Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206178
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314206178.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX XX F. XX, zast. JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, advokátkou, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X. I.N. XX/X, XXX XX D. T. U., o zaplatenie sumy 6 973,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 26.05.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 6 973,20 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania

s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia
ostatných žalovaných.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - G. G., Z..G.., U. XX, H., IČO: XX XXX
XXX, uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľom Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe

tejto zmluvy právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. Zastáva
názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch i zák. č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ tzv.
absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ust. Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna

úprava premlčania je obsiahnutý v obchodnom práve v § 387 a násl. Obchodného zákonníka. Teda aj v
otázke premlčania je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, pričom ku dňu
postúpeniapohľadávkydlhžalovanýchbolvovýške17715,96eur.Tátosumapozostávalazistiny 15
812,87 eur a úroku z omeškania 1 903,09 eur a to v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného
ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých

pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu
postúpenia pohľadávky. V tomto konaní si tak žalobca uplatňuje splátky splatné od 20.06.2010 do
20.09.2014 v počte 52 splátok v celkovej výške 6 973,20 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2013do20.09.2014sastalisplatnýmidňa16.11.2013,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Odo
dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby žalovaní neuhradili žiadnu sumu, preto uplatňovaná
sumu pozostáva z 52 splátok vo výške 6 973,20 eur. Mimo dlžnej sumy si uplatňuje aj úrok z omeškania

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6 973,20 eur od 17.11.2013 do zaplatenia. Súčasne si však uplatnil aj
kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z jednotlivých súm za obdobie od 21.06.2010
do 16.11.2013 vo výške 789,02 eur.

3. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 30.03.2015, č.k. 17C/189/2014-81 vstup Združenia -

Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ na strane žalovanej v 2. rade a združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, na strane žalovaných do konania nepripustil. Proti predmetnému uzneseniu podal vedľajší
účastník združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov odvolanie. Ktoré žiadalo, aby súd pripustil
vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 2. rade. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
27.10.2016, č.k. 14Co/50/2016-134 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Zároveň
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.04.2016, č.k. 17C/189/2014-105 nepripustil vstup Združenia

spotrebiteľov Slovenska na strane žalovaných.

4. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. V písomnom
vyjadrení uviedol, že zmluvu o splátkovom úver č. XXXXXXXXXX je potrebné považovať za formulárovú
zmluvu, ktorej obsah žalovaný v 1. rade nemal možnosť ovplyvniť. Nespochybnil, že zmluva o úvere

je absolútnym obchodom podľa ObZ, avšak táto skutočnosť na daný právny vzťah nevylučuje použitie
Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je však zmluvou spotrebiteľskou a preto je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol,
že právny predchodca žalobcu, G.., neadresovala žalovanému v 1. rade potom čo bol 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splácaním, písomnú výzvu v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z.

o bankách, čím došlo z jej strany k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.. Postupca nebol
oprávnený postúpiť pohľadávku žalovaných a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň žalobca
až dňa 16.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, kedy sa stala splatnou pohľadávka. Mal však
za to, že žalobca nie je oprávnený vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru a vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti považoval za neúčinné. Žalobca si v konaní uplatňuje nepremlčané splátky, ktoré vznikli po

90 dňoch od postúpenia pohľadávky. Takéto konanie je v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o
bankách, na základe ktorého si postupník môže uplatniť len tie nepremlčané splátky, ktoré existovali do
90 dní pred postúpením pohľadávky. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve
klienta na splnenie svojho peňažného záväzku. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky. Zároveň predmetom postúpenia bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo jej

časť, ktoré sa už stali splatnými. Z týchto skutočností je zrejmé, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou
legitimáciou a preto žiadal žalobu zamietnuť. Taktiež zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa
zák.č. 258/2001 Z.z., a to údaj o RPMN, čo má za následok, že úver je bez úrokov a poplatkov. Vzniesol
námietku premlčania nároku a uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaná v 2. rade sa vo veci nevyjadrila.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou,
oznámenímopostúpenípohľadávok,oznámenímG.G.,Z..G..apokusomozmier,vyjadreniamižalobcu,

vyjadreniami žalovaného v 1. rade, výsluchom zástupcu žalobcu, výsluchom zástupcu žalovaného v 1.
rade a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Dňa 05.10.2004 bola medzi veriteľom G. G., Z..G.., U. XX, H., IČO: XX XXX XXX a žalovaným v 1.
rade ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň v rovnaký deň

05.10.2004 bola uzatvorená medzi veriteľom slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou v 2. rade ako
ručiteľom Dohoda o ručení. Na základe zmluvy o splátkovom úvere žalovanému v 1. rade bol poskytnutý
úver vo výške 9958,18 eur pri výške úrokovej sadzby 9,80% ročne v deň podpisu Zmluvy. Údaj o RPMN
v zmluve absentuje. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytnutý úver uhradiť ho pravidelnými mesačnými
splátkami po 134,10 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 20.11.2004 a dátumom

poslednej splátky dňa 20.09.2014. Mesačný poplatok za správu úveru bol 1,33 eur mesačne.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.7. Oznámením zo dňa 20.11.2009 právny predchodca žalobcu, spoločnosť G. G., Z..G.., U. XX, H.,
oznámila žalovanému v 1. rade, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu, a to zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 04.11.2009.

Oznámením zo dňa 20.11.2009 právny predchodca žalobcu, spoločnosť G. G., Z..G.., U. XX, H.,
oznámila žalovanej v 2. rade, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu, a to zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 04.11.2009.

8. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky XXXX/XXXX/CE zo dňa 04.11.2009 vyplýva, že
žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 9958,17 eur na základe uzatvorenej zmluvy zo
dňa 05.10.2004, ktorého splatnosť bola dňa 20.09.2014. Dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky
bol vyčíslený na sumu 17715,96 eur a pozostával z istiny 15812,87 eur, úrokov z omeškania vo výške
1903,09 eur. Postupník žalobcovi oznámil, že žalovaní sú v omeškaní 1415 dní. Výška omeškanej
splátky bola 6177,89 eur.

9. Žalobca listom zo dňa 28.10.2013 žalovanému v 1. rade i žalovanej v 2. rade oznámil vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti ku dňu 28.10.2013. Zároveň ich vyzval k splateniu celej pohľadávky v lehote 15
dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

10. Žalovaný v 1. rade Čestným prehlásením zo dňa 30.08.2016 prehlásil, že zo strany pôvodného
veriteľa G. G., Z..G.. mu nikdy nebola doručená písomnosť o splatnosti úveru alebo mimoriadnej
splatnosti úveru. Taktiež G. G., Z..G.. mu nedoručila písomnú výzvu potom, čo bol 90 dní v omeškaní
so splácaním úveru.

11. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaný v 1. rade prestal splácať predmetný úver v januári 2008,
nakoľko poslednú úhradu v prospech pôvodného veriteľa vykonal dňa 20.12.2007. Celkovo žalovaní
uhradili sumu 2 067,32 eur, z toho bola na istinu započítaná suma 906,06 eur, na poplatky suma
199,16 eur a na úrok z omeškania suma 962,10 eur.

12. Zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu
trvá, pričom poukázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia, v ktorom uviedol, že podľa § 1
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie úpravy dokončených stavieb
a ich údržbu. Predmetom danej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanými bolo

poskytnutie finančných prostriedkov na modernizáciu rodinného domu. Preto zmluva nespadá do
pôsobnosti zák.č. 258/2001 Z.z., a absencia údaju o RPMN nemá za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosťúveru.Ďalejmalzato,ževkonanípredložilrelevantnéoznámeniepostupcužalovaným
o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomnosti, ktoré
zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu - postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Aj naďalej

mal za to, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
Ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom

ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v §
92 ods. 8 zákona o bankách, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v
tomtoprípadežalovaným,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnoubankouSlovenska
podľa § 50 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. Mal za to, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením

takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto
výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len
sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Taktiež zo znenia ust. §92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo je časť, ktorá je
už splatná. Poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015,

podľa ktorého ust. § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 Z.z., nehovorí o tom, že banka by nemohla postúpiť
pohľadávku na nebanku z neukončeného „živého úveru“. Banka teda môže postúpiť peňažný záväzok
ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Zároveň zmluvné strany si v zmluve dojednali plnenie v splátkach
s presným termínom splatnosti. Keďže sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili, pôvodnémuveriteľovivznikloprávopristúpiťkvyhláseniumimoriadnejsplatnosti.Postúpenímpohľadávkysažalobca
stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie
od dlžníka od záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo

strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh
vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka,
týka sa výlučne spôsobu zosplatnenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Teda vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Preto
mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca preukázal aktívnu legitimáciu a žiadal, aby súd

podanej žalobe v súlade s čiastočným späťvzatím vyhovel. Uplatnil si náhradu trov konania.

13. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že na strane žalobcu nie je daná aktívna
legitimácia, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa v súlade
s ust. 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., keďže neadresovala žalovanému v 1. rade potom čo bol 90
kalendárnych dní v omeškaní so splácaním, písomnú výzvu v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zák.č.

483/2001 Z.z. Postupca nebol oprávnený postúpiť pohľadávku žalovaných a žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu. Zároveň žalobca až dňa 16.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, kedy sa
stalasplatnoupohľadávka.Malvšakzato,žežalobcaniejeoprávnenývyhlasovaťmimoriadnusplatnosť
úveru a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považoval za neúčinné. Nakoľko v danom konaní nie je daná
aktívna legitimácia na strane žalobcu, žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si

náhradu trov konania.

14. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako

lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

15. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54
ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo
sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je

spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý
koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a
ekonomickým vzdelaním.

16. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný

zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len ,,OZ“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej len ,,Zákon“), banka je právnická osoba

so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O

udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového
povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že medzi pôvodným
veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 9 958,18 eur
pri výške úrokovej sadzby 9,80 % ročne v deň podpisu Zmluvy. Údaj o RPMN v zmluve absentoval.Žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytnutý úver uhradiť ho pravidelnými mesačnými splátkami po 134,10
eur vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 20.11.2004 a dátumom poslednej splátky
dňa 20.09.2014. Mesačný poplatok za správu úveru bol 1,33 eur mesačne. Zároveň v rovnaký deň, t.j.

05.10.2004 bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanou v 2. rade Dohoda o ručení, a to za
účelom zabezpečenia poskytnutého úveru žalovanou v 2. rade. Dňa 04.11.2009 bola uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávok medzi G. G.Ľ., Z..G..- postupca a žalobcom - postupníkom, čím boli práva a
povinnosti z úverovej zmluvy postúpené na žalobcu. Ďalej je nesporné, že na žalobcu bola postúpená
pohľadávkavočižalovanýmbeztoho,abypôvodnýveriteľzosplatnil,resp.vyhlásilmimoriadnusplatnosť

úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca a to písomným oznámením zo dňa 28.10.2013.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná

21. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len

„banka“ ) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení ďalších predpisov
(ďalej už len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex
generalis ) o postupovaní pohľadávok v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutia
účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01. januárom
2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené v

čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení
pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty.

Pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne

neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom
postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s
cieľom ochrany klientov bánk.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia

bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti
odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho

úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.22. Súd poukazuje aj na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
konaného dňa 21.03.2017, v zmysle ktorých : Ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo
sprísnenie postúpenia césie bankovej sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý

poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s
ktorou dojednal finančnú službu (Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky ...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej
pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané
subjekty neodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana

bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k
ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženiu okruhu
subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu základného imania
u postupníka najmenej 500 000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské
úvery do 10 000,- eur a pod) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne
opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek

z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v
spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom
na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

23. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), G. G., Z.. G.. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane
úrokovznehovcelostiinémusubjektu.Zmluvaopostúpenípohľadávokz21.10.2010jepretoneplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na

iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska kancelária
R.G.. G.. G. M.. B.. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna
vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016.“

24. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného

špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou

činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
je nedôvodná námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie skúmal, či v konaní je daná aktívna
vecná legitimácia na strane žalobcu.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu) alebo pasívnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania ( rozsudok NS SR
z 29.06.2010, sp.zn. 2Cdo/205/2009 ).

26. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., môže byť

iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. V konaní mal súd za preukázané, že zo strany G. G., Z..G..,
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - G. G., Z..G.. neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený
medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobcanedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému
ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 28.10.2013.

28. Z ust. § 92 ods. 8 zákona bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ

teda pôvodný veriteľ postúpil zmluvou z 04.11.2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu,
postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), G. G. Z.. G.. nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o
postúpenípohľadávkyz04.11.2009jepretoneplatnýmprávnymúkonomvzmysleust.§39Občianskeho
zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať úvery

a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom
úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca nebol ani
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

29. Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný (klient

banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných
splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo
preto v konaní preukázané.

30. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo

zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže
žalobcaniejedržiteľombankovéhopovolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,
ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách
potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o

bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku
iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná
výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka.

Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 1660/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní
a preto im vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Žalovaný v 1. rade si uplatnil nárok na
náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli a súd mu v súlade s uvedenými zákonnými ustanovenia
priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania žalovaného v 1. rade súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej v 2. rade zo spisu žiaden nárok na
náhradu trov konania nevyplýva, žiadne trovy konania si neuplatnila, v konaní jej žiadne trovy nevznikli,
súd preto rozhodol tak, že žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.