Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/144/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202753
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314202753.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Marek Ďurian - Tunnel, Štepnice
951/12, Slovenský Grob, IČO: 33 292 906, práv. zast. JUDr. Zoltánom Sťahulom advokátom, Prídavková
23/A, Bratislava proti žalovanému VIAMEDIA SK s.r.o., Tylova 1046/27, Bratislava, IČO: 45 564 108,
práv. zast. JUDr. Silviou Turcsányiovou advokátkou, Gajova 4, Bratislava o zaplatenie 7.399,67 EUR s
príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave č.k. 24Cb 147/2014-262 zo dňa 22.1.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 147/2014-262
zo dňa 22.1.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že základ žalobného nároku je opodstatnený.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2014 zmenenou dňa 9.12.2014 a
čiastočne vzatou späť dňa 16.11.2015 sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške
7.399,67 EUR. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.6.2012 ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako
zhotoviteľom dve zmluvy o dielo a licenčné zmluvy, predmetom ktorých bolo zhotovenie internetových
obchodov www.R..sk a www.N..sk. V súlade s uzavretými zmluvami mal právo dielo používať a umiestniť
internetový obchod na server poskytovateľa webhostingu podľa svojho vlastného výberu. Pri tomto bol
žalobca limitovaný iba článkami III a VI, bod 2, zmlúv. V rozpore so zmluvami žalovaný od žalobcu
využívanie webhostingu, ktorý prevádzkuje žalovaný, a to za absolútne nevýhodných podmienok pre
žalobcu. Žalovaný sa vyhrážal žalobcovi, že ak nepristúpi na podmienky žalovaného, internetové
obchody budú zrušené. Svoju hrozbu žalovaný nakoniec splnil a dňa 13.1.2014 zamedzil žalobcovi
prístup k obchodom a internetové obchody zrušil. Podľa žalobcu žiadne ustanovenie zmlúv mu neukladá
povinnosť využívať webhosting u žalovaného, preto mu nie je jasné, z čoho žalovaný vychádza,
keď vyžadoval umiestnenie internetových obchodov na webhostingu žalovaného. Na základe týchto
skutočností žalobca dňa 13.1.2014 odstúpil od zmlúv s okamžitou platnosťou a žiadal žalovaného o
náhradu spôsobenej škody, spočívajúcej v nákladoch na zhotovenie nových internetových obchodov a
v ušlom zisku, s poukazom na ust. §§ 373 a 380 Obchodného zákonníka .

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k zaplateniu trov konania. Uviedol, že podľa
článku III zmluvy boli žalobcovi poskytnuté len obmedzené práva na používanie diela. Podľa § 18 ods.
1 a nasl. autorského zákona č. 618/2003 Z. z., má autor právo udeľovať súhlas na každé použitie diela,
pričom práva na použitie diela udelením súhlasu autora nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie

diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Zmluva, ktorou sa žalobcovi umožnilo používať dielo
vytvorené žalovaným, obsahuje ustanovenia, ktoré znemožňujú prenos diela k inému poskytovateľovi
webhostingu, napr.: „dielo je licencované, nie je predávané ....“, „objednávateľ nesmie poskytovať dielo
tretím osobám“, „objednávateľ nesmie zasahovať do vnútornej štruktúry diela“. Ak by sa žalobca
rozhodol používať dielo prostredníctvom webhostingu na serveri iného poskytovateľa, je možné takéto
konanie subsumovať pod zmluvne upravený zákaz/obmedzenie v zmysle, že objednávateľ nemá
právo zasahovať do vnútornej štruktúry diela. Prenesenie diela zo serveru, na ktorom bolo vytvorené jeho
autorom, totiž nie je možné bez zmeny zdrojového kódu - užívateľovi neviditeľnej časti web stránky, ktorá
je jej celým jadrom. Vzhľadom na to, žalobca nemá právo na používanie diela spôsobom a v rozsahu,
akým je prenos a publikovanie diela (vo vlastníctve odporcu) u iného poskytovateľa webhostingu, pretože
žalobca bol oprávnený na užívanie diela len v rozsahu stanovenom v zmluve.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, výsluchom žalobcu,
svedeckou výpoveďou bývalého konateľa žalovaného S.H. H. a predloženými listinnými dôkazmi.
Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení oboch účastníkov boli zistené/preukázané tieto
skutočnosti: Dňa 5.6.2012 strany uzavreli dve identické zmluvy o dielo a licenčné zmluvy podľa § 536 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorými sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal do dvoch mesiacov vytvoriť
pre žalobcu ako objednávateľa internetové stránky a internetové obchody www.R.J..sk a www.N..sk. V
článku II zmluvy sa dohodli, že predmetom zmluvy je vytvorenie internetového obchodu a prevod práv
k používaniu diela, ktorého autorom je zhotoviteľ. V článku III, nazvanom Rozsah licencie, sa strany
dohodli, že dielo je licencované a nie je predávané, že zmluva udeľuje objednávateľovi obmedzené práva
na používanie diela na dobu neurčitú, a že zhotoviteľ má všetky ostatné práva, pričom objednávateľ
nesmie: upravovať ani meniť akékoľvek technické obmedzenia diela, zasahovať do vnútornej štruktúry
diela, vytvárať kópie diela, publikovať dielo pre iných, požičiavať, predávať, prenajímať dielo, poskytovať
k dielu sublicencie a poskytovať dielo tretím osobám. E-mailom zo dňa 8.10.2013 žalovaný pripomenul
žalobcovi, že v novembri uplynie rok, kedy mal u nich zadarmo webhosting na oba obchody, čiže mu
bude vystavená faktúra vo výške 29,90 EUR na mesiac, pričom môže platiť mesačne, polročne alebo
aj ročne. Žalobca obratom žiadal o informáciu, či cena je za oba obchody alebo len za jeden. Dňa
14.10.2013 spoločnosť Biz s.r.o. vystavila žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 95,52 EUR, splatnú
dňa 24.10.2013, za webhosting oboch internetových obchodov na obdobie 1.11.2013-31.12.2013. Dňa
16.10.2013 prebehla medzi stranami rozsiahla e-mailová komunikácia. Žalovaný oznámil žalobcovi,
že obchody sú viazané na tento webhosting, ktorý mu nechávajú do konca mesiaca. Ďalej viedol,
že vie urobiť zľavu na 19,90 EUR bez DPH na mesiac. Prechod ich riešenia ku konkurencii nie je
možný, lebo je to ich licencia. Ešte uviedol, aby sa čím skôr vyjadrili, či webhosting áno alebo nie a
uzavreli to. Žalobca obratom odpovedal žalovanému, že keď pán H. s ním nadviazal spoluprácu,
v ničom nebol žiaden problém a o webhostingu bola dohoda, že obchody môžu bežať na hocijakom
webhostingu. Zo strany žalovaného nebola akákoľvek podmienka, že obchody musia bežať len pod
žalovaným. Táto požiadavka prišla, až keď sa obchody spustili, na čo už vtedy reagoval, že s tým
nemá problém, pokiaľ cena za hosťovanie bude zodpovedať tomu, čo vie ponúknuť aj niekto iný za
rovnakú kvalitu, pričom momentálne má ponuku za 3,90 EUR. Žalovaný na to odpovedal, že 3,90 EUR
je pekné, ale neverí, že obchod nebude vedieť predať aj inde. Na záver uviedol, že do konca októbra
buď pôjdu s webhostingom alebo ukončia spoluprácu. Žalobca na to poprosil žalovaného o návrh, ako
ukončiť spoluprácu a uviedol, že si bude nárokovať vrátenie financií, ktoré do toho investoval, keďže
k žiadnemu porušeniu zmluvy z jeho strany nedošlo. Koncom októbra 2013 bol žalobcovi predložený
návrh všeobecnej zmluvy pre poskytovanie služby webhosting od 1.11.2013 pre doménu www.R..sk,
za cenu 19,90 EUR mesačne. Poskytovateľom mala byť spoločnosť Biz s.r.o. a užívateľom žalobca.
Podľa V. článku návrhu zmluvy sa cena mala platiť najneskôr do 31.12. príslušného roka na základe
zálohovej faktúry vystavenej poskytovateľom, pričom po pripísaní príslušnej čiastky bude vystavená
riadna faktúra. Odplata za pomernú časť roka 2013 vo výške 39,80 EUR bez DPH mala byť splatná
do 7 dní od podpisu zmluvy, na základe zálohovej faktúry. Dňa 5.11.2013 žalobca zaplatil spoločnosti
Biz, s.r.o. sumu 95,52 EUR. Dňa 7.11.2013 žalovaný e-mailom oznámil žalobcovi, že s nimi nemá
žiadnu zmluvu o webhostingu, že porušil zmluvu už len tým, že za dielo dodnes riadne včas nezaplatil.
Myslí, že obchody vypnú hneď a keďže žalobca nemieni nič zaplatiť, nemá čo s ním ďalej riešiť. Dňa
13.1.2014 bol zamedzený prístup k internetovým obchodom žalobcu. Dňa 15.1.2014 bolo žalovanému
doručené oznámenie žalobcu zo dňa 13.1.2014 o odstúpení od oboch zmlúv o dielo a licenčných zmlúv
a o uplatnení náhrady škody vo výške 7.281,60 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 5.181,60 EUR za
zhotovenie nových obchodov a z ušlého zisku vo výške 2.100 EUR

5. Žalobca sa v konaní pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe.

6. Žalovaný zotrval vo vyjadrení na nedôvodnosti žaloby. V tej súvislosti zdôraznil, že webhosting
nebol poskytovaný žalovaným, ale spoločnosťou Biz s.r.o., ktorej konateľom je K. Q., s ktorým žalobca
aj rokoval. Ústnu dohodu so žalovaným o poskytovaní webhostingu žalobca nepreukázal. Z dôkazov,
ktoré žalobca predložil - návrhu všeobecnej zmluvy a platieb za webhosting podľa vystavených faktúr,
nielenže nepreukázal dohodu so žalovaným , naopak, preukázal existenciu dohody s inou osobou. Preto
žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

7. Svedok S. H. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že do konca roku 2012 bol konateľom
žalovaného. Stretol sa s pánom Ď. a komunikovali i prostredníctvom e-mailu. Dohodli sa , že
žalovaný vytvorí pre žalobcu e-shopy najkrmivo a propap. Dohodli sa, že e-shopy budú u žalovaného
pravdepodobne rok vedené zadarmo. Bavil sa so žalobcom, že e-shopy môžu byť vedené na inom
webhostingu než u žalovaného, ale nebavili sa o cenách samotného riešenia.

8. Súd považoval za účelné rozhodnúť podľa § 152 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) najskôr
o základe žalobného nároku, pretože predovšetkým ten bol medzi účastníkmi sporný. Pretože výška
škody nie je značná, predpokladal, že v prípade právoplatného vyriešenia základu sporu,
bude možná dohoda účastníkov. Pokiaľ k dohode nedôjde, o výške škody a o trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozsudku.

9. V tejto časti súd posudzoval nárok žalobcu podľa ust. §§ 373 Obchodného zákonníka. v spojení s
§ 266 ods.1 a 4 Obch. zák. a § 331 Obch. zák . Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných
ustanovení mal súd za to, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi. Základ žalobného
nároku na náhradu škody je preto opodstatnený. Podľa súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle cit. ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, pričom do
úvahy podporne prichádzala aj zodpovednosť za škodu podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, pri
ktorej sa, okrem porušenia povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti, vyžaduje aj zavinenie, ktoré
sa predpokladá. Dôležitou otázkou pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného bolo aj to, či uzavreté
zmluvy o dielo a licenčné zmluvy umožňovali/zakazovali webhosting u inej osoby než u žalovaného,
a to pre posúdenie toho, či nesplnenie povinností žalovaného bolo spôsobené aj konaním žalobcu
alebo nedostatkom jeho súčinnosti, na ktorú bol ako poškodená strana povinný (§376 Obchodného
zákonníka), resp. pre posúdenie prípadného spoluzavinenia žalobcu (§ 441 Občianskeho zákonníka).
Ak by v zmluvách bol dohodnutý webhosting výhradne len u žalovaného, musel by sa súd
vysporiadať s tým, aké dôsledky má na náhradu škody žalobcovo odstúpenie od zmluvy. Súd dospel
k záveru, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť poskytovať webhosting pre internetové obchody
žalobcu. Medzi stranami nebola sporná ich dohoda, že žalovaný bude zabezpečovať webhosting
internetových obchodov, a to po dobu jedného roka zadarmo, potom za dohodnutú cenu. Táto skutočnosť
vyplynula z predložených listinných dôkazov (e-mailu odporcu zo dňa 8.10.2014), uzavretie takejto ústnej
dohody žalovaný potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2015 a výslovne ju potvrdili obaja
účastníci aj na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 13.2.2015. Takisto konateľ žalovaného S. H. vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdil dohodu o tom, že obchody budú vedené rok alebo nejaký čas zdarma.
Žalovaný mal teda zabezpečovať webhosting na neurčitú dobu. Vypnutie, resp. pozastavenie obchodov
po tom, čo nedošlo k dohode o cene, žalovaný odôvodňoval článkom IX zmluvy. Podľa tohto článku však
licenčná zmluva zaniká odstúpením od zmluvy zo strany zhotoviteľa v prípadoch, ak dôjde k porušeniu
licenčných alebo autorských práv alebo k inému podstatnému porušeniu povinnosti objednávateľa alebo
k nepodstatnému porušeniu povinností, pričom nie je na výzvu zhotoviteľa vykonaná do siedmych dní
náprava. Žalovaný však od zmluvy ani neodstúpil, dokonca v konaní ani bližšie nevysvetlil, akú povinnosť
mal žalobca porušiť. Podľa súdu žalobca žiadnu povinnosť neporušil, takže žalovaný by ani nemal
dôvod na odstúpenie. Naopak, od zmluvy odstúpil žalobca. Súd dospel tiež k záveru, že žalobca
ani nebol povinný platiť cenu vo výške 19,90 EUR mesačne za webhosting pre každý internetový
obchod, lebo k dohode o tejto cene nedošlo. Žalobca neprijal písomný návrh zmluvy, ktorý mu bol
predložený koncom októbra 2013. Žalobca zaplatil za webhosting len z obavy pred vypnutím obchodov.
Navyše, ak by súd aj pripustil, že zaplatením požadovanej ceny za mesiace november a december 2013
došlo k dohode aj na rok 2014, bolo by potrebné prihliadať na skutočnosť, že podľa návrhu zmluvy o
webhostingu, ktorý žalobcovi predložil jeho faktický poskytovateľ Biz s.r.o., sa cena na nasledujúci rok
2014 mala platiť do konca tohto roka, a na základe zálohovej faktúry. Žalovaný, ani Biz s.r.o., však žiadnu
zálohovú faktúru za január 2014 alebo na rok 2014 žalobcovi nevystavili, žalobcovi preto do 13.1.2014

nevznikla povinnosť platiť za webhosting. Z týchto dôvodov žalovaný nebol oprávnený jednostranne
vypnúť internetové obchody. Obranu žalovaného, ktorý namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie,
súd vyhodnotil ako účelovú a neudržateľnú. Podľa súdu dohoda o webhostingu bola uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným. Z vykonaných dôkazov a nesporných tvrdení vyplynulo, že všetky rokovania
súvisiace s vytvorením internetových obchodov a ich prevádzkovaním, viedol žalobca najprv s S. H.
a potom súčasne s ním, N. D. a K. Q.. Všetci traja boli v roku 2012 konateľmi žalovaného, ktorí boli
oprávnení konať samostatne. Dohodu o zabezpečení webhostingu uzavreli v súvislosti so zmluvou o
dielo, keďže webhosting bol poskytovaný od novembra 2012. Bol to žalovaný, konkrétne N. D., account
manager VIAMEDIA SK s.r.o., kto dňa 8.10.2013 oznámil žalobcovi, že v novembri „uplynie
rok, kedy ste mali u nás zadarmo hosting na oba vaše shopy, čiže Vám bude vystavená faktúra vo
výške 29,90 EUR na mesiac“. Je teda evidentné, že dohodu žalobca uzavrel so žalovaným a záväzok
poskytovať webhosting mal žalovaný, hoci jeho plnením poveril spoločnosť BIZ s.r.o.. Pri tomto závere
súd prihliadal aj na fakt, že spoločnosť Biz s.r.o. bola spoločníkom žalovaného, že K. Q. bol konateľom
oboch spoločností, no N. D. ani S. H. nikdy neboli konateľmi Biz s.r.o., nemohli preto konať v mene tejto
spoločnosti. Žalovaný v konaní netvrdil, že dohodu o webhostingu uzavrel žalobca so spoločnosťou Biz
s.r.o., preto takáto dohoda ani nebola ako sporná skutočnosť dokazovaná. Iba návrh všeobecnej zmluvy
o webhostingu, vystavenie faktúr a ich zaplatenie, dohodu o webhostingu nepreukazujú. Žalovaný vo
svojom vyjadrení nakoniec sám uviedol to, k čomu dospel aj súd, že ročný bezplatný webhosting bol
žalobcovi poskytovaný spoločnosťou Biz s.r.o. na základe spolupráce žalovaného so spoločnosťou Biz
s.r.o.. Teda na základe dohody medzi žalovaným a spoločnosťou Biz s.r.o., nie na základe dohody
žalobcu so spoločnosťou Biz s.r.o.. Pokiaľ ide o právne posúdenie oboch zmlúv o dielo a licenčných
zmlúv, súd dospel k záveru, že tieto nezakazovali webhosting u inej osoby. Zmluva neobsahuje žiadne
ustanovenie, z ktorého by takýto zákaz jasne a určite vyplýval. V článku II zmluvy je uvedené, že jej
predmetom je prevod práv k používaniu vytvorených obchodov. V článku III zmluvy je vyjadrené, že
žalobca má všetky práva na používanie diela, okrem tých, ktoré sú uvedené v nasledujúcom odseku, a
to tak, čo objednávateľ nesmie: upravovať ani meniť akékoľvek technické obmedzenia diela, zasahovať
do vnútornej štruktúry diela, vytvárať kópie, publikovať dielo pre iných, poskytovať dielo tretím osobám.
Podľa súdu z toho nevyplýva záväzok umiestniť obchody len na webhostingu žalovaného. Pri tomto
závere súd vychádzal z citovaného § 266 Obchodného zákonníka. V tomto ustanovení sú upravené
pravidlá pre výklad právnych úkonov, a to v poradí podľa jednotlivých odsekov. Z ods. 1 vyplýva, že
rozhodujúce je subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, t.j. žalovaného, ktorý predložil
žalobcovi návrh zmluvy. Úmyslom žalovaného bolo umiestniť vytvorené internetové obchody len na
svojom serveri, ako to deklaroval vo svojich vyjadreniach. Ďalším predpokladom, ktorý však musí byť
podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka súčasne splnený je, že tento úmysel bol žalobcovi známy,
resp. mu musel byť známy. Vzhľadom na znenie zmluvy, a potvrdili to aj výsluchy žalobcu a bývalého
konateľa žalovaného, žalobca nepoznal, ani nemohol poznať, tento úmysel žalovaného. Žalobca
ani nebol povinný žiadať niekoho iného, tretiu osobu, aby mu vysvetlil, čo znamenajú pojmy použité v
zmluve, ako to naznačoval žalovaný. Argumentácia žalovaného tzv. zdrojovým kódom, ako neviditeľnej
časti a jadrom web stránky, je podľa súdu tak odborná vec, ktorá bežnému podnikateľovi nemusí byť
zrejmá. Žalovaný na túto technickú skutočnosť žalobcu pred uzavretím zmluvy ani neupozornil. Žalobca
preto nemusel vedieť, že pod zákazom zasahovať do vnútornej štruktúry diela alebo upravovať a meniť
akékoľvek technické obmedzenia diela sa rozumie to, že dielo môže byť umiestnené len na webhostingu
žalovaného. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadať na výkladové pravidlo v cit. § 266
ods. 4 Obchodného zákonníka, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. To znamená na
ťarchu žalovaného, ktorý zmluvy pripravil. Ak mal žalovaný uvedený úmysel, mal ho tak aj jednoznačne
vyjadriť v zmluve. Mal si uvedomiť, že návrh zmluvy predkladá žalobcovi, ktorý nie je IT odborník,
nepodniká v tejto oblasti, ale podľa predmetu činnosti je predovšetkým obchodník a na tento účel si dal
internetové obchody zhotoviť. Preto mal žalovaný svoj úmysel formulovať tak jasne a zrozumiteľne,
aby navrhovateľ tento úmysel bez akýchkoľvek pochybností pochopil. Ak to neurobil, nemožno zmluvy
a jej články II a III interpretovať podľa významu, ktorý mu prikladal žalovaný, ale iba podľa § 266 ods.
2 Obchodného zákonníka, ktorý objektivizuje prejav vôle vyjadrený v zmluve. Tento právny úkon sa
teda vykladá podľa objektívnych hľadísk, t.j. aký význam by článkom II a III prikladal bežný podnikateľ
- fyzická osoba, vykonávajúca obchodnú činnosť. V tej súvislosti nie je vôbec rozhodujúce, že žalobca
nie je spotrebiteľ, lebo tí majú osobitnú zákonnú ochranu. Ústna dohoda strán o tom, že webhosting
môže pre vytvorené obchody poskytovať aj tretia osoba, nebola preukázaná, v tom dal súd žalovanému
za pravdu. Výsluchom žalobcu a svedeckou výpoveďou konateľa žalovaného nebola takáto dohoda
dostatočne preukázaná. Na druhej strane z ich výpovedí vyplynulo, že žalovaný vedel, že žalovaný

zvažuje umiestniť obchody aj na inom webhostingu a spolu aj rokovali o možnosti fungovania obchodov
na inom webhostingu. Z písomných zmlúv o dielo a licenčných zmlúv však nevyplýva také obmedzenie
práv na používanie diela, ktoré by žalobcu obmedzovalo len na webhosting u žalovaného. Nakoniec,
ak by tomu tak skutočne bolo, obe strany by nepochybne venovali pozornosť cene, ktorá sa po roku
bude za webhosting platiť, keďže práve z toho vznikol celý spor. Žalobca a žalovaný nechali otázku
ceny webhostingu vytvoreného diela po uplynutí jedného roka otvorenú, nedoriešenú, hoci žalovaný
obvykle uzatváral so svojimi klientmi dve zmluvy - jednu na vytvorenie internetového obchodu a jednu na
webhosting. Takto to uviedol vo svojej výpovedi bývalý konateľ žalovaného S. H., ktorý aj podpisoval so
žalobcom obe zmluvy o dielo a licenčné zmluvy. Za týchto okolností žalovaný nemohol jednostranne
obchody vypnúť a znemožniť tak účel, na ktorý obchody pre žalobcu vytvoril. Nebolo zrejmé, že by
žalobca vôbec nebol ochotný nič platiť, ako to tvrdil žalovaný v e-maile zo dňa 7.11.2013,
lebo už dňa 5.11.2013 mu žalobca zaplatil za webhosting až do konca roka. Naopak, žalobca sa chcel
dohodnúť na cene, a pokiaľ to nebude možné, žiadal od žalovaného o predloženie návrhu na ukončenie
spolupráce. Žalovaný preto mal povinnosť rokovať o ukončení webhostingu. Ak by nedošlo k dohode
o cene, ani k dohode o ukončení webhostingu, mal žalovaný podať žalobu o určenie ceny alebo o
zaplatenie primeranej ceny za webhosting, lebo iba súd mohol ich spor rozhodnúť. Žalovaný však žiadny
návrh nepredložil a obchody bez predchádzajúceho upozornenia vypol. V tejto situácii si odporca podľa
súdu musel byť vedomý, že žalobcovi v dôsledku toho vznikne škoda, najmä ak žalovaný vedel, že
žalobca si obchody nemôže premiestniť na iný webhosting. Je preto dané jeho zavinenie a tým aj jeho
prípadná zodpovednosť za škodu aj podľa §§ 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Príčinnú súvislosť mal
súd tiež za zrejmú, nakoľko medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaného je zrejmý
vzťah príčiny a následku.

10. Súd považoval za účelné rozhodnúť podľa § 152 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) najskôr
o základe žalobného nároku a preto rozhodol, že základ žalobného nároku je opodstatnený.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, na základe ktorého navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Vo svojom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie to,
že nerozhodol konečným rozsudkom, že sa nedostatočne zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku
jeho pasívnej legitimácie a nerozhodol o nej, čím sa žalovanému postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, že vec nesprávne právne posúdil, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o
veci. V dôvodoch odvolania zopakoval všetky argumenty, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie, a s
ktorými sa súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Taktiež argumentačne reagoval
na všetky námietky zo strany žalovaného, ktoré považoval za nesprávne a účelové. Opätovne zdôraznil,
že žalovaný nebol oprávnený jednostranne vypnúť internetové obchody žalobcu a spôsobiť mu tak
škodu .

13. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

14. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok je vo výroku vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody .

16. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 5.6.2012 strany uzavreli dve identické zmluvy
o dielo a licenčné zmluvy podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorými sa žalovaný ako
zhotoviteľ zaviazal do dvoch mesiacov vytvoriť pre žalobcu ako objednávateľa internetové stránky
a internetové obchody www.R..sk a www.N..sk., a že sa dohodli, že žalovaný bude zabezpečovať
webhosting internetových obchodov, a to po dobu jedného roka zadarmo, potom za dohodnutú cenu. Za
týchto okolností žalovaný, i podľa názoru odvolacieho súdu, nemohol jednostranne internetové obchody
vypnúť a znemožniť tak účel, na ktorý ich pre žalobcu vytvoril.

17. Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody alebo
ušlého zisku) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani
porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej
náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná,
pričom povinnosť tvrdenia, teda dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti, zaťažuje toho
účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda žalobcu.

19. V danom prípade bolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, pretože žalovaný
nebol oprávnený jednostranne vypnúť internetové obchody zo zmluvného vzťahu so žalobcom. Takéto
právo žalovanému zo zmlúv nevyplývalo, preto dôvody odvolania žalovaného v tomto smere považuje
odvolací súd za právne irelevantné.

20. Odvolací súd má za to, že boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie medzitýmneho rozsudku,
pretože prvostupňový súd posúdil základ žalobného nároku t. j. , že zo strany žalovaného došlo k
protiprávnemu úkonu jednostranným vypnutím internetového obchodu, čo napokon žalovaný priznal vo
vyjadrení zo dňa 12.1.2015, že vznikla škoda , ktorá je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného, a že žalobca túto škodu nespoluzavinil.

21. Odvolací súd po preštudovaní celého spisového materiálu nezistil porušenie zásady rovnosti
účastníkov konania.

22. Prvoinštančný súd podrobne odôvodnil, prečo je žalovaný v spore pasívne legitimovaný a odvolací
súd sa s jeho závermi stotožňuje.

23. Medzi základné prvky práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces) patrí
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. W. T. c/a Španielsko), Ústavného súdu
Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 226/03, I. ÚS 344/10), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva
odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné)
argumenty jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z
potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým
spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej
republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07).

24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a jednotlivé dôkazy súd prvej
inštancie vyhodnotil v súlade s § 122 ods. 1 a § 153 ods. 1 O.s.p.. Na základe vykonaných dôkazov súd
prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalovaný nebol oprávnený
jednostranne vypnúť internetové obchody. Namietané odvolacie dôvody boli dostatočne a správne
posúdené súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a neboli spôsobilé privodiť
žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.