Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214208054.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag für
Personenenzyklopädien AG, so sídlom Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6034 Zug, Švajčiarsko,
zast. JUDr. Sabinou Hodoňovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 31, proti žalovanej:
O.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. O., T. XXXX/X, zast. O.. B. G., bytom N., G. XXXX/X, o

zaplatenie 178 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 13. 05. 2016 č. k. 6C/372/2014-99 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 03. 01. 2017 č.
k. 6C/372/2014-130 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením (opravené
záhlavie rozsudku) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 178
eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 05. 07. 2011 do zaplatenia z titulu neuhradenia ceny
služby poskytnutej žalovanej na základe jej objednávky. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že žalovaná dňa 25. 05. 2015 podpísala záväznú
objednávku, ktorou si u žalobcu objednala službu opakovaného uverejnenia jej portrétnej fotografie ako
aj osvedčenie v pozlátenom ráme, vystavené na jej meno, za cenu 178 eur, pričom žalobca cenu služby
vyfakturoval žalovanej faktúrou č. SK 201-137191 zo dňa 20. 06. 2011 s dňom splatnosti 04. 07. 2011.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 1, § 2 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 písm. c/ a d/ zák. č. 108/2000 Z.
z. v znení účinnom ku dňu 25. 05. 2011, ako i § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom

od 01. 05. 2014. Považoval za nesporné, že žalovaná si u žalobcu objednala uverejnenie jej portrétnej
fotografie a doručenie osvedčenia v pozlátenom ráme, vystavané na jej meno, ktoré potvrdí jej zaradenie
do Encyklopédie Who is who za sumu 178 eur, pričom poučenie o odvolaní objednávky odkazuje na
ust. § 48 OZ a § 12 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a
zásielkovom predaji, podľa ktorých má objednávateľ právo do 7 pracovných dní odstúpiť od zmluvy bez
uvedenia dôvodu. Argumentoval, že na zadnej strane objednávky sa nachádzajú všeobecné obchodné

podmienky žalobcu, ktoré však žalovaná nepodpísala a ani z prvej strany objednávky nevyplýva, že by
žalovaná prejavila vôľu v tomto právnom vzťahu sa obchodnými podmienkami riadiť, ale len prehlásila,
že sa s nimi oboznámila a berie ich na vedomie. Konštatoval preto, že všeobecné obchodné podmienky
žalobcu sa nestali súčasťou predmetnej zmluvy, ktorá bola uzavretá písomnou formou a v ktorej sa podľa
zákona mal uviesť údaj upravujúci záruku, spôsob uplatňovania, reklamácia a právo na odstúpenie od
zmluvy. Za situácie, že tieto povinnosti zákonom uložené žalobca nesplnil, dospel k záveru, že zmluva

uzatvorená medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor so zák. č.
108/2000 Z. z. Námietku žalobcu, že predmetná zmluva nebola uzavretá podľa Zákona o podomovompredaji považoval na nedôvodnú, keďže v objednávke bol jednoznačný odkaz na tento zákon a okrem
toho predmetná zmluva bola uzatvorená pri návšteve predajcu žalobcu u žalovanej ako spotrebiteľky,
ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Za situácie, že k podpísaniu objednávky došlo mimo

prevádzkových priestorov dodávateľa dôvodil, že už táto skutočnosť zakladá nutnosť aplikácie zák.
č. 108/2000 Z. z. na predmetný právny vzťah. Dodal, že takýto záver je plne súladný so Smernicou
Rady 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa, ako i Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES o
ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvu na diaľku, tiež Smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení Smernice

Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES. Uzavrel, že za neplatné zmluvy žalobcovi v konaní
uplatnené právo nevzniklo a jeho nárok nemožno posúdiť ani ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože služba v súlade s objednávkou žalovanej poskytnutá nebola a dodanie osvedčenia
v pozlátenom ráme na jej meno sa tiež neuskutočnilo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 178 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 05. 07. 2011 do zaplatenia.
Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa s konštatovaním prvoinštančného súdu, že
si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom

predaji a zásielkovom predaji, čo má za následok neplatnosť uzatvorenej zmluvy. Tvrdil, že zo žiadneho
ustanovenia záväznej objednávky nevyplýva, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť týmto
zákonom, keď odkaz na § 12 zák. č. 108/2000 Z. z. sa týka len určenia lehoty, v ktorej môže
objednávateľ od zmluvy bez udania dôvodu odstúpiť, pričom právne úkony je potrebné posudzovať
podľa obsahu a nie podľa formy. Argumentoval, že počas celého konania tvrdil, že sa nejedná o zmluvu

o podomovom predaji a ani zmluvu o zásielkovom predaji, pretože zmluvný vzťah nespĺňa zákonnú
definíciu podomového predaja v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. a ani zásielkového predaja
v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona. Vytkol prvoinštančnému súdu, že i keď vyriešenie otázky, či je
potrebné na právny vzťah účastníkov konania aplikovať zák. č. 108/2000 Z. z., je pre vec smerodajné, z
odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie

dospel k záveru, že právny vzťah sa riadi týmto zákonom, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné. Argumentoval tiež, že žalovaná žiadne odstúpenie od zmluvy nepreukázala, navyše
ak by existovala pochybnosť o určení počiatku plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, je potrebné
ustanovenie vykladať tak, že žalovaná má právo od zmluvy odstúpiť do 7 dní od podpísania objednávky
a do 7 dní od prevzatia tovaru. Konštatovanie súdu, že všeobecné obchodné podmienky žalobcu

sa nestali súčasťou predmetnej zmluvy označil za nezrozumiteľné, keď žalovaná podpisom záväznej
objednávky vyslovila s nimi súhlas. Poukázal tiež na to, že služba za uverejnenie portrétnej fotografie
bola uskutočnená v súlade so záväznou objednávkou, pričom skutočnosť, že žalovaná si nesplnila
povinnosť zaslať mu portrétnu fotografiu nemôže byť na jeho škodu a poštovým podacím hárkom
preukázal dodanie osvedčenia žalovanej. Argumentačne svoje závery oprel i o rozsudok Okresného

súdu Trebišov sp. zn. 12C/109/2013 zo dňa 25. 11. 2013 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/96/2014 zo dňa 24. 02. 2015, ktorými bolo rozhodované v takmer identickom prípade.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Považovala za nepochybné, že predmetný záväzkový vzťah
sa spravuje ustanoveniami zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom zásielkovom

predaji poukazujúc na to, že k podpísaniu predmetnej objednávky došlo na jej pracovisku po tom, čo
ju pracovník žalobcu navštívil bez vyžiadania návštevy. Predávajúci sám tak inicioval nadviazať s ňou
kontaktasvojimofenzívnymkonanímjunaviedolnato,abyuzavrelazmluvu,pričomnarokovanienebola
pripravená a s uzavretím zmluvy vôbec nepočítala. Mala za to, že rozsudky predložené žalobcom nie
sú identické s predmetným prípadom s ohľadom na spôsob, akým došlo k uzatvoreniu zmluvy.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.6. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Odvolací súd prv, než pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v intenciách § 161 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť.
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.
10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.
13. U právnických osôb vymedzených § 18 ods. 2 OZ sa okamih nadobudnutia spôsobilosti na právne
úkony, a teda aj procesnej spôsobilosti stotožňuje so spôsobilosťou na práva a povinnosti, t. j. procesnou
subjektivitou, a teda existenciou samostatného subjektu. V prípade, že podmienkou vzniku spoločnosti
je jej zápis, vzniká právnická osoba až okamihom zápisu do príslušnej evidencie. Zánik právnickej

osoby a teda zánik jej procesnej spôsobilosti je obdobne ako vznik právnickej osoby viazaný na právne
skutočnostiatonazrušenieprávnickejosobynazákladezákona,rozhodnutiaštatutárnehoorgánualebo
rozhodnutia členov, plnením účelu, plynutia doby a pod. a na výmaz z príslušného registra, v ktorom je
právnická osoba evidovaná. Týmto okamihom dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby
a teda aj jej procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti.

14. V prejednávanej veci po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie došlo k zániku
žalobcu a to jeho výmazom z obchodného registra ku dňu 19. 12. 2016 bez právneho nástupcu (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. 07. 2017 sp. zn. 31Cob/91/2016, uznesenie Krajského
súdu v Nitre zo dňa 27. 02. 2018 sp. zn. 5Co/259/2017). Tým došlo na strane žalobcu k strate jeho
spôsobilosti mať práva a povinnosti, ako aj k strate procesnej subjektivity, pričom za situácie, že žalobca

nemá právneho nástupcu, bol tak daný dôvod pre postup odvolacieho súdu v intenciách § 64 CSP.
15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia tak, že konanie vo veci
zastavil, keďže v konaní ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.
16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, žalovanej nárok na náhradu trov konania

nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok sporu principiálne by bolo namieste priznanie nároku na náhradu
trov konania žalovanej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP s ohľadom, že k zastaveniu
konania došlo v dôsledku zániku žalobcu. V danej veci však možnosť priznania nároku na náhradu
trov konania vylučovala skutočnosť, že žalobca zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).