Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208661
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216208661.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobkyne: H. Q., A..

XX.XX.XXXX, W. A. Q. XXXX/XX, T. X., právne zast.: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6,
Bratislava, proti žalovanému: OT kredit Slovakia, a.s., IČO: 36 660 850, so sídlom Mostová 2, Bratislava,
právne zast.: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv o
pôžičkách a notárskych zápisníc, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2016, ktorú doplnila podaním zo dňa 20.12.2016,
domáhala určenia absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičkách zo dňa 14.11.2006 na sumu 200.000,-
Sk a 16.04.2007 na sumu 350.000,- Sk a notárskych zápisníc zo dňa 14.11.2006 a 16.04.2007 s
vyhlásením povinných o uznaní záväzku a o ich súhlase s exekúciou na ich majetok, ktoré boli uzavreté
a podpísané medzi žalobkyňou, jej už nebohým manželom a žalovaným ako veriteľom, ktorý poskytol
dlžníkom pôžičku v sume 200.000,- Sk a 350.000,- Sk. Žalobkyňa považovala predmetné zmluvy o

pôžičke za neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 a 2, § 3, § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa
priečia dobrým mravom, boli v nich dohodnuté neprimerane vysoké úroky v jednom prípade 49 % a v
druhom prípade 50 %, žalovaný ako veriteľ využil ľahkomyseľnosť dlžníkov, ktorí absolútne neovládali
slovenskýjazyk,atedaaninemohlipoznaťobsahzmlúv,ktoréimboližalovanýmpredkladanénapodpis,
pričomvzmluváchabsentovalodojednanietýkajúcesazaistenéhovydaniatzv.hyperochy.Podľanázoru
žalobkyne je potrebné k predmetným zmluvám aplikovať tiež § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vo
veci ochrany jej práv ako spotrebiteľky. Uzavretie zmlúv o pôžičkách bolo hlavným záväzkom vo vzťahu

k ďalšiemu postupu zo strany žalovaného, ktorými bola žalobkyňa s manželom - spoludlžníkom zbavená
celého svojho majetku a jediného obydlia. Naliehavý právny záujem podľa § 80 O.s.p. žalobkyňa
osvedčovala s poukazom na to, že tento existuje na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať dopad
na zmluvný vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, čo priamo zodpovedá požiadavke, aby súd z úradnej
povinnosti preskúmal všetky podmienky spotrebiteľskej zmluvy a ich súlad so zákonom.

2. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 02.10.2017 spresnila a doplnila svoju žalobu tým, že medzi

žalobkyňou, jej dnes už nebohým manželom C. Q. a žalobcom bola dňa 16.11.2006 uzavretá zmluva o
pôžičke na sumu 200.000,- Sk za nápadne nevýhodných podmienok a využijúc ich tieseň, v dôsledku
čoho treba na túto spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Taktiež táto
zmluva obsahovala ročný zmluvný úrok 50 %, čo je neprimeraná a nezákonná podmienka a prieči sadobrým mravom. Dňa 16.11.2006 bola medzi uvedenými osobami podpísaná aj notárska zápisnica s
vyhlásením žalobkyne a jej manžela ako povinných osôb o uznaní záväzku a ich súhlase s exekúciou
na ich majetok. Žalovaný z vlastnej iniciatívy navrhol žalobkyni a jej manželovi zaplatiť ich záväzok voči

žalovanému novou pôžičkou od žalovaného, a to opakovane s neprimerane krátkou dobou splatnosti,
pričom žalovaný vedel, že také plnenie vrátane neprimerane vysokých úrokov nebude možné a svoju
pohľadávku si potom môže uspokojiť predajom rodinného domu žalobkyne a jej manžela. Takto
bola medzi uvedenými osobami uzavretá druhá zmluva o pôžičke a príslušná notárka zápisnica dňa
16.04.2007, čím boli žalobkyňa a jej manžel dotlačení do stavu tiesne, keď žalobkyňa a jej manžel nie na

základe vlastnej slobodnej vôle a slobodného rozhodnutia podpisovali v nimi neovládanom slovenskom
jazyku listiny, ktorých obsah nepoznali a ktoré im boli predložené s odkazom na údajnú časovú tieseň na
podpis. Po takýmto spôsobom uskutočnenom úkone im bolo následne stroho oznámené, že žalovaný
predá nehnuteľnosti, ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve prostredníctvom jemu blízkej
realitnej kancelárie za trhovú cenu tak, že rozdiel v cene po odpočítaní svojej pohľadávky im odovzdá
priamo k rukám žalovaný, čo sa však nestalo, pričom nová vlastníčka nehnuteľnosti prehlásila, že

žalovanému riadne vyplatila kúpnu cenu, a teda je otázne, prečo sa žalovaný domáhal voči žalobkyni
zaplatenia tých istých finančných čiastok v dvoch samostatných exekučných konaniach. Privodením
stavu neschopnosti splnenia si povinnosti žalobkyne a jej zomrelého manžela v plnej výške riadne a
načasapospeňaženímajetkumalobyťzaistenéminimálnevydanietzv.hyperochy,čosatakistonestalo.
Medzi účastníkmi tu nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia prevodu

práva vyplývajúceho z notárskych zápisníc, resp. že akým spôsobom sa má vykonať speňaženie
zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu, pretože pre
absenciu takéhoto dojednania žalovaný k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpil. Žalobkyňa
výslovne zdôraznila, že sa domáha vyslovenia neplatnosti obidvoch predmetných zmlúv na základe ich
posúdenia ako spotrebiteľských zmlúv o pôžičkách a následných notárskych zápisníc s poukazom na

výšku dohodnutého úroku 49 % a 50 %, ktorý nebol v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto
je takýto právny úkon neplatný, a to aj s ohľadom na to, že pôžičky boli poskytnuté pri zneužití tiesne a
ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie. U žalobkyne s manželom, keď si v núdzi požičali za takýchto
neprimeraných a dobrým mravom sa priečiacich podmienok peniaze, vyústila ich situácia enormného
navýšeniadlhudostratyrodinnéhodomuspozemkom,čoboloichjedinéobydlie.Nazákladeuvedených

skutočností žalobkyňa osvedčovala svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných
zmlúv o pôžičke a následných notárskych zápisníc tým, že obidve zmluvy o pôžičke sú spotrebiteľskými
zmluvami, teda žalobkyňa je v pozícii a procesnom postavení spotrebiteľky ako fyzická osoba, navyše
chránená osoba - dôchodkyňa.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril podaniami zo dňa 10.10.2016 a 22.02.2017 a mal za to, že žalobkyňa
nemá na určení neplatnosti zmlúv o pôžičke a notárskych zápisníc naliehavý právny záujem, keďže
požadovaným určením nemôže dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia a odstránenie neistoty
pre ňu rozhodujúceho vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, pretože napadnuté zmluvy o pôžičke nie
sú zabezpečené vlastníckym právom, a teda zabezpečovacím prevodom, prípadne záložným právom k

nehnuteľnostiam uvádzaným v žalobe, pričom notárske zápisnice riešili iba uznanie záväzku zo strany
žalobkyne a jej nebohého manžela a súhlas s vykonateľnosťou. Žalovaný tiež poukázal na to, že
žalobkyňa sa domáha neplatnosti zmlúv o pôžičke po 10 rokoch, pričom ich platnosť nenapadla ani v
exekučných konaniach, z ktorých jedno (sp. zn. EX 2977/12) už bolo riadne ukončené a druhé (sp. zn.
EX 2978/12) je síce aktívne, ale len formálne bez reálneho vymoženia pohľadávky. Žalovaný zároveň

vzniesol námietku premlčania k žalobnému návrhu žalobkyne.

4. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 14.12.2017 poukázal na to, že prerokovať neplatnosť právneho
úkonu musí súd so všetkými účastníkmi právneho úkonu, a teda súd má v tomto prípade posúdiť povinnú
aktívnu legitimáciu dedičov manžela žalobkyne. Tiež tvrdil, že judikatúra umožňuje žalovať len o právo v

notárskych zápisniciach osvedčené, pričom však nie je možné vyhlásiť samotné notárske zápisnice za
neplatné, nakoľko sú to verejné listiny, a teda nejde o právne úkony v pravom zmysle slova. Žalovaný
zároveň absolútne odmietol akékoľvek konanie, ktorým by poškodil dlžníkov. Toto podanie žalovaného
nebolo žalobkyni preposlané z dôvodu nedostatku času do pojednávania, z ktorého sa právny zástupca
žalobkyne nijakým spôsobom neospravedlnil, pričom ho súd na tomto pojednávaní oboznámil jeho

prečítaním, a to s umožnením žalobkyni vyjadriť sa k nemu priamo na pojednávaní.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C.s.p.), ktoré vykonal v
neprítomnosti strán sporu a ich riadne a včas predvolaných právnych zástupcov (§ 180 C.s.p.) s tým,že právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s rozhodnutím veci bez
účasti žalovaného, pričom právny zástupca žalobkyne sa nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia,
nepožiadal o odročenie pojednávania a dôvod jeho neprítomnosti nebol súdu známy. Súd vo veci

vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
s podstatným obsahom spisu (žaloba, jej prílohy: uznesenie OS DS č.k. 12C/1/2008 - 39, žiadosť
účastníka konania o ustanovenie tlmočníka, zmluva o pôžičke peňazí a notárska zápisnica zo dňa
14.11.2006 a 16.04.2007, výpis z LV XXX O..Ú.. T. X., kúpna zmluva zo dňa 21.09.2006, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 10.10.2016, prílohy: návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 19.03.2012, návrh na

zastavenie exekúcie zo dňa 15.01.2014, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 19.03.2012, podanie
žalobcuzodňa20.12.2016,podaniežalovanéhozodňa22.02.2017,podaniežalobcuzodňa15.05.2017
čl. 93-143, doplnenie procesného útoku žalobcu zo dňa 03.10.2017, podanie žalovaného zo dňa
14.12.2017) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Medzi žalobkyňou, jej dnes už nebohým
manželom C. Q. ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom boli dňa 14.11.2006 a 16.04.2007 uzavreté dve
zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých veriteľ poskytol žalobkyni

a jej manželovi spolu 550.000,- Sk ako istinu s navýšením o príslušenstvo, ktoré považuje žalobkyňa
za neprimeranú podmienku zmlúv priečiacu sa dobrým mravom, ktorá má priamo spôsobiť absolútnu
neplatnosť napadnutých zmlúv. V tie isté dni ako boli podpísané zmluvy o pôžičke, boli spísané aj
notárske zápisnice s vyhlásením žalobkyne a jej už nebohého manžela ako povinných osôb o uznaní
záväzku z predmetných zmlúv o pôžičke a o ich súhlase s exekúciou na ich majetok ako exekučné tituly v

prípadenesplateniadlhuriadneanačas.Podľaobsahužalobybolouzavretiezmlúvopôžičkáchhlavným
záväzkom vo vzťahu k ďalšiemu postupu zo strany žalovaného, ktorými mali byť žalobkyňa a jej manžel
zbavení celého svojho majetku, a to privodením stavu neschopnosti splnenia si záväzkov žalobkyne a
jej manžela z uzavretých zmlúv o pôžičke a následným predajom ich rodinného domu za okolností bližšie
popísaných vo vyššie uvedených podaniach žalobkyne. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala

určenia neplatnosti obidvoch zmlúv o pôžičke (ako aj následne uzavretých notárskych zápisníc), nakoľko
odporujú dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, takisto vykazujú znaky absolútnej
neplatnosti podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodov bližšie popísaných v odsekoch
1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku a zároveň je potrebné vo vzťahu k nim aplikovať aj ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka vo veci ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľky. Na základe uvedených

skutočností žalobkyňa osvedčovala svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných
zmlúv o pôžičke a následných notárskych zápisníc tým, že obidve zmluvy o pôžičke sú spotrebiteľskými
zmluvami, teda žalobkyňa je v pozícii a procesnom postavení spotrebiteľky ako fyzická osoba, navyše
chránená osoba - dôchodkyňa.

Podľa ust. § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase podania žaloby
(ďalej len „O.s.p.“), účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo
tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 91 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich

sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

6. Určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c) OSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
je (nie je)právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí existovať v
čase rozhodovania súdu (uznesenie NS SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
7. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom

na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu na podanie
takejto žaloby a zároveň na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.

8. Podľa rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 122/2002 (analogicky) v
občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli

(prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach
účastníci zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci.

9. Predmetom tohto súdneho konania je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). Jedná
sa o klasickú určovaciu žalobu, ktorá v čase jej podania bola upravená v citovanom ustanovení § 80

písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha,
aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo alebo že tu právny vzťah alebo
právonieje.Predpokladomúspešnostiurčovacejžalobyje,že1/účastnícimajúvecnúlegitimáciua2/na
požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť

aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa požadovaný právny vzťah (právo)
týka priamo jeho právnej sféry. Nedostatok vecnej legitimácie ako aj nedostatok naliehavého právneho
záujmu je dôvodom pre zamietnutie určovacej žaloby.

10. V sporovom konaní je účastníkom konania ten kto podal žalobu/návrh na začatie konania na súde,

t.j. žalobca/navrhovateľ a ten, koho žalobca/navrhovateľ označil v žalobe za žalovaného/odporcu.
Pokiaľ žalobca nesprávne určí okruh účastníkov, súd nemal v zmysle ust. § 5 O.s.p. taktiež nemá ani v
zmysle § 160 a § 292 C.s.p. povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť, pretože nejde o poučenie o
procesných právach a povinnostiach, ale by išlo o poučenie hmotnoprávne - poučenie žalobcu o tom,
kohobypodľahmotnéhoprávamalžalovať(resp.ktovšetkobymalžalovaťžalovaného),čonepochybne

presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa ust. § 5 O.s.p., resp. § 160 a § 292 C.s.p. a je v rozpore
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Je pritom bezvýznamné, že podľa hmotného práva by právo
malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému - v tomto prípade ide totiž
už o otázku tzv. vecnej legitimácie (aktívnej ak sa týka žalobcu a pasívnej ak sa týka žalovaného), ktorá
je predmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby (viď ZSP 39/1999,

R 37/2003, PR 5/1993, R 38/1994 a pod.).

11. V právnej teórii i súdnej praxi sa vo všeobecnosti rozlišuje spoločenstvo účastníkov (strán sporu)
dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo
nerozlučné; účastníctvo pre konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla

vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania (strany sporu) musia
podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť zmluvy musia
byť účastníkmi súdneho konania (stranami sporu) všetci účastníci právneho úkonu, resp. ich právni
nástupcovia (dedičia), pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotnéhopráva a teda majú vecnú (v tomto prípade) aktívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo v konaní ide
vtedy, kde účinok rozsudku by sa vzťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného
práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých

spoločníkov jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa
povahy veci, alebo podľa zákona.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy,
musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich

z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej
legitimácie (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 122/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp.zn. 1 Cdo 11/2003).

13. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci a zohľadnení skutočností
známych súdu z jeho úradnej činnosti podľa § 186 ods. 1 C.s.p. (výsledky dedičského konania sp.

zn. 4D/133/2010) súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a to
prvotne z dôvodu neúplného určenia okruhu aktívne legitimovaných účastníkov konania (strán sporu)
na strane žalobcu. Žalobcom v predmetnej veci bol iba jeden z dvoch spoludlžníkov zo zmlúv o pôžičke
uzavretých dňa 14.11.2006 a 16.04.2007 (č.l. 11-14 spisu) medzi žalovaným ako veriteľom na jednej
strane a žalobkyňou H. Q. a jej už nebohým manželom C. Q. ako (spolu)dlžníkmi na druhej strane, a to

aj napriek zisťovaniu súdu v tom smere, či žalobkyňa nemá ďalšie procesné návrhy, pričom žalobkyňa
bola v konaní riadne zastúpená ňou zvoleným právnym zástupcom a prostredníctvom tohto zástupcu
jej bol poskytnutý dostatok času a aj priestoru na uplatnenie, resp. doplnenie procesných návrhov, resp.
prostriedkov procesného útoku (viď zápisnice z pojednávania zo dňa 20.09.2017 a 15.12.2017). Keďže
iných procesných návrhov nebolo, žalobkyňa bola v konaní riadne zastúpená advokátom znalým práva

a tiež vzhľadom na rozsah poučovanej povinnosti súdu len o procesných právach a povinnostiach strán
sporu (§ 5 O.s.p. a § 160 a § 292 C.s.p.) nebolo možné žalobe vyhovieť a súd musel pristúpiť k jej
zamietnutiu z dôvodu nedostatočne a neúplne určeného okruhu účastníkov konania (strán sporu),
čo súd skúmal prvotne pri predmetnej určovacej žalobe. V danom prípade boli totiž v žalobe vynechaní
právni nástupcovia - dedičia druhého spoludlžníka (C. Q., N.. XX.XX.XXXX) zo zmlúv o pôžičke -

manžela žalobkyne, resp. osoba, ktorá by popri žalobkyni prichádzala do úvahy ako zákonná dedička
v zmysle dedičského konania sp. zn. 4D/133/2010 (keď by po právoplatnom zastavení predmetného
dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa uznesením zo dňa 10.05.2011 sp. zn. 4D/133/2010
došlo k prípadnému ďalšiemu konaniu o novoobjavenom majetku poručiteľa, ktorý by mohol vyplývať
napr. aj z neplatných, v tejto veci prejednávaných zmlúv o pôžičke /napr. pohľadávka poručiteľa v tejto

súvislosti/, pričom však zmluvy o pôžičke by neboli vyhlásené za neplatné v konaní vedenom
aj s domnelými dedičmi poručiteľa). Podľa názoru súdu prípadné rozhodnutie súdu o určení neplatnosti
predmetných zmlúv o pôžičke by sa preto malo dotýkať aj domnelých dedičov druhého spoludlžníka zo
zmlúv o pôžičke, ktorí boli v žalobe vynechaní, čo je s poukazom na vyššie citovanú judikatúru a právnu
teóriu dôvodom na zamietnutie žaloby; tu treba opätovne pripomenúť, že nesprávne určenie okruhu

účastníkov konania (strán sporu) v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže
o tomto nedostatku navrhovateľa (žalobcu) ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť a
poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ak teda má mať
rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy (v tomto
prípade aj právnym nástupcom - domnelým dedičom zomrelého spoludlžníka), musia byť účastníkmi

súdneho konania (stranami sporu) o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú
nositeľmivecnejlegitimácie;niejeprípustné,abynazákladežaloby,aposúdnomkonaníibasniektorými
účastníkmi zmluvy, boli rozhodnutím (ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli
ovplyvniť) viazaní aj iní účastníci zmluvy, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený
určovať okruh účastníkov sporu. Súd zároveň v prejednávanej veci, s poukazom na základné procesno-

právne princípy a ustálenú judikatúru NS SR, dospel k záveru, že požadované určenie neplatnosti
záložnej zmluvy nie je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práv
žalobkyne. Takýmto výrokom by totiž nedosiahla účel žaloby, a teda účinnosť neplatnosti právneho
úkonu voči všetkým jeho účastníkom (resp. právnym nástupcom). V tomto prípade potom neexistuje
ani naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 na takom

určení neplatnosti zmluvy rozhodnutím súdu, ktorého dôsledkom by bola záväznosť rozsudku len voči
jednému účastníkovi zmluvného vzťahu. Súd preto návrh na určenie neplatnosti vo vzťahu k zmluvám o
pôžičke zamietol, pričom sa meritórne nezaoberal skutkovými okolnosťami a náležitosťami uzatvárania
predmetných zmlúv o pôžičke, popísanými vo vyššie uvedených podaniach žalobkyne.14. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti žalobcom označených notárskych zápisníc zo dňa 14.11.2006
a 16.04.2007 zn. N 319/2006 a N 117/2007 s vyhlásením dlžníkov ako osôb povinných o uznaní

dlhu a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, súd tu uvádza, že podstatou činnosti
notára pri vydávaní osvedčení formou notárskych zápisníc je len zaznamenať dej, ktorý sa pred
ním odohráva a do ktorého notár nezasahuje, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah
nastávanej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom alebo sa neprieči
zákonu. Notársky poriadok a ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožnili dotknutej

osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného, resp. zápisnice spásanej notárom. V hmotnom
práve sa nachádzajú len ustanovenia zákona upravujúce platnosť právneho úkonu. Účastník sa
preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny, ale
v sporovom konaní sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v
notárskej zápisnici /rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo 24/2008/. Otázku naplnenia formálnych a
materiálnych predpokladov vykonateľnosti predmetných notárskych zápisníc pritom môže preskúmať

a posúdiť výlučne exekučný súd. Dotknutý účastník sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho
úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici, pričom v tom prípade by tu primerane platili závery uvedené v
predchádzajúcom odseku odôvodnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pre nedostatok
naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti predmetných notárskych zápisníc
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol

predmetný návrh aj vo vzťahu k notárskym zápisniciam, pričom sa nezaoberal skutkovými okolnosťami
a náležitosťami uzatvárania právnych úkonov obsiahnutých v notárskych zápisniciach.

15. Za daného stavu súd takúto žalobu nepreskúmaval po vecnej stránke, nezaoberal sa meritom
veci a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam predneseným stranami sporu

v ich podaniach. Súd na pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepripustil, od vykonania
inýchdôkazovupustilaprípadnénávrhynavykonanieinýchdôkazovzamietolakonadbytočné,keďžeza
daného procesného stavu by bol akýkoľvek návrh na doplnenie dokazovania v merite veci nadbytočný,
konanie by sa nehospodárne predĺžilo a za nezmenenej procesnej situácie pokiaľ sa týka okruhu
účastníkov konania by bola žaloba beztak odsúdená na neúspech.

16. Vzhľadom k tomu, že podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, tunajší súd sa s
ďalšou argumentáciou žalobcov, ktorá je vzhľadom na argumentáciu súdu irelevantná, nezaoberal.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, keďže žalovaný bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý
úspech žalovaného predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.