreli dňa
27.11.2012 Zmluvu, v zmysle ktorej bolo jej predmetom poskytnutie úveru žalobcovi zo strany žalovanej
vo výške 1.600,- eur a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanej túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 480,- eur, teda celkovo 2.080,- eur, a to v dvoch mesačných splátkach po 1.040,- eur počnúc dňom

23.12.2012. Podľa Zmluvy boli peňažné prostriedky poskytované na „iný účel“ (t.j. v zmysle súvisiaceho
textu Zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Úver bol poskytnutý
žalobcovi v hotovosti ešte dňa 27.11.2012 o čom svedčí podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej
hotovosti nachádzajúce sa na samotnej Zmluve pod jej textom a podpismi. Sumu 2.080,- eur žalobca
uhradil žalovanej ešte dňa 28.12.2012.

6. Podľa bodu 10. VPPÚ, s ktorými v zmysle textu Zmluvy žalobca ako dlžník súhlasil a zaviazal sa ich
dodržiavať, „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj
dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť
v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto Zmluvy. Tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“

7. Žalobca sa v januári 2016 obrátil na Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS s tým, že
potrebuje poradiť s úvermi, následne v apríli 2016 sa medzi nimi uskutočnilo stretnutie, kde bol zo

strany menovaného združenia informovaný, okrem iného, o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o
neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 30.11.2016, žalovanú sumu žalobcovi doposiaľ neuhradila.9. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 7 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 3 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 39 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom už v čase uzavretia Zmluvy), kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.18. Podľa § 457 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110).

20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Uzavretá Zmluva
je s ohľadom na jej obsah nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa príslušnej všeobecnej úpravy
v zmysle OZ. Nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ako uvádza
žalovaná vo vyjadrení k žalobe, samotný žalobca to však ani nikde výslovne netvrdil. Táto skutočnosť
však nič nemení na tom, že Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože z jej obsahu je zrejmé, že pri

jej uzatváraní a plnení konala žalovaná nepochybne v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
- „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“ (zapísané v obchodnom registri od 14.3.2001) a žalobca
pri uzatváraní a plnení Zmluvy nepochybne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (úver bol poskytovaný na „iný účel“ oproti možným účelom spočívajúcim vo
výkone zamestnania, povolania alebo podnikania), teda v dotknutom právnom vzťahu bol spotrebiteľom.

23. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ), avšak v danom
prípade vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej zmluvné podmienky sa
nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa - žalobcu (§ 54 ods. 1 OZ). Už preto súd
pokladá „dohodu“ v bode 15. VPPÚ za neplatnú v zmysle § 52 ods. 2 OZ ako je cit. vyššie, nakoľko

takáto „dohoda“ (preukázateľne vopred jednostranne naformulovaná veriteľom - žalovanou, ktorej obsah
či samotné ponechanie vo VPPÚ podľa celého ich textu nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijako
namietať alebo vylúčiť) obchádza ustanovenia OZ (konkrétne § 52 ods. 1 vety druhej OZ) a navyše
zhoršuje postavenie žalobcu oproti ustanoveniam OZ (napr. už len v otázke dĺžky premlčacej doby v
prípade jeho omeškania s plnením dlhu a pod.). Samotné ustanovenie vety druhej bodu 15. VPPÚ je

navyše nezmyselné už s ohľadom na predmet Zmluvy v nej výslovne vyjadrený, ktorému zodpovedá i
jej označenie, teda táto Zmluva ani nemohla byť „nepomenovanou“ zmluvou.

24. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade v základných otázkach úverového vzťahu ako takého
treba prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne

iných práv a povinností strán konania ako zmluvných strán, vyplynuvších z nimi uzavretej Zmluvy,
resp. vyplynuvších v súvislosti s jej uzavretím, treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych
predpisoch, najmä v OZ, a to najmä čo sa týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných
podmienok, osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VPPÚ preukázateľne nemal žalobca možnosť
nijako ovplyvniť, ale aj čo sa týka vyhodnotenia samotnej platnosti Zmluvy a z toho prípadne

vyvstávajúcich nárokov.

25. V prvom rade je potrebné odôvodniť určenie zmluvnej podmienky uvedenej v bode 10. VPPÚ
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde súd poukazuje na to, že už podľa obsahu VPPÚ tieto boli
vopred formulárovo a jednostranne naformulované žalovanou ako veriteľom, kde žalobca preukázateľne

(vzhľadom na celý ich obsah i obsah samotnej Zmluvy, v zmysle ktorého mu to nijako nebolo umožnené)
nemal žiadnu možnosť obsah VPPÚ nejako ovplyvniť. Teda pokiaľ bol v situácii, že úver potreboval, tak
proste musel uzavrieť Zmluvu s tým, že mu neostávalo nič iné iba akceptovať i obsah VPPÚ (a v rámci
toho i tam uvedené všetky jeho „záväzky, uznania, súhlasy“ a pod.).

26. Súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10. VPPÚ vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v celom
jej znení, t.j. tak čo sa týka jej prvej časti (prvej vety) spočívajúcej v uznávacom prejave žalobcu
(dlžníka) vo vzťahu k dlhu v zmysle Zmluvy, ako aj čo sa týka jej druhej časti - teda rozdelenia v
Zmluve uvádzaného „príslušného poplatku“ na časť pripadajúcu na úrok z úveru a časť na náklady navypracovanie a uzatvorenie Zmluvy a s tým spojenú administratívu. Žalovaná v tomto konaní nijako
nepreukázala, že by túto zmluvnú podmienku dohodla so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne.

27. Čo sa týka samotného „uznania dlhu“ (veta prvá bodu10. VPPÚ) tu táto zmluvná podmienka z
pohľadu súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa - tu žalobcu, pretože už vopred má tento uznať dlh, ktorý však reálne v čase samotného
jeho uznávania ešte ani neexistuje, pretože je zrejmé a logické, že k reálnemu poskytnutiu peňažných
prostriedkov vo forme úveru mohlo dôjsť (a žalovaná nepreukázala opak), až po podpise samotnej

Zmluvy vrátane v rámci toho vyjadreného v jej texte prejavu dlžníka o tom, že súhlasí s VPPÚ, nemá k
nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Uznanie dlhu môže byť platným právnym úkonom iba
vtedy, ak v čase uznania dlhu dlh už skutočne existoval - v tomto prípade teda ak by v čase uznania dlhu
už úver bol dlžníkovi poskytnutý, čo je tu zrejme vylúčené, lebo najprv musel žalobca ako dlžník podpísať
Zmluvu, v rámci čoho už vopred činil vyhlásenie o súhlase s VPPÚ, o tom, že nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať - teda vrátane vety prvej bodu 10. VPPÚ. Až následne mu bol úver reálne

poskytnutý - viď pod textom samotnej Zmluvy uvedené a následne podpísané prehlásenie o prevzatí
peňažnej hotovosti. Podpisom samotnej Zmluvy mal však žalobca ako dlžník súčasne už i uznať dlžnú
sumu vrátane poplatku v celej výške, teda už vopred mali byť voči nemu vyvolané následky podľa §
110 ods. 1 vety druhej OZ. Navyše uznávací prejav nebol podpísaný žalobcom ako dlžníkom ale mal
sa naň vzťahovať zrejme len podpis už samotnej Zmluvy, podľa ktorej do času jej podpisu žalovanému

záväzok iba vzniknúť reálne mal (vznikol skutočne až po odovzdaní peňažných prostriedkov ako úveru).
Naformulovaniezmluvnejpodmienky,akojevyjadrenávoveteprvejbodu10.VPPÚ,vopredformulárovo
do znenia zmluvných dokumentov bez dania možnosti spotrebiteľovi takúto podmienku neakceptovať,
resp. vylúčiť, znamená vopred ho zbaviť, resp., že sa podpisom Zmluvy vopred vzdáva (§ 54 ods. 1 veta
druhá OZ) práva slobodne rozhodnúť v rozhodnom čase o tom, či jestvujúci dlh (prípadne i premlčaný)

vôbec písomne uzná (prípadne s odstupom času i čo dôvodu a výšky ohľadne úrokov a nákladov) a v
tejto súvislosti či skutočne akceptuje následky podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ. Uvedené jednoznačne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa -
teda žalobcu. Preto v tejto časti (vety prvej bodu 10. VPPÚ) súd určil príslušnú zmluvnú podmienku ako
neprijateľnú.

28. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti vety druhej bodu 10. VPPÚ, taktiež nemá
súd v prvom rade preukázané, že by išlo o podmienku dojednanú individuálne, pričom táto podmienka
iba zakrýva z pohľadu súdu absolútne neurčitý pojem „príslušný poplatok“ uvedený v texte samotnej
Zmluvy, a to tým, že daný poplatok rozdeľuje v jednej tretine na „dohodnutý úrok“ - čo odporuje textu

Zmluvy samotnej, kde o „úroku“ (rozumej teda úroku z úveru) nie je ani zmienka a v dvoch tretinách
na „náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou“. Ide o zmluvnú podmienku z pohľadu súdu zakrývajúcu povahu a účel celkovej odplaty za
úver ako je vyjadrená v texte samotnej Zmluvy, v zmysle ktorého sa dlžník (tu žalobca - spotrebiteľ)
zaväzuje vrátiť úver zvýšený o „príslušný poplatok“. Táto zmluvná podmienka len v hrubých kontúrach

načrtáva existenciu akéhosi úroku - bez jeho riadneho vyjadrenia, osobitne bez jeho vyjadrenia v
ročnej percentuálnej sadzbe, čo je najpresnejší indikátor ceny záväzku pre spotrebiteľa, a v ďalšom, t.j.
poukazom na náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, navodzuje dojem neskutočnej nákladovej náročnosti uzavretia zmluvy ale zase bez toho, aby
boli jednotlivé náklady a administratíva vyjadrené relevantne, určite a zrozumiteľne, i čo do dôvodu a

výškytak,abyichspotrebiteľmoholriadneodkontrolovať.Tátozmluvnápodmienkaanivtejtočastinijako
konkrétne nešpecifikuje úrok ani náklady a administratívu, ide o podmienku obsahovo plytkú, vágnu,
ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie vyžadované Zmluvou od žalobcu a
teda i v tejto časti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu
spotrebiteľa - teda tu žalobcu. Osobitne touto podmienkou má akoby byť dojednaný úrok z úveru, ale aj

to vo výške značne presahujúcej odplatu požadovanú veriteľmi v obdobných vzťahoch, a to v kontexte
konkrétnej sumy príslušnej časti v samotnom texte Zmluvy uvedeného „príslušného poplatku“ a i z toho
dôvodu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože taká výška hrubo odporuje dobrým mravom
(ako bude podrobnejšie popísané nižšie). Navyše základnou náležitosťou zmluvy o úvere ako takej je
dojednanie o úroku, pričom v tomto prípade relevantný údaj v samotnej Zmluve nie je uvedený, možno

ho iba vyvodiť z výšky „príslušného poplatku“ vzhľadom na naň pripadajúci podiel uvádzaný v bode
10. VPPÚ, čo však súčasne spôsobuje neprehľadnosť a žalobcovi ako spotrebiteľovi prakticky v čase
uzatváraniaZmluvyneumožňovalozískaťzrozumiteľnéanáležitéinformácieozákladnýchpodmienkachzmluvného vzťahu, do ktorého týmto vstupoval. Z uvedených dôvodov súd aj v tejto časti (teda i v celej
vete druhej) bod 10. VPPÚ určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

29. Čo sa týka žalovanou namietaného nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle podanej žaloby, tu súd poukazuje na to, že tento naliehavý
právny záujem na takomto určení je v tomto prípade daný už samotným ďalším, či primárnym,
predmetom tohto konania, teda požadovaním vydania bezdôvodného obohatenia, pričom na vyriešenie
tohto, takpovediac primárneho premetu žaloby, má vplyv i rozhodnutie o tejto otázke, osobitne za stavu,

že v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy „neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné“. Neplatnosť uznania dlhu pred samotným reálnym
vznikom dlhu, ako aj neplatnosť podmienky laxne a vágne odôvodňujúcej oprávnenie veriteľa - žalovanej
- požadovať neprimerané vysokú odplatu za poskytnutý úver (všeobecným a neurčitým delením
„príslušného poplatku“ na nejaké úroky a podrobne nešpecifikované náklady a administratívu) sú teda
v konečnom dôsledku právnym základom dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorého sa žalobca v tejto veci domáha prednostne. Osobitne treba poukázať na to, že naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného právneho predpisu (viď k tomu § 137
písm. c/ CSP - text za bodkočiarkou), kde v tomto prípade, keďže Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
súd poukazuje (ako uvádzal právny zástupca žalobcu na pojednávaní) na § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z., podľa ktorého „každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách“ - toto právo je podkladom uplatňovania nárokov spotrebiteľa na vrátenie
prípadných plnení dodávateľom od neho neoprávnene alebo nezákonne prijatých a z tohto ustanovenia
vyplýva a priori daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení prípadnej neprijateľnosti tej-ktorej
zmluvnej podmienky, pretože prípadné určenie jej neprijateľnosti už samo osebe môže byť základom na
priznanie práva spotrebiteľovi na plnenie voči dodávateľovi.

30. Čo sa týka priznania práva žalobcovi na zaplatenie sumy 480,- eur z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, poukazuje súd už oproti vyššie uvedenému na to, že Zmluva je v tejto časti neplatná v
zmysle § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Podľa Zmluvy sa žalobca zaviazal vrátiť sumu
úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 480,- eur. V tejto súvislosti treba uviesť, že úver spolu

s týmto poplatkom bol žalobca povinný vrátiť ani nie v lehote dvoch mesiacov od uzavretia Zmluvy (v
zmysle dohodnutých splátok tomu malo byť 23.1.2013, teda do 57-mich dní od poskytnutia úveru). Za
takú krátku dobu dispozície so žalovanou mu poskytnutými peňažnými prostriedkami tak mal zaplatiť
(v kontexte s vyššie uvedeným bodom 10. VPPÚ) len čo sa týka samotných úrokov odplatu vo výške
zodpovedajúcej 68,87 % ročne (//365 dní : 53 dní od poskytnutia do splatnosti úveru/ x 160,- eur ako

suma pripadajúca na úrok podľa bodu 10. VPPÚ// : 16,- eur ako 1% sumy poskytnutého úveru = 68,87
% úrok ročne). Uvedená sadzba úroku je viac než 7,5-krát vyššia ako úrokové sadzby uplatňované
bankami v rozhodnom období (mesiac november 2012 - 9,13 % ročne) pri poskytovaní úverov splatných
do 1 roka (viď priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách - č.l. 8 spisu). V tomto prípade
„dojednaná“ výška úroku z úveru je teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a to aj s ohľadom na

krátkosť doby, na ktorú bol úver v tomto prípade poskytovaný. Rovnako tak v rozpore s dobrými mravmi
je jednoznačne i zostatok „príslušného poplatku“ (teda jeho dve tretiny - 320,- eur - bod 10. VPPÚ), ktorý
je sám osebe jednak neúmerne vysoký a navyše dojednanie o poplatku v tomto smere je absolútne
vágnym a neurčitým, nešpecifikuje náklady na vyhotovenie a uzavretie Zmluvy ani čo do dôvodu, ani čo
do výšky, vôbec nešpecifikuje administratívne činnosti („všetka administratíva s tým spojená“), nič z toho

nie je bližšie určené a teda išlo iba o navýšenie záväzku žalobcu ako spotrebiteľa o bližšie nevysvetlené,
nešpecifikovanéanepreukázanévýdavkypredstavujúcepätinuvýškysamotnéhoposkytovanéhoúveru,
ktorý mal byť splatný už do 57 dní od jeho poskytnutia. Na základe všetkých uvedených skutočností
má súd za to, že Zmluva v časti záväzku žalobcu zaplatiť i sumu 480,- eur ako „príslušný poplatok“ sa
prieči dobrým mravom a teda je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Na základe toho, keďže bolo

preukázané, že žalobca nielen vrátil v plnej výške sumu poskytnutého úveru, ale aj zaplatil žalovanej
uvedenú sumu 480,- eur je zrejmé, že týmto došlo na strane žalovanej prijatím sumy 480,- eur k vzniku
bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, pretože uvedenú sumu prijala prijatím plnenia z, v tejto
časti, neplatného právneho úkonu. Na základe vyššie uvedeného mala právo iba na vrátenie toho, čo
žalobcovi poskytla, teda iba na vrátenie samotnej istiny poskytnutého úveru - a to aj s ohľadom na

absolútnu neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 10. VPPÚ ako
je vyhodnotená vyššie. Z uvedených dôvodov, nakoľko sumu 480,- eur žalovaná žalobcovi doposiaľ
nevydala (nezaplatila) súd priznal žalobcovi voči žalovanej právo na jej zaplatenie z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.31. V súvislosti so zaviazaním žalovanej na zaplatenie vyššie uvedenej sumy 480,- eur súd, vzhľadom
na ňou vznesenú námietku premlčania poukazuje na tú skutočnosť, že s ohľadom na všetky zistené,

ako aj súdu z jeho činnosti v obdobných veciach známe, skutočnosti je zrejmé, že k vzniku uvedeného
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobcu došlo z jej strany úmyselným konaním
proti dobrým mravom. Žalovaná podľa výpisu z obchodného registra má, okrem iného, ako predmet
svojej činnosti od 14.3.2001 uvedené i „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“. Z vlastnej činnosti v
obdobných veciach je súdu známe, že poskytovanie úverov zo strany žalovanej je dlhodobé, rozsiahle a

opakované, a taktiež je v obdobných konaniach žalovaná opakovane, dlhodobo a často upozorňovaná
na obdobné nezákonné postupy pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako sa ich dopustila (v zmysle vyššie
uvedeného) i v tomto prípade. Žalovaná si musela byť minimálne vedomá a čo sa týka následku
uzrozumená s tým, že ak dojedná so spotrebiteľom Zmluvu za podmienok kedy úrok bude reálne
predstavovať 68,87 % ročne, resp. kedy na ťarchu spotrebiteľa dojedná navýšenie jeho záväzku o
neurčitý a riadne nešpecifikovaný poplatok údajne zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie

Zmluvy a všetku administratívu s tým spojenú tak, ako v tomto prípade, tak prijatím takýchto plnení od
dlžníka vznikne na jej strane bezdôvodné obohatenie. Všetky tieto skutočnosti majú tak za následok
to, že v zmysle § 107 ods. 2 vety druhej OZ je v tomto prípade tzv. objektívnou premlčacou dobou, v
ktorejnajneskôrbysaprávožalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniapremlčalo,dobadesaťročná,
a to odo dňa 28.12.2012 (teda uplynutím dňa 28.12.2022, ktorý ešte nenastal), kedy žalobca uhradil

žalovanej celú sumu 2.080,- eur podľa Zmluvy, teda aj vrátane sumy 480,- eur, ohľadne dojednania ktorej
je Zmluva (viď vyššie) neplatná, a to absolútne neplatná. Čo sa týka tzv. subjektívnej premlčacej doby
na strane žalobcu, v ktorej mohol úspešne uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (teda
pokiaľnebolopremlčané),takakouvádzalžalobca(ažalovanátonijakonespochybnilaaninepreukázala
opak), o tom, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila sa dozvedel od spotrebiteľského

združenia - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedené potvrdilo prehlásením
z 2.5.2016, v zmysle ktorého ho v apríli 2016 informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv,
neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, atď.. Preukázateľne
až vtedy žalobca náležite zistil, že došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor.
Žalobu pritom podal 30.6.2016, teda preukázateľne včas i v rámci subjektívnej premlčacej doby dvoch

rokovvzmysle§107ods.2vetyprvejOZodkedysadozvedel,žetudošlokbezdôvodnémuobohateniua
kto sa na jeho úkor obohatil. Námietku premlčania, vznesenú žalovanou, preto súd v tejto veci vyhodnotil
ako v celom rozsahu nedôvodnú.

31.Podľa§10cnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.1.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Záväzok žalovanej vrátiť, vydať, žalobcovi vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie vznikol v zásade
už v deň nasledujúci po dni, kedy žalobca plnil podľa Zmluvy i to, čo pre neplatnosť Zmluvy v danej
časti plniť nebol povinný. O vydanie bezdôvodného obohatenia však žalobca žalovanú relevantne a
preukázateľne požiadal až tým spôsobom, že ním podaná žaloba jej bola doručená, a to dňa 30.11.2016,
teda žalovaná bez akéhokoľvek postihu vo forme úrokov z omeškania mohla splniť svoj dlh voči

žalobcovi, spočívajúci v bezdôvodnom obohatení sa na jeho úkor vo výške 480,- eur, v nasledujúci
pracovný deň, čo bolo 1.12.2016 (§ 563 OZ). To však neurobila a teda dňom 2.12.2016 sa so splnením
uvedeného dlhu dostala do omeškania - a až od tohto dňa možno žalobcovi priznať právo na zaplatenie
úrokov z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené teda, keďže záväzok žalovanej vydať bezdôvodné
obohatenie ako taký vznikol v zásade už 29.12.2012, teda pred 1.2.2013, čo sa týka sadzby úrokov z

omeškania je v tomto prípade potrebné túto uplatňovať ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej
v prvý deň omeškania žalovanej (t.j. k 2.12.2016, čo bolo 0 %, a túto zvýšiť o 8 percentuálnych bodov
(§§ 10c, 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Vzhľadom na všetky tu uvedené skutočnosti
súd priznal žalobcovi súd voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 %ročnezo sumy 480,- eur za obdobie od 2.12.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (t.j. v
prevyšujúcej časti žalobou požadovaných úrokov z omeškania).

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V tomto konaní bol žalobca neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti požadovaného úroku z
omeškania, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanej, a to v rozsahu 100 %.

38. Súd s poukazom na výsledok tohto konania, v ktorom žalovaná, ktorá nie je v tomto konaní
oslobodená od súdnych poplatkov, bola v zásade plne neúspešná (osobitne čo sa žalovanej istiny týka),
ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ je zo zákona oslobodený v tomto konaní
od súdnych poplatkov (v čase podania žaloby § 4 ods. 2 písm. za/, v súčasnosti § 4 ods. 2 písm.
u/ zákona č. 71/1992 Zb.) taktiež uložil žalovanej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť
zaplatiť tunajšiemu súdu súdny poplatok vo výške 28,50 eur (§ 18f zákona č. 71/1992 Zb., položka 1

prílohy zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 - t.j. 6 % zo sumy 480,- eur po
zaokrúhlení podľa § 7a písm. c/ cit. zákona).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný nezaplatí vyrubený súdny poplatok, bude
sa tento vymáhať podľa osobitných predpisov.