Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517208895
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517208895.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v zložení senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka
a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci navrhovateľa: JAGGERWOOD LIMITED, Spyrou Kyprianou 18,
Flat/Office 301, P.C.1075, Nicosia, Cyprus, registračné číslo: HE 193023, práv. zast. JUDr. Rastislavom
Posluchom, advokátom, Jakubovo nám. 1, Bratislava, proti dlžníkovi: ALLMAX s.r.o., Attidova 1462/11,
Bratislava, IČO: 36 592 927, práv. zast. KRALIK & PARTNERS s.r.o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO:

50 061 151 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní dlžníka proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 23Cb/110/2017- 54 zo dňa 17.5.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 23Cb/110/2017- 54
zo dňa 17.5.2017 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil

záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., obec: M. - m.č. R., okres
M. W. a to:

- pozemok parcela registra „C“, parc.č. XXXX/XXX, druh: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 14
m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor,

- pozemok parcela registra „C“, parc.č. XXXX/XXX, druh: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 30
m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor,

- pozemok parcela registra „C“, parc.č. XXXX/XXX, druh: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1081
m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor,

- pozemok parcela registra „C“, parc.č. XXXX/XXX, druh: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 458
m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor,

-stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavená na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,
zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, spoluvlastnícky podiel 1/1.

Zároveň uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia podal
žalobu vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.5.2017 domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným

ako sú vo výroku napadnutého rozhodnutia. Návrh odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi pohľadávku
v celkovej sume 1.000.000,- EUR s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzistranami dňa 1.4.2011, na základe ktorej navrhovateľ poskytol dlžníkovi pôžičku v celkovej sume
1.000.000,- EUR s príslušenstvom, ktorú sa dlžník zaviazal navrhovateľovi vrátiť spolu so zmluvne
dojednaným úrokom vo výške 5% ročne. Dlžník sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi celú pôžičku spolu

s dohodnutým úrokom do 31.12.2014. Dlžník nevrátil splatnú pôžičku, a to ani sčasti, pričom celková
pohľadávkanavrhovateľapredstavujesumu1.000.000,-EURakoajdohodnutýúrokaúrokzomeškania.
Dôvodil, že dlžník je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého
uznesenia, predmetné nehnuteľnosti v celosti sú dlžníkom ponúkané na predaj formou inzerátu,
zverejneného na internetovej stránke www.reality.bazos/inzerat/73031934/luxusna-vila-v-rusobvciac

. Inzerát vo vytlačenej forme
priložil navrhovateľ ako dôkaz do súdneho spisu.

3. Rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a obavu
o ohrozenie prípadnej exekúcie pohľadávky navrhovateľ konkretizoval tým, že dlžník sa zjavne
snaží zbaviť svojho nehnuteľného majetku, čo môže výrazným spôsobom ovplyvniť vymožiteľnosť

pohľadávky navrhovateľa. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú podľa tvrdenia navrhovateľa jediný
majetok dlžníka, nakoľko tento nevlastní iný majetok, z hodnoty ktorého by mohla byť uspokojená
pohľadávka navrhovateľa. Navrhovateľ zdôraznil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým
spôsobom neobmedzí dlžníka v jeho podnikateľskej činnosti, keďže podľa vedomosti navrhovateľa
nehnuteľnosti uvedené vo výroku napadnutého uznesenia obýva jediný spoločník a konateľ dlžníka p. J.

X. s manželkou, pričom táto skutočnosť vyplýva z adresy ich trvalého pobytu spoločnosti Finportal, a.s.,
so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45 469 156, kde p. J. X. je členom predstavenstva a jeho
manželka Mgr. H. X. je členom dozornej rady, s tým, že v zápise tejto spoločnosti majú aktualizovanú
adresu trvalého pobytu. Výpis z obchodného registra spoločnosti Finportal, a.s., navrhovateľ predložil
súdu ako dôkaz. Navrhovateľ tiež uviedol, že sa vo veci samej bude domáhať zaplatenia svojej

pohľadávky vo výške 1.000.000,- EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

4. Súd prvej inštancie prejednal návrh podľa § 343 C.s.p. - zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zdôraznil, že pri rozhodovaní

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda
preukázať opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho,
že podstatným znakom zabezpečovacích opatrení je ich potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov
strán. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania,
ako ho upravuje C.s.p. pri konaní vo veci samej. Pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné,
aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť
a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - obava ohrozenia exekúcie. Výsledkom tzv.
osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Tak ,ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie tak, ako v konaní vo veci samej
a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Inštitút zabezpečovacieho
opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto

návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí
byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.

5. Hodnotením rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu úpravy pomerov súd dospel k záveru,
že je potrebné upraviť pomery medzi stranami nariadením zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ

osvedčil obavu ohrozenia exekúcie, zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzuje dlžníka
v užívaní nehnuteľností, ku ktorým bolo záložné právo zriadené.

6. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie dlžník z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/, h/ C.s.p.. V prvom rade s poukazom na § 331 a 344 C.s.p. namietal, že

zo strany súdu prvej inštancie došlo k procesnému pochybeniu a porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, nakoľko mu bolo doručené len uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bez
samotného návrhu a priložených dôkazov, čím mu bola odňatá možnosť sa k návrhu a dôkazom
vyjadriť. Uviedol, že s navrhovateľom sú personálne a majetkovo prepojení, nakoľko sú dlhodobýmispoločníkmi v jednej spoločnosti a sú spoločne členmi štatutárneho orgánu spoločnosti Finportal, a.s.,
pričom podstatu celého konania dlžník vidí v tom, že navrhovateľ sa snaží podniknúť kroky a pôsobiť
na dlžníka tak, aby oslabil jeho pozíciu v uvedenej spoločnosti, resp. dosiahnuť, aby z nej vystúpil.

Ďalej odvolateľ uviedol, že nakoľko mu nebol doručený návrh ani dôkazy, nemá vedomosť o tom,
či navrhovateľ reálnosť a opodstatnenosť svojho tvrdenia, resp. existenciu predmetnej pohľadávky
(poskytnutie plnenia na základe zmluvy o pôžičke) preukázal. Zdôraznil, že predmetnú nehnuteľnosť
(rodinný dom) nikdy neinzeroval a nijakým spôsobom ani neponúkal na predaj či prenájom a jeho
jediným úmyslom je túto nehnuteľnosť naďalej nerušene užívať. V tejto súvislosti uviedol, že zverejniť

inzerát na stránke www.bazos.sk je veľmi jednoduché a môže ho uverejniť
ktokoľvek na kohokoľvek, komu chce uškodiť. Navyše inzerát uvádzaný v uznesení sa už ani nepodarilo
vyhľadať. Dlžník zastával názor, že nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia na základe
akejsi zmluvy o pôžičke bez preukázania poskytnutia plnenia neprimerane oslabí jeho ako aj osoby
s ním personálne prepojené. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil.

7. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril navrhovateľ. Podľa jeho názoru nedoručením návrhu a dôkazov
dlžníkovi spolu s unesením predstavuje len formálne pochybenie zo strany súdu nemajúce vplyv na
realizáciu práv dlžníka v konaní. Z napadnutého uznesenia podľa navrhovateľa celkom jednoznačne
vyplývajú právne aj skutkové okolnosti, na základe ktorých súd rozhodol, a to aj bez možnosti

skúmaniapredloženýchdôkazov,nakoľkoišloozmluvuuzavretúsdlžníkom,došlokprevodufinančných
prostriedkov na účet dlžníka a žiadnu z týchto skutočností dlžník v odvolaní ani nespochybnil
a podľa názoru navrhovateľa je málo pravdepodobné, že by tak urobil, nakoľko zmluva ako aj
prevody finančných prostriedkov boli jednoznačne preukázané. Spochybnil len inzerát na predaj
nehnuteľnosti v jeho majetku, ktorého uverejnenie však súd posúdil. Teda podľa navrhovateľa je

prípadné pochybenie súdu potrebné hodnotiť v kontexte celého konania. Uviedol, že prípadné
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo v danom prípade spôsobilé umožniť prevod vlastníctva
nehnuteľnosti a úplne znemožniť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, pretože dlžník iným majetkom
(finančnými prostriedkami) nedisponuje. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na fakt, že Okresný súd
Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 20Up/90/2017 vydal dňa 10.7.2017 platobný rozkaz,

ktorým dlžníkovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 810.000,- EUR, pričom sa jedná o
záväzok zo zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom aj tohto konania, avšak z dôvodu výšky súdneho
poplatku sa navrhovateľ dočasne domáhal úhrady len časti pohľadávky predstavujúcej celkovo sumu
1.000 000,- EUR. Predmetný platobný rozkaz si však dlžník neprevzal. Za irelevantné považoval
navrhovateľ posudzovanie personálnych či majetkových vzťahov v rámci podnikania v spoločnosti

Finportal, a.s. Na základe uvedeného navrhovateľ zastával názor, že splnil všetky podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré v návrhu aj preukázal a v žiadnom prípade uplatňovanie
svojho nároku nepovažoval za snahu o oslabenie pozície dlžníka v akomkoľvek právnom vzťahu, ale ako
nevyhnutný krok na to, aby sa domohol svojho práva z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníka.
K inzerátu na predaj nehnuteľností navrhovateľ dodal, že nemal vedomosť o tom, že bol z predmetného

portálu stiahnutý a domnieval sa, že dlžník inzeráty účelovo stiahol, aby zakryl svoj zámer zbavovať sa
majetku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

8. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadril dlžník. V súvislosti so skutočnosťou, že doručenie napadnutého
uznesenia bez návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dôkazov považoval za porušenie

jeho práva na spravodlivý proces a s odkazom na zásadu kontradiktórnosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/641/2016 zo dňa 31.10.2016, v ktorom súd skonštatoval, že
takýto postup je nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým sa strane znemožňuje uplatňovať
je patriace procesné práva. Ďalej poukázal na čl. 9 C.s.p., nález Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS 168/2012-44 a dodal, že nakoľko ide o formálne chápanie princípu kontradiktórnosti súdneho

konania, súd je povinný doručovať všetky vyjadrenia a návrhy protistrane. Podľa dlžníka určite nešlo
len o formálne pochybenie súdu tak, ako to tvrdil navrhovateľ, pretože táto vzniknutá situácia môže
mať vplyv na výsledok predmetného konania. K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom upomínacieho
konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica dlžník uviedol, že nemal žiadnu vedomosť
o vydanom platobnom rozkaze a vzniknutá situácia ohľadom nedoručenia predmetného platobného

rozkazu sa rieši s príslušným súdom. Opätovne zdôraznil, že nikdy neuverejnil žiadnu ponuku predaja
nehnuteľností a ani sa nepokúšal o ich predaj. Zastával názor, že predmetné inzeráty boli úmyselne
vytvorené navrhovateľom, aby takýmto spôsobom účelovo preukázal naliehavosť potreby predbežného
usporiadania pomerov a navrhovateľom predložený inzerát bol navyše aj vytlačený v deň jehovytvorenia. V danom prípade teda nejde o relevantný dôkaz. Na základe uvedeného dlžník navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ osvedčil
dôvodnosť jeho nariadenia zmluvou o pôžičke a vedením konania o zaplatení časti plnenia z tejto
pôžičky, ktoré je vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Odvolací súd je toho názoru, že
nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia neobmedzuje dlžníka v jeho podnikateľskej

činnosti a naviac ak dlžník v konaní o veci samej po vykonaní dokazovania preukáže jeho nedôvodnosť,
môže podať súdu návrh na jeho zrušenie. I keď súd prevej inštancie pochybil ak dlžníkovi nedoručil
s uznesením o nariadení zabezpečovacieho nariadenia návrh s prílohami, nejde samo o sebe o také
pochybenie, ktoré by malo mať za následok zrušenia predmetného zabezpečovacieho nariadenia.
Zverejnený inzerát o ponuke predaja predmetnej nehnuteľnosti dlžníka je dôkazom, že bol vykonaný

pokus o jej speňaženia, pričom tvrdenia dlžníka o tom že inzerát nezverejnil, považoval odvolací súd
za účelové.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 C.s.p.).