Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107216507
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7107216507.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v spore žalobcu: TJ Športvýroba Košice s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 104, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, proti žalovaným: 1. Východoslovenská vodárenská
spoločnosť a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: XX XXX XXX, 2. Svit s.r.o. Košice, so

sídlom v Košiciach, Šebastovská 4, IČO: XX XXX XXX, v konaní o vydanie veci a uvedenie veci do
pôvodného stavu, o odvolaní žalovaného v 1.rade voči rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
29.6.2015 č.k. 20C 142/2007-178 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia uložil žalovanému v 1.rade povinnosť uviesť odstránenú časť prípojky pitnej vody žalobcu
v dĺžke 195,5 m z PVC potrubia o priemere 110/4,3 mm prechádzajúcu od sociálnej budovy súpisného
čísla XXXX po vodomernú šachtu cez parcelné číslo XXXX a parcelu číslo XXXX U. katastrálnom území
Severné mesto, obec Košice - Sever do stavu, ktorý bude prebiehať popri hrane kanálovej šachty vo

vzdialenosti, ktorú umožňuje príslušná technická norma a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti späťvzatia z a s t a v i l. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t o l. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 587,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa domáhal žalobca po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa

29.6.2015 voči žalovanému uloženia povinnosti uviesť odstránenú časť prípojky pitnej vody žalobcu v
dĺžke 195,5 m z PVC potrubia o priemere 110/4,3 mm prechádzajúcu od sociálnej budovy súpisného
čísla XXXX po vodomernú šachtu cez parcelné číslo XXXX E. parcelu číslo XXXX U. katastrálnom
území L. Y., obec Košice - Sever do stavu, ktorý bude prebiehať popri hrane kanálovej šachty vo
vzdialenosti, ktorú umožňuje príslušná technická norma. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vlastní
a užíva vodohospodárske objekty, ktorými sa zabezpečuje prívod pitnej vody do sociálnej budovy

pre potreby tenisového areálu na základe kolaudačného rozhodnutia bývalého Obvodného úradu,
životného prostredia Košice I pod číslom ŠVŠ-3129/95/B zo dňa 28.11.1995. Uvedené skolaudované
vodohospodárske stavby sú situované i na pozemkoch mimo tenisového areálu na parcele registra „.
Č.. XXX E. Č.. XXXX v kat. území L. Y., I. V. - L.. Dňa 29.5.2007 žalobca zistil, že žalovaný v 1.rade ako
investor realizujúc stavbu kanalizácia T. G.. - V. prostredníctvom žalovaného v 2.rade ako zhotoviteľa na
parceláchč.XXXXE.Č..XXXXvyhĺbildozemevýkoporozmerochcca10mx20mx5mvmieste,ktorým

prechádza jeho skolaudovaná prípojka pitnej vody a túto vo vzdialenosti 45 m od vodovodnej šachty
vlastnícky mu patriacej v dĺžke 19,5 m odstránil a odcudzil. Súčasne neodborným spôsobom zrealizovalpreložku časti vodovodnej prípojky žalobcu po obvode vykonaného výkopu v rozpore so slovenskými
technickými normami a právnou úpravou na úseku stavebného práva. K odstráneniu časti vodovodnej
prípojky žalobcu a k vykopaniu preložky došlo nezákonným spôsobom, keď stavebné povolenie vydané

žalovanému v 1.rade č. 2004/00154 zo dňa 12.3.2004 s preložkou vodovodnej prípojky nepočítalo a z
uvedeného dôvodu ani nebolo možné do tejto vodovodnej prípojky zasiahnuť. Na uvedené skutočnosti
boli žalovaní v 1. a 2.rade pred 29.5.2007 viackrát upozornení, avšak napriek tomu stavebné práce
týkajúce sa časti vodovodnej prípojky žalobcu uskutočnili.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalovaný v 1.rade uskutočnil
ostrý prepoj vodovodného potrubia dňa 29.5.2007 bez súhlasu a prítomnosti žalobcu, ako vlastníka
uvedeného vodovodného potrubia. V súčasnosti stavba je ukončená a nedá sa na nej nič meniť. Súd
prvej inštancie po vypočutí svedka K.. K. H. a výpovedí účastníkov konania uzavrel, že žalovaný v 1.rade
musel vedieť o existujúcom vodovodnom potrubí, napriek tomu nesplnil svoju zákonnú povinnosť túto
skutočnosť prejednať s vlastníkom a prekládku potrubia uskutočnil bez súhlasu žalobcu. Po vykonaní

miestnej obhliadky a oboznámení sa s videozáznamom, ktorý zhotovil žalobca dňa 23.5.2007 a dňa
29.5.2007 súd prvej inštancie uzavrel, že už dňa 23.5.2007 bola vykonaná výkopová ryha. Zo záberov
obsiahnutých na predmetnom videozázname je jednoznačne evidentné, že neboli dodržané slovenské
technické normy, pokiaľ ide o samotný výkop a uloženie vodovodného potrubia. Podľa priložených príloh
montážnej schémy vodovodnej prípojky sú minimálne rozmery hĺbky 1m a šírky 1m. Zo záberov na

videozázname je možno zistiť, že v niektorých miestach hĺbka 1m nebola v žiadnom prípade dodržaná.
Výkopové práce sú kľukaté, obchádzajú stromy a korene. Takto uloženým potrubím boli porušené
technické normy. Z osobnej obhliadky na mieste samom súd prvej inštancie zistil, že nedostatočná hĺbka
výkopovej ryhy sa riešila tým, že na výkopovú ryhu sa navŕšila časť zeminy, ktorá v tomto parku sa javí
minimálne ako neestetická. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa

12.2.2015, že preložená časť vodovodnej prípojky je uložená v sklone 0,934 % a v hĺbke minimálne
1,25 m pod upraveným terénom. Z vykonaného dokazovania totiž uzavrel, že hĺbka výkopu nedosahuje
ani 1m a taktiež terén nie je upravený. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že predmetná vodovodná
prípojky nebola predmetom stavebného konania z roku 2004, čo konštatoval aj stavebný úrad, Krajský
úrad životného prostredia v zázname zo dňa 29.5.2007. V stavebnom povolení sú uvedené stavby L.

XX kanalizačný zberač AXX, ktorého súčasťou je preložka vodovodu DN 500 v dĺžke 9 m, DN 300 a
DN 200 v dĺžke 10 m a DN 80 v dĺžke 13,5 m, avšak o žiadnej preložke vodovodu DN 110 neexistuje
záznam.Vdokumentáciisanenachádzajúžiadnelistiny,vktorýchbysariešilapreložkačastivodovodnej
prípojky žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v žiadosti o zmenu stavby pred dokončením
č. 2800/139 z roku 2008, teda už po uskutočnení preložky vodovodného potrubia, žalovaný neuviedol

zmenu týkajúcu sa tejto preložky DN 110. Ďalej zistil, že preložku žalovaný neuviedol ani v žiadosti zo
dňa 23.3.2009, v ktorej uvádzal odchýlky od projektu. Mal za preukázané, že preložka vodovodu DN
110, ktorej vlastníkom je žalobca, nebola predmetom kolaudačného konania. V rozhodnutí o povolení
užívania stavby zo dňa 24.8.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.10.2009 sa preložka vodovodu
žalobcu DN 110 tiež nenachádza. V rozhodnutí o užívaní stavby zo dňa 24.8.2009 sa povolenie týka

stavebných objektov, konkrétne SO 01 kanalizačný zberáč, AXX-1, SO kanalizačný zberač, AXX, SO4
odľahčovaciastoka,OAXX,preloženiekanalizačnéhozberačaAVuvedenéakoSO05atiežsúpovolené
zmeny stavby tak, ako sú uvedené vyššie, dĺžky jednotlivých kanalizačných potrubí a počet prípojok v
rozsahu, ako je uvedené v bode 1/ rozhodnutia. Preložka predmetného vodovodného potrubia však
nebola povolená.

4. S poukazom na § 59, § 68 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 2, § 81 ods. 4 a § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976
Zb. stavebného zákona žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1.rade vyhovel keď konštatoval, že stavba-
prekládka vodovodného potrubia bola súčasťou stavby, avšak na kolaudačné konanie a ani na konanie
o zmene stavby nebol prizvaný vlastník preložky (žalobca). Nebola povolená ani zmena stavby, týkajúca

sa predmetnej preložky vodovodného potrubia, keďže žalovaný v 1. rade nepredložil súdu kolaudačné
rozhodnutie, ktorým by bola táto stavba povolená, pričom stavba nebola ani odovzdaná žalobcovi do
užívania. Z týchto dôvodov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobe vyhovel.

5. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade žalobu zamietol z dôvodu, že tento nie je pasívne legitimovaný,

nakoľko vykonával (len) práce v prospech žalovaného v 1. rade.6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradutrovkonaniaspočívajúcichvtrováchzazaplatenýsúdnypoplatokvovýške99,58euravtrovách
právneho zastúpenia, spolu vo výške 587,92 eur.

7. Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku vo vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a
odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a konanie zastavil. Uplatnil náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania pripomenul, že od začiatku súdneho

konania poukazoval na tú skutočnosť, že momentálne nie je možné vydať starú prípojku, ako aj uviesť
prípojku do pôvodného stavu, keďže v danom mieste stojí iná stavba, riadne skolaudovaná a ktorá slúži
obyvateľstvu. V čase podania žaloby nedochádzalo k zásahom do vlastníckeho práva žalobcu aj napriek
tomu, že žalobca na svojich tvrdeniach o dôvodnosti žaloby trval. Je pravdou, že 29.5.2007 došlo k
preložke vodovodnej prípojky žalobcu pre tenisový areál Anička. Ako vyplýva z dôkazov predložených
žalovaným dňa 12.3.2004 bolo zistené, že povolená projektová trasa kanalizačného zberača SO03AXX

sa križuje s vodovodnou prípojkou žalobcu. To, že vodovodná prípojka žalobcu bránila v ďalších prácach
sa žalovaný dozvedel až pri výkope. Bez predkládky vodovodnej prípojky žalobcu by nebolo možné
pokračovať v stavbe, nakoľko potrubie vodovodnej prípojky prechádzalo cez budúcu štartovaciu jamu
pre štítovanie. Za účelom zrealizovania prekládky žalovaný navrhol žalobcovi niekoľko stretnutí, avšak
bezúspešne. Vzhľadom na termín ukončenia stavby, kde by pri nedodržaní termínu hrozili obrovské

finančné pokuty z EÚ, žalovaný bol nútený pristúpiť k preložke vodovodnej prípojky žalobcu. Z dôkazov,
predovšetkým z vyjadrení a záznamov KÚ ZP Košice, ako aj zo svedeckých výpovedí vyplýva, že
žalovaný postupoval v zmysle usmernení a pokynov KÚ ZP Košice. Pritom poukázal na závery KÚ ZP
Košice zo dňa 29.5.2007 a záznam spísaný na KÚ ZP Košice z miestneho šetrenia zo dňa 31.5.2007,
kde bolo konštatované, že je potrebné doriešiť prekládku prípojky po stránke projekčnej v súlade s

požiadavkami stavebného úradu. Poukázal na to, že z oznámenia KÚ ZP Košice zo dňa 20.6.2007
vyplýva,žepripreložkevodovodnejprípojkyžalobcunedošlokspôsobeniužiadnejškody,právenaopak,
zvýšila sa jej hodnota a zároveň nad jej trasu bol umiestnený signalizačný kábel, ktorý tam v minulosti
nebolaktorýumožnívytýčenievteréne.Krajskýúradtiežnemalžiadnenámietkyprotiuvedenejpreložke
a žalobcu odkázal na súd len v prípade, že mu bola spôsobená škoda. Zároveň konštatoval, že po

preložení vodovodnej prípojky je stav v súlade s vydaným stavebným povolením. Zrealizovaná preložka
vodovodnej prípojky pre tenisový areál slúži svojmu účelu bez akýchkoľvek vád. Táto bola realizovaná
v súlade s vypracovanou projektovou dokumentáciou č. A.. XXXXXXX z mája 2007 oprávneným
projektantom K.. T..Š.I. v súlade s príslušnými STN. Vodovodná prípojka je umiestnená na tom istom
pozemku toho istého vlastníka. Nebolo preukázané, že by vodovodná prípojka bola v nevyhovujúcom

stave, že by nevyhovovala technickým normám. Preložka vodovodnej prípojky sa navyše považuje
za drobnú stavbu, na realizáciu ktorej nie je potrebné vydanie stavebného povolenia, ani kolaudácia
stavby. Keďže uvedená preložka bola realizovaná v rámci stavby „výstavba kanalizácia Podhradová -
ul. Kostolianska“, aj keby nebola súčasťou stavebného povolenia z dôvodov už uvedených v podaniach,
stavebný úrad mal o nej vedomosť a realizovala sa v zmysle jeho pokynov, pričom stavba, súčasťou

ktorej bola vykonaná aj preložka prípojky, bola skolaudovaná. Žalovaný má za to, že nedošlo k porušeniu
stavebného zákona. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o preložke potrubia nespadá do právomoci
súdu (rozsudok NS SR z 31.5.2007 sp.zn. 1Cdo 190/2004), ktorá skutočnosť bola súdu prvej inštancie
známa, avšak v odôvodnení rozsudku sa s ňou nevyporiadal. Žalovaný namietol aj výrok rozsudku, ktorý
je nejasný, nepresný a z právneho hľadiska neopodstatnený. Z výroku rozsudku nie je zrejmé, ktorá časť

prípojky, či celá 195,5 m alebo iba jej časť má byť preložená. Nastáva otázka, či v prípade preloženia
prípojky,resp.pokiaľbybolataktoprípojkapreloženávzmyslevýrokurozsudku, bysatakstalo vsúlade
so zákonom. K prekládke by totiž došlo bez projektovej dokumentácie a hrozilo by ďalšie súdne konanie
zo strany žalobcu. Takéto znenie výroku, ako aj lehota na uskutočnenie prekládky, nie je vykonateľné.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil
trovy odvolacieho konania. Poukázal na dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, z ktorých nemožno
vyvodiť, že by tvrdenia žalovaného v 1.rade boli pravdivé. V súvislosti s projektovou dokumentáciou
poukázal na skutočnosť, že v projekte je zakreslená prípojka žalobcu podľa porealizačného zamerania
prípojky, ktoré bolo predložené pri kolaudačnom konaní dňa 16.11.1995 a následne bolo odovzdané

právnym predchodcom žalobcu žalovanému v 1.rade pri podaní žiadosti o odber pitnej vody v roku
1995. Vedomosť o existencii vodovodnej prípojky ako aj o jej trasovaní v teréne mal žalovaný od
decembra 1995, keď mu bolo doručené kolaudačné rozhodnutie. Od tejto doby žalovaný v 1.rade
pravidelne každý štvrťrok odpisuje stav vodomeru pre odber pitnej vody žalobcom a zabezpečujepravidelnú výmenu vodomera. Zo samotného umiestnenia vodovodnej šachty v teréne je zrejmé, aké
je trasovanie vodovodnej prípojky do areálu. V ďalšom sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej
inštancieuvedenýmivnapadnutomrozsudku.Tiežpoukázalnato,ževzmysle§139bods.8stavebného

zákona sa za drobné stavby nepovažujú vodné stavby, ktoré sú definované v § 52 ods. 1 zákona č.
364/2004 Z.z. (sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l/
sekundu).Pokiaľžalovanýnamieta,ženiejezrejmé,odktoréhopoktorýbodsamápreložkazrealizovať,
odkázal na znenie výroku, kde je uvedené, že ide o odstránenú časť prípojky, t .j. v mieste vykonania
ostrého prepoju, teda kde došlo k odrezaniu pôvodného potrubia pred a za štartovacou šachtou.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1.rade bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného v 1.rade je opodstatnené.

10. Odvolaním bol napadnutý vyhovujúci výrok vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a súvisiaci výrok
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, preto (len) tieto výroky sa stali
predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Výrok o zastavení časti konania a výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá voči žalovanému v

2.rade neboli odvolaním dotknuté, preto nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho
prieskumu.

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že v danej veci sa súd prvej inštancie dopustil procesnej
vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k

porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

13. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)

vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 157 ods.2 O.s.p.,
§ 220 ods.2 C.s.p. účinného od 1.7.2016).

14. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho

rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v 1.rade porušil
ustanovenia stavebného zákona, ktoré v rozhodnutí aj citoval, keď vykonal preložku vodovodného
potrubia bez toho, aby táto bola zo strany stavebného úradu povolená. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutiavšakchýbaakékoľvekprávnezdôvodnenierozhodnutia,tedanazákladeakejprávnejnormy
uložil žalovanému v 1.rade povinnosť vyslovenú výrokom rozsudku a ako právne zdôvodnil poskytnutie
súdnej ochrany žalobcovi. Súd prvej inštancie tiež žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako dospel k záveru,
že pri výkope a uložení potrubia žalovaným v 1. rade došlo k porušeniu technických noriem. Ide totiž o
odbornú otázku a pre takýto záver nie je daný žiaden skutkový podklad. Za takejto situácie je rozhodnutie

súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

16. Za opodstatnenú možno považovať odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, že súd prvej inštancie
nevyhodnotilvšetkydôkazyprednímvykonané,keďneprihliadolnaobsahlistinnýchdôkazovuvedených
v odvolaní. Skutkové závery súdu preto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z toho dôvodu súd

prvej inštancie rozhodol aj predčasne.

17. Súd prvej inštancie predovšetkým pochybil, pokiaľ si neujasnil, čoho sa žalobca v konaní domáha
a teda, či sa domáha ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 v spojení s § 135c Občianskeho

zákonníka, alebo sa domáha premiestnenia vodovodnej prípojky (potrubia) preložkou tak, ako má na
mysli § 35 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch (ďalej len zákon č. 442/2002 Z.z.).18. Žalobca žalobu oprel o tú skutočnosť, že vodné dielo (vodovodná prípojka, potrubie) bolo žalovaným
v1.radepremiestnenévrozporesozákonom,bezjehosúhlasu,čímdošlokzásahudojehovlastníckeho
práva z čoho možno vyvodiť, že sa domáha ochrany podľa predpisov občianskeho práva. Oproti tomu

navrhnutým petitom naznačuje, že sa domáha uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade premiestniť
vodovodné potrubie v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z..

19. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým ujasniť si, čoho sa žalobca v konaní domáha,
vychádzať z tvrdení uvedených v žalobe a znenia petitu, aký žalobca navrhuje v konaní pred súdom

vydať, daný nárok podriadiť pod konkrétnu právnu normu a v závislosti od hypotézy právnej normy
vykonať dokazovanie tak, aby po vyvodení skutkových a právnych záverov mohol vo veci rozhodnúť.
Súd prvej inštancie však naznačeným smerom nepostupoval.

20. Z dôvodov vyššie uvedených neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods.

1 C.s.p. na ďalšie konanie.

21. Odvolaciemu súdu sa záverom k veci žiada dodať nasledovné:

22. Od občianskoprávneho oprávnenia zriadiť stavbu je potrebné rozlišovať, či stavebník je oprávnený

stavbu zriadiť aj podľa predpisov správneho práva, t.j. stavebných predpisov. Od neoprávnenej stavby je
potrebné odlišovať nesplnenie niektorej z náležitostí, ktoré pri stavbe vyžadujú stavebné predpisy. Pokiaľ
bola stavba postavená bez stavebného povolenia, ide o tzv. „čiernu“ stavbu, ktorá je sankcionovaná
stavebnými predpismi. Ak chýba oprávnenie (občianskoprávny titul) ku stavbe na pozemku z hľadiska
úpravy občianskeho práva, ide o stavbu neoprávnenú, ktorú sankcionuje ust. § 135c Obč. zákonníka.

23. Z uvedeného dôvodu je potrebné zaoberať sa otázkou oprávnenosti samotnej stavby - odstránenia
predmetnej vodovodnej prípojky patriacej žalobcovi, ale aj oprávnenosti akejkoľvek zmeny umiestnenia
tejto stavby, ktorú vykonal žalovaný v 1.rade. Stavba je neoprávnená, ak je postavená na cudzom
pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. V prípade, pokiaľ by išlo o neoprávnenú

stavbunacudzompozemku,žalobcabymalprávodomáhaťsaochranyvzmysle§135cObč.zákonníka,
teda odstránenia neoprávnenej stavby. V prípade, pokiaľ by išlo o legálnu stavbu, teda stavbu povolenú,
žalobca by sa mohol domáhať jej premiestnenia prekládkou tak, ako má na mysli § 35 zákona č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch. V tom prípade však nie je daná právomoc súdu vo veci konať,
keďže o tejto otázke rozhoduje správny orgán uvedený v § 26 zákona č. 264/2004 Z.z. o vodách.

24. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa pokynov odvolacieho súdu a až následne
vo veci opätovne rozhodnúť.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).