Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/308/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108203239
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4108203239.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a

sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovanému: W. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., sídl. D. 14, o zaplatenie sumy 39.641,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/10/2008-367 zo dňa 28. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí tretím) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 39.641,50 eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody vzniknutej vyplatením jednorazového odškodnenia pozostalým príslušníka policajného zboru v
zmysle § 188 ods. 1 zák. č. 73/1978 Z. z. O štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 174 ods. 1, § 188 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.
z. O štátnej službe príslušníkov policajného zboru, § 1 zák. č. 328/2002 Z. z. O sociálnom zabezpečení

policajtov a o zmene niektorých zákonov, účinnom v čase rozhodnom pre uplatnenie nároku ( t.j. 12.
05.2006), § 20 ods. 1, § 24 ods. 1 - 5, §25 ods. 1, 7, 9, § 103 o zabezpečenia, úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpe ods. 1, § 106 ods. 1, § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. O sociálnom zabezpečení
policajtov a zmene niektorých predpisov.

1.3. Konštatoval, že žalobca žalobou zo dňa 01. 02. 2008, podanou pôvodne voči žalovanému v 1.
rade W. M. a žalovanému v 2. rade ČSOB poisťovňa, a.s., Bratislava, sa domáhal uloženia povinnosti

obom žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 39.641,50 eur (1.194.240,-Sk) s prísl. titulom
náhrady škody vzniknutej vyplatením zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalým príslušníka
policajného zboru v zmysle § 188 ods.1 zák č. 73/1978 Zb. O štátnej službe príslušníkov policajného
zboru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1. rade dňa 28. 06.2005 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej
došlo k ublíženiu na zdraví s následkom smrti T. H., príslušníkovi Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre, a preto zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2. rade
zodpovedá titulom povinného zmluvného poistenia motorového vozidla podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák.

č. 381/2001 Z.z., ktoré viedol žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade bol za skutok uznaný vinným a
odsúdený rozsudkom OS Nitra č.k. 3T/7/2006-319 z 12. 06. 2006 v spojení s rozsudkom KS Nitra sp.
zn. 5To/77/2006. Žalobca náklady vzniknuté vyplatením jednorazového odškodnenia (vyplateného v
maximálnej prípustnej výške) považoval za náklady vzniknuté v súvislosti s usmrtením príslušníkapolície a tvrdil, že ide o dávku sociálneho zabezpečenia policajtov a s poukazom na § 114 ods. 5
zák. č. 328/2002 Z.z. má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok
sociálneho zabezpečenia.

1.4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania mal preukázané, že k dopravnej nehode s následkom
smrti príslušníka PZ T. H. došlo dňa 28. 06. 2005 prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný.
Za tento skutok, kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods. 2 Trestného
zákona, bol uznaný vinným a odsúdený. Je teda zrejmé, že zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla v

dôsledku jeho protiprávneho konania. Posudzujúc nárok podľa lex specialis, ktorým je zák. č. 328/2002
Z. z. O sociálnom zabezpečení policajtov vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorá vznikla v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania a to vo výške vyplateného
zvýšeného jednorazového odškodnenia spolu v maximálnej výške šesťdesiatnásobku priemerného
služobného platu poškodeného policajta majúc za to, že ide o dávku sociálneho zabezpečenia. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi žalovaný nárok z ust. § 114 ods. 5 zák.č. 328/2002 Z.z.

nevyplýva.

1.5 Ďalej konštatoval, že dávka jednorazového odškodnenia pozostalých v zmysle § 25 ods.1 písm. d)
a dávka zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých podľa § 25 ods.9 zák.č. 328/2002 Z.z. O
sociálnom zabezpečení policajtov, je dávkou poskytovanou pri úmrtí policajta následkom služobného

úrazu alebo choroby z povolania a tieto nároky sú upravené síce v tretej časti zákona označenej ako
„Úrazové zabezpečenie“, ale oddelene od úpravy týkajúcej sa rozsahu a spôsobu náhrady škody
v prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania policajta bez následku smrti /§ 20-24/. V
takomto prípade má policajt okrem iných nárokov aj nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie
a v prípade, keď k poškodeniu zdravia policajta príde v dôsledku trestného činu spáchaného inou

osobou alebo za nebezpečných podmienok, má nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo
výške najmenej desaťnásobku a najviac päťdesiat násobku základu podľa § 60. Už z členenia tohto
zákona, ktorý rozlišuje nároky v dôsledku služobného úrazu a choroby z povolania žijúcich policajtov a
nároky pozostalých v prípade úmrtia policajta, kde tieto nároky sú upravené pod názvom "Zodpovednosť
pri úmrtí policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby následkom služobného úrazu

alebo choroby z povolania", ako aj z odlišnej terminológie, keď v prípade odškodnenia následkov
služobného úrazu alebo choroby z povolania policajta ide o "jednorazové mimoriadne odškodnenie" a
v prípade odškodnenia služobného úrazu s následkom smrti policajta ide o "jednorazové odškodnenie
pozostalých", resp. "zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých", je zrejmé, že ide o rozdielne
nároky. Rozdielnosť je daná i tým, že v prípade úmrtia policajta, dňom nasledujúcim po jeho úmrtí zaniká

nárok na dávky úrazového zabezpečenia / § 106 ods.3/ a nastupuje nárok pozostalých na odškodnenie.
Teda tá časť zák. č. 328/2002 Z. z. upravujúca "Zodpovednosť pri úmrtí policajta, profesionálneho
vojaka alebo vojaka prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania", nerieši
sociálne zabezpečenie policajtov, ale odškodnenie pozostalých po policajtovi. Je preto potrebné odlíšiť
nároky policajtov od nárokov pozostalých po zomrelom policajtovi, pričom štát zabezpečuje primerané

odškodnenie aj pozostalým v prípade, že pri výkone služby došlo k fatálnym následkom.

1.6. V kontexte uvedeného sa podľa názoru súdu prvej inštancie ustanovenie § 114 ods.5 zák. č.
328/2002 Z.z. na predmetný prípad nevzťahuje, keď z jeho obsahu vyplýva, že služobný úrad má
právo voči tretím osobám na náhradu škody v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, ktorá

škoda mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, teda tých dávok, ktoré sú uvedené v §
1, medzi ktoré patrí, okrem iného, i úrazové zabezpečenie policajtov ( § 1 písm.b) bod 1.), ktorých
rozsah a spôsob náhrady je upravený v § 20-24, a nie aj na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou
jednorazového resp. zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalým, ktoré nároky sú upravené v
§ 25-27, ako zodpovednosť príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva pri úmrtí policajta

a jeho povinnosť toto odškodnenie poskytnúť v rozsahu, v akom služobný úrad, alebo služobný orgán
za škodu zodpovedá.

1.7. Ustanovenia § 25- § 27 nadväzujú na ustanovenie § 174 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. O štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, podľa ktorého, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti

s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom /služobný úraz/, zodpovedá za
škodu tým vzniknutú služobný úrad. I z rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č.p. KRP-84-11/
VO-PR-2006 zo dňa 23. 03. 2006 a č.p. KRP-84-17/VO-PR-2006 zo dňa 04. 04. 2006, ktorými bolo
pozostalým priznané zvýšené jednorazové odškodnenie vyplýva, že úraz, ktorý utrpel poškodený privýkoneslužbyboluznanýzaúrazslužobný,zaktorýnesiezodpovednosťslužobnýúradvrozsahu100%.
Táto oveľa širšia zodpovednosť štátu, oproti občianskoprávnej alebo pracovnoprávnej zodpovednosti,
je daná špecifickými podmienkami výkonu služby policajtov. Štát je povinný vytvoriť ozbrojeným zložkám

nadštandardné sociálne zabezpečenie, čo však nemôže byť na ťarchu škodcu. Služobný úrad, ktorý
vyplatil pozostalým poškodeného príslušníka PZ zvýšené jednorazové odškodnenie podľa § 25 ods.9
zák. č. 328/2002 Z. z., nemá voči žalovanému nárok na regres v zmysle § 114 ods.5 zák. č. 382/2002
Z. z., preto súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods.1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť. Poukázal na doterajšie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu a nesúhlasil
so záverom súdu, ktorý rozlišoval medzi úrazovými dávkami vyplatenými z titulu služobného úrazu
policajtom a pozostalým po policajtoch. Dôvodil, že účelom zákona je vymáhať reálne vyplatené
dávky, pričom by bolo nelogické, ak by sa mal chápať zmysel zákona tak, že v prípade vyplatenia

dávky jednorazového mimoriadneho odškodnenia žijúcemu policajtovi, ktorý sa stane v dôsledku úrazu
invalidným, by bola daná možnosť vymáhania tejto dávky a v prípade smrti policajta následkom
služobného úrazu už by nebol zákonný nárok na vymáhanie vyplatenej úrazovej dávky Samozrejme,
že predpokladom vymáhania vyplatenej dávky sociálneho zabezpečenia je, že škoda vzniknutá
služobnému úradu výplatou dávky vznikla v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby, čo v tomto

prípade je jednoznačne preukázané. Z ustanovení tretej časti zákona č. 328/2002 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých je dávkou úrazového zabezpečenia, pričom
úrazové zabezpečenie je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov - § 1 písm.
b). Nakoniec ani samotné znenie ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. nerozlišuje pri
vymáhaní platených dávok, či dávka sociálneho zabezpečenia bola vyplatená žijúcemu policajtovi alebo

pozostalým po policajtovi. Ak by mal zákon na mysli takéto rozlíšenie, bolo by v ňom taxatívne určené.
¤ Z uvedeného preto vyplýva, že má nárok na regres v zmysle § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.Z. Na
podporu svojho názoru poukázal na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má poistený
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené,
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského

zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, výsluhového zabezpečenia a ďalšie,
ktoré sú aj pojmami zák. č. 328/2002 Z. z. Zákon č. 381/2001 Z. z. nerozlišuje, či dávky úrazového,
nemocenského a výsluhového zabezpečenia služobný úrad nahradil žijúcim subjektom alebo ich
pozostalým.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z

tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca pôvodne proti žalovaným v 1. a 2. rade
domáhal zaplatenia sumy 36.641,50 eura spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody, vyplatenej
manželke a mal. deťom npráp. T. H., ktorý zomrel následkom služobného úrazu pri dopravnej nehode

zavinenej žalovaným (v 1. rade). Pozostalej manželke bolo rozhodnutím zo dňa 04. 04. 2006 vyplatené
jednorazové zvýšené odškodnenie vo výške 7.928,30 eura a mal. T. a V. každému suma po 7.928,30
eura, a právoplatným rozhodnutím z 23. 03. 2006 suma 7.928,30 eura; celkovo im bolo vyplatené
jednorazové odškodnenie vo výške 39.641,50 eura (1.194.240,- Sk). Žalobca si voči žalovanému v 1.
rade nárok uplatnil v zmysle ust. § 420 OZ, keďže bolo preukázané, že porušil právnu povinnosť pri

jazde osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia, za čo bol uznaný vinným v trestnom konaní. Voči
žalovanému v 2. rade - ČSOB poisťovňa a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava si nárok uplatnil z titulu
zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z.

8. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozsudkom č. k. 8C/10/2008-225 dňa 14. 12. 2011 žalobu
zamietol. Dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie

nároku, pretože týmto je v zmysle § 188 ods. 1 zák. č. 75/1998 Z. z. služobný úrad, ktorý uhradil
poškodenému škodu, v danom prípade Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra. Súčasne
posudzujúc nárok z hľadiska vecnej správnosti konštatoval, že k dopravnej nehode došlo prevádzkou
motorového vozidla, preto v zmysle § 427 a nasl. OZ dávka jednorazového odškodnenia pozostalých
v zmysle § 25 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/2002 Z. z. O sociálnom zabezpečení policajtov nie je nárokom

zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, ale je dávkou poskytovanou podľa predpisov
o sociálnom zabezpečení. Služobný úrad nemá voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu škody
vzniknutej vyplatením jednorazového odškodnenia pozostalým, preto žalobu voči žalovanému v l. rade
zamietol. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade odôvodil tým, že v čase dopravnej nehody
rozsah poistného plnenia upravoval zák. č. 321/2001 Z. z. O povinnom zmluvnom poistení v znení

pred novelou č. 110/2007 Z. z. účinnou od 01. 04. 2007, ktorý neupravoval zodpovednosť poisťovne
za žalovaný nárok.

9. Odvolací súd uznesením č. k. 25Co/243/2012-249 zo dňa 05. 12. 2012 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu o aktívnej legitimácii žalobcu a

s poukazom na ust. § 27 zák. č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého minister vydal 18. 04. 2008 nariadenie,
ktorým ustanovil v článku 2 písm. i/, že služobným úradom oprávneným vymáhať regresnú náhradu
je, pokiaľ ide o útvar zboru uvedený v písm. g/, ktorý spracováva služobné platy policajtov, krajské
riaditeľstvo PZ, ktoré je v zmysle článku 2 písm. g/ útvarom zboru, ktorým poškodený policajt bol
vymenovaný do funkcie, v ktorej vykonával štátnu službu. Nebohý T. H. bol policajtom OR PZ, ktoré

podlieha útvaru Zboru krajského riaditeľstva PZ ako služobnému úradu oprávnenému vymáhať regresnú
náhradu. Služobný úrad je jedným zo subjektov uvedených v § 114 ods. 5 oprávnených na uplatňovanie
náhrady škody voči tretím osobám vzniknutým výplatou dávok sociálneho zabezpečenie. Odvolací súd
vyslovil právny názor v otázke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, ktorým bol súd prvej inštancie
viazaný.

10. Následne rozsudkom č. k. 8C/10/2008- 284 zo dňa 30. apríla 2014 súd prvej inštancie žalobu
zamietol a rozhodol o trovách konania. Dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu je potrebné posúdiť
podľa Občianskeho zákonníka, ten ale nárok na dávku jednorazového odškodnenia pre prípad smrti
neupravuje, preto nie je daná zodpovednosť žalovaného v l. rade a potom ani žalovaného odporcu

v 2. rade z titulu zákonného poistenia zodpovednosti motorových vozidiel.

11. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/816/2015-324 z 28. 04. 2014 rozsudok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Voči žalovanému v 2. rade pre
absenciu odvolania nadobudol rozsudok právoplatnosť. Nesúhlasil s právnym posúdením veci podľa

Občianskeho zákonníka a s tým súvisiacimi závermi súdu prvej inštancie. Vyslovil, že ide o nároky na
náhradu škody podľa osobitného predpisu, Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a
preto bolo potrebné vec primárne posúdiť podľa č. 328/2002 Z. z., v znení platnom v čase vzniku škody.
Pre právne posúdenie veci uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či zvýšené jednorazové odškodnenie
pozostalých je dávkou sociálneho zabezpečenia (s prihliadnutím aj na právnu úpravu uvedenú v §

1 , 103 a 106, príp. ďalšie), ďalej či vznikol navrhovateľovi regresný nárok na náhradu škody voči
odporcovi z titulu výplaty tejto dávky pozostalým v zmysle § 114 ods. 5 a následne (v prípade kladného
vyriešenia uvedených otázok) v akom rozsahu (výške) vznikla odporcovi povinnosť uhradiť regresnýnárok, pričom pri posudzovaní toho nároku bude potrebné vychádzať z právnej úpravy § 25 platnej
v čase jeho vzniku.

12. Preskúmavaný rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Nestotožnil sa s názorom žalobcu,
že jednorazové odškodnenie pozostalých je dávkou sociálneho zabezpečenia, na ktorý má nárok v
zmysle § 114 ods.5 zák. č. 328/2002 Z. z.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie a vec správne právne posúdil. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej
inštancie a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že žalobca uplatňoval nárok na
zaplatenie zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých po zomrelom policajtovi s poukazom
na ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z.. O sociálnom zabezpečení policajtov.

14. Podľa § 114 ods. 5 cit. zákona služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo
služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku
na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

15. Cit. ustanovenia rieši regresný nárok na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá bola vyplatená na
dávkach sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej

neschopnosti na výkon služby. V § 1 zákon č. 328/2002 Z.z. vymenúva, čo tvorí sociálne zabezpečenie
príslušníkov PZ a ďalších zložiek. Sociálne zabezpečenie zahŕňa nemocenské zabezpečenie, úrazové
zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov PZ a ďalších
zložiek. Ani v jednom prípade neuvádza, že medzi ne patrí aj jednorazové odškodnenie, vrátane
zvýšeného odškodnenia pozostalých. Tieto sú viazané len na subjekty v cit. ustanovení výslovne

uvedené. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustné poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia
rozširovať na iné subjekty, teda ani pozostalých, ktorým bol priznaný a vyplatený nárok jednorazového
zvýšeného odškodnenia v zmysle § 25 ods. 9 cit. zákona v znení platnom do 31. 12. 2007, keď aj z
ust. § 106 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že nárok na dávku nemocenského zabezpečenia a úrazového
zabezpečenia a nárok na jej výplatu zaniká odo dňa nasledujúceho po úmrtí policajta, vojaka a vojaka

prípravnej služby, ktorý splnil podmienky nároku na túto dávku a podmienky nároku jej výplatu, ak tento
zákon neustanovuje inak, pričom nárok na dávku sociálneho zabezpečenia je viazaný na služobný
pomer,keďževznikádňomvznikuslužobnéhopomeru(§103).Úmrtímpolicajtazanikli nárokynavýplatu
dávok sociálneho zabezpečenia a pozostalým vznikol nárok (keďže v § 25 zákon ukladá služobnému
úradu povinnosť plniť) na vyplatenie náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

primeraných nákladov spojených s pohrebom, náhradu nákladov na výživu pozostalých, jednorazové
odškodnenie pozostalých a ďalšie, vrátane zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalým (§ 25).

16. Z nadpisu § 25 vyplýva, že ide o úpravu zodpovednosti štátu priamo voči pozostalým, vyplývajúcu
z úpravy vzťahu štátu a policajta a zaradenie sporného nároku do tretej časti nazvanej „Úrazové

zabezpečenie“ neznamená, že ide o dávky sociálneho zabezpečenia vymáhateľné podľa § 114 ods.
5. O plnenie dávok sociálneho zabezpečenia ide iba vtedy, ak služobný úrad túto dávku - plnenie,
plnil policajtovi, resp. subjektom vymenovaným v § 1, preto reagujúc na odvolanie žalobcu, v prípade
vyplatenia dávky jednorazového mimoriadneho odškodnenia žijúcemu policajtovi, ktorý sa stane v
dôsledku úrazu invalidným, je daná možnosť vymáhania tejto dávky podľa § 114 ods. 5 ( služobný

pomerpolicajtatrvá).Jednorazovéodškodneniepozostalýchaleniejedávkousociálnehozabezpečenia
PZ a ďalších zložiek v zmysle § 1, pretože nárok byť sociálne zabezpečený má iba „žijúci“ policajt
a nárok pozostalých na ich odškodnenie nie je daný - podmienený zodpovednosťou poškodeného
(jeho zavineným protiprávnym konaním), ale úpravou - štátom prevzatého záväzku ich odškodnenia,
t.j. zodpovednosti štátu (§ 25). Jednorazové odškodnenie nie je naviazané na existenciu zavinenia

žalovaného, (jeho protiprávneho konania), ale na existenciu smrti. Nárok na jednorazové odškodnenie
je ako osobitný nárok daný vtedy, ak nárok nemá policajt (poistený) z poistenia a škodca nemôže
niesť zodpovednosť za rozhodnutie štátu odškodňovať z poistenia poškodeného aj jeho pozostalých
(sumou podľa jeho úvahy), ktorým nárok na náhradu škody voči škodcovi inak nevznikol. Teda,pokiaľ aj zákon O sociálnom zabezpečení príslušníkov PZ a ďalších zložiek upravuje odškodnenie
aj pozostalých, neznamená to, že vyplatené jednorazové zvýšené odškodnenie je priamou škodou
spôsobenou žalovaným trestným činom, t.j. v dôsledku výlučne jeho zavineného protiprávneho konania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v tomto štádiu
konania trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).