Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237948
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113237948.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: Československá obchodná

banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Malata Pružinský, Hegedüs
& Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: N. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. N. XXX, o zaplatenie 703,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 703,78 eura spolu s úrokom vo výške 13,80
% ročne zo sumy 509,08 eura od 06.11.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 632,55 eura od 06.11.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške
703,78 eura, úrok vo výške 13,80% ročne zo sumy 509,08 eura od 06.11.2013 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 632,55 eura od 06.11.2013 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.04.2009 strany sporu uzatvorili zmluvu o
ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu za splnenia
dohodnutých podmienok poskytnúť peňažné prostriedky do výšku úverového limitu 1.000 eur, pričom

žalovaná bola oprávnená úver čerpať jednorázovo ku dňu 01.04.2009, ktorým dňom bol úver čerpaný.
Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 36 anuitných splátkach, splatných k 15. dňu mesiaca, počnúc
dňom 15.05.2009, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV. Zmluvy.
Splátky č. 1 až 35 boli dohodnuté vo výške 34,26 eura a výška poslednej bola určená žalobcom na
základe priebehu splácania. Okrem toho sa strany dohodli, že nesplatený a vyčerpaný úver sa bude
úročiť pevnou úrokovou sadzbou 13,80% ročne. Žalovaná si prestala plniť svoje povinnosti žalobca určil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15. 04. 2011. Ku dňu 05. 11. 2013 žalobca eviduje voči žalovanej

pohľadávku vo výške 703,78 eura, pozostávajúca z istiny vo výške 509,08 eura, úroku vo výške 123,47
eura vyčíslený ku dňu 05.11.2013 a prok z omeškania vo výške 71,23 eura ku dňu 05.11.2013.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 08.07.2014 č.k. 14RO/433/2013-23, ktorý
sa však žalovanej nepodaril doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 19.07.2017 č.k.
14RO/433/2013-44 zrušil.

3. Žalovanej bola doručená žaloba na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov, avšak
zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote.

4. Následne bolo žalovanej oznámené podanie žaloby postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.03.2018 za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP.

6. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, zistil tento skutkový a právny
stav:

7. Strany sporu dňa 01.04.2009 uzatvorili zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003135337R,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu za splnenia dohodnutých podmienok poskytnúť peňažné
prostriedky do výšku úverového limitu 1.000 eur, pričom žalovaná bola oprávnená úver čerpať
jednorázovo ku dňu 01.04.2009, ktorým dňom bol úver čerpaný. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v
36 anuitných splátkach, splatných k 15. dňu mesiaca, počnúc dňom 15.05.2009, pričom anuitná splátka

sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV. Zmluvy. Splátky č. 1 až 35 boli dohodnuté vo výške
34,26 eura a výška poslednej bola určená žalobcom na základe priebehu splácania. Okrem toho sa
strany dohodli, že nesplatený a vyčerpaný úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou 13,80% ročne.
Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery.

8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 02.05.2011 oznámil žalovanej, že celú pohľadávku vyhlásil za
splatnú dňa 15.04.2011 z dôvodu, že do dnešného dňa bola Československou obchodnou bankou, a.s.
niekoľkokrát písomne vyzvaná, aby bez meškania zaplatila splatný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 01.04.2009, avšak aj naďalej je v omeškaní s plnením
záväzkov. Okrem toho žalobca vyzval žalovanú, aby zaplatila zvyšnú čiastku vo výške 634,46 eura do

dňa 13.05.2011. Z ftc. podacieho hárku vyplýva, že žalovanej bola zásielka doručovaná doporučene
dňa 03.05.2011.

9. Podľa § 2 písm. a) b) zákona č.258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia
zmluvy , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 52 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

12. Podľa § 52 ods.3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) , dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne.

15. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

16. Podľa § 517 ods.1 OZ , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

20. Súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú. V prvom rade bolo potrebné konštatovať, že
predmetom daného sporu je zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi žalobcu a žalovanou

dňa 01.04.2009. Túto zmluvu bolo z právneho hľadiska treba posudzovať jednak ako úverovú zmluvu,
avšak taktiež bolo potrebné ustáliť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Uvedené vyplynulo z toho, že vychádzajúc
z dojednaných podmienok na strane dodávateľa bola banka a na druhej strane bola fyzická osoba,

nekonajúca v rámci predmetu svojho podnikania, teda bolo potrebné ustáliť, že žalobca je dodávateľom,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaná je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva obsahovala
všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.

21. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaná vyčerpala všetky poskytnuté finančné prostriedky,
avšak dlžnú sumu neuhradila v plnom rozsahu. Už v priebehu zmluvného vzťahu žalovaná porušila
svoje zmluvné povinnosti, prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca vyhlásil
predčasné splatenie úveru ku dňu 15.04.2011 s tým, že pred zosplatnením žalobca upozornil žalovanú

na možnosť predčasného zosplatnenia. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi na istine úveru sumu 509,08 eura, na úroku vzniknutého do 05.11.2013 sumu 124,47
eura, na úrokoch z omeškania vzniknutých z neuhradených splátok do dátumu 05.11.2013 sumu 71,23
eura. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 703,78 eura. Spolu s týmito
sumami uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušný zákonný úrok z omeškania vo

výške 9,25 % ročne z nezaplatenej istiny 632,55 eura od 06.11.2013 do zaplatenia v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (o osem percentuálnych bodov
vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, keďže zmluvný
vzťah vznikol pred 1.2.2013).

22. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 13,80 % ročne po zosplatnení úveru,
súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na úrok aj po zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 15.04.2011
do zaplatenia. Podľa názoru súdu ust. § 503 Obchodného zákonníka nerieši, či je možný súbeh
úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník

vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č.
129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť
dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy
o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v
rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné

strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne
užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so
splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil.
Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny,

úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od
zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať
vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods.
1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžikuzmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú
boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných
strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn. 33Cbo/140/2014

tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za
požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej
dobysplatnosti.Kýmpovinnosťdlžníkazaplatiťveriteľovidohodnutéúrokyvznikázozáväzkov vzmluve,
povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I
keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z

omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky
môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o
občianskoprávny vzťah. V danom prípade dohodnutý úrok vo výške 13,80% ročne patrí žalobcovi ako
veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, a preto žalovaná ako dlžník je povinná vrátiť
žalobcovi nielen poskytnuté peňažné prostriedky , ale aj úrok z úveru, ktorý nemá vplyv na omeškania
žalovaného ako dlžníka, ale je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka.

Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku 13,80% ročne z nezaplatenej istiny 632,55 eura od
06.11.2013 do zaplatenia a úroku vo výške 123,47 eura vyčíslený k 05.11.2013.

23. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.