Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226664
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115226664.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 425/2015-62 zo dňa 25. novembra 2016,
takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 307 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
14.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
II. u r č u j e, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.4.2011
č. zmluvy: XXXXXXXXX a dňa 23.11.2011 č. zmluvy: XXXXXXXXX a to v bode 11 všeobecných
podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
IV. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39, § 52 až 54, § 107 odsek 2, § 451 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2, § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 28.04.2011 uzatvorili zmluvu o
úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 Eur, ktorý sa tento zaviazal
splatiť spolu s poplatkom vo výške 230 Eur 10 mesačnými splátkami vo výške 53 Eur počnúc dňom
05.06.2011. Dňa 23.11.2011 strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základektorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 100 Eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť spolu s
poplatkom vo výške 62 Eur v 6 mesačných splátkach vo výške 27 Eur počnúc dňom 02.01.2012.
Vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv, predmetný zmluvný vzťah súd prvej inštancie vyhodnotil
ako vzťah spotrebiteľský. Preukázateľne v čase uzatvorenia zmlúv o úvere bol žalobca už niekoľko
rokov iba poberateľom starobného dôchodku, nebol v žiadnom zamestnaneckom pomere a nebol
evidovaný ani ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca podnikateľskú alebo inú obchodnú
činnosť. Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru, vrátane vyhlásenia klienta za akým
účelom poskytnuté peňažné prostriedky použije, ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú praktiku
žalovaného konštatovanú už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov SR, ktorým žalovaný
účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetných
zmluvných vzťahov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže na predmetné zmluvy o úvere
uzatvorené medzi stranami sporu sa vzťahuje právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch v
zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 citovaného zákona okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
podľa písm. f/ termín konečnej splatnosti úveru, i/ ročnú úrokovú sadzbu, j/ ročnú percentuálnu mieru
nákladov a y/ priemernú hodnotu RPMN s tým, že ak uvedené náležitosti neobsahuje, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa podľa § 11 odsek 1 písm. b/ citovaného zákona považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže predmetné úverové zmluvy neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpokladané Zákonom o spotrebiteľských úveroch, uvedené úvery sa považujú
za bezúročné a bez poplatkov a teda žalovanému vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených
finančných prostriedkov z poskytnutých úverov. Žalovaný v prospech žalobcu poskytol úvery vo výške
300 Eur a 100 Eur, pričom tento v jeho prospech realizoval úhrady vo výške 545 Eur pri úvere vo výške
300Euravovýške126Eurpriúvere100Eur,tedaspoukazomnabezúročnosťabezpoplatkovosťúveru
má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých
úverových prostriedkov, čo predstavuje sumu 307 Eur. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z jeho strany išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby
neuplynula ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov. Podľa bodu 11 všeobecných obchodných
podmienok žalovaného, 1/3 poplatku uvedeného v zmluvách o úveroch uzatvorených medzi stranami
sporu predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Obsah tohto dojednania v predmetných zmluvách
o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie
úverov je žalobca povinný zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou
sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho
poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmlúv o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje
dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom,
pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže
tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2-násobku sumy dojednaného úroku. Z uvedeného
dôvodu, preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti daného zmluvného dojednania.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že nárok žalobcu je premlčaný
v objektívnej aj v subjektívnej lehote. Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10 -
ročnej premlčacej lehoty. Uviedol, že Zmluvu č. XXXXXXXXX a ani Zmluvu č. XXXXXXXXX nemožno
považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným
na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie
na súkromnú potrebu. Nie je dôležité na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom
následne použité. Uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej
podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Slovenské právo poplatok za spracovanie úveru
výslovne uvádza, pričom môže ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle
Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Je
tiež toho názoru, že žalobca na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa následne
domáha vydania bezdôvodného obohatenia nemá naliehavý právny záujem. Nesúhlasí s nárokom za
právnyúkon,ktorýsiprávnyzástupcauplatňujevčastiprevzatieaprípravaprávnehozastúpeniavrátane
prvej porady s klientom, nakoľko za trovy konania sa môžu považovať len tie výdavky, ktoré vzniknú v
konaní (t.j. až od začiatku konania).
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 28.04.2011 uzavretá Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX“), na základe ktorej bol zo strany žalovaného
poskytnutý žalobcovi úver vo výške 300 Eur. V danej zmluve sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatiť
žalovanému ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 230 Eur, t.j. celkovo mal
zaplatiť čiastku 530 Eur v 10 mesačných splátkach po 53 Eur, počnúc dňom 05.06.2011. V zmluve sa
tiež nachádzalo prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.
10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 23.11.2011 uzavretá Zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX“), na základe ktorej bol zo strany
žalovaného poskytnutý žalobcovi úver vo výške 100 Eur. V danej zmluve sa žalobca ako dlžník zaviazal
zaplatiť žalovanému ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 62 Eur, t.j. celkovo
mal zaplatiť čiastku 162 Eur v 6 mesačných splátkach po 27 Eur, počnúc dňom 02.01.2012. V zmluve
sa tiež nachádzalo prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.
11. Z prehľadu splátok a pokút ku Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalobca celkovo
žalovanému uhradil sumu 545 Eur. Z prehľadu splátok a pokút ku Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
vyplýva, že žalobca celkovo žalovanému uhradil sumu 162 Eur.
12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa odseku 2, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXX uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané,
aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.
15. Z výpovede žalobcu vyplýva, že tento bol v čase uzatvárania Zmlúv o úvere dôchodca, ktorý
nepodnikal. Opak nevyplýva ani z registra Sociálnej poisťovne.
16. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného
ustanovenia (najmä § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) vyplýva tento naliehavý právny záujem
spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez
poplatkov.
17. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození, a preto
žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ustanovenia § 3 odsek 3
zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
18. Odvolací súd vidí v predmetnej veci naliehavý právny záujem spotrebiteľa na vykonaní súdnej
kontroly zmluvných podmienok, aby hoci po splnení dlhu, sa mu predsa len poskytla súdna ochrana, ak
sa do jeho práv zasahovalo, resp. takáto hrozba zásahu tu existovala. Spotrebiteľ by nemal byť ukrátený
na svojich právach len preto, že z rôznych dôvodov plnil všetko, čo mu dodávateľ nadiktoval. Nie je ničím
výnimočným existencia obavy spotrebiteľa z postupu dodávateľa.
19. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
21.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
23. Podľa ustanovenia § 458 odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením.
24. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
25. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a
nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický
občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobcu vychádzajúcu z
dôvery v objektívne občianske právo.
26. Obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli v čase uzatvorenia Zmlúv o úvere,
o. i. doba trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru, úroková sadzba, či RPMN. Zmluva o
úvereč.XXXXXXXXXač.XXXXXXXXXuzatvorenémedzistranamisporutietonáležitostineobsahovali.
Za takejto situácie sa musia poskytnuté spotrebiteľské úvery v súlade s ustanovením § 11 odsek 1
písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv považovať za
bezúročné a bez poplatkov.
27. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca z titulu poskytnutých úverov mal žalovanému vrátiť len istinu 400 Eur (300 Eur a 100 Eur).
Celkovo však žalobkyňa zaplatila čiastku 707 Eur (545 Eur a 162 Eur) a preto rozdiel medzi touto sumou
a istinou úveru vo výške 307 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobcovi
vydať.
28. Čo sa týka otázky premlčania, i odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia
lehota 10 ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje aj odvolací súd za úmyselné. Ak
žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom úrokovej sadzby, či RPMN
porovnať žalobcovi výhodnosť na trhu oproti iným produktom, možno takúto praktiku a konanie
považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v
rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe
získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že
sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
29.Pretoodvolacísúdsúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,keďneuznalobranužalovaného,ženárok
je premlčaný. Objektívna 10 ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula. Žalobca sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedel až v októbri 2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Teda žaloba
bola podaná aj v rámci 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
30. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.32. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa odseku 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
33. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
34. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.
35. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neprimerane vysokej výške poplatku.
Poplatok (vo výške 230 Eur a 62 Eur) je v Zmluvách o úvere označený ako „príslušný poplatok“.
Takéto vymedzenie poplatku nespĺňa podmienku jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zo Zmlúv o úvere
nie je možné určiť účel tohto poplatku, či to, aká služba mala byť za tento príslušný poplatok žalobcovi
poskytnutá. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie
zmluvnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou
platnosti právneho úkonu vyžadovanou ustanovením § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka je jeho
určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uvedenú zmluvnú
podmienku teda súd prvej inštancie vyhodnotil správne ako neprijateľnú a teda v zmysle ustanovenia §
53 odsek 5 Občianskeho zákonníka aj ako neplatnú.
36. Zmluvy o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané
žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených
tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti
od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé,
že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa
kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz
konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý aj v Zákone o ochrane
spotrebiteľa (ustanovenia § 4 odsek 8) ako aj v Občianskom zákonníku (ustanovenie § 3 odsek 1).37.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
38. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené
ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
39. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez
ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku
odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne
presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané.
40. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v iných
súdnych konaniach bola podmienka s rovnakým významom určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Stalo sa tak napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012- 46 zo dňa 13.9.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014, rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/351/2015-72 zo dňa 16.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/222/2016 zo dňa 24.04.2017, či rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 5C/265/2014-51 zo dňa 14.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8Co/172,173/2016 zo dňa 26.09.2017. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie
§ 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
41. Vzhľadom na pomer úspechu vo veci, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 C.s.p. správne aj
čo do výroku o trovách prvoinštančného konania.
42. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názoromvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
43. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdzuje (§ 387 C.s.p.).
44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.