Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511204183
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8511204183.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému L. G. ml., IČO: 41143850, so sídlom
Q. XX, právne zastúpeného Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou, Továrenská 43, Stará Ľubovňa, o
vymoženie 931,01 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa

18.5.2012, č. k. 4Er 413/2011-49 a proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 19.6.2012,
č. k. 4Er 413/2011-64 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie č.k. 4Er 413/2011 - 49 zo dňa 18.5.2012.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 4Er 413/2011 - 64 zo dňa 19.6.2012.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa
ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len prvostupňový súd) uznesením 4Er 413/2011-49 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, zo dňa 12.8.2011, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymoženia istiny vo výške 931,01 Eur, zákonného

úroku vo výške 6% ročne zo sumy 931,01 Eur od 28.2.2011 do 14.7.2011 vo výške 20,87 Eur, trovy
rozhodcovského konania vo výške 267,75 Eur a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom
konaní vo výške 80,37 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že po začatí exekučného konania, ale ešte pred udelením
poverenia na vykonanie exekúcie, povinný uhradil oprávnenému sumu 1.300 Eur. Účelom exekučného
konania je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorú povinný dobrovoľne neplnil.

Je síce pravdou, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne (okrem zmenkového úroku),
avšak s tým, že povinný uhradil čiastočne dlžnú sumu, splnil sa v tejto časti účel exekučného konania.
Pokračovaním v exekučnom konaní udelením poverenia by sa duplicitne vymáhalo to, čo už bolo
uhradené. Skutočnosť, že k úhrade došlo až po začatí exekučného konania je zohľadnená v tom, že
oprávnený má právo aj na náhradu trov v exekučnom konaní, teda súdneho poplatku vo výške 16,50
Eur a zvyšku trov právneho zastúpenia (ktoré si oprávnený uplatnil v celkovej výške 137,22 Eur), z

čoho neuhradená časť predstavuje sumu 56,85 Eur. Vzhľadom na uvedené s poukazom na § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v predmetnej časti zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

a dospel k záveru, že napadnutím uznesením sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 140/2011 zo dňa 6.10.2011 a 4Cdo 165/2011 zo dňa 28.9.2011).
Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa
viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes, nedôvodne odmietne odvolanie), ale tiež o
stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu
a neurobí tak.

Prvostupňový súd bol nedôsledný, ak nevyvodil žiadne závery z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010 vo vzťahu k exekútorovi. Súd, ktorý má poznatky o rozhodnutí
ústavného súdu týkajúcemu sa porušenia základného práva na súdnu ochranu z dôvodu porušenia
zásady nestrannosti, nemôže nečinne prizerať na porušovanie princípov civilného konania a zasiahnuť
len na námietku povinného, ktorý nemusí mať o nedostatku nestrannosti súdu ani len tušenie. Súd sa tak

stávaporušovateľomzákladnéhopráva.Užlensamotnýodklonodzáverovvyslovenýchvprávoplatných
rozhodnutiach súdov indikuje porušenie základného práva (Beian v. Rumunsko, III. ÚS 192/06, II. ÚS
159/07).

Najvyšší súd vo viacerých prípadoch judikoval, že súd je povinný zastaviť nezákonnú exekúciu v

ktoromkoľvek štádiu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.1.2007 vo veci
3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p.).

Prvostupňový súd uznesením 4Er 413/2011-64 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekúcie vedenej na súde pod sp. zn. 4Er 413/2011 a
u exekútora pod sp. zn. EX 12006/11. Zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, zo dňa 12.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vyslovil,žežiadnyzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovexekučnéhokonania.Súdnemuexekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, trovy exekučného konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, čo vyvoláva pochybnosti o

jeho nestrannosti, a zároveň porušil zákonnú povinnosť oznámiť to súdu. Oprávnený v stanovenej lehote
neoznámil meno nového súdneho exekútora. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 13.4.2011, č.k. III. ÚS 322/2010-37. Vzhľadom na tieto skutočnosti v súlade s § 30 ods. 1 Exekučného
poriadkusúdnehoexekútoravylúčilzvykonávaniaexekúcieavzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. O trovách účastníkov konania rozhodol podľa

§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. O trovách exekučného konania rozhodol
súd analogicky podľa § 200 ods. 2 O.s.p. a keďže si exekútor na dožiadanie súdu trovy neuplatnil,
prvostupňový súd mu ich nepriznal.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že oprávnený v podanom odvolaní nereflektuje na dôvody
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia v predmetnej časti, čo indikuje formulárové odvolávanie sa
z jeho strany bez zreteľa na odbornú starostlivosť. Aj za tohto stavu však odvolací súd na potvrdenie

správnosti napadnutého uznesenie dodáva:

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) účastník môže uplatniť
námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor

vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

Princíp nestrannosti súdu, a teda aj exekučného súdu vrátane všetkých jeho zložiek, je
nespochybniteľnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Na naplnenie nestrannosti musí
súd vždy za každých okolnosti dbať, a to nielen v rovine subjektívneho presvedčenia sudcu o jeho
nestrannosti, ale aj v rovine objektívneho hľadiska, či nemôžu nezávisle na vnútornom presvedčení

sudcu vznikať pochybnosti o nedostatku nestrannosti súdu (tzv. teória zdania) (porov. rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva Delcourt proti Belgicku, Piersack proti Belgicku, Ferrantelli and
Santangelo proti Taliansku, Kyprianou proti Cypru)

Exekútor je verejným činiteľom a v rámci núteného výkonu rozhodnutia plní úlohy štátu (§ 2 EP). Nemali

by byť žiadne pochybnosti o tom, že požiadavka nestrannosti aj v rovine objektívneho vnímania je
rovnako kladená aj na exekútora ako zložku súdneho konania a nič na veci nemení, že ide ,,len“ o
vykonávacie konanie (porov. III. ÚS 185/2012).

Principiálna povaha nestrannosti ako predpokladu a zmyslu výkonu súdnictva je dôležitá do takej miery,

že musí byť garantovaná z úradnej moci súdu. Či už právna úprava vylúčenia sudcu v Občianskom
súdnom poriadku alebo právna úprava vylúčenia exekútora v Exekučnom poriadku predpokladajú
vylúčenie z podnetu účastníka a zákon pritom na úspešné uplatnenie námietky upravuje podmienky,
napr. náležitosti, lehotu (§ 14 - 17 O.s.p. alebo § 30 EP). To však neznamená, že ak nie je
podaná námietka účastníka alebo oznámenie samotného exekútora, že súd nemá garantovať

nestrannosť súdneho konania ex offo. V tomto smere sa odvolací súd pridržiava uznesenia spoločného
občianskoprávnehoaobchodnoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvPrešovez24.10.2011,podľaktorého
„Súd je povinný garantovať účastníkom nestranné súdne konanie vrátane exekučného konania, ktorého
súčasťou sú aj úkony súdneho exekútora za účelom vykonávania exekúcie. Ak súd zistí, že so zreteľom
na pomer exekútora k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, exekučný súd neudelí poverenie na
vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku, alebo zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku, ak oprávnený nenavrhne zmenu exekútora, u ktorého sú splnené dôvody pre
jeho vylúčenie.“

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie základného práva na nestranný exekučný
súd, ktorý negarantuje JUDr. Rudolf Krutý so zreteľom na predchádzajúci zamestnanecký pomer JUDr.
Rudolfa Krutého v spoločnosti oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. (nález III. ÚS 322/2010). Exekútor
nezmenil prístup. Nároky na nestrannosť exekútora ako zložky súdneho procesu judikoval Ústavný súd
SR vo veci JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. III. ÚS 185/2012; Súdny exekútor má pri výkone exekučnej

činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, ktorého § 2
ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonusúdnychainýchrozhodnutí.Podľaustanovenia§5Exekučnéhoporiadkumáexekútorprivýkone
exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že
Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou

je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť
má význam len právne technický, či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú
tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný
vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné
práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí

platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Na vylúčenie postačujú pochybnosti exekútora k účastníkovi konania a tých je s poukazom na uvedené
dôvody viac ako dosť. Zistené okolnosti odôvodňujú dostatočný záver najmenej o pochybnostiach onestrannosti exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v exekúciách. Správne preto rozhodol prvostupňový súd,
ak vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie a žiadosť exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako správne potvrdil (§ 219

ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému a súdnemu exekútorovi v
jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.