Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202503
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W., toho času C. X, B. C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
advokátskejkancelárieSov.hrdinov163/66,Svidník,protižalovanému:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 25 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C
98/2016 - 55 zo dňa 16.03.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 1C 98/2016 - 62 zo dňa
15.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť
istinu 480,- eur s prísl. a o trovách konania.

Žalobcovi sa vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“), v spojení

s opravným uznesením, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia sumu vo výške 480,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 480,-
eur za obdobie od 02.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere uzavretej medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.11.2012, č. zmluvy XXXXXXXXX, v znení:
„Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči

veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných
splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zhŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdu prvej inštancie súdny
poplatok vo výške 28,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 480,-
eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
480,- eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, ďalej určenia, že zmluvná
podmienka v stranami uzavretej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.11.2012, uvedená v bode10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že
v prípade uvedeného poplatku ide o formulárové vtesnenie textu do obchodných podmienok tak, aby
táto skutočnosť unikla pozornosti dlžníka. V súvislosti s evidentným zhoršením zmluvného postavenia

spotrebiteľa je táto zmluvná podmienka neprijateľná. Žalobca poukázal na úžernosť úveru, s príslušným
výpočtom úroku z úveru. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel od
združenia na ochranu spotrebiteľa v mesiaci apríl 2016. Uviedol, že konanie dodávateľov porušujúce
spotrebiteľské právo je úmyselným konaním, vedúcim k vzniku bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov, čo má za následok plynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby.

3. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaný ako veriteľ (prostredníctvom svojho
mandatára) a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 27.11.2012 zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.600,- eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému
túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 480,- eur, celkovo 2.080,- eur, v dvoch mesačných
splátkach po 1.040,- eur, počnúc dňom 23.12.2012. Celkovú sumu žalobca uhradil žalovanému ešte

dňa 28.12.2012. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval s ohľadom na jej obsah za spotrebiteľskú,
podľa príslušnej všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskeho zákonníka. Žalovaná pri jej uzatváraní
a plnení konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca bol v dotknutom právnom
vzťahu bol spotrebiteľom, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Úver mu bol poskytovaný na „iný účel“ oproti

možnýmúčelomspočívajúcimvovýkonezamestnania,povolaniaalebopodnikania.Zmluvnépodmienky
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluva sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa. Podľa obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“)
je zrejmé, že boli vopred jednostranne naformulované žalovaným. Žalobca nemal žiadnu možnosť ich
obsah ovplyvniť. V prípade záujmu o poskytnutie úveru musel žalobca akceptovať aj obsah VPPÚ.

Súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10. VPPÚ vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v celom jej
znení. V rozsahu uznania záväzku uviedol, že spotrebiteľ uznal dlh, ktorý v čase uznávania neexistoval.
Je zrejmé a logické, že k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru mohlo dôjsť
až po podpise samotnej zmluvy, vrátane prejavu dlžníka o tom, že súhlasí s VPPÚ, nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Spotrebiteľ sa vzdal práva slobodne sa rozhodnúť

či jestvujúci dlh písomne uzná. Uvedené jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, na ťarchu spotrebiteľa - teda žalobcu, v dôsledku čoho súd určil zmluvnú
podmienku v príslušnom rozsahu za neprijateľnú. V rozsahu druhej vety bodu 10. VPPÚ súd uviedol,
že zmluvná podmienka len v hrubých kontúrach načrtáva existenciu úroku bez vyjadrenia v ročnej
percentuálnej sadzbe, čo je najpresnejší indikátor ceny záväzku pre spotrebiteľa. Poukazom na náklady

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, navodzuje
zmluvná podmienka dojem neskutočnej nákladovej náročnosti uzavretia zmluvy bez toho, aby boli
jednotlivé náklady a administratíva relevantne, určite a zrozumiteľne vyjadrené, i čo do dôvodu a výšky
tak,abyichspotrebiteľmoholriadneodkontrolovať.Nešpecifikujeúrokaninákladyaadministratívu,ideo
podmienku obsahovo plytkú, vágnu, ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie

vyžadované zmluvou od žalobcu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán na ťarchu spotrebiteľa. Základnou náležitosťou zmluvy o úvere je dojednanie o úroku, pričom
v tomto prípade relevantný údaj v samotnej zmluve nie je uvedený. Možno ho iba vyvodiť z výšky
„príslušného poplatku“ vzhľadom na naň pripadajúci podiel uvádzaný v bode 10. VPPÚ, čo však
súčasne spôsobuje neprehľadnosť a žalobcovi ako spotrebiteľovi prakticky v čase uzatvárania zmluvy

neumožňovalo získať zrozumiteľné a náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu,
do ktorého týmto vstupoval. Z uvedených dôvodov súd aj v tejto časti bod 10. VPPÚ určil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

4. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

Súd poukázal na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z tohto ustanovenia vyplýva a
priori daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení prípadnej neprijateľnosti tej - ktorej zmluvnej
podmienky, pretože prípadné určenie jej neprijateľnosti už samo osebe môže byť základom na priznanie
práva spotrebiteľovi na plnenie voči dodávateľovi.

5. Podľa zmluvy sa žalobca zaviazal vrátiť sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 480,-
eur. V tejto súvislosti súd uviedol, že úver s týmto poplatkom bol žalobca povinný vrátiť ani nie v
lehote dvoch mesiacov od uzavretia Zmluvy (v zmysle dohodnutých splátok tomu malo byť 23.1.2013,teda do 57-mich dní od poskytnutia úveru). Za takú krátku dobu dispozície s poskytnutými peňažnými
prostriedkami tak mal zaplatiť len čo sa týka samotných úrokov odplatu vo výške zodpovedajúcej 68,87
% ročne. Uvedená sadzba úroku je viac než 7,5-krát vyššia ako úrokové sadzby uplatňované bankami v

rozhodnom období (mesiac november 2012 - 9,13 % ročne) pri poskytovaní úverov splatných do 1 roka.
V tomto prípade dojednaná výška úroku z úveru je teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a to aj s
ohľadom na krátkosť doby, na ktorú bol úver v tomto prípade poskytovaný. V rozpore s dobrými mravmi
bol jednoznačne i zostatok príslušného poplatku (teda jeho dve tretiny - 320,- Eur - bod 10. VPPÚ), ktorý
je sám osebe jednak neúmerne vysoký a navyše dojednanie o poplatku v tomto smere je absolútne

vágnym a neurčitým, nešpecifikuje náklady na vyhotovenie a uzavretie zmluvy ani čo do dôvodu, ani
čo do výšky, vôbec nešpecifikuje administratívne činnosti. Nič z toho nie je bližšie určené, išlo iba o
navýšenie záväzku žalobcu ako spotrebiteľa o bližšie nevysvetlené, nešpecifikované a nepreukázané
výdavky predstavujúce pätinu výšky samotného poskytovaného úveru, ktorý mal byť splatný už do 57
dní od jeho poskytnutia. Bolo preukázané, že žalobca nielen vrátil v plnej výške sumu poskytnutého
úveru, ale aj zaplatil žalovanej uvedenú sumu 480,- eur je zrejmé, že týmto došlo na strane žalovanej

prijatím sumy 480,- eur k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.

6. K vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že z jeho činnosti v obdobných veciach sú známe
skutočnosti, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej došlo úmyselným konaním proti
dobrým mravom. Žalovaná podľa výpisu z obchodného registra má, okrem iného, ako predmet svojej

činnosti od 14.03.2001 uvedené i „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“. Poskytovanie úverov zo
strany žalovanej je dlhodobé, rozsiahle a opakované, žalovaná je dlhodobo a často upozorňovaná na
obdobné nezákonné postupy pri uzatváraní zmlúv o úvere. Žalovaná si musela byť minimálne vedomá
a uzrozumená s tým, že ak dojedná so spotrebiteľom zmluvu za podmienok, kedy úrok bude reálne
predstavovať 68,87 % ročne, resp. kedy na ťarchu spotrebiteľa dojedná navýšenie jeho záväzku o

neurčitý a riadne nešpecifikovaný poplatok, údajne zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyavšetkuadministratívustýmspojenútak,akovtomtoprípade,prijatímtakýchtoplneníoddlžníka
vznikne na jej strane bezdôvodné obohatenie. Všetky tieto skutočnosti majú tak za následok to, že v
zmysle§107ods.2vetydruhejObčianskehozákonníkajevtomtoprípadejeobjektívnapremlčaciadoba
na vydanie bezdôvodného obohatenia desaťročná, a to odo dňa 28.12.2012 (uplynutím dňa 28.12.2022,

ktorý ešte nenastal). Čo sa týka tzv. subjektívnej premlčacej doby, o tom, že sa žalovaná na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatila sa žalobca dozvedel od spotrebiteľského združenia - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedené potvrdilo prehlásením zo dňa 02.05.2016, v zmysle ktorého
bol žalobca v apríli 2016 informovaný o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách
a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, atď.. Preukázateľne až vtedy žalobca náležite

zistil,žedošlonastranežalovanejkbezdôvodnémuobohateniunajehoúkor.Žalobupritompodalžalobu
dňa 30.06.2016, teda preukázateľne včas i v rámci subjektívnej premlčacej doby. Námietku premlčania,
vznesenú žalovanou, preto súd v tejto veci vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú.

7. O vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca žalovanú relevantne a preukázateľne požiadal až tým

spôsobom, že ním podaná žaloba jej bola doručená, a to dňa 30.11.2016. Dňom 02.12.2016 sa so
splnením uvedeného dlhu dostala žalovaná do omeškania. Keďže záväzok žalovanej vydať bezdôvodné
obohatenie ako taký vznikol už 29.12.2012, teda pred 1.2.2013, čo sa týka sadzby úrokov z omeškania
je v tomto prípade potrebné túto uplatňovať ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý
deň omeškania žalovanej (t.j. k 2.12.2016, čo bolo 0 %, a túto zvýšiť o 8 percentuálnych bodov (§§ 10c,

3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi
voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 %ročne zo sumy 480,- eur za obdobie
od 02.12.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (t.j. v prevyšujúcej časti žalobou
požadovaných úrokov z omeškania).

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalovaný bol v konaní v zásade plne neúspešný (osobitne čo sa žalovanej istiny týka). Žalobca
ako spotrebiteľ je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v dôsledku čoho súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok vo výške 28,50 eur.

II. Obsah odvolania žalovanej

1. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu výroku povinnosti vydania
bezdôvodného obohatenia a výroku o náhrade trov konania. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutianespĺňa zákonom stanovené podmienky. Uviedol, že požadovaný nárok sa stal premlčaný. Rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa v ňom uvádza, že subjektívna
premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa žalobca od svojho právneho zástupcu. Subjektívna

premlčacia lehota však plynie len v rámci objektívnej premlčacej lehoty. V predmetnom prípade došlo k
úhrade splátky v sume 2.080,- Eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.12.2012. k premlčaniu
došlo v celom rozsahu dňa 28.12.2015. Žalobca nijako nepreukázal možnosť uplatnenia 10- ročnej
objektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorý sa uvedenou problematikou zaoberal a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň požiadal o úhradu trov konania,
ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

2. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietku nedostatočného a nepreskúmateľného
odôvodnenia rozhodnutia považuje za nedôvodnú. Súd sa dostatočne a zrozumiteľne zaoberal všetkými
rozhodnýmiskutočnosťami.Súdyopakovaneposúdilikonaniedodávateľov,ktoríporušujúspotrebiteľské

právo ako úmyselné konanie, vedúce k bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za
následok desaťročnú premlčaciu dobu. Žalovaný chce a aj vie o tom, že sa na úkor spotrebiteľov
obohacuje. Porušuje spotrebiteľské právo, ktorá je jeho základným nástrojom jeho profesionálnej
činnosti. Bezpochyby musí toto právo ovládať a ak ho porušuje, nie je možné tak konať inak, ako vedome
a cielene, teda úmyselne. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel od združenia

na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci apríl 2016. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov, výšku ktorých špecifikoval.

3. Žalovaný v podanej replike zotrval na svojich tvrdeniach, že nárok žalobcu považuje za premlčaný.
Má za to, že pre tak významnú výnimku zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ zakotvenej pre kratšie

plynutie premlčacej doby možno uplatniť jedine v tých prípadoch, ak by sa skutočne preukázal priamy
úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy nemal a ani nemohol
mať vedomosť o tom, že zmluva bude posúdená ako spotrebiteľská a preto neobstojí ani tvrdene, že
jeho konania bolo zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby súd zamietol žalobu
ako nedôvodnú.

4. Žalobca sa k doručenej replike žalovaného písomne nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

2. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 27.11.2012 k uzavretiu zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Žalovaná vystupovala v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobca má právne postavenie spotrebiteľa, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedenú skutočnosť
potvrdzuje aj prehlásenie žalobcu v zmluve o úvere, v zmysle ktorého finančné prostriedky sú mu
poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania.

3. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, týkajúcou sa premlčania uplatneného nároku žalobcu
v celom rozsahu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne ustálil, že v tomto prípade
sa jedná o úmyselné konanie žalovaného, smerujúce k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej

činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Ustanovenie o desaťročnej premlčacej dobe nauplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je obsolentné a má svoj význam v prípade
prijatia nadobudnutia bezdôvodného obohatenia úmyselne a postačí nepriamy úmysel, pri ktorom nie
je potrebné zistenie, či sa obohatený chcel obohatiť. Relevantné je zistenie, či obohatený vedel, že

sa môže bezdôvodne obohatiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený. V tomto smere je
preto nepredstaviteľné podnikanie so spotrebiteľskými úvermi za stavu, že veritelia napriek zákonnej
požiadavke odbornej starostlivosti porušia zákonné pravidlá fungovania na trhu, príjmu plnenia v rozpore
so zákonom a má sa to považovať len za ich nedbanlivosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
konštatuje, že v predmetnej právnej veci nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na podanie

žaloby. Uplatnenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

4. Žalobca plnil na základe neplatnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
v rozsahu dojednaného poplatku vo výške 480,- Eur. Na strane žalovaného tak došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vrátiť v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní čo do uplatnenej istiny a určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky plne úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom predpísané náležitosti.

Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako
vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne presvedčivé, v dôsledku čoho nedošlo na
strane žalovaného k odňatiu možnosti náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).