Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010653

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117010653.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému V.I. W. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. W. R. K. T. N. narodený XX.XX.XXXX O. W., trvale bytom M., Ž. U. Č. XXX/XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 16.02.2017 v čase okolo 17.00 hodine v Bratislave na námestí Franza Liszta, v čakárni železničnej
stanice Bratislava - Hlavná stanica, odcudzil poškodenému J. W.I.M. na tácke položené 1 kus pečenej

klobásy,2kusykrajcovchlebaa4kusovpapričiekfeferónok,atotýmspôsobom,žepredmetnútáckumu
vytrhol z ruky a z čakárne následne odišiel, čím takto poškodenému J. W. spôsobil škodu vo výške 2,40
Eur, pričom obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol dňa 12.04.2016 postihnutý za
priestupokprotimajetkupodľa§50odsek1zákonačíslo372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov, spočívajúci v drobnej krádeži tovaru v priestoroch OD Tesco v Senici, za čo mu bola Blokom
na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Senica, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Senici, číslo bloku 12037343 zo dňa 12.04.2016, právoplatným toho istého dňa, uložená pokuta
vo výške 30,-Eur,

t e d a

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, § 62 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
J. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. Č.. XX, škodu vo výške 2,40 Eur (dve euro a štyridsať eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti obžalovaného V. W. v súlade s § 252 odsek
2 Trestného poriadku (obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci jeho termín vzal na

vedomie, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, pričom obžalovanému bola obžaloba riadne
doručená, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané
ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť
preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, taktiež bol
na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený) súd vykonal dokazovanie

oboznámením obsahu zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, čítaním zápisníc o
výsluchu svedkov z prípravného konania, a to svedkov J. W. (poškodeného), V. M.K. F. W. R., čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, Vyčíslenia škody,
Odpisu registra trestov obžalovaného, Odpovede na lustráciu v STA, Odpovede na lustráciu v ZVJS a

Odpovede na lustráciu v GP.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle
podanej obžaloby bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Napriek tomu je
obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďami jednotlivých svedkov.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na výpoveď svedka - poškodeného J. W., ktorý podrobne popísal

inkriminovaný skutok, a to, že išiel kamarátovi bezdomovcovi L. M., ktorý mal vážne zdravotné problémy
a už zomrel, kúpiť niečo na jedenie. Vyšiel pred stanicu a v bufete kúpil z vlastných peňazí klobásu,
chleba a feferónky, následne sa vrátil do čakárne a chcel dať jedlo menovanému kamarátovi. V tom sa
mu do cesty postavil obžalovaný V. W., opýtal sa ho, komu berie to jedlo a keď mu poškodený uviedol,
že jedlo nesie L. M., toto jedlo mu vzal. Keď sa poškodený domáhal, aby mu obžalovaný jedlo vrátil,

tento sa iba zasmial a povedal, že ani on ani L. M. žrať nemusia. Potom obžalovaný išiel k zábradliu a
jedlo zjedol. Jeho kamarát L. M. ešte v ten večer zomrel.

Rovnako svedok V. M. potvrdil, že obžalovaný sa postavil poškodenému do cesty, keď tento niesol jedlo
L. M. a po tom, čo mu poškodený uviedol, komu dané jedlo nesie, mu obžalovaný jedlo vzal z ruky a

povedal, že L. aj tak nemusí žrať.

Uvedené výpovede sú napokon podporené aj výpoveďou svedka W. R., ktorý taktiež vo svojej výpovedi
uviedol, že obžalovaný vzal poškodenému jedlo, a to v čakárni železničnej stanice Bratislava Hlavná
stanica.

Z výpovedi menovaných svedkov teda nepochybne vyplynulo, že obžalovaný odcudzil poškodenému
jedlo, konkrétne klobásu, chleba a feferónky, ktoré poškodený niesol osobe menom L. M., pričom
hodnota týchto vecí predstavovala sumu 2,40 Eur.

Súčasťou spisu je aj blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 12037343, ktorá bola obžalovanému
uložená dňa 12.04.2016 za skutok z toho istého dňa spočívajúci v drobnej krádeži tovaru, právne
kvalifikovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že skutok, ktorý je obžalovanému V. W. kladený za vinu
napĺňa všetky formálne zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného
zákona, nakoľko pre naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty nemá žiaden právny význam

výška spôsobenej škody. Rozhodujúcou okolnosťou tu je ten fakt, že obžalovaný už bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, čo nepochybne vyplýva z už zmieneného bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste.

Pokiaľ ide o posudzovanie materiálnej stránky stíhaného prečinu súd aj napriek výške spôsobenej

škody konštatuje, že vychádzajúc z kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona je závažnosť
spáchaného činu vyššia než nepatrná. Tomu nasvedčuje predovšetkým spôsob spáchania činu,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že odcudzené jedlo bolo určené pre osobu s vážnymi zdravotnými problémami,
ktorá napokon ešte v ten deň zomrela, pričom o tejto skutočnosti obžalovaný evidentne mal vedomosť,
napriek tomu arogantným a bezohľadným spôsobom, vedomý si vlastnej fyzickej prevahy, sa tohto

jedla zmocnil s poznámkou, že poškodený, ani osoba, ktorej bolo jedlo určené, žrať nemusia. Tu je
potrebné dodať, že vzhľadom na sociálne postavenie zainteresovaných osôb (poškodený aj osoba
menom Rudo Strapáč boli bezdomovcami), nie je možné vychádzať iba z hodnoty veci vyjadrenej
peniazmi, nakoľko z hľadiska uspokojovania jednej zo základných životných potrieb má jedlo pre takéto
osoby v nejednom prípade význam prežitia. Uvedené platí obzvlášť v zimnom období, ako tomu bolo

aj v tomto prípade. Z uvedených dôvodov závažnosť činu dosahuje stupeň predpokladaný Trestným
zákonom pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, pričom výška skutočne spôsobenej škody
môže mať v danom prípade význam čo do výroku o treste.

Vo vzťahu k výroku o treste súd uvádza, že pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného

v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo
všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd
povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že súd bol primárne povinný
vychádzať z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (0 mesiacov až 2 roky),
pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek

4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovaného Jána Mihoka súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
Trestného zákona a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona
spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy, v dôsledku čoho sa pri aplikácii
§ 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona

u obžalovaného zvýšila dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona
(0 mesiacov až 2 roky) o jednu tretinu, t. j. o 8 mesiacov a teda upravená trestná sadzba predstavuje
rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

So zreteľom na povahu skutku a spôsobený následok (škoda vo výške 2,40 Eur) súd nepovažoval za
potrebné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov (zvýšená dolná hranica trestnej sadzby),
nakoľko by takýto druh trestu a v uvedenej výmere bolo možné považovať za neprimerane prísny, ktorýby nezodpovedal spáchanému trestnému činu a jeho následku, a to aj napriek predchádzajúcej trestnej
minulosti obžalovaného. Z hľadiska preventívneho pôsobenia trestu v kontexte všetkých okolností
prípadu a miesta spáchania trestného činu považoval súd za vhodný a účel trestu sledujúci trest

zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 3 (troch) rokov.
Takýto druh trestu a na uvedenú dobu (v kontexte miesta spáchania činu) v sebe zahŕňa aj represívne
prvky a súčasne zabráni obžalovanému dopúšťať sa trestnej činnosti vo vzťahu k osobám so statusom
bezdomovcov, ktorí sa vo vyššej miere zdržujú práve v okolí železničnej stanice Bratislava - Hlavná
stanica. Predchádzajúca trestná minulosť obžalovaného bola zohľadnená práve v dobe, po ktorú mu je

pobyt v Bratislave zakázaný. Na prechodný pobyt na mieste, na ktorý sa zákaz pobytu vzťahuje, musí
mať obžalovaný povolenie od príslušného orgánu, pričom sa musí jednať o nevyhnutnú osobnú vec
(poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti, úradné záležitosti a pod.).

Vzhľadom na riadne uplatnenie si nároku na náhradu škody osobou poškodeného súd obžalovanému
uložil aj povinnosť nahradiť mu škodu spôsobenú trestným činom v súlade s § 287 odsek 1 Trestného

poriadku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.