Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899995
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7011899995.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1. Bytový podnik mesta Košice s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, 2. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach,
Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, proti žalovaným: 1. M. V., nar. XX.X.XXXX, 2. E. V., rodenej O., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom v C., Q. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a v 2. rade o zaplatenie 400.920,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z
30.09.2016 č.k. 13C/207/2003 - 594 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol vzájomnú
žalobu žalovaných v 1. a v 2. rade voči žalobcom v 1. a v 2. rade o zaplatenie 400.920,- eur s
príslušenstvom. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že uznesením z 20.04.2016 spojil na spoločné konanie vzájomné žaloby

žalovaných v 1. a 2. voči žalobcom v 1. a 2. rade o zaplatenie 400.920,- eur s príslušenstvom,
ktorou sa žalovaní domáhali náhrady škody - ušlého zisku z dôvodu, že žalobca v 1. rade ako aj
žalobca v 2. rade s nimi neuzavreli nájomné zmluvy na nájom nebytových priestorov v Košiciach
na Alžbetinej 29, kde chceli žalovaní zriadiť prevádzku lekárne a predajňu zdravotníckych pomôcok,
hoci obaja žalobcovia to pôvodne prisľúbili. Ušlý zisk v sume 400.920,- eur bol vyčíslený podľa
predpokladaného zisku z prevádzky lekárne a predajne zdravotníckych pomôcok vo výške 10.280,-
eur mesačne. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníkom nebytového priestoru

na prízemí obytného domu Alžbetina 29 v Košiciach je Mesto Košice (žalobca v 2. rade), ktoré
je aj spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Správcom nebytových priestorov je žalobca v 1. rade, v ktorého
právomoci je uzatvárať zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súd prvej inštancie právne posúdil
vec podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), pričom poukázal na to, že pri
náhrade škody z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené predpoklady,
ktorými sú vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou

a konaním. Žalovaní pritom tvrdili, že škoda - ušlý zisk im vznikla z dôvodu, že žalobcovia v 1.
a 2. rade s nimi neuzavreli nájomné zmluvy na nebytové priestory č. 12 - 4 a 12 - 5 v bytovom
dome na Alžbetine 29 v Košiciach, a to napriek ich pôvodnému prísľubu. Žalobcovia im predložili
návrhy nájomných zmlúv len na dobu určitú 6 mesiacov a preto žalovaní nevedeli získať povoleniena prevádzkovanie lekárne a predajne zdravotníckych potrieb, ani stavebné povolenie na prestavbu
nebytových priestorov tak, aby vyhovovali podmienkam potrebným na zariadenie týchto prevádzok. Zo
vzájomnej korešpondencie medzi žalobcami a žalovanými mal súd prvej inštancie za preukázané, že

žalovaní nesplnili požiadavky žalobcov potrebné na uzavretie nájomných zmlúv na dobu neurčitú, a to
predovšetkým neuhradili nájomné za priestory, ktoré mali prenajaté, nepredložili žalobcom oprávnenie
na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z.z., resp. licenciu od stavovskej
organizácie na vykonávanie zdravotníckeho povolania, alebo živnostenské oprávnenie na poskytovanie
zdravotníckej starostlivosti. Žalovaní nepodpísali návrhy nájomných zmlúv, predložených žalobcom v

1. rade, pretože nesúhlasili s výškou nájmu za nebytové priestory. Súd prvej inštancie preto dospel k
záveru, že žalovaní nepreukázali porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcov, nepreukázali vznik
škody, teda základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Hoci
žalovaný v 1. rade tvrdil, že má vyplatené dlhy voči žalobcom, je zrejmé, že šlo o účelové tvrdenie,
pretože sám žalovaný v 1. rade na pracovnom rokovaní na Magistráte mesta Košice dňa 06.03.2008
priznal neuhradený dlh vo výške 140.000,- Sk. Žalovaní v 1. a 2. rade prevzali návrhy nájomných

zmlúv na nebytové priestory, ktoré súdu nepredložili, hoci zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložili ani
záznam,podľaktoréhosamaližalobcoviazaviazaťnauzavretienájomnýchzmlúvnanebytovépriestory.
Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno vo svojej vzájomnej žalobe, ich tvrdenia neboli preukázané ani
vypočutými svedkami. Žalovaní nepredložili dôkaz o tom, žeby sa žalobcovia zmluvne zaviazali na
uzavretie nájomných zmlúv na nebytové priestory, napr. zmluvou o budúcej nájomnej zmluve. Súd prvej

inštancie pre vzájomnú žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

4. V dôvodoch odvolania uvádzajú, že súd nevykonal znalecké dokazovanie na určenie skutočnej
škody, pretože vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a konanie má vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevykonanie dôkazov súd prvej inštancie odôvodnil neexistenciou
preukázania základu nároku na náhradu škody. Odvolatelia namietajú, že súd prvej inštancie vychádzal

z jednostranného hodnotenia dôkazov a jeho postoj vyplýva z dôvodov, ktoré svedčia o tom, že pri
hodnotení dôkazov nevychádzal z osobitosti tohto prípadu a posúdil vec bez prihliadnutia na skutočnosť,
že ide o posúdenie vzťahov medzi orgánom samosprávy a občanmi obce. O dôvodnosti tohto záveru
má svedčiť fakt uvedený v dôvodoch napadnutého rozsudku v bode 54, kde súd konštatuje, že každý
vlastník má právo rozhodnúť sa, či a s kým uzavrie nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti poukazuje na

ust. § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktoré súd nebral do úvahy, a práve naopak sa úplne
sa vyhol hodnoteným dôkazov s prihliadnutím na tieto vlastnosti daného vzťahu, pričom skresľujúco
vyhodnotil fakt, že výkon jednotlivých úkonov súvisiacich s daným prípadom ponechala obec správcovi
nehnuteľnosti, ktorý nie vždy konal tak, ako to vyplývalo zo záverov vzájomných dohôd uzavretých
medzi orgánmi samosprávy a žalovanými ako obyvateľmi obce. Odvolatelia tvrdia, že k 30.06.2007

všetky dlžoby vyrovnali, predtým počas rokovaní urovnali vzťahy so žalobcami k 31.12.2006. Napriek
tomu nedošlo k uzavretiu zmlúv a to iba zo svojvôle Bytového podniku mesta Košice. Okrem toho
v návrhoch nájomných zmlúv sú nezrovnalosti týkajúce sa plôch predmetov nájomných zmlúv. Nikdy
nedošlo k doručeniu návrhu nájomnej zmluvy, ktorý by korešpondoval so existujúcim stavom v evidencii
nehnuteľností. Poukazujú na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 401/1990 Zb. podľa ktorého orgány samosprávy

mesta mestskej časti podporili podnikateľskú činnosť právnických a fyzických osôb, ktoré je na prospech
mesta a v súlade s územným plánom. Žalobcovia túto povinnosť porušili, hoci z výpovedi bývalého
primátora mesta Košice o riaditeľa Magistrátu mesta Košice vyplynulo, že títo chceli splniť povinnosť
obce pri výkone samosprávy. Nejestvovala skutočnosť, ktorá by znamenala, že zamýšľané podnikanie
nie je v prospech mesta a v rozpore s územným plánom. Výsledkom nečinnosti žalobcov došlo k vzniku

sérií súdnych sporov medzi účastníkmi konania. Nebytové priestory, ktoré sú predmetom sporov, sú
dlhodobo v takom stave, že sú nevyužité, či už na bývanie alebo podnikanie. Tento stav je protiprávny
a zavinili ho žalobcovia. Ak by súd správne vyhodnotil právny vzťah medzi žalovanými ako obyvateľmi
obce a žalobcom ako obcou a jeho podnikom, určite by dospel k iným právnym záverom a iným
spôsobom pristúpil k podstatným skutkovým zisteniam.

5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania,
teda odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a odvolanie žalovaných je nedôvodné.

7. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. V civilnom sporovom konaní je povinnosťou odvolateľa v podanom odvolaní vymedziť, z akých
dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody sú taxatívne vymenované
v ust. § 365 CSP a z ich obsahu vyplýva, že odvolateľ môže napadnúť rozhodnutie s poukazom na
vady konania, alebo vady rozhodnutia po skutkovej stránke alebo právnej stránke. Odvolací súd je

oprávnenýpreskúmaťrozsudoksúduprvejinštancievýlučnevrozsahuuplatnenýchodvolacíchdôvodov
s výnimkou situácie, ak by ex offo zistil procesné vady, týkajúce sa procesných podmienok.

9. Odvolací súd konštatuje, že odvolatelia v podanom odvolaní neuplatnili výslovne konkrétne odvolacie
dôvody, uvedené v ust. § 365 ods. 1 CSP. Z obsahu ich odvolania je možné vyvodiť, že namietajú

nevykonanie znaleckého dokazovania na určenie výšky skutočnej škody, že namietajú neaplikáciu
ustanovení zákona o obecnom zriadení a zákona o meste Košice (401/1990 Zb.) na prejednávanú vec.
Navrhujú zároveň, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

10. Podľa § 381 CSP odvolací súd síce nie je viazaný odvolacím návrhom, napriek tomu odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že dôvody na zrušenie rozsudku sú taxatívne vymenované v ust. § 389
ods. 1 CSP. Rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie musí byť založené na konkrétnych
zisteniach odvolacieho súdu, vyplývajúcich z odvolacích námietok odvolateľa, ktoré musia smerovať k
zisteniu,žebolnaplnenýniektorýzdôvoduzrušeniarozsudkuuvedenýchvcit.ustanovení.Odvolacísúd
je nútený konštatovať, že vo veci nezistil existenciu takých procesných pochybení súdu prvej inštancie,

ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolatelia samotní, vychádzajúc z textu
ich odvolania, existenciu takých vád ani netvrdia.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav veci, ktorý
podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré aj správne interpretoval. Odvolací súd sa

stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP).

12. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza:

13. Odvolatelia vidia nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že tento nevykonal znalecké
dokazovanie na určenie výšky skutočnej škody, pretože vychádzal z nesprávnych skutkových zistení.
Potreba získavania skutkových zistení pre rozhodnutie o výške uplatneného nároku je daná až v takom
prípade, ak súd získa dostatočné podklady pre rozhodnutie o základe žalobného návrhu, prípadne
až potom, ak o samotnom základe nároku rozhodne. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel

k záveru, že neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalobcov za škodu a preto nevykonanie
dokazovania na otázku výšky škody nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.

14. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci, namietajú odvolatelia, že súd prvej inštancie nevzal do
úvahy skutočnosť, že tu ide o posúdenie vzťahu medzi orgánom samosprávy a občanov obce a v tejto

súvislostipoukazujúnaustanoveniazákonaoobecnomzriadení,resp.zákonaomesteKošice.Odvolací
súd túto odvolaciu námietku považuje za irelevantnú, táto odvolacia námietka nemá žiaden súvis s
prejednávanou vecou.

15. V civilnom sporovom konaní súd prejednáva a rozhoduje spory, ktoré vyplývajú zo

súkromnoprávnychvzťahov,pokiaľichpodľazákonaneprejednávajú,nerozhodujúinéorgány(§3CSP).
Podobná právna úprava platila aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Zákon
o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov), ako aj Zákon o meste Košice
(zákonč.401/1990Zb.vzneníneskoršíchpredpisov),súpredpismiverejnéhopráva.Vzťahmedziobcoua jej obyvateľmi nie je vzťahom medzi subjektami súkromného práva. Je potrebné si uvedomiť, že obec
vystupuje v právnych vzťahoch aj ako subjekt súkromného práva ako právnická osoba (§ 18 ods. 2 OZ).

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom konania bola vzájomná žaloba o náhradu
škody, pričom inštitút náhrady škody je inštitútom občianskeho práva a ide o vzťah súkromnoprávnej
povahy. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo nepreukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu
tak, ako to v odôvodnení rozsudku uvádza súd prvej inštancie. Porušenie ustanovení zákona o obecnom
zriadení alebo zákona o meste Košice spôsobom, aký uvádzajú v obsahu odvolania odvolatelia,

nemá žiaden vplyv na posúdenie vzniku predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Pre posúdenie
nárokovžalovaných,uplatnenýchvovzájomnejžalobejepritomrozhodujúceajto,akožalovanískutkovo
vymedzili základ svojho nároku na náhradu škody. Žalovaní v konaní tvrdili, že nedošlo k uzavretiu
nájomných zmlúv napriek prísľubu žalobcov v 1. a 2. rade. Súd prvej inštancie správne posudzoval
existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu tým spôsobom, že zisťoval, či došlo k porušeniu
právnej povinnosti zo strany tvrdených škodcov, pričom žiadne porušenie právnej povinnosti nezistil.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie a konštatuje, že žalovaní boli
povinní preukázať porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcov, pretože ich v sporovom konaní
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, ktoré spolu tvoria dôkazné bremeno. Pod dôkazným
bremenom sa rozumie okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a dôkazná

povinnosť na preukázanie tvrdení, ktorý je daný hypotézou hmotnoprávnej normy. Hmotnoprávna
norma zároveň zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, ako aj jeho nositeľa (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 3MCdo/6/2010).

18. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní nepreukázali porušenie

právnej povinnosti zo strany žalobcov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by existoval zákonný
alebo zmluvný záväzok žalobcov na uzavretie nájomnej zmluvy so žalovanými. Pokiaľ existoval ústny
prísľub na uzavretie nájomnej zmluvy, ako to tvrdia odvolatelia, takýto ústny prísľub v prípade nájomnej
zmluvy nie je relevantný a nezaväzuje vlastníka alebo prenajímateľa nehnuteľnosti. Podľa § 3 ods. 3
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pre

platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov sa vyžaduje písomná forma pod sankciou neplatnosti
zmluvy. Preto aj iné právne úkony, súvisiace s nájmom nebytových priestorov, ako by boli zmluva o
budúcej zmluve alebo iná forma „prísľubu“, by pre svoju platnosť vyžadovali písomnú formu.

19. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobný návrh

zamietol a na správnosti rozhodnutia nič nemenia ani uplatnené odvolacie námietky, ktoré odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné, resp. nerelevantné. Preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým však trovy odvolacieho konania nevznikli.
Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.