Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717201434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717201434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň

JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., IČO:
44769911, Dlhá 95C, 010 09 Žilina, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o.,
Národná10,01001Žilina,protižalovanému:Š.Q.,W..X.X.XXXX,S.XXXX/X,XXXXXY.X,ozaplatenie
100,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4. októbra 2017,
č. k. 16Csp/28/2017 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. P o t v r d z u j e rozsudok.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu zamietol (výrok č. I.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok č. II.)

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 100 eur s prísl. z dôvodu, že
požičal túto sumu na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, ktorá sa stala splatnou

dňa XX.X.XXXX. Žalobca predložil predmetnú zmluvu o pôžičke č. XXXXXX, a uplatnil si aj úroky z
omeškania, keďže žalovaná mu doposiaľ uvedenú sumu 100,- eur nevrátila.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca požičal žalovanej sumu 100,- eur dňa
XX.X.XXXX, a táto pôžička sa stala splatnou XX.X.XXXX. Keďže žaloba bola na súd doručená dňa
1.2.2017, žalobca si nárok na zaplatenie dlžnej pôžičky uplatnil už po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty, na čo súd prihliadal, nakoľko ide o spotrebiteľský spor. Z tohto dôvodu, teda z dôvodu premlčania

uplatnenej pohľadávky, súd žalobu zamietol.

4. Právne vec posúdil podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 101 OZ a § 111 OZ.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a
keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo (nárok) na
náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie a uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a žiadal, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie
návrhu žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 100 eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradutrov prvostupňového odvolacieho konania, pozostávajúce z. trov právneho zastúpenia. Ako podstatnú
skutočnosť namietal, že Okresný súd vo svojom rozsudku tvrdí, že nárok žalobcu je premlčaný podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka na čo súd prihliadol, nakoľko ide o spotrebiteľský spor.

S postupom a rozhodnutím Okresného súdu Michalovce žalobca nesúhlasí. Keďže sa súd domnieval,
že došlo k premlčaniu nároku žalobcu, tak na základe ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
prihliadol k tomuto premlčaniu aj bez námietky žalovanej. Avšak existujú pochybnosti, či ustanovenie
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ktorými sa žalobca
stotožňuje. Rovnaký názor zastáva aj Okresný súd Košice II, ktorý vo svojom návrhu na začatie konania

o nesúlade predpisu nižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky zo dňa 08.09.2015 uviedol, že
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s čl. I ods. I a čl. 46 ods. I Ústavy. Svoje
tvrdenie odôvodnil tým, že aplikácia tohto ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa
a to tak, že súd má povinnosť prihliadnuť k premlčaniu nároku či k inej zákonnej prekážke alebo
dôvodu, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana
jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania (aplikácia námietky premlčania aj bez toho aby

bola účastníkom vznesená) voči druhému účastníkovi je podľa Okresného súdu Košice II v rozpore s
princípom nestrannosti a teda aj s princípom právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa
§ 25 ods. I zákona o ústavnom súde predbežne návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna
ústavného súdu a dospel k záveru, že na základe tohto návrhu môže danú vec prerokovať a rozhodnúť
o nej v ďalšom konaní.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že jeho nárok zo Zmluvy o pôžičke riadne
vznikol, návrh žalobcu na zaplatenie 100 eur s príslušenstvom je dôvodný a keďže žalovaný (dlžník)
premlčanie nenamietol, súd nemal žalobu zamietnuť. Preto žiada odvolací súd, aby vo veci rozhodol
tak, ako je uvedené vyššie.

8. Žalobca zároveň podal i návrh na prerušenie konania z dôvodu, že popri prebiehajúcom uvedenom
súdnom konaní prebieha súčasne súdne konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, sp. Zn. PL.
ÚS II/2016, ktoré zásadným spôsobom súvisí s uvedeným súdnym konaním. Predmetom konania na
Ústavnom súde je súlad § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zásadný význam prebiehajúceho konania na Ústavnom súde vidí
žalobca najmä v tom, že Ústavný súd môže vysloviť nesúlad daného ustanovenia § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa s uvedenými článkami Ústavy, čo by malo za následok stratu účinnosti, prípadne aj platnosti
tohto ustanovenia na základe čl. 125 ods. 3 Ústavy. Táto skutočnosť môže mať zásadný vplyv na
posúdenie otázky premlčania a teda aj na prebiehajúce súdne konanie a rozhodnutie vo veci zaplatenia

100 eur s príslušenstvom.

9. Prerušenie konania v Civilnom sporovom poriadku je možné v prípade existencie dôvodov uvedených
v § 162 ods. 1 CSP. Súd je povinný konanie prerušiť, ak nastane niektorý z prípadov predvídaných
zákonom. Obligatórne prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je súd oprávnený v konaní riešiť. Pôjde o situáciu tzv. prejudiciality v kontexte s ust. § 193 CSP.
Ďalším dôvodom na obligatórne prerušenie konania je procesný postup súvisiaci s posúdením otázky
ústavnosti právneho predpisu, resp. prejudiciálnej otázky podľa § 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade predneseného návrhu na prerušenie konania nejde o
prípad obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

11. Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia konania. Ide pritom o také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný urobiť iné vhodné
opatrenia s dostupnými procesnými prostriedkami a iba v prípade, ak iné riešenie nie je možné, môže
konanie prerušiť. Keďže povinnosťou súdu je v konaní postupovať v súlade s článkom 17 základných
princípov CSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, je potrebné posudzovať aj

prípadný návrh na prerušenie konania vo vzťahu k základnému princípu hospodárnosti konania.12. Odvolací súd preto zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, bolo ust. § 5b cit. zákona platné a účinné, preto
správne súd prvej inštancie posudzoval i premlčanie nároku žalobcu.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP s tým, že dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.02.2018 o 10.10 hod., v
pojednávacej miestnosti č. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 14.02.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,
§ 378 ods. 1 CSP.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady

s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím

dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody vo veci nie sú dané.

20.Vzmysleust.§217ods.1CSP,prerozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia.Ustanovenie

o sudcovskej koncentrácii tým nie sú dotknuté.
21. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Odvolací súd posudzoval odvolanie žalobcu síce v čase, keď bol návrh Okresného súdu Košice II
o nesúlade predpisu nižšej právnej sily, a to ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s
Ústavou Slovenskej republiky predbežne prerokovaný na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu
a prijatý na ďalšie konanie, avšak rozhodnutie Ústavného súdu nebolo v čase rozhodovania odvolacieho

súdu o odvolaní žalobcu publikované v zbierke zákonov a teda odvolací súd rozhodol v zmysle ust.
§ 217 ods. 1 CSP, keď po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťahspotrebiteľskýasprávnezameraldokazovanienazistenieuplynutiapremlčacejdobu(vzmysleúčinného
ust. § 5b zák. č. 250/2017).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).