Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217976
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115217976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave,
Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Advokátskej
kancelárie so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanej Z. P., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. - Z., S.
R. XX/XX, o zaplatenie 838,36 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
30.09.2016 č.k. 2C/24/2015 - 36 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.11.2016 č.l. 53 spisu v
zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 217,89 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 217,89 eur ročne od 10.04.2015 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 838,36 eur spolu
s úrokom z omeškania, ktorej sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že medzi ním a žalovaným

bola uzavretá dňa 27.07.2014 Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanej
poskytnutá aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom. K zmluve bol v rovnaký
deň uzavretý Dodatok, v ktorom si žalovaná dohodla balík služieb „Happy XL NAJ“ s cenou služieb
33,3250 eur bez DPH na dobu 24 mesiacov a žalobca sa zaviazal poskytovať jej dohodnuté služby a
taktiež predať mu mobilný telefón značky Samsung Galaxy S 5 Black za akciovú cenu 49,- eur s tým,
že maloobchodná cena tohto mobilného telefónu bola 679,- eur. Poukázal na to, že žalovaná sa v
dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť

zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia záväzku žalovaného riadne a včas si plniť zmluvné povinnosti
s následkom prerušenia poskytovania služieb bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou
výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.07.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj dodatok k tejto zmluve, kde

si strany dohodli aktiváciu programu služieb: Happy XL NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov a
predaj mobilného telefónu Samsung Galaxy S 5 Black za akciovú kúpnu cenu 49,- eur. V zmluve sa
žalovaná zaviazala zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty uvedený v dodatku a riadne a
včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svojepovinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných
služieb prostredníctvom mobilnej siete Cenníkom pre poskytovanie služieb. Z faktúry splatnej dňa
09.09.2014 zistil,žežalobcavyúčtovalžalovanejcenuslužieb zaobdobieod22.07.2014 do21.08.2014

v sume 63,32 eur, faktúrou splatnou dňa 09.10.2014 cenu služieb za obdobie od 22.08.2014 do
21.09.2014 v sume 101,16 eur, faktúrou splatnou dňa 10.11.2014 cenu za poskytovanie služieb za
obdobie od 22.09.2014 do 21.10.2014 vo výške 53,41 eur a faktúrou splatnou 09.04.2015 vyúčtovala
žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 620,47 eur. Takto bol celkový nárok sumarizovaný na sumu 838,36
eur. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm.

a) a b), § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., ako aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 53 ods. 1 až 5 OZ a na základe toho uzavrel, že žalobca v konaní preukázal platné uzavretie
zmluvy o poskytnutí verejných služieb, splnenie si svojej zmluvnej povinnosti, ako aj skutočnosť, že
žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby, na základe toho považoval
za dôvodný nárok žalobcu zodpovedajúci faktúram za poskytovanie služieb za jednotlivé označené
obdobia a preto v tejto časti žalobe do výšky 217,89 eur vyhovel, vrátane priznaného úroku z omeškania.

Ohľadne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty konštatoval, že na zmluvu spolu s dodatkom sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že medzi účastníkmi
došlo k uzavretiu dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb, na základe ktorého sa žalovaná v
bode 5 dodatku zaviazala uhradiť v prípade porušenia niektorej z jeho zmluvných povinností zmluvnú
pokutu v sume 680,- eur, pričom uvedené dojednanie bolo v znení: „v prípade porušenia záväzku

účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 4 tohto dodatku v dôsledku čoho
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.“ S poukazom na znenie čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že miesto v smernici má aj neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do
jeho § 53 ods. 4 písm. k). Vzhľadom na charakter spotrebiteľskej zmluvy konštatoval s poukazom na ust.
§ 52 Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal, aby
so žalovanou individuálne prerokoval a dohodol obsah jednotlivých zmluvných podmienok, a to najmä

samotnúvýškuzmluvnejpokutyzaporušeniepovinnosti.Rovnakonepreukázal,ževdôsledkuporušenia
ktorej konkrétnej povinnosti zo strany žalovanej po dobu viazanosti, vyúčtoval predmetnú zmluvnú
pokutu. Ako nedostatok predstavujúci neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, považoval skutočnosť,
ženároknajejzaplateniejeviazanénasplneniedvochpodmienok,ato1.porušeniezmluvnejpovinnosti
vo vymenovaných bodoch a 2. vypojenie SIM karty v dôsledku ich porušenia. Mal teda za to, že v

dojednaní je tak zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie SIM - karty,
čo v zmluve ani nie je konkrétne definované. Má za to, že pokuta musí byť dojednaná nepodmienene
a nemožno ju viazať na kumulatívne porušenie zmluvnej povinnosti ako aj následné odstúpenie od
zmluvy. Z tohto dôvodu považoval dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade za neplatné.
Navyše konštatoval, že žalobca v konaní ani nepreukázal skutočnosť, aby v dôsledku neuhradenia

faktúr za poskytnuté služby došlo k odpojeniu SIM karty. Zároveň konštatoval, že ustanovenia zmluvy
a jej dodatkov sú písané miniatúrnym písmom, čo navodzuje dojem akoby poskytovateľ chcel odradiť
zákazníka pri uzatváraní zmluvy čítať aj všeobecné podmienky, čo považoval za postup v rozpore s
dobrými mravmi. Z tohto dôvodu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

4. Dňa 14.11.2016 súd prvej inštancie vyhlásil dopĺňací rozsudok, vo výroku ktorého uviedol, že
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Tento rozsudok odôvodnil tým, že vo výrokovej časti rozsudku
opomenul vysloviť, že v prevyšujúcej časti žalobu zamieta, pričom sa v odôvodnení rozsudku s touto
skutočnosťou (zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa plnenia zo zmluvnej pokuty aj vyporiadal).

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento zakladal svoje odvolanie na tvrdení, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok je vzhľadom na nepresnosť v rozsahu
rozhodnutia a označení sporových strán zmätočný alebo nepreskúmateľný. V odvolaní uviedol, že
súčasťou uplatneného nároku bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 620,47 eur. Má zato,

že táto bola dojednaná a uplatnená plne v súlade s právnym režimom, ktorý právny zástupca žalobcu na
pojednávaní aj podrobne vysvetlil. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania
je zrejme, že žalovaná za ním poskytnuté služby neuhradila ani čiastočnú úhradu, k žalobe sa vôbec
nevyjadrila a ani sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila pojednávania. Súd však uvedenéskutočnosti žiadnym spôsobom nevyhodnotil ako preukázateľný postoj žalovanej k nároku žalobcu.
Konštatoval, že súd síce v dôvodoch rozsudku odkázal na niektoré ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v skutočnosti však tento právny predpis ako lex specialis neaplikoval.

Svoje rozhodnutie založil v znení § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka napriek tomu, že podľa
názoru žalobcu toto ustanovenie nemá žiadny relevantný vzťah k posudzovanému prípadu, keďže sa
tu nepojednáva o sankcii, keďže má za to, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút.
Odôvodnenie zamietavého výroku v tejto časti je zmätočné, nemá základ v žiadnych skutočnostiach
uvedených v dodatku v zmluve, nesprávne interpretovaná aj výška dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalobca

v súlade so súdnou praxou uplatňuje na zabezpečenie záväzkov zmluvnú pokutu, klesajúcu v závislosti
od dĺžky plnenia povinnosti zo zmluvy. Pri jeho uzavretí je dohodnutá iba začiatočná suma, ktorá sa
každým dňom plnenia znižuje podľa uvedeného vzorca. Má za to, že Smernica Rady 93/13/EHS sa
vôbec nevzťahuje na individuálne konania súdov. Navyše odkaz na § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka považuje za nenáležitý. Má za to, že súd preto nesprávne vec právne posúdil, keď na zmluvnú
pokutu ako zabezpečovací inštitút namiesto § 53 ods. 4 písm. s) aplikoval ust. § 53 ods. 4 písm. k)

Občianskeho zákonníka. Má za to, že v žalobe preukázal aj splnenie ďalšej podmienky pre úspešné
uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu, a to, že žalovaná v konaní vôbec neuhradila ani časť svojich
zmluvných záväzkov a preto podľa písm. c) došlo k porušeniu záväzku. Pokiaľ ide o „vypojenie SIM karty
v dôsledku porušenia“, uviedol, že sa nejedná o ďalšiu podmienku, ale o konštatovanie následku, ktorý
spôsobí uvedené porušenie povinnosti. Má za to, že z ust. § 53 ods. 4 písm. s) vyplýva jediné kritérium

preposúdenieposkytnutéhozabezpečeniasplneniazáväzkovvspotrebiteľskejzmluveatýmjekritérium
primeranosti v čase uzavretia dohody o zabezpečení. Má za to, že dojednaná zmluvná pokuta 680,-
eur nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute (799,80 eur) a teda nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
tohto ustanovenia.

6. Z obsahu takto formulovaného odvolania odvolací súd vyvodil záver, že žalobca žiada zmeniť
napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne
tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal žalobcom napadnutý zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s

platnosťou zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvnej pokuty a aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ
tento nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej
inštancie v tom, že žalobca v konaní nepreukázal individuálne dojednanie tohto zmluvného ustanovenia
v súlade s ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa,
avšak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Takýto záver vyplýva zo znenia § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ktoré predpokladá, že zmluvne ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Tak ako to súd prvej
inštancie správne konštatoval, z obsahu Dodatku uzavretého k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
vyplýva, že tento predstavuje vopred vypracovaný text (formulárová zmluva), do ktorého sú doplnené
iba osobné údaje spotrebiteľa, čo nemožno vyhodnotiť ako individuálne dojednané zmluvné podmienky.

Ich nerovnovážnosť v neprospech spotrebiteľa vyplýva aj zo skutočnosti, že zmluvná pokuta ako
zabezpečovací inštitút je aplikovaná iba na porušenie zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa a
nezabezpečuje primeraným spôsobom aj plnenie zmluvných povinností zo strany dodávateľa. Text
zmluvy ako aj dodatku je navyše vyhotovený v malých písmenách, ktoré ho pre bežného spotrebiteľa
robia ťažko čitateľným.

9. Za dôvodný považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zmluvnej
pokute v dôsledku nedostatočnej špecifikácie povinností, nesplnením ktorých vzniká žalobcovi nárok
na zmluvnú pokutu. Tento nedostatok spôsobuje neurčitosť ustanovenia v tejto časti.

10. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku, v ktorej žalobca popiera sankčný
charakter inštitútu zmluvnej pokuty. Súdna prax v tejto otázke zaujala názor, že inštitút zmluvnej
pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorých zmyslom a účelom je
zabezpečenie plnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiťdlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Táto má teda zároveň sankčný
charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť stíha nepriaznivým následkom v podobe
vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp.zn. 33Odo/131/2012).

11. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku
ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane jeho správne výroku o trovách konania.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacie konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nepatrí náhrada trov odvolacieho konania
a úspešnej žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania.

13. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).