Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/142/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107216507
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7107216507.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobcu: M. Š. V., L..C..I..,

C. XXX, V., K.: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v odd.: L., U.
XXXXX/V v konaní zastúpená JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Šoltésovej 5, Košice proti žalovaným: X/
U. U. L., E..L.., V. XX, V., K.: XX XXX XXX, X/ L. L..C..I.. V., Š. X, V., K.: XX XXX XXX v konaní o vydanie
veci a uvedenie veci do pôvodného stavu takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je povinný uviesť odstránenú časť z prípojky pitnej vody žalobcu v dĺžke 195,5 m
z PVC potrubia o priemere 110/4,3 mm prechádzajúcu od sociálnej budovy súpisného čísla XXXX po
vodomernú šachtu cez parcelné číslo XXXX a parcelu číslo XXXX v katastrálnom území Severné mesto,

obec Košice - Sever do stavu, ktorý bude prebiehať popri hrane kanálovej šachty vo vzdialenosti, ktorú
umožňuje príslušná technická norma a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti späťvzatia z a s t a v u j e.

Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 587,92 Eur a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 17.7.2007 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade vydať žalobcovi časť prípojky pitnej vody v dĺžke 19,5 metra z PVC a uviesť
vodovodnú prípojku v dĺžke 195,5 metra z PVC potrubia do pôvodného stavu. Žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že je vlastníkom sociálnej budovy a ostatných stavieb na ulici Kostolianskej v Košiciach s
výnimkou tenisovej dvojhaly, ktorá je vo vlastníctve Mesta Košice. Vlastníctvo sociálnej budovy žalobca
nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2003, ktorej vklad bol povolený dňa 7.11.2003 pod

číslom U..

Túto skutočnosť si súd overil z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXXX.

Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že na základe kolaudačného rozhodnutia bývalého Obvodného
úradu, životného prostredia Košice I pod číslom Š.-XXXX/XX F. zo dňa 28.11.1995 žalobca, resp. jeho
právny predchodca vlastní a užíva vodohospodárske objekty, ktorými sa zabezpečuje prívod pitnej

vody do sociálnej budovy a to pre potreby celého tenisového areálu. Označenou kolaudáciou bolo
povolené užívanie nasledovných hospodárskych stavieb, ktorými sa zabezpečuje prívod pitnej vody pre
potreby sociálnej budovy a to prípojka pitnej vody v dĺžke 195,5 metra, vodomerná šachta a vodomerné
zariadenie, vodovodná šachta v km 0,190 a 1 kus podzemného hydrantu v km 0,187 o priemere 30 mm.Uvedené skolaudované vodohospodárske stavby sú situované i na pozemkoch mimo tenisového areálu
a to na parcele registra C číslo XXXX a parcele číslo XXXX v katastrálnom území Severné mesto, obec
Košice - Sever.

Túto skutočnosť si súd overil z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 28.11.1995.

Dňa 29.5.2007 žalobca zistil, že žalovaný v 1. rade ako investor realizujúc stavbu kanalizácia
Podhradová ulica - Kostolianská prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako zhotoviteľa na parcelných

číslach XXXX E. XXXX vyhĺbili do zeme výkop o rozmeroch cca 10 metrov x 20 metrov x 5 metrov
v mieste, ktorým prechádza ich skolaudovaná prípojka pitnej vody a túto vo vzdialenosti 45 metrov
od ich vodomernej šachty v dĺžke 19,5 metra odstránili a odcudzili. Súčasne neodborným spôsobom
zrealizovali preložku časti ich vodovodnej prípojky po obvode vykonaného výkopu a to v rozpore so
všetkými do úvahy prichádzajúcimi slovenskými technickými normami a právnou úpravou na úseku
stavebného práva. Mal za to, že k odstráneniu časti ich vodovodnej prípojky a k vykopaniu preložky došlo

nezákonným spôsobom pretože stavebné povolenie vydané žalovanému v 1. rade číslo XXXX/XXXXX
zo dňa 12.3.2004 s preložkou ich vodovodnej prípojky nepočítalo a z uvedeného dôvodu nebolo možné
do ich vodovodnej prípojky zasiahnuť. Na uvedené skutočnosti boli žalovaní v 1. a 2. rade pred dňom
29.5.2007 viac krát upozornení, avšak napriek tomu stavebné práce na odstránení časti vodovodnej
prípojky uskutočnili. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bolo podané trestné oznámenie na OO PZ Košice

- Sever a súčasne bolo podané oznámenie na Krajský úrad životného prostredia Košice, aby pozastavil
výkon stavebných prác vo výkope.

Krajský úrad životného prostredia Košice ako príslušný špeciálny stavebný úrad pozastavil práce
na stavebnom objekte L. XX kanalizačný zberač E., pričom pri tejto identifikácií objektu vychádzal

zo stavebného povolenia číslo XXXX/XXXXX zo dňa 12.3.2004 vydaného na stavbu kanalizácia
Podhradová -ulica Kostolianská. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že k pozastaveniu stavebných prác
vo výkope zo strany Krajského úradu životného prostredia Košice síce došlo ale žalovaný v 2. rade i
po tomto zákaze pokračoval v prácach dňa 29.5.2007 a nerešpektoval uvedený zákaz. Dňa 31.5.2007
žalobca podal na Krajskom úrade životného prostredia oznámenie, ktorý však ďalšiu nápravu nezjednal

a odkázal ich na príslušný súd. V súvislosti s opísaným konaním žalovaných, žalobca podal návrh na
vydanie predbežného opatrenia, ktorý Okresný súd Košice I akceptoval a uznesením sp. zn. XXC/XX/
XXXX zo dňa 26.6.2007 uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa stavebných a akýchkoľvek iných prác
na stavebnom objekte L. XX kanalizačný zberač E.. Zároveň žalobcovi uložil podať žalobu o uloženie
povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade uviesť vodovodnú prípojku žalobcu do pôvodného stavu.

Dňa 8.10.2007 žalovaný v 1. rade doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že pri stavebných prácach ktoré vykonávali na základe stavebného povolenia bolo zistené, že
povolená projektová trasa kanalizačného zberača L. XX E. križuje vodovodnú prípojku žalobcu, aby
žalovaný mohli pokračovať v povolenej stavbe bolo potrebné uskutočniť preložku vodovodnej prípojky

žalobcu. Ďalej uviedol, že dôvodom, že táto prekládka nebola uvedená v stavebnom povolení bolo to,
že skutočne zrealizovaná trasa vodovodnej prípojky žalobcu, ktorá bola budovaná na základe poverenia
stavebného povolenia vodovodnej prípojky pre TJ VSŽ zo dňa 4.9.1995 nebola v súlade s projektovou
a schválenou trasou podľa platnej projektovej dokumentácie a táto zmena nebola podchytená
porealizačným zameraním trasy prípojky, resp. toto porealizačné zameranie nebolo predložené ani ku

kolaudácií stavby ani správcovi verejného vodovou a práve z týchto dôvodov nemohol dôjsť k zaradeniu
preložky tejto vodovodnej prípojky do stavby Podhradová - Kostolianská L. XX kanalizačný zberač
E., nakoľko nebol predpoklad križovania kanalizačného zberača s touto prípojkou. To že vodovodná
prípojka žalobcu bránila v ďalších prácach sa žalovaní dozvedeli až pri výkope. Bez prekládky
vodovodnej prípojky žalobcu by nebolo možné pokračovať v stavbe nakoľko potrubie vodovodnej

prípojkyprechádzalocezbudúcuštartovaciujamupreštítovanie,ktorúbolotrebalenvykopať.Zaúčelom
zrealizovania prekládky žalovaný navrhol žalobcovi niekoľko stretnutí, ktoré ale skončili bezúspešne.
Dňa 29.5.2007 žalovaný v skorých ranných hodinách mimo prevádzky tenisového areálu uskutočnil
preložku vodovodnej prípojky žalobcu. Preložka bola vykonaná odborníkmi s dodržaním technických
noriem. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že na preložke vodovodnej prípojky boli práce pozastavené

dňa 29.5.2007 o 11,00 hod. potom čo Krajský úrad životného prostredia v Košiciach pozastavil výkon
stavebných prác na preložke vodovodnej prípojky žalobcu na podnet žalobcu. Ďalej žalovaný v 1. rade
uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že Krajský úrad životného prostredia pozastavil práce vo
výkope. Krajský úrad životného prostredia dňa 29.5.2007 pozastavil práce na časti preložky vodovodnejprípojky na základe požiadavky žalobcu. Mal za to, že žalovaný pozastavenie prác dodržiaval. Týmto
však nijako neboli obmedzené ďalšie práce mimo časti preloženej vodovodnej prípojky t.j. pokračovanie
prác na prekládkach vyššie uvedených troch vodovodných potrubí povolených stavebným povolením.

V zmysle záveru Krajského úradu životného prostredia Košice zo dňa 29.5.2007 za účelom dohody
ďalšieho postupu prác žalovaným zaslala žalobcovi projektovú dokumentáciu preložky vodovodnej
prípojky za účelom vyjadrenia sa. Žalobca na list nereagoval a reagoval až na urgenciu doručenú dňa
30.8.2007.Ďalejuviedolženaprácachpreložkyvodovodnejprípojkyžalobcusadovtedynepokračovalo.
Urgencie žalovaný v 1. rade žiadal prípadne pripomienky projektu doložiť do dátumu 7.9.2007 nakoľko

bolo nutné začať s najnutnejšími úpravami vzhľadom na blížiaci sa MMM. Na tento list žalobca reagoval
oznámením, že podal žalobu na súd. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že zrealizovaná preložka
vodovodnej prípojky pre tenisový areál slúži svojmu účelu. Námietky žalobcu ohľadne porealizačného
zamerania z dôvodu určenia trasy sú oprávnené a sú v súlade so zmluvnými povinnosťami zhotoviteľa
diela v rámci celej stavby a nie iba v prípade preklady vodovodnej prípojky. Porealizačné zameranie
preložky bude vyhotovené. Čo sa týka údajného odcudzenia vodovodnej prípojky je len samozrejme,

že po zrealizovaní prekládky vodovodnej prípojky žalobcu t.j. nového potrubia došlo pri ďalších prácach
k odstráneniu pôvodného v tom čase už nefunkčného potrubia. Mali za to, že žalovaní nespôsobili
žalobcovi počas preložky vodovodného potrubia žiadne škody, ba práve naopak zvýšili im hodnotu tým,
že v dĺžke cca 20 m nahradili pôvodné potrubie novým. Mal za to, že nešlo o svojvoľne a bezúčelové
preloženie vodovodnej prípojky. Ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu na uvedenie vodovodnej prípojky

do pôvodného stavu je z dôvodu realizácie stavby podľa právoplatného stavebného povolenia nemožná.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil so záznamom zo šetrenia sťažnosti konateľky žalobcu pani K..
L., ktoré sa uskutočnilo dňa 29.5.2007 o 11,00 hod. na Kostolianskej ulici v Košiciach. Zo záverov tohto
jednania na mieste samom súd zistil, že Krajský úrad životného prostredia ako príslušný štátny stavebný

dohľad na predmetnej stavbe pozastavil práce na stavebnom objekte L. XX kanalizačný zberač E. v časti
preložky vodovodnej prípojky pre objekt tenisový areál Anička. Tieto práce pozastavil do doby doriešenia
predmetnej situácie. Ďalej konštatoval že je potrebné zo strany U. E..L.. V. ako investora stavby rokovať
so Š. L..C..I.. V. a dohodnúť ďalší postup prác na časti preložky vodovodnej prípojky.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil so záznamom z miestneho šetrenia, ktoré sa uskutočnilo
dňa 31.5.2007 o 11,00 hod. pri tenisových kurtoch v areáli Anička za účasti Krajského úradu životného
prostredia Košice, žalovaného v 1. rade a projektanta stavby. Na mieste samom bolo zistené, že na
preklade časti vodovodnej prípojky o tenisových kurtov M. Š. V. neboli zistené žiadne nové práce
vykonávané na tejto preložke.

Z predložených listinných dôkazov a to konkrétne listu zo dňa 19.6.2007, ktorý adresoval žalovaný
v 1. rade žalobcovi ako prílohu mu zaslal projektovú dokumentáciu. Následne dňa listom zo dňa
27.8.2007 urgoval vyjadrenie k predloženej projektovej dokumentácií. Žalobca listom zo dňa 7.9.2007
zaujal stanovisko k predloženej projektovej dokumentácií, ktorou poukázal že na uvedených prácach

pokračovať nemôžu nakoľko im to zakázal Krajský úrad životného prostredia dňa 29.5.2007 a Okresný
súd Košice I vydal predbežné opatrenie a zároveň poukázal aj na podanú žalobu zo dňa 17.7.2007,
pričom predbežné opatrenie v tom čase už bolo vykonateľné. Mal za to, že z uvedeného pohľadu je
irelevantné, či sa vyjadria k projektovej dokumentácií alebo nie a na stavebných prácach pokračovať
nemôžu. Ďalej poukázal na to, že k predmetnej dokumentácií by sa boli vyjadrili keby žalovaný v 1.

rade dodržal štandardný postup, t.j. najprv predložil projektovú dokumentáciu na vyjadrenie a až po
súhlasom stanovisku k projektu realizoval práce a nie naopak. Z uvedeného vyplýva čo súd zistil, že
projektová dokumentácia bola žalobcovi zaslaná dňa 27.6.2007 keď práce realizovala ich spoločnosť
dňa 29.5.2007 a že výkon týchto prác nezodpovedá nimi predloženej projektovej dokumentácií.

Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2009 konateľka žalobcu uviedla, že nie je pravda to čo tvrdil žalobca,
že nevedel, že pri výstavbe ich stavby dôjde k narušeniu ich vodovodnej prípojky a to z toho dôvodu,
že už od roku 1995 a to konkrétne szkladačského plánu prívodu pitnej vody do sociálnej budovy
z tenisového areálu Anička je zrejme ako aj z porealizačného zamerania z júna 1995 bola už táto
vodovodná prípojka zakreslená a ďalej uviedla, že tieto dva dokumenty sa nachádzali u žalovaného ako

aj na Úrade životného prostredia kde už v samotnom kolaudačnom rozhodnutí z roku 1995 je pod bodom
C odôvodnenia uvedené ako príloha porealizačného zameria stavby zo dňa 15.11.1995 teda o tejto
prípojke žalovaný v 1. rade mal vedomosť a že už pri samom projektovaní dokumentácie pre kanalizačný
zberač žalovaný v 1. rade musel vedieť že zasiahne do tejto prípojky žalobcu a ďalej poukázala aj natú skutočnosť, že už pri samotnom projektovaní a vydávaní stavebného povolenia žalovaný v 1. rade
vedel, že žalobca by mal byť ako vlastník tejto vodovodnej prípojky, byť účastníkom stavebného konania,
avšak na to nebol pozvaný.

Ďalej zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že dňa 28.5.2007 sa uskutočnilo
stretnutie investora ako aj zástupcov subdodávateľa kde ich opätovne požiadala o predloženie projektu
na prekládku, avšak títo ju ešte vysmiali s tým, že takéto veci sa robia až po vykonaní prác. Po oznámení
ich vrátnika, ktorý ju telefonický kontaktoval, že na ich stavbe sa niečo deje došla na prekládku a zistila,

že potrubie, ktorým bola prevedená preložka ich vodovodu bolo urobené neodborne.

Žalobkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že má dôkazy ktoré neskôr doloží súdu poukazujúce
na tú skutočnosť, že po odchode pracovníčkou z Krajského úradu životného prostredia vo výkope
sa opäť pracovalo nakoľko následne hneď volali políciu. Je z toho urobená fotodokumentácia, tieto
všetky dôkazné materiály predloží súdu. Ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že uloženie prekládky

vodovodného potrubia nie je urobené podľa Slovenských technických noriem a v takej hĺbke ako má byť.

Na tomto pojednávaní súd vypočul taktiež zástupkyňu žalovaného v 1. rade ktorá uviedla, že nepopiera,
že došlo k prekládke, resp. preložke vodovodného potrubia, vodovodnej prípojky do areálu žalobcu
a že k preložke nedošlo z nejakého svojvoľného konania, avšak túto skutočnosť si vynútil daný stav.

Ďalej trvala na tom, že boli pozastavené práce dňa 29.5. na preložke predmetného úseku vodovodného
potrubia, avšak na ostatnom úseku sa pracovalo ďalej, teda na štartovacej jame a v jej blízkosti sa
nepracovalo. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že keď došli pracovníci Krajského úradu životného
prostredia v Košiciach prípojka už bola zrealizovaná a do areálu už tiekla voda touto prekládkou. Ďalej
poukázala aj na tú skutočnosť, že vydané predbežné opatrenie Okresným súdom Košice I bolo zrušené

odvolacím súdom dňa 17.9.2007 a teda na prácach sa mohlo pokračovať.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade uskutočnil ostrý prepoj
vodovodného potrubia dňa 29.5.2007 bez súhlasu a prítomnosti žalobcu, teda vlastníka uvedeného
vodovodného potrubia. Mal za to, že v súčasnosti stav stavby je taký, že celá stavba je ukončená a teda

už nedá sa na nej nič meniť.

Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že až dňa 24.4.2008 teda fakticky jeden rok po vykonaní
prekládky predmetného vodovodného potrubia bol podaný návrh na zmenu technického riešenia
preložky vodovodnej prípojky k tenisovým kurtom na Aničke, z ktorého súd zistil, že pri realizácií prác

na preložke vodovodnej prípojky bolo zistené, že v úseku od vrcholového bodu V9 v staničení od km
0014.66 po vrcholový bod V22 v staničení v km 031.05 nie je možné dodržať projektom stanovenú
hĺbku uloženia vodovodnej prípojky vzhľadom na križovanie prípojky s existujúcimi vodovodnými radmi
H. H. E. H. ako aj skutočnej hĺbke bodu napojenia na existujúcu prípojku v bode V22. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti účastníci výstavby navrhli v danom úseku uložiť vodovodné potrubie nad existujúce

vodovodné potrubia obsypať predpísaným obsypovým materiálom chýbajúci rozdiel predpísaného
krytia cca 10-20 cm nahradiť zvýšením tepelnej odolnosti polystyrenovými doskami o hrúbke 4 cm a
potom vykonať zásyp ryhy hlinitou zeminou tak ako predpisuje projekt preložky vodovodnej prípojky. Z
uvedenéhotedavyplýva,žetátozmenatechnickéhoriešeniapreložkyjednoznačneuvádza,že vdanom
úseku uložiť vodovodné potrubie nad existujúce vodovodné potrubia nevyplýva z toho, aby prekládka

mala zasahovať do susedných parciel.

Súd v rámci dokazovania sa taktiež oboznámil aj so záznamom o tlakovej skúške, ktorej výsledok je že
potrubie vyhovovalo úsekovej tlakovej skúške.

Dňa 18.2.2011 žalovaný v 1. rade doručil súdu vyjadrenie vo veci samej v ktorom uviedol, že
projektovú dokumentáciu zaslali žalobcovi ešte dňa 19.6.2007 na vyjadrenie avšak žalobca sa k nej do
dnešného dňa nevyjadril. Táto skutočnosť však jednoznačne potvrdzuje, že projektovú dokumentáciu
pred samotným začatím prekládkových prác na vodovodnom potrubí nezaslali vlastníkovi vodovodného
potrubia.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.6.2012 do zápisnice uviedla, že má za to, že na predmetnej prekládke
vodovodného potrubia nikdy nebola urobená tlaková skúška. V prípade ak by bola urobená tlaková
skúška museli by byť uzatvorené všetky ventily v ich areály, čo sa však nikdy nestalo. Ďalej poukázala natú skutočnosť, že predmetné preložené vodovodné potrubie nespĺňa technické normy a nie je uložené
v takej hĺbke ako to predpisujú technické normy, t.j. minimálne 100-150 cm. Nakoľko predmetný výkop
bol urobený tak, že kopíroval zemský povrch s tým, že kde boli korene stromu tam išla rúra len do hĺbky

20 cm a nebolo tam dané lôžko.

Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2012 bol vypočutý ako svedok K.. H. K., ktorý v danom období
vykonával funkciu hlavného K.. L. H. F., V.torý uviedol, že v tom čase ich spoločnosť poskytovala
služby a to výkon stavebného dozoru na tieto stavby medzi ktorými bola aj stavba, ktorá je predmetom

pojednávania. V tom období keď sa začala stavba realizovať bola to stavba Podhradová a jednalo sa o
kanalizačný zberač a zo začiatku tento projekt, ktorý vykonávali sa vôbec nezaoberal prípojkou, ktorá je
faktický predmetom konania. Potvrdil tú skutočnosť, že pri výkopových prácach narazili na vodovodné
potrubie, ktoré sa nenachádzalo v tom mieste a trase kde malo byť. Za tým účelom žalobca privolal
zástupcov Stavebného úradu, Krajského úradu životného prostredia nakoľko mal obavu, že by mohlo
dôjsť k poškodeniu jeho vodovodnej prípojky. Ďalej uviedol, že v ten istý deň sa uskutočnilo aj stretnutie

s Krajským úradom životného prostredia, ktorý konštatoval, že práce na stavbe pokračujú v súlade s
vydaným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, ktorá bola schválená. Táto jeho výpoveď
nekorešponduje so záznamom Krajského úradu životného prostredia, nakoľko Krajský úrad životného
prostredia pozastavil práce na prekládke vodovodného potrubia.

Z výpovedi žalovaného vyplynulo, že na to, že v trase kanalizačného zberača sa nachádza vodovodné
potrubie zistil až pri samotných výkopových prácach, avšak ako vyplýva zo stavebného denníka zo dňa
28.5.2007 je uvedené, že dňa 29.5.2007 bude vykonaný ostrý prepoj prekládky vodovodného potrubia,
teda je evidentné, že o existujúcom vodovodnom potrubí žalobca mal vedomosť už skôr čo vyplýva aj
z výpovede svedka K.. H., ktorý vo výpovedi uviedol, že sa tam nachádza vodovodné potrubie žalobcu,

prišli už určite skôr možno niekedy v apríli roku 2007.

Z uvedeného teda súd má za to, že žalovaný v 1. rade keďže musel vedieť o existujúcom vodovodnom
potrubí si nesplnil svoju povinnosť, túto skutočnosť prejednať s vlastníkom možnú prekládku a nie až na
upozornenie a ostrý protest samotného žalobcu v deň prekládky riešiť túto situáciu.

Svedok K.. H. taktiež potvrdil tú skutočnosť keď mu bol predložený k nahliadnutiu list K.. Č., ktorým
bola projektová dokumentácia prekládky predložená na vyjadrenie žalobcovi tri týždne po ostrom prepoji
prekládky a to konkrétne uviedol, takýto postup nie je v poriadku.

Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2014 žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil miestnu obhliadku na
mieste samom a to z toho dôvodu, že stav prekládky, ktorý v súčasnosti existuje je v rozpore so
stavebnýmpovolenímajetoibaprovizórnystav.Natouznesenímsúdpojednávanieodročilauznesením
nariadil obhliadku na mieste samom a to na deň 4.3.2015 o 10,00 hod.

Na miestnej obhliadke sa zúčastnili za žalobcu T. L. a za žalovaného R.. Y., K.. V., technický námestník a
pán U. vedúci strediska. Na mieste samom súd zistil, že vodomerná šachta sa nachádza asi 52 metrov
od ulice pod šancom a ťahá sa severnou trasou v dĺžke asi 190 metrov až k objektu žalobcu, teda k
tenisovému areálu. Trasa vodovodného potrubia pôvodne bola uložená v zemi v rovnom smere a asi
po 100 metroch sa táto kanalizácia v novom porealizačnom zameraní lomí smerom doprava, teda na

sever. Na mieste súd ďalej zistil, že v úseku asi 90 metrov od vodomeru, trasa je odbočená vpravo,
obchádza ďalej stromový porast a po úseku asi 25 metrov sa opätovne vracia do pôvodného smeru a
pokračuje až k samotnému areálu tenisových kurtov. Vedúci strediska oznamuje súdu, že k tejto odbočke
severným smerom došlo z dôvodu lebo tam bola vybudovaná štartovacia jama a v súčasnosti táto
jama slúži ako kanalizačný zberač, teda trase nového uloženia vodovodného potrubia sa nachádza od

kanalizačného zberača asi v dĺžke 4 metre. Žalobca jednoznačne žiada, aby táto prípojka bola opätovne
vrátená do ochranného pásma ku kanalizačnému zberaču, t.j. do ochranného pásma v dĺžke cca 2 metre
od poklopu. Vodovodná prípojka sa vracia do pôvodného smeru a do pôvodnej trasy asi 8-10 metrov od
kanalizačného zberača, teda žalobca jednoznačne trval na tom, aby vodovodná prípojka bola vrátená
do pôvodnej trasy, t.j. asi 2 metre od kanalizačného poklopu.

Zástupcovia žalovaného prítomní na miestnom šetrení jednoznačne s takýmto riešením nesúhlasili.
Žalobca žiada o prekládku tohto vodovodného vedenia aj z toho dôvodu, že nová prípojka zasahuje docudzieho pozemku a poukazuje na to, že v budúcnosti ak by došlo k nejakým stavebným aktivitám v
smere doprava, teda na sever od kanalizačného zberača, mohli by mať s tým problémy.

Dňa20.5.2015 žalobcadoručiltunajšiemusúdunávrhnazmenupetitutak,žežalovanýjepovinnýuviesť
odstránenú časť z prípojky pitnej vody žalobcu v dĺžke 195,5 metra z PVC potrubia o priemere 110/4,3
mm prechádzajúcu od sociálnej budovy súpisného čísla XXXX po vodomernú šachtu cez parcelné
čísla XXXX E. XXXX v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice - Sever do stavu, ktorý bude
prebiehať popri hrane kanálovej šachty vo vzdialenosti, ktorý umožňuje príslušná technická norma a to

do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobca berie žalobu späť.

Súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 29.6.2015 túto zmenu žalobného petitu pripustil.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil taktiež aj s priloženým videozáznamom, ktorý zhotovila
žalobkyňa zo dňa 23.5.2007 a dňa 29.5.2007. Už na záberoch zo dňa 23.5.2007 je vidieť, že predmetná

ryha bola už v tento deň vykopaná. Z týchto záberov je jednoznačne ďalej evidentné, že neboli dodržané
slovenské technické normy a to čo sa týka samotného výkopu a uloženia vodovodného potrubia. Podľa
priložených príloh montážnej schémy vodovodnej prípojky sú minimálne rozmery hĺbky 1 meter a šírky 1
meter. Zo záberov na videu je možné posúdiť, že v niektorých miestach hĺbka 1 meter nebola v žiadnom
prípade dodržaná. Výkopové práce sú kľukaté, obchádzajú jednotlivé stromy a korene. Takto uloženým

potrubím súd má za to, že boli porušené technické normy. Z osobnej obhliadky na mieste samom súd
zistil, že nedostatočnú hĺbku výkopovej ryhy žalobca riešil tým, že navŕšil na výkopovú ryhu časť zeminy,
ktorá v tomto parku sa javí minimálne ako neestetická.

Súd sa nemôže stotožniť s vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 12.2.2015 keď uvádza, že preložená

časť vodovodnej prípojky je uložená v sklone 0,934 % a v hĺbke minimálne 1,25 metrov pod upraveným
terénom. Ako už bolo uvedené vyššie hĺbka výkopu nedosahuje ani 1 meter a taktiež terén nie je
upravený.

Z vykonaného dokazovania súd má teda za preukázané, že predmetná vodovodná prípojka nebola

predmetom stavebného konania z roku 2004, čo konštatuje aj Stavebný úrad, Krajský úrad životného
prostredia v zázname zo dňa 29.5.2007. V citovanom stavebnom povolení sú uvedené stavby L. XX
kanalizačný zberač E., ktorého súčasťou je preložka vodovodu H. v dĺžke 9 metrov, H. E. H. v dĺžke 10
metrovaH.vdĺžke13,5metra,ožiadnejpreložkevodovoduH.neexituježiadnyzáznam.Vdokumentácií
sa nenachádzajú žiadne listiny, v ktorých by sa riešila preložka časti vodovodnej prípojky žalobcu. Je

potrebné ďalej poukázať aj na to, že v žiadosti o zmenu stavby pred dokončením číslo 2008/139 z
roku 2008, teda už po uskutočnení preložky vodovodného potrubia, žalovaný neuviedol zmenu týkajúcu
sa preložky vodovodu H.. Ďalej bolo zistené, že predmetnú preložku DN110 žalovaný neuviedol ani v
žiadosti zo dňa 23.3.2009, v ktorej uvádzal odchýlky od projektu. Je preukázané, že preložka vodovodu
H.,ktorejvlastníkomježalobca,nebolapredmetomkolaudačnéhokonania.Taktiežjepotrebnépoukázať

na tú skutočnosť, že v rozhodnutí o povolení užívania stavby zo dňa 24.8.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.10.2009 sa preložka vodovodu žalobcu H. nenachádza. V rozhodnutí o užívaní
stavbyzodňa24.8.2009sapovolenietýkastavebnýchobjektovatokonkrétneSO01kanalizačnýzberač
E.-X, L. X kanalizačný zberač E., L. X odľahčovacia stoka I., predlženie kanalizačného zberača AV,
uvedené ako SO 05 a ďalej boli povolené zmeny stavby tak ako boli uvedené vyššie a dĺžky jednotlivých

kanalizačných potrubí a počet prípojok v rozsahu ako je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia.

Súd má za to, že doposiaľ preložka uvedeného vodovodného potrubia nebola povolená.

Podľa ustanovenia § 81 ods. 4 Stavebného zákona v zmysle, ktorého sa s kolaudačným rozhodnutím

môže spojiť konanie o zmene stavby ( §68) pokiaľ a skutočné realizovanie stavby podstatne neodchyľuje
od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene
stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena

mohla dotýkať.

Z uvedeného je evidentné, že stavba, prekládka vodovodného potrubia bola súčasťou stavby, avšak na
kolaudačné konanie a teda aj konanie o zmene stavby prizvaný vlastník preložky, teda žalobca nebol.Podľa ustanovenia § 59 zákona čís. 50/1976 účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,

Táto podmienka zo strany žalovaného v 1. rade splnená nebola.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na
žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

Z rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia čís. XXXX/XXXXX zo dňa 24.8.2009 nebola
povolená zmena stavby týkajúca sa preložky vodovodného potrubia.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na
samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ
tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie
stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepredložil súdu kolaudačné rozhodnutie, ktorým by
bola stavba preložka vodovodného potrubia povolená, súd má za to, že táto preložka vodovodného

potrubia nie je skolaudovaná a teda nebola ani odovzdaná žalobcovi do užívania.

Čo sa týka žalovaného v 2. rade súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a to z toho dôvodu, že
nie je pasívne legitimovaný, nakoľko ten vykonával iba práce v prospech žalovaného v 1. rade.

Z vyššie uvedených dôvod súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalobkyne doručil dňa 30.6.2015 vyčíslenie trov právneho zastúpenia, v ktorom si
účtoval 1x právny úkon za prevzatie veci vo výške 45,51 Eur + 5,91 Eur, podanie žaloby 45,51 Eur
+ 5,91 Eur paušál ako aj právny úkon za účasť na pojednávaní dňa 6.2.2009 vo výške 53,49 Eur
a paušál 6,95 Eur, tieto úkony a paušál boli účtované bez DPH, ďalej si právny zástupca uplatňoval

náhradu trov konania za pojednávanie dňa 25.6.2012 vo výške 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
za účasť na pojednávaní dňa 10.9.2012 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, za účasť na pojednávaní
dňa 9.6.2014, ktoré bolo odročené si účtoval 1 základu vo výške 15,46 Eur a paušál 8,04 Eur ako aj
právny úkon za vyjadrenie zo dňa 20.5.2015 vo výške 64,53 Eur a režijný paušál 8,39 Eur. Súd taktiež
priznal žalobkyni náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 Eur, teda spolu súd zaviazal

neúspešného žalovaného v 1. rade na úhradu sumy 587,92 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
R.. Y. U..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebdôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.