Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203954
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313203954.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: U.
C., bývajúca v W. C., W. C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr.

Ambrózom Motykom, advokátom Advokátskej kancelárie v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 228,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/120/2013 - 27 zo
dňa 8. 7. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. V dôvodoch tohto rozhodnutia

uviedol, že žalobca uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a
žiadal,abysúdvydalrozsudokprotižalovanejozaplatenie228,-eursprísl.suvedením,žeideokonanie
s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo žalobcu v ČR. Žalobca odôvodnil svoj
nárok proti žalovanej v bode 8.1. tlačiva A tým, že je indosatárom, t.j. nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila na zmenkovú sumu uvedenú v zmenke, pričom sa zaviazala aj

k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. (indosant). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná
doteraz zmenkovú sumu a úroky nezaplatila. Zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu. V
bode 8.2. tlačiva A žalobca uviedol ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky originál zmenky,
ďalej splnomocnenie pre právneho zástupcu, výpis z Obchodného registra žalobcu a osvedčenie na

registráciu na daň z pridanej hodnoty. Z pripojených písomných listín podľa bodu 8.2.1., t.j. zo zmenky
vyplynulo, že bola vystavená žalovanou pre prvotného zmenkového veriteľa - indosanta, a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR. Rovnako z tejto zmenky
vyplynulo, že miesto splatnosti bolo dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka
81616 súd zistil, že žalobca má aktuálnu adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A v Českej republike

a aktuálny predmet podnikania je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 Živnostenského
zákona, a to s účinnosťou od 8. 1. 2013. Z aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.sosídlomPribinova25,81109 Bratislava,IČO:35807598,ktorábolaprvýmzmenkovýmveriteľom
nadoloženejzmenkevyplynulo,žepredmetomčinnostispoločnostijeajposkytovanieúverovzvlastných
zdrojov. Ďalej súd uviedol, že podľa článku 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne

jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a
pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosťtlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené
doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Po

preštudovaní Návrhu na uplatnenie pohľadávky, t.j. tlačiva A, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, tvrdenie žalobcu v bode 8, údaje o pohľadávke a doložených písomných dôkazov v bode 8.2., súd
následne vyzval žalobcu tlačivom B podľa vyššie uvedeného článku 4 bod 4 na konkrétne doplnenie,
resp. opravu konkrétnych časti - oddielov tlačiva A - Návrhu na uplatnenie pohľadávky v lehote do

31. 5. 2013. Konkrétne súd tlačivom B vyzval žalobcu, aby uviedol konkrétny právny titul, na základe
čoho bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
účastníkmi konania, pretože len tak môže súd zistiť či sa jedná o spotrebiteľský alebo iný právny vzťah,
a teda aké právo sa má na daný spor použiť. V tejto súvislosti súd konštatoval, že v oddiele 8.2.1.
je potrebné toto zaslať súdu, pretože podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 je súd povinný
z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za

účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. Zároveň v tomto tlačive B bol žalobca poučený,
že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote, súd návrh zamietne v súlade s podmienkami
ustanovenými v Nariadení č. 861/2007/ES. Žalobca reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp.
opravu tlačiva A odpoveďou, v ktorej uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky,

predložil originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu a z jeho strany
preto neostáva čo doplniť alebo opraviť. Žalobca si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z
pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje
alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť
alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby

mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Žalobca ďalej uviedol, že vyplnil tlačivo na
uplatnenie pohľadávky, ktorá vyjadruje zmenkové nároky na preukázanie vzniku zmenkových nárokov a
predložil súdu originál platnej zmenky, ktorá obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie
o vyčíslenej pohľadávke, ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky,
doplnenie alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného

nároku. Ďalej uviedol, že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej republike, pretože ide o
drobnýspor,hocisatýkazmenky.Následnesúd vsúladesčlánkom4bod4NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu
rozhodol tak, že Návrh žalobcu zamietol a to z dôvodov, že tento aj napriek výzve súdu na tlačive B,

tlačivo Návrhu na uplatnenie pohľadávky - A nedoplnil a neopravil v rámci určenej lehoty tak, ako ho na
to vyzval súd. Ďalej v rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa tento svoj postup tým, že v závere poukázal
na to, že postupoval analogicky podľa § 43 O.s.p., keď súd po predchádzajúcej výzve na odstránenie
vád podania v stanovenej lehote toto odmietne, pretože žalobca nedostatky v lehote neodstránil. V tomto
štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí podania nerozhoduje o trovách účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu, ktorým súd ho vyzval
na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol

na základe indosamentu a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného
právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky, pre uplatnenie zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil
ďalej, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca zásadne
nesúhlasil s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľskývzťah. Súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty a rozhodnutie súdu je potrebné považovať za
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej. Žalobca trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu
svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok
neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou
nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Súd rozsah podľa neho významných skutočností
rozširuje svojvoľne, bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť súdneho procesu. Žalobca

v skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len
na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd
nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd prvého stupňa ignoroval ust.
§ 17 Zákona o šekoch a zmenkách, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,

okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže v sporovom konaní nemôže tak
konať žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej
a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie

je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. Poukázal na to, že súd v danom prípade
porušil poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že súd uvádza, že nevie určiť,
či ide o spotrebiteľský vzťah, celé právne posúdenie veci vychádza z toho, že právny vzťah medzi
účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom. Súd tak v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej skutočnosti
a takáto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 153 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu nie je

možné založiť na dohadoch. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie
skutočnosti, o ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii ani požadovaný listinný

dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty,
na základe ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo
strany súdu fabulované. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu z roku
1965, žalobca uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je
dostupné, z tohto dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať

relevantné stanovisko. Vo všeobecnosti však považoval za potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie
nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho
súdu je takmer 50 rokov staré, v období jeho vzniku neexistovalo európske spotrebiteľské právo,
na ktorom súd založil svoje rozhodnutie a zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru
o prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a

ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Akokoľvek, rozhodnutie Nemeckého najvyššieho
súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky. Nemecký najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré
sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd
povinný aplikovať v tejto veci. Súd nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s

použitím nemeckej judikatúry. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000 a zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacia zmenka ako
prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej
pohľadávky. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od žalobcu požadovať

preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola
celkom neopodstatnená a ak žalobca požadované dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu
návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Naviac namietal
aj prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd postupoval v zmysle § 43
ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odvolací súd má za
to, že tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahovalo opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku
žalobcuaztaktovyplnenéhotlačivanemožnodospieťkzáveru,žebytietonebolidostatočnejasnéalebo
primerané. Ak súd prvého stupňa chcel zistiť, či zmenka bola zabezpečovacím prostriedkom plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy, mal súd postupovať v zmysle čl. 5 bod 2 uvedeného Nariadenia s tým, že

podľa čl. 5 bod 3 tohto Nariadenia mala žalovaná odpovedať do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Súd
prvého stupňa takto nepostupoval, pričom treba súhlasiť so žalobcom, že tento nemusí mať vedomosť
o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, a treba súhlasiť aj s tým,

že nie je jeho povinnosťou preukazovať to, čo v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani netvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s čl. 4 a čl. 5 uvedeného Nariadenia, odvolací súd
musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p.).

Je treba však súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že nie je možné oddeľovať spotrebiteľský
vzťah a zmenku, ktorá spotrebiteľský vzťah v prospech dodávateľa zabezpečuje s tým, že je súčasne
aj jeho povinnosťou skúmať, či uzavretie spotrebiteľskej zmluvy nebolo podmienené podpisom zmenky
zo strany spotrebiteľa a či teda vystavenie zmenky v tejto súvislosti nie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, alebo či takýto zabezpečovací prostriedok neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Dokazovanie týchto skutočnosti však nie je povinnosťou žalobcu. Ochrana spotrebiteľa v tomto smere
vyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl. Obč. zák.), ale tiež aj zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS. Súčasne, vzhľadom na výsledok tohto odvolacieho konania, súd prvého
stupňa rozhodne o návrhu žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v tomto konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.