Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203901
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114203901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému
L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, do 30.06.2016 za účasti občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, ako vedľajšieho
účastníkanastranežalovaného(ďalejvtextelen„občianskezdruženie"),zastúpenéhoadvokátomJUDr.
Bohdanom Jakubisom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie

12.549,46 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 9C/230/2014-193 zo dňa 07.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému a občianskemu združeniu priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému ako aj
občianskemu združeniu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).

Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.,
účinného ku dňu 27.06.2013 konštatoval, že predmetom sporu bolo plnenie zo zmluvy o splátkovom
úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, v zmysle § 497 a nasl. zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy vplýva, že sa jednalo o poskytnutie
spotrebného bezúčelového úveru vo výške 11.617,87 EUR s dojednaným úrokom 14,95 %. Okresný
súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru na daný vzťah aplikoval aj ustanovenia Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., účinných v čase podpísania zmluvy. Z úradnej povinnosti

skúmal, či zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti; zistil, že úverová zmluva neobsahovala v
zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, obsahovala len počet splátok a výšku splátky istiny; úver je preto potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.. Žalobca tvrdil, že žalovaný čerpal
finančné prostriedky celkom vo výške 11.617,87 EUR a zaplatil ku dňu 31.10.2011 sumu 7.365,35 EUR.
Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami skutočne zaplatenými predstavuje suma 4.252,52
EUR. Žalovaný však platil splátky aj po 30.01.2011.

Okresný súd sa zaoberal predovšetkým vecnou aktívnou legitimáciou žalobcu, odvodzovanú od zmluvy
o postúpení pohľadávok, uzatvorenú s právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou a.s.. Vychádzal
z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., účinného ku dňu 27.06.2013, ako aj § 524 a nasl. zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), v ktorom je upravené postúpeniepohľadávky všeobecne. Stotožnil sa s názorom občianskeho združenia, vystupujúceho ako vedľajší
účastník na strane žalovaného, že pri tzv. bankových úveroch, kde je postupcom banka, je pre platné
postúpenie pohľadávky zároveň potrebné dodržať aj podmienky, ustanovené v špeciálnom právnom

predpise - § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka, ktorá je už splatná, a to za predpokladu existencie predchádzajúcej písomnej výzvy banky
a nepretržitého omeškania dlhšie, ako 90 kalendárnych dní (po tejto výzve). Tieto predpoklady musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, pričom poukázal na rozhodnutia krajských súdov v Prešove
sp.zn. 6Co/119/2013 a v Bratislave 6Co/203/2015.

Na výzvu súdu žalobca nepredložil a ani nepreukázal existenciu a doručenie výzvy na plnenie v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, preto súd mal za to, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky
a právny úkon postúpenia pohľadávky v zmysle § 39 OZ považoval za neplatný a následne žalobu
zamietol ako bezdôvodnú.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) tak, že úspešnému žalovanému a občianskemu združeniu priznal v

plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,
že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol

žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v
predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné
porušenie povinností, vyplývajúcich z § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nemožno spojiť s občiansko-

právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8
Zákona o bankách nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade
žalovanému,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnutiaNárodnoubankouSlovenskapodľa§50ods.
1 Zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 1 Zákona o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne

nevyzvala dlžníka, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho
zákonníka. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale len sankcie, vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť
banky v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o bankách.
Nestotožnil sa s rozhodnutím o trovách konania, kedy okresný súd bez bližšieho odôvodnenia v rozpore

s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal združeniu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Civilný sporový
poriadok, za účinnosti ktorého okresný súd rozhodoval, vymedzuje jednoznačne, že súd prizná nárok
na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu. Ustanovenie § 60 C.s.p.
zároveň vymedzuje, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Združenie je v zmysle § 95 ods. 1 C.s.p.
podľa názoru žalobcu osobitným subjektom (nie stranou sporu), preto nesúhlasil s priznaním nároku na

náhradu trov konania združeniu. Ustanovenia C.s.p. nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti C.s.p. aplikoval
iný režim, než ten, ktorý je upravený v § 251 až 264 C.s.p.. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou
sporu, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca namietol neprípustnosť vstupu združenia
do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného v zmysle § 95 ods. 1 C.s.p., ktorý súhlas

je nevyhnutnou súčasťou oznámenia združenia o vstupe do konania, na strane ktorého má v spore
vystupovať.
Žalobu považoval v plnom rozsahu za dôvodnú a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uplatnil a vyčíslil si trovy odvolacieho konania.

3. Občianske združenie vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhlo
rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia aj v odvolacom konaní. V
prvom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie je povinný konať s osobitným subjektom občianske
združenie tak ako doteraz, keďže v čase vstupu do konania bol riadnym subjektom práva v procesnom

postavení so všetkými právami a povinnosťami. Vedľajší účastník nepotrebuje súhlas k uplatňovaniu
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, pretože je osobitným subjektom, ani nie je potrebné
vyžadovať súhlas žalovaného, na podporu ktorého osobitný subjekt vystupuje, keďže už v konaní
legitímne vystupoval predtým. Vedľajší účastník, teraz osobitný subjekt, vstúpil do konania v časeúčinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení do 31.12.2014; konajúci súd vec ďalej prejednával za
účinnosti Civilného sporového poriadku. Poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1, 2 C.s.p. a § 95 ods.
1, 2 C.s.p.; účinky vedľajšieho účastníctva sa v zmysle § 470 ods. 1, 2 C.s.p. automaticky pretavili do

postavenia osobitného subjektu podľa § 95 C.s.p., preto občianske združenie je riadnym subjektom
konania s procesnými právami a povinnosťami.
Vo vzťahu k odvolaniu navrhlo rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť z dôvodu absencie
aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť osobitnému subjektu
trovy prvostupňového konania, ako aj trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu do 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Žalovaný a žalobca sa k vyjadreniu občianskeho združenia už nevyjadrili; žalovaný sa nevyjadril
ani k odvolaniu žalobcu.

5. Predmetný spor začal pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok, ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté, pred
nadobudnutím jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný podľa § 34 C.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom §

380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými

v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa a.s. poskytla na základe zmluvy o úvere finančné prostriedky žalovanému ako dlžníkovi.
Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému so žalobcom.
Žalobca navrhol súdu uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlh na neho postúpený.

10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dospel
krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané
dôkazy vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. Hodnotenie dôkazov zodpovedá obsahu
znenia § 191 ods. 1 C.s.p. a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedajú § 220 ods. 2 C.s.p.;
s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa preto krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby, ktorou sa domáhal vyplatenia dlžnej sumy žalovanému. K takémuto záveru súd prvej
inštancie dospel na základe toho, že neboli dodržané podmienky § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.. S
týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, keď mal za to, že banka mohla

postúpiť žalobcovi pohľadávku, pričom nebola viazaná § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože toto
ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podľa jeho
názoru pohľadávka bola postúpená žalobcovi platne, bola urobená aj výzva vo vzťahu k žalovanému
o zaplatenie pohľadávky, boli teda splnené všetky podmienky pre to, aby žalobca mohol uplatniť svoju
pohľadávku na súde.

12. Odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či v danom prípade
došlo medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom k platnému postúpeniu pohľadávky; správne súd
prvej inštancie skúmal, či pri postupovaní pohľadávky boli splnené podmienky Zákona o bankách, a topráve v § 92 ods. 8. Toto ustanovenie upravuje špeciálne podmienky pre postúpenie pohľadávky, ak sa
pohľadávka postupuje subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho znenia, ak aj napriek písomnej výzve
banky, alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky,
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku, postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj takej, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“),
a aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých pohľadávok
v omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Predpokladom postúpenia časti splatnej pohľadávky zo strany
banky tretiemu subjektu, ktorý nie je bankou je, že sú splnené podmienky § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z., teda, že banka preukáže písomnú výzvu, ktorú urobila vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi
na plnenie si svojich povinností a ak aj napriek tejto výzve by si dlžník svoje povinnosti neplnil a bol

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči banke, tak banka v takom prípade mohla svoju splatnú pohľadávku postúpiť inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou. K tomu, aby boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky,
jednoznačnemusíbyťpreukázanápísomnávýzvabanky,omeškaniedlžníkadlhšieako90kalendárnych
dní a splatnosť omeškaného dlhu.

13. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nevedel preukázať výzvu,
ktorú by urobila banka podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo vzťahu ku žalovanému tak, aby bolo
možné využiť postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia na postúpenie pohľadávky. Pokiaľ tieto
podmienky neboli splnené, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 92 ods. 8 Zákona

o bankách neboli splnené podmienky pre postúpenie časti splatnej pohľadávky na žalobcu. Obranu
žalobcu vyvracia aj obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, kde je uvedené, že pohľadávky spĺňajú
podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách; teda postupca o tejto okolnosti vedel, ale
napriek tomu táto okolnosť v rámci súdneho konania preukázaná nebola.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní je potrebné rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu; procesnou legitimáciou je oprávnenie byť stranou v spore;
vecná legitimácia je z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného
práva, alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane
žalobcu), alebo pasívne (na strane žalovaného) ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí.

Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom
spore. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní.

15. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcuvdôsledkurozporus§92ods.8Zákonaobankách,ktoréakolexspecialispožívaprednosťpred

všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
tom,žežalobcanepreukázalsplnenievyžadovanýchzákonnýchpodmienok-predpokladov-postúpenia
pohľadávky. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak
napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 OZ).
Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v spore nepreukázal doručenie písomnej

výzvy banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nepreukázaním tejto rozhodujúcej
skutočnosti teda nemohlo dôjsť ku postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v
konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania,
pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolací súd
nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že občianske združenie ako vedľajší účastník do 30.06.2016
nie je stranou v spore a ako taký nemá nárok na náhradu trov konania.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom ani žalobcu, ani občianskeho združenia, že inštitút vedľajšieho
účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 sa automaticky pretransformoval na
osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 C.s.p.. Podľa § 95 ods. 1 C.s.p. na ochranu práv strany môže súd aj
beznávrhudokonaniapribraťorgánverejnejmoci,vpôsobnostiktoréhojeochranazákladnýchľudskýchpráv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
V prejednávanej veci v priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 23.09.2014, oznámilo vstup

do konania občianske združenie, citované v záhlaví tohto rozhodnutia, ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Na námietku žalobcu okresný súd pripustil uznesením zo
dňa 26.03.2016 občianske združenie ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v zmysle § 93
O.s.p.. Od 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť nový procesný kódex, upravujúci procesný postup
súdu, nepripúšťa vystupovať v konaní vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho.

Nová právna úprava uvedený inštitút vedľajšieho účastníka v rozsahu § 93 ods. 2 O.s.p. neupravuje.
Postavenie vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. tak od 01.07.2016 zo zákona zaniká.
Okresný súd uznesením č.k. 9C/230/2014-191 zo dňa 07.10.2016 rozhodol, že nepriberá občianske
združenie do konania na strane žalovaného. Tento postup odôvodnil jednak § 95 ods. 1 C.s.p. a z
dôvodu absencie súhlasu žalovaného v prejednávanom spore, ako aj s odkazom na článok 4 ods. 1
C.s.p. konštatoval, že právne postavenie občianskeho združenia, vystupujúceho ako vedľajší účastník

na strane spotrebiteľa podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v konaniach prebiehajúcich do 30.06.2016 s účinnosťou
od 01.07.2016 posudzuje súd za použitia článku 4 ods. C.s.p. ako postavenie osobitného subjektu podľa
§ 95 ods. 1 C.s.p.. Ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa Zákona o
ochrane spotrebiteľa a inštitút osobitného subjektu podľa § 95 C.s.p. je svojim obsahom účelom najbližší
inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Postavenie uvedeného občianskeho združenia

je možné posudzovať aj podľa § 291 ods. 1 C.s.p. ako zástupcu spotrebiteľa; v takom prípade sa však
bezpodmienečne vyžaduje plná moc, udelená spotrebiteľom.

17. Odvolací súd súhlasí s názorom občianskeho združenia, že právne účinky úkonov, ktoré
nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesno-právnej úpravy, zostali v zmysle § 470 ods. 1, 2

C.s.p. zachované v tom zmysle, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi,
ktoré sa účastníkom konania stali do 30.06.2016 a len z dôvodu zmeny právnej úpravy, spočívajúcej v
tom, že Civilný sporový poriadok už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval
z §93 ods. 2 O.s.p. neupravuje, nemohlo dôjsť k automatickému zániku účastníctva občianskeho
združenia v konaní. Na úkony tohto subjektu v súlade s § 470 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd prihliadol,

akceptoval vyjadrenie tohto subjektu k odvolaniu žalobcu a priznal tomuto subjektu aj náhradu trov
odvolacieho konania. Názor odvolacieho súdu je plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/181/2015, v ktorom Najvyšší súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom podľa § 93
ods. 1 O.s.p. bez toho, aby tento subjekt pribral do konania ako intervenienta podľa § 81 C.s.p..

18. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný a na jeho strane vystupujúce občianske
združenie (ako vedľajší účastník do 30.06.2016). Týmto subjektom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. patrí
náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu ich plného úspechu v
odvolacom konaní. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol len o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaný v spore zostal nečinný, k odvolaniu sa nevyjadril, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú.
Preto krajský súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).