Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614202205.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátuJUDr.IvetyZáleskejaJUDr.IviceČelkovejvsporežalobcuCDConsulting,s.r.o.sosídlomPříkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej R. O., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt
J. XXXX/XX, XXX XX B., občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie zmenkového príslušenstva, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/22/2014-85 zo dňa 17. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 2 877,46 eur od 20.11.2010 do 28.12.2010, zo
sumy 2 599,46 eur od 29.12.2010 do 25.1.2011, zo sumy 2 449,46 eur od 26.1.2011 do 23.2.2011, zo
sumy 2 399,46 eur od 24.2.2011 do 23.3.2011, zo sumy

2 369,46 eur od 24.3.2011 do 25.4.2011, zo sumy 2 319,46 eur od 26.4.2011 do 23.5.2011,
zo sumy 2 269,46 eur od 24.5.2011 do 16.6.2011, zo sumy 1 991,46 eur od 17.6.2011 do 22.9.2011, zo
sumy 1 691,46 eur od 23.9.2011 do 12.12.2013 zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania z r
u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,06 % denne zo sumy 2 877,46 eur od 20.11.2010 do 28.12.2010, zo sumy 2 599,46 eur od 29.12.2010
do 25.1.2011, zo sumy 2 449,46 eur od 26.1.2011 do 23.2.2011, zo sumy 2 399,46 eur od 24.2.2011
do 23.3.2011, zo sumy 2 369,46 eur od 24.3.2011 do 25.4.2011, zo sumy 2 319,46 eur od 26.4.2011
do 23.5.2011, zo sumy 2 269,46 eur od 24.5.2011 do 16.6.2011, zo sumy 1 991,46 eur od 17.6.2011
do 22.9.2011, zo sumy
1 691,46 eur od 23.9.2011 do 12.12.2013 zamietol, v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne zo sumy 2 877,46 eur od 20.11.2010 do 28.12.2010, zo sumy
2 599,46 eur od 29.12.2010 do 25.1.2011, zo sumy 2 449,46 eur od 26.1.2011 do 23.2.2011, zo sumy
2 399,46 eur od 24.2.2011 do 23.3.2011, zo sumy 2 369,46 eur od 24.3.2011 do 25.4.2011, zo sumy
2 319,46 eur od 26.4.2011 do 23.5.2011, zo sumy 2 269,46 eur od 24.5.2011 do 16.6.2011, zo sumy 1
991,46 eur od 17.6.2011 do 22.9.2011, zo sumy
1 691,46 eur od 23.9.2011 do 12.12.2013 konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa
čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal proti žalovanej plnenia zo
zmenky, zaplatenia zmenkového príslušenstva z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia,
zákonného 6 % ročného úroku z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej
odmeny vyčíslenej na 9,59 eur a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že

ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30.4.2009
na zmenkovú sumu 2 877,46 eur, pričom do jej textu bol poňatý aj záväzok žalovanej zaplatiť pripredložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom zo zmenkovej
sumy. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“ a doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Zmenkovú listinu opatrenú doložkou „bez protestu“ indosant nenechal zistiť verejnou listinou.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 3Cb/22/2014-24 zo dňa 28.10.2014, v
ktorom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, čo predstavuje
sumu 332,12 eur, zmenkovú odmenu vo výške 9,59 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V

tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 16.12.2014. Vo zvyšku, v časti o
zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % dennej zo zmenkovej sumy súd prvej inštancie žalobu zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti
rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol časť výroku,
v ktorej žalobu vo zvyšku zamietol a časť výroku o náhrade trov konania.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k. 16Cob/56/2015-67 zo dňa 28.10.2015
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v
časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. V priebehu súdneho konania zobral žalobca podaním, ktoré došlo súdu dňa 22.12.2015 žalobu v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy späť. V tejto časti súd prvej
inštancie konanie zastavil.

5. Predmetom súdneho konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06

% denne zo zmenkovej sumy a rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
opätovne prejednal a spor rozhodol rozsudkom č.k. 3Cb/22/2014-85 zo dňa 17.5.2016 na pojednávaní
dňa 17.5.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorí
mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu sa z
neúčasti ospravedlnil, avšak nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaná sa z

neúčasti neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania.

6. Na základe dokazovania vykonaného listinou (zmenkou) a za aplikácie čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej
len ZZŠ), čl. 19, čl. 5 ods. 1 Nariadenia, § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom ku dňu 30.4.2009, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy nie je dôvodná a žalobu zamietol. Uviedol, že i napriek tomu, že
žalovaná nenamietala kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky, súd prvej inštancie v zmysle
čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ musel skúmať aj vlastný vzťah žalovanej k vystaviteľovi zmenky. Podľa názoru súdu

prvej inštancie má toto ustanovenie procesný charakter. Zákon č. 438/20015 Z.z., ktorým bolo toto
ustanovenie doplnené do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015, neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia,
preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie. Z tohto dôvodu vykonal súd prvej inštancie
dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou. Okrem
skutkových zistení vyplývajúcich zo zmenky, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo

zmluvy o úvere zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanej práva zo zmenky, ktorá bola vystavená ako
zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., že žalovaná uzavrela
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Táto spoločnosť vystupovala v právnom vzťahu so žalovanou ako
podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Súdu prvej inštancie bolo z jeho činnosti
známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.

na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva žalobcom podaných
žalôb vyplýva, že túto vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom
účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až
do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o.

7. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal námietkami žalobcu, ktoré spočívali v
tvrdení, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie, konanie malo byť písomné, a ak súd nariadil
pojednávanie mal tak urobiť uznesením s odôvodnením, ďalej v tvrdení, že žalovaná nenamietalakauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky. K týmto tvrdeniam žalobcu súd prvej inštancie s
poukazom na čl. 5 ods. 1 Nariadenia uviedol, že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje
súd za potrebné, možno vo veci nariadiť ústne pojednávanie. Nariadenie pojednávania považoval súd

prvej inštancie za potrebné za účelom vykonania dokazovania na objasnenie skutkového stavu, pričom
spôsob a rozsah dokazovania určuje výlučne súd (čl. 9 Nariadenia).

8. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zmenky zapísaný zmenkový úrok 0,25 % denne,
čo považoval súd prvej inštancie za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z

neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je
zmenkouzabezpečovacou,vyplýva,žeúrokmámaťfunkciusankciesaomeškaniedlžníkasosplácaním
dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia
úročenia zmenky vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a
je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a
obchádzaním zákona. Dojednanie zmenkového úroku takmer vo výške 100 % je okolnosťou, ktorú by

dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi namietať. Veriteľ tak mohol takýmto spôsobom obísť zákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným
podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých

je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom
(kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol
ukrátenýnasvojichprávach,ktorémupriznávajednakeurópskalegislatíva(napr.smernicač.93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do
ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou
vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní
Európskej únie (čl. 169). Zmenkový úrok je podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne neplatný podľa
§ 3 ods. 1 a podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka a na túto neplatnosť prihliadol ex offo.
Absolútna neplatnosť dopadá na celého dojednanie zmenkového úroku, pôsobí od počiatku a nie je

možné ju konvalidovať tým, že žalobca si uplatní len časť tohto neplatného dojednania.

10.Rozhodnutieonáhradetrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštanciepodľa§142ods.2O.s.p.podľa
úspechu v spore na strane žalobcu aj žalovanej. Žalobca aj žalovaná mali vo veci úspech len čiastočný,
preto súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol
tento rozsudok v celosti z dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 2 písm. d/ CSP), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm.
b/CSParozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.

1 písm. h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Z odôvodnenia
súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími dôkazmi, ktoré strany sporu nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností

tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120
ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu,
avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol

a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných ako stranami sporu
navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní
súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods.

6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedomáhala, pohľadávku nerozporovalaa svojím konaním ju fakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých
dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovanú. Konanie súdu
prvej inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantovaný v článku 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju

spájaťanipodmieňovaťinýmiokolnosťaminežtými,ktorésúuvedenénazmenke.Súdprvejinštanciesa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám
súd. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak

námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie
je oprávnený žalovanú na ne ani upozorniť. V danom konaní následkom bolo nesprávne rozhodnutie
veci. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., keď porušil

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonaného bez
návrhu. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku. Preto nie je možné hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o
spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v konaní má všetky zákonom

predpísané náležitosti, je platnou zmenkou a uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
Odvolacie dôvody žalobca oprel o názory a závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002,
sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.9.2013, sp.zn. 10Co/79/2013
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Pri posudzovaní odvolania žalobcu vychádzal odvolací súd z jeho obsahu, keď je nepochybné, že
žalobca odvolanie proti časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bolo konanie v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavené, vôbec neodôvodňuje a neuvádza

v súvislosti s týmto výrokom žiadne odvolacie tvrdenia. Odvolací súd za aplikácie § 123 ods. 2 CSP
a § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolanie podľa obsahu posúdil tak, že žalobca
odvolanie proti vyššie uvedenej časti rozsudku nepodal a v odvolacom konaní posudzoval len tú časť
výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bola žaloba o zaplatenie zmenkového úroku 0,06 % denne
zamietnutá. V časti výroku, v ktorej súd prvej inštancie konanie zastavil nadobudol rozsudok súdu prvej

inštancie právoplatnosť.

14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

16. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP

aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá je predmetom konania

a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je
potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389

ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkového úroku, zmenkovej odmeny
a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo
ak to navrhnú strany sporu, príp. niektorá z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským

procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku
12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

21. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne
zo zmenkovej sumy) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.

Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma
a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi
vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a
verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov,
ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115

ods. 1 Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej
inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods.
1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania
požiada niektorá zo strán sporu a súd túto jej žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom

na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V
danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci
samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods.
1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania
dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a

na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005
Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy v znení neskorších predpisov.

22. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať

v konaní, aj keď je strana sporu nečinná, a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj
v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola
na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací
súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na

deň 17.5.2016 dňa 4.2.2016 a žalovaná dňa 26.2.2016 fikciou doručenia podľa § 46 ods. 2 O.s.p.
spolu s poučením pre stranu sporu. Dňa 16.5.2016, jeden deň pred pojednávaním, doručil právny
zástupca žalobcu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním
vedeným na Okresnom súde Galanta. O odročenie pojednávania požiadal len pre prípad, že vykonaniedôkazov navrhne žalovaná alebo dôkazy vykoná súd. Uvedené za účelom oboznámenia sa s dôkazmi
a vyjadrenia sa k dôkazom v súlade s § 123 O.s.p.

23. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa
17.5.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej boli splnené procesné podmienky
podľa v tom čase platného a účinného § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie uvádza, že na strane právneho zástupcu žalobcu dňa 17.5.2016 nebol žiaden dôležitý dôvod
pre odročenie pojednávania týkajúci sa jeho osoby. Naviac je potrebné uviesť, že ospravedlnenie z

neúčasti na pojednávaní obsahujúce aj návrh na odročenie pojednávania neobsahoval náležitosti podľa
§ 119 ods. 2 O.s.p.

24. Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pre ktorého od 1.7.2016 poučovacia povinnosť
o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanoveným zákonom zanikla (§ 160 ods. 3 písm.
b/ CSP).

25. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 17.5.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie listinou podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a oboznámil obsah tejto listiny, ktorá bola
zmenkou. Tento rozsah vykonaného dokazovania vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie (strana 3 rozsudku). Dokazovanie inými listinami, najmä zmluvou o úvere a všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru, súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere odvolací súd považuje za
nutné uviesť, že dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXX a všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru súd prvej inštancie ani vykonať nemohol, pretože tieto listiny sa v spise, ktorý bol predložený
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, nenachádzajú, do tohto spisu neboli predložené ani
pripojené súdom prvej inštancie v rámci jeho úradnej činnosti a ani na základe, že by ich bol súd prvej

inštancie vyžiadal od pôvodného majiteľa zmenky. Absencia zmluvy o úvere č. XXXXXXX (údaj na
zmenke (v spise na č.l.5) a všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola procesným dôvodom pre
zrušenie predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 3Cb/22/2014-24 zo dňa 28.10.2014
predchádzajúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu č.k. 16Cob/56/2015-67
zo dňa 28.10.2015. V tomto smere súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu.

26. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru nevykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení rozsudku tieto listiny posudzuje
a hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci a jeho následného právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v zistenom skutkovom stave,

vyvodil, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu žalovanej ako spotrebiteľovi a k absolútnej neplatnosti zmenkového
dojednania týkajúceho sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % prihliadol súd prvej inštancie z úradnej
povinnosti.

27. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného
vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

28. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite
právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nie
je presvedčivé.

29. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a
postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného
nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvejinštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

30. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 1.7.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán
sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl.
1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy
Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.

31. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej
inštancie bolo žalobcovi a žalovanej znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a
neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovanej na spravodlivý
proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

32. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

33. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými
námietkami žalobcu nezaoberal.

34. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci

opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe
súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni
súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP
uvádza, že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ

s.r.o. so žalovanou, na zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín
vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám
sporu realizáciu práva vyjadriť sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP vrátane procesného práva podľa §
182 CSP pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd prvej
inštancie pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP a

procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese. V písomnom vyhotovení rozsudku uvedie
súd prvej inštancie povinné náležitosti rozsudku upravené v § 220 CSP.

35. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o

veciajonáhradetrovkonania,vrátanetrovodvolaciehokonania.Prirozhodovaníonáhradetrovkonania
bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada
úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovanej. Miera úspechu
závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy
konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).