Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2512212872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
B. XXX/ X, o zaplatenie 9193,24 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny 250,00 eur a úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy
50,00 eur od 01.11.2014 do 05.01.2015, úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 100,00
eur od 06.01.2015 do 02.02.2015, úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 50,00 eur od
03.02.2015do26.02.2015aúrokuzomeškaniavovýške7,75%ročnezosumy50,00eurod27.02.2015

do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou dňa 22.10.2012sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 236207,68
Kč spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 236382,68 od 02.12.2009 do 31.12.2009,
výške 8 % ročne zo sumy 236382,68 od 01.01.2010 do 26.04.2010, výške 8 % ročne zo sumy 236268,68

od 27.04.2010 do 19.05.2010, výške 8 % ročne zo sumy 236207,68 od 20.05.2010 do 30.06.2010, výške
7,75 % ročne zo sumy 236207,68 od 01.07.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Súčasne si voči žalovanému uplatnil náhradu trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že
žalovaný ako dlžník dňa XX.XX.XXXX uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (Č. B. P..B..) žalobcom
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy právny predchoca žalobcu poskytol
žalovanému finančné prostriedky do výšky úverového limitu 200000 Kč. Žalovaný sa zaviazali k
riadnemu a včasnému uhrádzaniu splátok úveru, čo však neplnili, v dôsledku ktorej skutočnosti bol

žalobca nútený zosplatniť úver. Celý nedoplatok z predčasene ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia
pohľadákvy XX.XX.XXXX predstavoval sumu 236382,68 Čsk, z čoho istina tvorila 196679,97 Kč a
splatný úrko vo výške 39702,74 Kč. Žalovaný neuhradil ani len časť splatnej pohľadávky, žalobca sa
jej zaplatenia domáha v súdnom konaní.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, tak že nebol schopný predmetný dlh splácať nakoľko si nevedel nájsť
zamestnanie, odišiel si hľadať prácu do M. A., v súčasnosti je nezamestnaný a stará sa o maloletú dcéru.

Požiadal o možnosť zaplatiť dlh v splátkach.

4. Pred otvorením pojednávania dňa 28.07.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 250,00
eur a úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 50,00 eur od 01.11.2014 do 05.01.2015,úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 100,00 eur od 06.01.2015 do 02.02.2015, úroku z
omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 50,00 eur od 03.02.2015 do 26.02.2015 a úroku z omeškania
vo výške 7,75 % ročne zo sumy 50,00 eur od 27.02.2015 do zaplatenia späť.

5. Podľa ust. § 144 zákona C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaná so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žaloba bola vzatá späť sčasti pred otvorením pojednávaia, preto súhlas žalovaného s takýmto

späťvzatím nebol potrebný, súd preto konanie v časti o zaplatenie istiny 250,00 eur a úroku z omeškania
vo výške 7,75% ročne zo sumy 50,00 eur od 01.11.2014 do 05.01.2015, úroku z omeškania vo výške
7,75% ročne zo sumy 100,00 eur od 06.01.2015 do 02.02.2015, úroku z omeškania vo výške 7,75%
ročne zo sumy 50,00 eur od 03.02.2015 do 26.02.2015 a úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo
sumy 50,00 eur od 27.02.2015 do zaplatenia zastavil až v rozhodnutí vo veci samej. (výrok I.)

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zmluvou o postúpení
pohľadávok, vrátane prílohy č. 1 k danej zmluve, výpisom z obchodného registra č.l. 16, 17, zmluvou
o úvere z odňa XX.XX.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou dlžníka k zaplateniu dlhu
č.l. 43, platobnou históriou - podkladmi pre súdne konanie č.l. 44-47, a zistil nasludujúci skutkový stav.

10. Právny predchoca žalobcu je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti
bankovníctva so sídlom v Č. T., žalovaný fyzickou osobami s bydliskom na území B. T., k vzniku
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi ako aj plneniu na jeho základe dochádzalo na území Č. T.. Z
uvedeného vyplýva, že prejednávaná vec má povahu konania s tzv. cudzím prvkom. Preto súd skôr, ako
začal konať vo veci samej, musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci na konanie.

XX. B. T. P. Č. T. sú ako členské štáty Európskej únie viazané zmluvou nariadením Rady (ES) č. 44/2001
z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
len nariadenie č. 44/2001).

12. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak osoby s bydliskom
naúzemíčlenskéhoštátusabezohľadunaichštátneobčianstvožalujúnasúdochtohtočlenskéhoštátu.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

14. Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 (v spojení s ustanovením čl. 15 a čl. 17) upravujúcich
právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv definovaných v čl. 15 ods. 1 ako zmluvy uzavreté
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, druhý
účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ

bydlisko.

15. Na základe vyššie uvedených ustanovení nariadenia č. 44/2001, s ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný ako spotrebiteľ má bydlisko v obvode tunajšieho súdu, súd uzavrel, že právomoc tunajšieho
súdu na prejednanie podaného návrhu je daná.

16. Nárok uplatnený v tomto konaní má právny základ v zmluve o úvere, uzavretej medzi žalovaným ako
dlžníkom a právnym predchocom žalobcu ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu zmluvy súd zistil,
žeprávnypredchocažalobcusatoutozmluvouzaviazalposkytnúťžalovanémuúvervovýškeúverového
limitu 200.000 Kč, ktorý bol žalovaný oprávnení čerpať po splnení zmluvných podmienok do 19.10.2007,

Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokmi v 84 pravidelných mesačných splátkach vo
výške 3455 Kč, splatných k 20. dňu v mesiaci, pri splatnosti prvej splátky ku dňu 22.10.2007 a poslednej
ku dňu 22.09.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky Č. B. ,
s ktorými žalovaný svojim podpisom vyjadril súhlas. Podľa bodu 9. zmluvy bola banka oprávnenápožadovať splatenie ceoho zostatku úveru s príslušenstvom, ak klient je v omeškaní so splácaním jednej
splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace albo so splatením viac ako dvoch splátkok v dohodnutej lehote

17. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný čerpal úver vo výške úverového limitu
200.000,- Kč, avšak svoje záväzky splácať čerpaný úver v zmysle dojednaných zmluvných podmienok
si riadne neplnil,

18. Z výzvy dlžníkovi k zaplatneiu dlhu (č.l. 43) súd zistil, že právny predchoca žalobcu žalovaného

vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 14348 Kč najneskôr do 19.10.2008, pričom žalobca vyhlásil že ak
uvedená pohľadávka nebude zaplatená, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí uvedeného termínu.

19. Podľa čl. 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980, zmluva sa
spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí
dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu
zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

21. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že účastníci zmluvného vzťahu uzavreli
predmetnú zmluvu s odkazom na platné právne predpisy účinné na území Č. T.. Na základe uvedeného,
s prihliadnutím na skutočnosť, že miestom plnení zo zmluvy bolo územie Č. T., kde tiež žalovaný v
čase podpisu zmluvy žil, súd uzavrel, že účastníci si ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah

zvolili právnu úpravu platnú a účinnú na území Č. T.. S poukazom na uvedené preto súd uplatnený nárok
žalobcu posudzoval podľa účastníkmi zvoleného českého hmotného práva.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. (český) Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a

dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka, vo vzťahoch podľa
§ 261 alebo
podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, ak z tohto zákona alebo

z osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany;
ustanoveniaObčianskehozákonníkaaleboosobitnýchprávnychpredpisovospotrebiteľskýchzmluvách,
adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzuly a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa
je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom.
Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto

vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka .

24. Podľa § 51a zákona č. 40/1964 Sb. (český) Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, táto hlava zapracováva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a upravuje ochranu
spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

25. Podľa § 52 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne,
zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na

druhej strane dodávateľ.

26. Podľa § 52 ods. 2 a 3 českého Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.27. Podľa § 55 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka, zmluvné dojednania v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať
práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 100 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). K premlčaniu súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník dovolá premlčania, nie je možné premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 českého Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom konajúcim pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

a žalovaným ako dlžníkom, ktorí nekonaliv rámci podnikateľskej činnosti či v rámci samostatného
výkonu svojho povolania, bola platne uzavretá úverová zmluva, ktorá je vzhľadom na charakter jej
účastníkovaokolnostijejvznikusúčasnezmluvouspotrebiteľskou,apretosajejvznikakoajnárokyznej
vyplývajúce, spravujú nielen ustanoveniami českého zákona č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník, ale
je potrebné aplikovať na daný právny vzťah aj právne normy prijaté za účelom ochrany spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom. Obsahom predmetnej úverovej zmluvy
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver do výšky úverového limitu 200.000 Kč a záväzok
žalovaného ako dlžníka vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokmi a zaplatiť poplatky spojené s úverom. V
konaní bolo preukázané, že zatiaľ čo žalobca svoj zmluvný záväzok splnil, žalovaný nie, keď žalobcovi
uhradil titulom splátok úveru a poplatkov len sumu 39340 Kč.. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností

žalovaného splácať dohodnuté splátky riadne a včas žalobca využil svoje právo vyplývajúce mu zo
zmluvných dojednaní (bod 9 zmluvy) a pristúpil k okamžitému zosplatneniu úveru s účinnosťou ku dňu
20.10.2008. (tento účinok vyhlásenia žalobcu urobený vo výzve žalovanému zo dńa 10.09.2008 mohol
žalovaný odvrátiť zaplatením sumy 14348 Kč do 19.10.2008). Nakoľko bolo v konaní preukázané že
žalovaný do 19.10.2008 pohľadávku vo výške 14348 Kč žalobcovi neuhradil, stal sa celý zostatok úveru

splatným ku dňu 20.10.2008.

32. Podľa § 5b Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku,
alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Jedná sa o ustanovenie,
ktoré máprocesnoprávny charakter, a aplikuje sa odo dňa, keď nadobudlo účinnosť, t.j. od 12.06.2014.

33. Aj keď žalovaný námietku premlčania neuplatnil, súd v záujme jeho ochrany ako spotrebiteľa,
bol povinný z úradnej povinnosti podľa citovaného ustanovenia Zákona oochrane spotrebiteľa na túto
skutočnosť prihliadnuť.

34. Všeobecná premlčacia lehota žalobcu na zaplatenie zostatku zosplatneného úveru nepochybne

začala plynúť dňom predčasného zosplatnenia úveru t.j. 20.10.2008. Po účinnom zosplatnení úveru si
žalobca mohol po prvykrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou pre začatie
plynutia premlčacej doby.
35. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby

neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi priznať v súdnom konanía ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie
nie je spojené so zánikom nároku).

36. Vzhľadom na to, že prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, súd poukazujúc na ustanovenie §
262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní
tak, ako sú tieto upravené v českom Občianskom zákonníku v ustanovení § 100 a § 101, a to aj
napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle §
261 českého Obchodného zákonníka, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu

premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy, a podľa ktorého je premlčacia doba 4-
ročná, teda dlhšia, ako je tomu v prípade právnej úpravy premlčania obsiahnutej v Občianskom
zákonníku. Súd, ktorý pri rozhodovaní nie je viazaný právnym názorom českých súdov (pričom
rešpektuje nesporný význam rozhodovacej činnosti smerujúcej k ustáleniu výkladu právnych noriem),
pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka vychádzal z právneho názoru
zaužívaného v súdnej praxi v podmienkach Slovenskej republiky (napr. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013), podľa ktorého vo všeobecnosti niet
rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu
(zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi,
či obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obdobné špecifiká právnej úpravy

platnej v Č.Z. T. P. M. B. T. a uvádza, že obe krajiny sú povinné rešpektovať právo Európskej únie,
ktorého normy kladú členským štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu
práv spotrebiteľa neobchádzali. K uvedenému súd poznamenáva, že činnosť slovenského zákonodarcu
odstránila akékoľvek pochybnosti v otázke aplikácie právnej úpravy premlčania práv plynúcich zo
spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré sa v predchádzajúcom období objavovali v slovenských

podmienkach, keď prijatím zákona č. 102/2014 Z.z. bol novelizovaný Občiansky zákonník tak, že v
ustanovení § 52 ods. 2 sa explicitne ustanovilo pravidlo (účinné dňom 01.04.2015), podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

37. Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil, že nakoľko aplikácia právnej úpravy premlčania podľa
českého Občianskeho zákonníka je v súdenom prípade v prospech žalovaného vystupujúceho v pozícii
spotrebiteľa (§ 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka), je potrebné skúmať, či bol žalovaný nárok
uplatnený na súde pred uplynutím 3 - ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 českého Občianskeho
zákonníka.Zobsahuspisumalsúdpreukázané,žežalobcavsúladesozmluvnýmipodmienkamivyhlásil

predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.10.2008, v dôsledku ktorej skutočnosti dňom nasledujúcim po
zosplatnení úveru vznikla žalovanému povinnosť vyrovnať všetky záväzky voči žalobcaovi plynúce im z
predmetnej zmluvy o úvere, a tomu zodpovedajúce právo žalobcu na ich uplatnenie voči žalovanému.
Žalobca však návrh na začatie konania (žalobu) podal na súde až dňa 22.10.2002, teda po uplynutí
premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 20.10.2011. Vzhľadom na uvedené, keďže premlčanie má za

následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, nezostávalo súdu iné, ako žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

38. Pokiaľ súd konštatoval, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku zo spornej úverovej zmluvy, t.j.
istiny nevrátenej časti úveru, došlo aj k premlčaniu nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov

zomeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania sú vedľajším
záväzkom, a majú vo vzťahu k istine úveru akcesorickú povahu.
39. Pokiaľ pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy súd vzhľadom na jej premlčanie nepriznal, nemohol
priznať ani úroky za poskytnutie úveru a príslušenstvo tejto pohľadávky,ktoré prirástlo po dni splatnosti
pohľadávky.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9193,24 eur s príslušenstvom, pričom v
časti o zaplatenie sumy 250 Eur(2,71 %) bolo konanie zavinením žalovaného zastavené, čo na účely

rozhodovania o trovách konania súd považuje za úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti (8943,24 Eur) súd
žalobuzamietol(97,29%žalovanejsumy),čopredstavujeúspechžalovaného.Čistýúspechžalovaného
tak predstavuje 94,58 % (97,29 % - 2,71 %). Vzhľadom ny zo by mal žalovaný nárok nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 94,58 %..43. Vzhľadom na to, že žalovaný si trovy konania neuplatnil, / v konaní mu žiadne trovy nevznikli
a ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú / súd prvej inštancie rozhodol, ta že mu náhradu trov
konania nepriznal

44. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému,
by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovaným 0,- Eur.
Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou
hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu
zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr

keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na
náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Piešťany
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvo/lanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
e)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej