Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Adriana Murínová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/403/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114205096.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. X. P., J.. XX.XX.XXXX,
M. Y. XXXX/X, H., 2. Z. P., J.. XX.XX.XXXX, E. X, H. 3. Š. H.V., J.. X.XX.XXXX, J. Ú. XX, H., o zaplatenie
3206,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.
marca 2016 č.k. 2C/17/2014 -123 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne a žalovanému v 3. rade do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi
sumu 2.290,50 eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 20.08.2013
vo výške 234,34 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.290,50 eur od 21.08.2013 do
zaplatenia, ako i nahradiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 82,20 eur a trovy konania vo výške 132,72
eur na účet právneho zástupcu žalobcu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a voči
žalovanému v 3. rade zaplatenia sumy 3.206,70 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.03.2010 do 20.08.2013 vo výške 465,30 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
zo sumy 3.206,70 eur od 21.08.2013 do zaplatenia titulom vrátenia zostatku úveru, ktorý Slovenská
sporiteľňa, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) poskytla žalovaným v 1. a 2. rade na základe
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) zo dňa 21.08.2003, a žalovaný v 3. rade
prevzal na seba ručiteľský záväzok. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky na
základezmluvyopostúpenípohľadávokč.0655/2013/CEuzavretejdňa27.06.2013predstavovalasumu
4.716,59 eur, pozostávajúcu z istiny 3.583,69 eur, riadneho úroku 582 eur, úroku z omeškania 490,60
eur a ostatného príslušenstva 59,80,- eur, pričom sumu 59,80 eur, predstavujúcu ostatné príslušenstvo
a poplatky a sumu 490,60 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca žalobou neuplatňoval.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaní v
1.a2.radeuzavrelidňa21.08.2003zmluvuosplátkovomúvere,nazákladektorejimprávnypredchodca
žalobcu poskytol úver vo výške 175.000,- Sk (5.808,94 eur), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazalisplatiť mesačnými splátkami po 2.300,- Sk vždy k 20. dňu príslušného mesiaca so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.09.2003 a poslednej splátky dňa 20.08.2013 za poplatok za správu úveru vo výške 100,-
Sk/štvrťročne a jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru splatný pri
podpisezmluvystým,žeúrokovásadzbaboladohodnutáakopremenlivá,pričomvčasepodpisuzmluvy
o úvere činila 9,30 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov činila 10,77 % (článok IV. bod 5 zmluvy
o splátkovom úvere). Ďalej zistil, že dohodou o ručení zo dňa 21.08.2003 medzi právnym predchodcom
a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom, ktorý vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa špecifikované v
článku V. zmluvy. V zmysle bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok veriteľa ak dôjde
k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ďalších
skutočností uvedených v tomto bode (napr. podľa písm. a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní) je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z výpisu z úverového
účtu vedeného na meno žalovaného v 1. rade prvoinštančný súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade čerpali
úver bezhotovostným čerpaním dňa 21.08.2003 vo výške 175.000,- Sk, úver riadne a včas nesplácali,
posledná splátka bola žalovanými v 1. a 2. rade uhradená dňa 21.01.2010 a to vo výške 76,35 eur
a tak právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.06.2010 oznámil žalovanému v 1. rade, že je k
31.05.2010 v omeškaní vo výške 331,23 eur (9.978,63 Sk) a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy v lehote
do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi
k zvereniu vymáhania pohľadávky tretej osobe a následne listom - Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 09.07.2013 oznámil žalovaným v 1. až 3. rade postúpenie pohľadávky vo výške 4.716,59 eur s
príslušenstvom žalobcovi, ktorý v pokuse o zmier zo dňa 24.01.2014 vyzval žalovaných na úhradu dlhu
v celkovej výške 5.686,03 eur do 31.01.2014. V čase postúpenia počet dní omeškania dlžníkov bol 1221
dní. V priebehu súdneho konania nedošlo zo strany žalovaných ani k čiastočnej úhrade dlhu.
4. Po právnom posúdení sporu podľa právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku
dňu 21.08.2003, a to podľa § 262, § 303, § 305, § 306 ods. 1, § 307 ods. 3, § 308, § 310, § 311
ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 až 3, § 387 ods. 1, § 397, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm.
a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom do 25.11.2004, § 23a ods. 1
a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom do 25.11.2004, § 23a ods. 1
a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 25.11.2004, § 52 ods. 1 až
4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 111, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2004, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa účinného od 01. mája 2014, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
od 01.01.2009, konštatoval, že zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb.,
pričom v tomto právnom vzťahu vystupujú žalovaní v 1. a 2. rade nepochybne ako spotrebitelia, ktorí
čerpaním uvedeného úveru uspokojujú svoje osobné potreby a právny predchodca žalobcu vystupoval
akopodnikateľposkytujúciuvedenéslužby.Dodal,žesajednásaotypovúzmluvu,formulártextuzmluvy
a jeho obsah vrátane Všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany právneho predchodcu
žalobcu pripravený bez možnosti žalovaných v 1. a 2. rade meniť obsah a text uvedenej zmluvy.
Podmienkyposkytnutéhoúveru,obsahzmluvy,ajkeďsasnimižalovanímohlioboznámiťpreduzavretím
zmluvy, ako aj obsah úpravy sankcií už nemohli reálne ovplyvniť. Zmluva a Všeobecné obchodné
podmienky predložené a vypracované žalobcom boli všeobecne používané aj pri uzatváraní ďalších
obchodných zmlúv s inými osobami. Dôvodil, že zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 13.06.2014, bolo
doplnené ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vetou: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.“ a v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. preto prihliadol aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vychádzajúc
potom zo zistenia, že účastníci zmluvy si dohodli splatenie úveru v pravidelných mesačných splátkach,
kde každá splátka mala dohodnutú samostatnú splatnosť a bola aj dohodnutá konečná splatnosť úveru
s dátumom 20.08.2013, pričom pred týmto dátumom právny predchodca žalobcu od predmetnej zmluvy
neodstúpil, túto nevypovedal, ani ju pred týmto dátumom účinne nezosplatnil (žalobca nepreukázal,
že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nedoložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti), posudzoval premlčanie každej jednotlivej splátky samostatne, a zo skutočnosti, že žaloba
bola podaná dňa 24.02.2014 vyvodil, že splátky, ktoré mali žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť do 24.02.2011,
sú premlčané, a preto zamietol žalobu v tejto časti premlčaných splátok s príslušenstvom (ako vedľajšímzáväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku) a žalobe vyhovel v časti
nároku žalobcu na úhradu splátok úveru splatných odo dňa 20.03.2011 do dňa 20.08.2013, t.j. spolu 30
splátok po 76,35 eur, čo činí 2290,50 eur a nakoľko žalovaný v 3. rade pristúpil k záväzku žalovaných
v 1. a 2. rade ako ručiteľ, zaviazal ho tiež na plnenie, a to spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých
nezaplatených splátok úveru vo výške 8,5 % ročne, vždy počnúc od 21. dňa v príslušnom mesiaci do
zaplatenia.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodil, že úspech žalobcu z pôvodne
žalovanej sumy 3.206,70 eur s príslušenstvom predstavuje v rozsudku priznaná suma 2.290,50 eur
s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v 71,44 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom
žalovaných, je 28,56 %, pomer úspechu žalobcu je 71,44 % k úspechu žalovaných 28,56 %, z čoho
vyplýva právo žalobcu na náhradu trov konania proti žalovaným 42,80 % (71,44 % mínus 28,56 %),
ktoré vyčíslil ako trovy jeho právneho zastúpenia spolu v sume 310,10 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a vychádzajúc
z pomeru úspechu žalobcu v konaní priznal žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 82,20 eur
(t.j. 42,80 % zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 192,- eur) a náhradu trov
právneho zastúpenia 132,72 eur (t.j. 83,6 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu
právnym zástupcom v sume 310,10 eur).
6. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie
žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Navrhoval zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a žalobe vyhovieť alebo zrušiť rozsudok v jeho
napadnutom výroku a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na znenie ust.
§ 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2MCdo/3/2011, 6MCdo/4/2012, viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR namietol predovšetkým
správnosť aplikácie v ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby. Podľa
žalobcu mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere, teda o absolútny obchod, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Zdôraznil, že označená úverová zmluva bola uzavretá dňa 21.08.2003, pričom v období do 01.04.2004
úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Vyjadril
nesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
01.05.2014 a nesúhlasil ani s názorom súdu, že musí zobrať na zreteľ ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor,
že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok úveru spolu s príslušným úrokom z omeškania z
každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky do zaplatenia.
7. Žalovaní ostali v odvolacom konaní nečinní.
8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách uvedeného prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP
a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie
je možné vyhovieť.10. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne a žalovanému v 3. rade do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi
sumu 2.290,50 eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 20.08.2013
vo výške 234,34 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.290,50 eur od 21.08.2013 do
zaplateniaodvolanímnapadnutýnebolataktentovýroknadobudolprávoplatnosťanestalsapredmetom
preskúmavania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Vo vzťahu k napadnutému výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti žalobca v odvolaní uplatnil
odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ten bol v súdnej praxi vykladaný tak, že muselo ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdi po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov, typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.
12. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody
nie sú naplnené.
13.Popreskúmaníobsahuspisuaodôvodnenianapadnutejčastirozsudkusúduprvejinštancieodvolací
súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola v prevyšujúcej časti zamietnutá žaloba
z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného peňažného nároku nemožno vytknúť, že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až
135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p., z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, že nárok žalobcu je premlčaný v prevyšujúcej časti
(splátky, ktoré mali žalovaní zaplatiť do 24.02.2011).
14. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého výroku rozsudku dodáva nasledovné:
15. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 21.08.2003, kedy
Občiansky zákonník zmluvy o spotrebiteľskom úvere neupravoval.
16. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poznamenáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je,
ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverochv znení neskorších predpisov (v danom prípade v znení platnom v čase uzavretia posudzovanej zmluvy
o úvere dňa 21.08.2003) tak, ako na to správne poukazuje i žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu. V tomto smere správne súd prvej inštancie dovodil, že charakter predmetnej zmluvy nemožno
posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie a
predovšetkým v súlade so zmyslom, účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej súd členského štátu ako vnútroštátny
súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že
je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad
Obchodného zákonníka.
17. V danom prípade nie je sporné, že žalobca (jeho právny predchodca) je dodávateľom služby
poskytovania úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri a že
žalovaní pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere vystupovali ako fyzické osoby, pričom zo žiadnych
ustanovení zmluvy o splátkovom úvere nevyplýva, že by žalovaní konali s cieľom smerujúcim k ich
obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS), ako i že zmluva o
splátkovom úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý právny predchodca žalobcu
mal už vopred pripravený, bežne ho používal v rámci svojej obchodnej činnosti a dopisoval do nej iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalovaných, ktorí nemali možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnili. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom (jeho
právnym predchodcom) a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať
ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak,
ako to správne učinil súd prvej inštancie v danom spore. Samotným východiskom je pritom postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti
potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j.
spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov.
18. Odvolanie žalobcu takisto nemožno považovať za dôvodné, keď vychádza z názoru, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd zamietol jeho nárok pre stratu jeho
súdnej vynutiteľnosti z dôvodu premlčania. Pri skúmaní otázky premlčania súd prvej inštancie správne
aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú
spotrebiteľku (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
19. K otázke právneho posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľského úveru a aplikácie ust. § 52 ods.
2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť
normy obchodného práva, sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.04.2015
sp.zn. 3MCdo/14/2014 tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou. Súd prvej inštancie teda otázku premlčania v posudzovanom spore posúdil v súlade s
týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorého nie je dôvod odkloniť sa ani v
posudzovanej veci. Pre úplnosť možno doplniť, ako to konštatoval najvyšší súd v citovanom rozhodnutí,
že tak ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť
01.05.2014 (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnej od 01.05.2014), ako aj
ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou tieto ustanovenia sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená,
že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V okolnostiach daného
prípadu tak na uvedenom podľa názoru odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť ani poukaz žalobcu na
ním označené súdne rozhodnutia.
20. S poukazom na tieto dôvody, ako aj na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny,
vrátane vecne správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.21. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
22. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Žalovaní úspech v odvolacom konaní síce mali, ale žiadne trovy v odvolacom konaní im nevznikli, a preto
odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací
dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§
430, § 431 ods. 1, 2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.