Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202205
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614202205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej R. O.,
bydliskom O. XXX/X,
XXX XX T., o zaplatenie zmenkového príslušenstva a zmenkovej odmeny 9,59 eur,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/22/2014-24 zo dňa 28. októbra
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6%-ný
ročný úrok zo zmenkovej sumy vo výške 332,12 eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej
sumy, teda 9,59 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej

len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkového príslušenstva, zmenkového úroku 0,25 % denne z
konkrétnej zmenkovej sumy za konkrétne obdobia, pričom z tejto sumy a za tieto obdobia zmenkový
úrok vyčíslil, 6 % ročného úroku z konkrétnej zmenkovej sumy za konkrétne obdobia, pričom z tejto
sumy a za tieto obdobia zmenkový úrok vyčíslil, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 9,59 eur a náhrady trov konania. Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá Nariadenia,
je konanie v zásade písomné, súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, keď vychádzal zo zásady podľa § 120 ods. 1
tretia veta O.s.p., pretože vykonanie aj iných dôkazov považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Oboznámil sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou, plnomocenstvom, tlačivom B (v spise
sa nenachádza), doplnením návrhu, zmluvou o úvere a tlačivom C. Súd prvého stupňa po oboznámení
sa s obsahom listinných dôkazov a ich posúdení a zhodnotení dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou

POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanej ako spotrebiteľovi a bola indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval súd prvého stupňa za formálne platnú,
pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť
žalovanej zaplatiť sumu 2 877,46 eur pri predložení, na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Jej
predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Zo žaloby vyplýva, že zo zmenkovej sumy
žalovaná doteraz zaplatila 2 877,46 eur. Za daného skutkového stavu súd priznal žalobcovi zákonné

príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Zmluvne dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne súd prvého stupňažalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa považoval zmenkový úrok vo
výške 91,25 % ročne za dojednaný neplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou

zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej
sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia
úročenia zmenky vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a
je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a
obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku

podľa názoru súdu prvého stupňa prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v
čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať
zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad
podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší
(dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým)
môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého

stupňa je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností
zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom
vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach,
ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske

právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej
úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie
(čl. 169). Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne odôvodnil aplikáciou čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods.
1, § 17, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ZZŠ), § 4 ods.

6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 3 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 4
písm. k/ Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože
boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení

s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré vyčíslil. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem
iného aj oboznámením sa so zmluvou o úvere. Žalobca ani žalovaná dokazovanie zmluvou o úvere

nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania.
Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a
najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie
dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu

zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť súd o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať

ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na
to, aby postupom podľa § 120 ods.1 prvá veta O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.
Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov

konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočnýpodklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca

v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú
uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených
v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval

§ 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v
sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Rozhodnutie súdu

a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu a
nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavila žalovaná,
túto dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanej
známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaná súhlasila. Žalobca v

súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014,
sp.zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp.zn. 3C 8153/2013,
rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca neodôvodnil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je

potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej

povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods.

1 Nariadenia, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkového príslušenstva a zmenkovej
odmeny.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd
nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.

niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je
upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup
riadi Občianskym súdnym poriadkom.Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch v rámci Európskej únie a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri
plnení týchto cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátneprocesnéprávo,čovyplývazčlánku19Nariadenia. Vzmyslebodu9preambulyNariadenia
by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri

rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a o rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať
strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych

otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti
konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany
o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym
spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom
elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi,

ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

Odvolací súd zistil, že v súdnom spise sa nenachádza zmluvu o úvere č. 4381821 ani všeobecné
podmienky k nej patriace (číslo zmluvy je údaj uvedený na zmenke), aj napriek tomu, že z odôvodnenia
rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa zmluvou o úvere oboznámil a z nej vyvodil
právne závery. O pripojení tejto listiny do súdneho spisu a ani o jej/ich zaslaní účastníkom konania nie je
v spise žiaden úkon. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tým vykonal dokazovanie nielen nad

návrh účastníkov konania, ale aj bez znalosti obsahu tejto listiny, z ktorej napokon dospel k (odchylnému)
skutkovému stavu a na ktorej založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy
spotrebiteľskej. Urobil tak bez toho, aby účastníkom konania umožnil zúčastniť sa vykonania dôkazov
alebo poskytol priestor na vyjadrenie sa k nim. Tým došlo k odňatiu procesného práva účastníkov
konania podľa § 123 O.s.p. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je možnosť ovplyvniť

skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Poskytnutie tohto priestoru si v súlade s
cieľom a účelom Nariadenia nevyhnutne nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje si však
najmä písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom
dôjde ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces zaručeného aj v čl.
46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie.

Bez pripojenia listiny (zmluvy o úvere) vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako
právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania
a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkovoichprocesnýchprávach.PretožesamotnéNariadenieneriešiprocesný postuppriverejnom
vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne
v § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez

nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva tak z Nariadenia, ako aj
z ustanovení O.s.p., nepostupoval v súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto poučovaciu povinnosť má súd bez ohľadu
na to, či je účastník konania právne zastúpený. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúcivplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj
v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo
označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú.

Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla
ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré
by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej. Pri
absencii takéhoto poučenia účastníkov konania nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať aby
predpokladal, že súd prvého stupňa poskytne žalovanej ochranu v zmysle zásad spotrebiteľského práva

a uplatnený nárok zo zmenky v časti zmluvne dohodnutého 0,25% denného úroku z omeškania posúdi
ako dojednaný absolútne neplatne pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre rozpor s ustanovením §
53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. Žalobcovi preto nebola umožnená realizácia jeho procesných práv a
rozsudok súdu prvého stupňa tak pre neho vykazuje znaky prekvapivého rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup súdu prvého stupňa pri prejednávaní a
rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom a zmätočný. Odvolací súd z obsahu

spisu, ako už bolo uvedené, zistil, že súd prvého stupňa v konaní nedodržal procesný postup v
zmysle Nariadenia a O.s.p. keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vykonal
dokazovanie listinou, ktorá sa v spise nenachádza a tým aj nad rámec účastníkmi navrhnutých dôkazov
bez toho, aby účastníkov oboznámil, že dokazovanie listinou mieni vykonať. Týmto postupom zaťažil
konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pre ktoré

bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa z dôvodu, že pri rozhodovaní
o náhrade trov sporového konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a
miera úspechu vo veci vo vzťahu k meritórneho rozhodnutiu k žalobnému petitu sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovanej. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o

náhrade trov konania bližšie nezdôvodnil, najmä neuviedol v čom spočíva čiastočný (procesný) úspech
žalobcu a žalovaného a jeho rozhodnutie o tomto nároku bolo, bez ohľadu na iný dôvod jeho zrušenia
odvolacím súdom, nepreskúmateľné. Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len
čiastočný úspech, a preto nemajú právo na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 169 ods. 1 O.s.p. a §

167 ods. 2 O.s.p. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec prejedná
a vo veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa,
tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v

konaní v novom rozhodnutí vo veci. Zo zmenky vyplýva nielen číslo zmluvy, ktorej plnenie zmenka
zabezpečovala, ale aj skutočnosť, že žalovaná vystavila zmenku ako fyzická osoba, podnikateľka, keď
uvádza obchodné meno, trvalé bydlisko/miesto podnikania živnostníka a rodné číslo/IČO živnostníka
33570434. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou vysporiada v novom rozhodnutí tak, aby
nepochybne ustálil spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy č. 4381821.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.