Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012096
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617012096.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Martina
Michalanského a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7.marca
2018, v trestnej veci obžalovaného Q.. Q. Q., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1 Tr.zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o sťažnosti obžalovaného Q.. Q. Q., obhajcu a zákonného
zástupcu mladistvého proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.2.2018 sp.zn.
5T/119/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného Q.. Q. Q., obhajcu a zákonného
zástupcu mladistvého.

o d ô v o d n e n i e :

Citovaným uznesením okresného súdu bola podľa § 79 ods.3 Tr.por. zamietnutá žiadosť obžalovaného
Q.. Q. Q. o prepustenie z väzby na slobodu pri existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c/
Tr.por.

Podľa § 80 ods.1 písm.a/ Tr.por. súd nenahradil väzbu ponúknutou zárukou za správanie sa
obžalovaného jeho otcom W. Q..

Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. súd neprijal písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods.1 písm.c/ Tr.por. súd nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 81 ods.1 Tr.por. súd neprijal peňažnú záruku ponúknutú sestrou obžalovaného Q. J. k
nahradeniu väzby.

Proti tomuto uzneseniu obžalovaný Q.. Q. Q. po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku
ihneď zahlásil sťažnosť, ako aj jeho obhajca a zákonný zástupca. Zahlásené sťažnosti neboli bližšie
odôvodnené.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podaných sťažností podľa § 192 ods.1 Tr.por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných
pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného Q.. Q. Q., obhajcu a zákonného zástupcu
mladistvého nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Q.. Q.
Q. k podanej žiadosti a rozhodol tak, ako je to uvedené v napadnutom uznesení. Zároveň obžalovaný
predniesol písomný sľub a so zložením peňažnej záruky vo výške 3.000,- eur jeho sestrou Q. J. vyjadril
súhlas a uviedol, že sa chce liečiť v domácom prostredí. Prítomní zákonný zástupca obžalovaného W.

Q. predložil čestné prehlásenie a uviedol, že v čase spáchania skutku bol v nemocnici a pokiaľ by bol
v tom čase doma, určite by sa skutok nestal.

Dôvod podozrenia, že obžalovaný Q.. Q. Q. sa dopustil zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1
Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., pretrváva v nezmenenej podobe a zodpovedá
štádiu trestného konania, v ktorom bola na obžalovaného podaná obžaloba. Tento dôvod podozrenia je
doposiaľ potvrdený vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní.

Medzi tieto dôkazy patrí výpoveď poškodenej U. S., ktorá je objektivizovaná závermi znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctva - odvetvie psychiatria a znaleckého posudku z odboru
psychológie, výpoveďou svedkyne matky poškodenej U. S. W.., lekárskou správou, záznamom z
ohliadky tela poškodenej, dokumentácie z ohliadky miesta činu a kamerového záznamu mesta W. V. G.
Š. T., kde boli zaznamenané dňa 6.6.2017 osoby, a to Q. Q., D. Z. U. W. Z..

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do
fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožňuje súdu rozhodnúť o
nej, ak podozrenie vedúce k vzneseniu obvinenia nebolo v prípravnom konaní rozptýlené. V ďalšom
konaní na hlavnom pojednávaní bude vecou okresného súdu, aby kontradiktórnym spôsobom vykonal
dokazovanie, dôkazy vyhodnotil a rozhodol o vine alebo nevine obžalovaného Q.. Q. Q..

Z obsahu spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na trestné konanie obžalovaného Q.. Q. Q. je zrejmé,
že tento je stíhaný pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1 Tr.zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr.zák., pričom uvedeného skutku sa mal dopustiť aj v dôsledku znížených ovládacích
schopností a nezrelej sexuality s dominantnými rysmi sexuálnej agresivity, ktorá bola konštatovaná
vykonaným znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, v rámci ktorého z
hľadiska sexuologického je obžalovaný Q.. Q. Q. pre spoločnosť nebezpečný a znalec mu navrhol uložiť
ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Zároveň krajský súd poukazuje na osobu mladistvého obžalovaného, ktorý je vedený v registri
sociálneho kurátora od roku 2013, odkedy sa dopúšťal trestnej činnosti ešte ako trestne nezodpovedná
osoba, naposledy tomu tak bolo v roku 2016, kedy bolo trestné stíhanie zastavené pre nedostatok
veku. Naposledy ako trestne zodpovedná osoba bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp.zn. 5T/60/2017 zo dňa 26.7.2017 uznaný za skutok z mesiaca august až september 2016 vinným
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov.
Skúšobná doba mu začala plynúť dňom 26.7.2017. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že skutku
zločinu sexuálneho násilia sa mal dopustiť potom, ako sa už dopustil inej trestnej činnosti, za ktorú bol
právoplatne odsúdený.

Nadriadený krajský súd v súlade s názorom okresného súdu nezistil ani dôvody na nahradenie
väzby obžalovaného Q.. Q. Q. ponúknutou zárukou za správanie sa obžalovaného jeho otcom W. Q.,
písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka a ponúknutou peňažnou zárukou.

Aj krajský súd je toho názoru, že väzba mladistvého páchateľa je výnimočným aj najkrajnejším
prostriedkom k jeho zaisteniu za predpokladu, že nie je prítomný iný spôsob, ako ju nahradiť, avšak v
danom prípade je potrebné konštatovať, že výchova mladistvého zo strany jeho rodiny je nedostatočná,
čo je preukázané tým, že menovaný už v minulosti sa dopúšťal trestnej činnosti, pre ktorú nebol trestne
zodpovedný pre nedostatok veku, nenavštevuje riadne školu, a teda tu nie je reálny predpoklad, že po
prepustení mladistvého obžalovaného Q. Q. by tento viedol riadny život.

Uvedené skutočnosti preto aj podľa zistenia krajského súdu odôvodňujú dôvody väzby u mladistvého
Q. Q. podľa § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por. a táto je v súčasnom štádiu trestného konania adekvátnym a
nevyhnutným zabezpečovacím opatrením.

Krajský súd vzhľadom na tieto dôvody sťažnosť obžalovaného Q.. Q. Q., obhajcu a zákonného zástupcu
mladistvého podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.