Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214773
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815214773.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: L. proti žalovanej: F. o
zaplatenie 212.850 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.apríla
2017, č.k. 12Cpr/3/2015-231, v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa

26.júna 2017, č.k. 12Cpr/3/2015-252, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania
medzi stranami sporu (výrok III.) z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolaniežalobkyne protirozsudkusúduprvejinštancievjehovyhovujúcejčasti(výrokI.) odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením, súd prvej
inštancie výrokom I. uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 5.401,- eur do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania medzi
stranami sporu rozhodol výrokom III. tak, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa
31.8.2015 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 212.850,- eur titulom mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej v texte ako „SSU“) dôvodiac
tým, že bola zamestnaná ako vodička nákladného motorového vozidla, pričom dňa XX.XX.XXXX

pri plnení pracovných úloh utrpela pracovný úraz. Bola zamestnaná u zamestnávateľa I., pričom
nástupcom zamestnávateľa bol podnik F., ktorý bol dňom 1.6.2002 vymazaný z obchodného registra
a na spoločnosť F. prešli ako na právneho nástupcu zaniknutého štátneho podniku dňom 01.06.2002
všetky práva a záväzky. Mimosúdnou dohodou, ktorú žalobkyňa s bývalým zamestnávateľom uzavrela,
boli uspokojené niektoré jej nároky a to náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti,
náhrada za bolestné, vecná škoda a náhrada za stratu na zárobku. Neobsahovala však náhradu za

SSU. Žalobkyňa sa následne domáhala vyplatenia odškodnenia za bolesť a SSU (a jeho mimoriadneho
navýšenia) na základe znaleckého posudku, ktorý vystavil U.. U. M. dňa 31.01.1999. Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 90/99 -32 zo dňa 21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 5Co 41/00-56 zo dňa 21.02.2001 bolo u nej zvýšené základné bodové hodnotenie
SSU žalobkyne podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na 14 násobok (900 bodov x 15 Sk x 14).
Súdny znalec ohodnotil bolestné a SSU u žalobkyne podľa prílohy vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva

a spravodlivosti štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. XX/XXXX Zb.
o odškodňovaní bolesti a SSU týmito položkami: 103c pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovejchrbtice 20 bodov a číslo 302f poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ťažké s koreňovými príznakmi
900 bodov. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá bola žalobkyni spôsobená ku dňu
podania žaloby. V konaní pred Okresným súdom Prievidza ako aj Krajským súdom v Trenčíne bolo

preukázané, že v prípade žalobkyne v dôsledku subjektívnych i objektívnych ťažkostí,
vyplývajúcich z pracovného úrazu (obmedzenia žalobkyne v spoločenskom, kultúrnom, športovom
živote s rozsiahlym dopadom na rodinný život) ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ohľadom
detailnejšieho skutkového a právneho stavu poukázala na obsah odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Prievidza č. k. 5C 90/1999-32 zo dňa 21.10.1999 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

5Co/40/00-56 zo dňa 21.2.2001. Po tomto rozhodnutí došlo u žalobkyni k zhoršeniu zdravotného
stavu. Posudzujúci lekár U.. L. K., algeziológ, vypracoval znalecký posudok (doplnenie č. X/XXXX)
na základe posudku č. X/XX vypracovaného U.. U. M., zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom ohodnotil SSU
žalobkyne podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a následne v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. hodnotenie
v znaleckom posudku opravil lekárskym posudkom zo dňa 10.03.2013 a nové poškodenie zdravia
žalobkyni ohodnotil v počte 1975 bodov. F. z titulu poistného plnenia žalobkyni vyplatila základný

nárok v sume 2.150,- eur za 1075 bodov (60,- Sk za bod x 1075 bodov). Žalobkyni vznikol dňom
10.02.1997 nárok na invalidný dôchodok, pričom jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa je od roku 2001 občanom
s ťažkým zdravotný postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy bola 50%. Z dôvodu zhoršovania
zdravotného stavu bola miera funkčnej poruchy u žalobkyni zvýšená. Podľa komplexného posudku

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo dňa 25.03.2014, je miera funkčnej poruchy u žalobkyni
60%, je odkázaná na sprievodcu a osobnú asistenciu. Z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú
pre žalobkyňu tieto sociálne dôsledky: 1. V oblasti mobility a orientácie je mobilná iba v sprievode
inej fyzickej osoby. Má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku instability a neuropatickej bolesti.
Z dôvodu instability je odkázaná na používanie korzetu, nie je schopná premiestniť sa k vozidlám

verejnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy, nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa
v nich počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy a v prostriedkoch
železničnej dopravy. Je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V tejto
oblasti je odkázaná na osobnú asistenciu v rozsahu 264 hodín v kalendárnom roku. 2. V oblasti
komunikácie je u žalobkyni čiastočne narušená schopnosť komunikácie z dôvodu agorafóbie, v kontakte

so spoločenským prostredím je odkázaná na sprievod inej osoby. 3. V oblasti sebaobsluhy je žalobkyňa
odkázaná na osobnú asistenciu v kalendárnom roku. Pri umývaní v rozsahu 73 hodín, kúpaní v rozsahu
255 hodín, obliekaní a vyzliekaní v rozsahu 130 hodín, podávaní liekov v rozsahu 73 hodín, nakupovaní
v rozsahu 100 hodín, pomoci pri domácich prácach 100 hodín, a pri pomoci pri akútnom ochorení
v rozsahu 100 hodín. V tejto oblasti je teda odkázaná na osobnú asistenciu v rozsahu 831 hodín

v kalendárnom roku. Je odkázaná na činnosť osobnej asistencie dvoch osobných asistentov. Podľa
zmlúv o výkone osobnej asistencie zo dňa 1.4.2014, vykonávajú osobní asistenti nasledujúce činnosti
osobnej asistencie: 1. U. P. - umývanie, kúpanie, vyzliekanie, obliekanie, podávanie liekov, pomoc pri
akútnych ochoreniach, príprava a podávanie jedla, česanie, úprava nechtov, starostlivosť o pomôcku
(osobné motorové vozidlo) - v rozsahu 631 hodín v kalendárnom roku; 2. L. L. - umývanie, kúpanie,

obliekanie, vyzliekanie, nakupovanie, domáce práce, premiestňovanie pri občianskych, rodinných a
voľno časových aktivitách, pomoc pri akútnych ochoreniach, podávanie liekov - v rozsahu 464 hodín v
kalendárnom roku. Žalobkyňa je osobou v produktívnom veku XX rokov, v dôsledku pracovného úrazu
je vo všetkých sférach života obmedzená už viac ako XX rokov. Následkami úrazu trpí nielen ona, ale
aj jej okolie. Pred pracovným úrazom viedla aktívny spoločenský, kultúrny a športový život a využívala

svoj pracovný potenciál. Netrpela žiadnymi závažnejšími ochoreniami. Závažné, neustále sa zhoršujúce
dôsledky úrazu sa u žalobkyni prejavujú výrazným znížením kvality jej rodinného a manželského života
ako aj vo sfére záľub a spoločenských kontaktov. Súbor zdravotných problémov má nepriaznivý vplyv
na jej každodenné životné úkony, spoločenské a rodinné kontakty. Znížila sa kvalita jej manželského
spolužitia, citového a sexuálneho života a obmedzená je aj možnosť plnohodnotného rodinného života.

Po celú dobu následky úrazu výrazne ovplyvňujú jej sociálne prežívanie a správanie, životné voľby
a možnosti. Doteraz vykonané zdravotné vyšetrenia dokazujú, že jej zdravotný stav sa v dôsledku
úrazu ďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe a dodržiavaniu liečebného režimu. Vykonané
zdravotné vyšetrenia potvrdili zdravotné následky, čo bude mať doživotné nepriaznivé a nezvratné
dôsledky na všetky jej životné úkony, uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a na plnenie

jej spoločenských úloh. Počas dlhej doby, ktorá uplynula od podania prvotnej žaloby, sa zdravotný stav
žalobkyne rapídne zhoršil. Od úrazu trpí výraznými vertebrogennými ťažkosťami, pre ktoré je opakovane
liečená neurológom a neurochirurgom. Postihnutie chrbtice si vyžiadalo operačné riešenie, no operácia
ani následná reoperácia nevyriešili stav k spokojnosti a postupne sa k nim pridávajú ďalšie zmeny, ktorésú v priamom súvise s úrazom. Od podania žaloby a po rozhodnutí Okresného súdu Prievidza zo dňa
21.10.1999 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.2.2001 bol skutkový stav doplnený o nasledujúce
fakty: 1. Žalobkyňa má značne obmedzenú pohyblivosť chrbtice (driekovo krížovej časti) stav sa však

nedá operačne riešiť. Podľa správy z O. zo dňa 15.11.2005 nie je u žalobkyni možná chirurgická
metóda, ktorá by zaručovala zlepšenie jej stavu operačným zákrokom, pretože riziká prevažujú možné
očakávania.2.Žalobkyňatrpíinstabilitouchrbticespotrebounoseniakorzetu,nedokážedlhšiudobustáť
aanisedieť.3.Taktiežtrpíporuchamicitlivostiobochdolnýchkončatín(viacejpravej),čounejspôsobuje
poruchu mobility, musí používať francúzsku barlu, známky paraparézy sú na oboch končatinách, v

dôsledku čoho zakopáva do prekážok. 4. Postupne sa u nej rozvinú syndrómy chronickej nenádorovej
bolesti ťažkého stupňa so všetkými príznakmi: psychickými zmenami, výrazným začervenaným a
potením, poruchami koordinácie, následne s vertigom s porušením sluchovej dráhy encephalopathia
(ochorenie mozgu) z pretlakovej choroby. Ide o chronickú nestíšiteľnú bolesť ťažkého stupňa, ktorá
si vyžaduje aplikáciu opoidov vo vysokých dávkach, napriek ktorým bolesti a ťažkosti pretrvávajú. 5.
Okrem sedatívneho účinku liekov sa u nej rozvinula závislosť na týchto liekoch a v prípadoch nepodania

vznikajú závažné stavy - abstinenčný syndróm (stavy rýchlej srdcovej činnosti, slabosti). 6. Postupne
sa u nej rozvinula polyvalentná alergia na viacero druhov liekov, ktorá komplikuje liečebné možnosti,
preto je v záchvatoch prudkej bolesti lekárom aplikované morfium. Praktický lekár v týchto situáciách
navštevuje žalobkyňu priamo v domácom prostredí a injekčne jej podáva lieky. 7. Náhle, prelomové
bolesti zvyšujú žalobkyni krvný tlak až na 230/130 s pulzom až 160 za minútu, čo ju priamo ohrozuje na

životesrizikomvznikuinfarktumyokardualebonáhlejmozgovejpríhody.Hypertonickékrízy,tachikardie,
vyžadujú častú starostlivosť a pomoc lekára. 8. Prítomné je aj ochorenie pečene, ktoré je spôsobené
užívaním liekov. 9. V dôsledku poruchy citlivosti trpí poruchami vyprázdňovania - močenia a stolice
(najmä únikom moču). 10. Porucha citlivosti sa prejavuje aj v genitálnej oblasti so všetkými dôsledkami
na osobný (sexuálny) život žalobkyne. 11. Chronická bolesť ovplyvňuje aj psychický stav natoľko, že je u

nej prítomná porucha myslenia, vyvolaná práve touto bolesťou. Trpí depresívnym syndrómom z dôvodu
beznádeje pre nemožnosť ďalšej liečby s pocitmi utrpenia a komplexov pre nemožnosť uspokojenia
základných životných potrieb. Jej psychický stav je kolísavý, je často spojený s poruchami pohybu,
nemožnosťou postarať sa sama o seba. Z vyjadrení súdnych znalcov vyplýva, že prognóza ochorenia
žalobkyni nie je priaznivá, pravdepodobné je jeho neustále zhoršovanie. Tento stav je dlhodobý a

akékoľvek zlepšenie je len zdanlivé (napríklad vplyvom liekov), nerieši však základné postihnutie a je
nepredvídateľný. U žalobkyni sa postupne napĺňajú všetky zlé prognózy - zhoršenie mobility, zhoršenie
psychického stavu, zhoršenie bolestí, sebastarostlivosti a zhoršenie aj ochorenia kardiovaskulárneho
aparátu s počínajúcimi degeneračnými zmenami na mozgových bunkách na vaskulárnom podklade
a to aj napriek intenzívnej liečbe chronickej nestíšiteľnej bolesti. Žalobkyňa pred poškodením zdravia

pracovným úrazom viedla riadny rodinný život, trávila mnoho času s rodinou, chodievala do prírody, na
dovolenky, voľný čas trávila na chate, chodila do kina, do divadla, bola nadšenou vodičkou motorového
vozidla, rada čítala knihy a časopisy, vedela sama spravovať domácnosť, sama cestovala, nakupovala,
neužívala lieky, nemala problémy so spánkom, sama a bez pomoci zvládala všetky bežné životné
situácie, vedela si sama zaobstarať potrebné veci na úradoch, u lekára a v obchode. V súčasnosti

predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, trpí pocitom menejcennosti, nemôže pomôcť so starostlivosťou
o vnuka, nemôže ho popestovať, chodiť s ním na prechádzky, prišla o väčšinu priateľov, nechodí do
kina, divadla, na výlety, dovolenky, do prírody, všetok čas trávi doma, nedokáže vykonať žiadne domáce
práce a udržiavacie práce, nedokáže viesť motorové vozidlo, je odkázaná na pomoc iných osôb, aj pri
najbežnejšíchčinnostiachakojeobliekanie,hygiena,podávanieliekov,trpíporuchoumobility-nedokáže

sisamaľahnúť,vstať,použiťtoaletu,nemôžechodiť,zapáliťsviečkunahrobvlastnejdcérytakčasto,ako
bychcela,jevylúčenásosociálnejinterakcie,izolujesa,pretožecítinárazvnútornéhonapätia,nepokoja,
denne berie veľké množstvo liekov, ktoré ovplyvňujú je vnímanie a spôsobujú jej závislosť, z užívania
silných liekov má problémy so zrakom, a preto už nedokáže čítať knihy a ani dlhšie pozerať televíziu,
nedokáže sama vybaviť bežné veci na úradoch, u lekára, nedokáže sama nakúpiť, trpí obrovskými

bolesťami, pri veľkých bolestiach sa jej zvýši krvný tlak na život ohrozujúcu hranicu, celkovou slabosťou,
trpí poruchami spánku, v noci nespí ani po užití liekov na spanie, trpí celkovou slabosťou, zle toleruje
fyzickú záťaž, má veľmi krehkú záťažovú toleranciu, musí nosiť korzet na spevnenie chrbtice, ten jej však
spôsobuje, že stráca cit v pravej ruke, nemôže cestovať na väčšie vzdialenosti, z dôvodu ktorého sa
nezúčastnila ani pohrebu vlastnej sestry, pre nemožnosť cestovania nemôže chodiť na hrob vlastných

rodičov, ktorí sú pochovaní v D., trpí pocitom podráždenosti, úzkosti a depresívnym syndrómom, myslí
na smrť. Z uvedeného je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na
život žalobkyne a jedná sa u nej o prípad hodný osobitného zreteľa. Škoda na zdraví pri posúdení
všetkých činností v živote žalobkyne nevyhnutne v sebe zahŕňa psychickú škodu, škodu v sexuálnejsfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopností súťaživosti, a schopnosti dosahovať zisk, stratu
potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existencionálnu ujmu, stratu životného komfortu,
zníženie fyzickej a psychickej integrity. Vyvolaný zásah do všetkých oblastí života žalobkyne je tak

veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jej základných ľudských práv garantovaných
Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd uvedenou ústavným zákonom č.
23/1991 Zb. Ide predovšetkým o právo žalobkyne na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, právo
na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, právo na ochranu zdravia,
a ľudskej integrity manželstva, rodičovstva a rodiny. Súd by mal svojím rozhodnutím predovšetkým

v rámci princípu spravodlivosti odstrániť nedostatky prežitej právnej úpravy obsiahnutej vo vyhláške
č. 32/1965 Zb. a to tak, aby jej aplikácia bola vykonaná podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Listinou
základných práv a slobôd platnou v SR podľa článku 152 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom k tomu a k
faktu, že od prvotného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.10.1999 a Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 21.02.2001 došlo u žalobkyni k vzniku ďalšej škody na zdraví, ktorá doposiaľ nebola
zohľadnená z dôvodu procesných princípov a relevancie plynutia času, je namieste požadovať zvýšenie

základného bodového hodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Suma požadovaná
žalobkyňou, predstavuje zvýšenie novo priznaného bodového hodnotenia na stonásobok, po odrátaní
sumy základného nároku, čo predstavuje sumu 212.850,- eur. Zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení
poukázal na to, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a SSU v dôsledku úrazu a
iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o

chorobuzpovolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.
Týmto predpisom je vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU. Žalobkyňa utrpela pracovný
úraz dňa XX.X.XXXX . tak, že pri zatváraní pravej bočnice na vozidle sa jej na štrku pošmykla noha,
následkom čoho sa zatváraná bočnica vrátila naspäť a spadla jej na hlavu a zadnú časť tela. Pri tejto
udalosti utrpela poranenie hlavy a chrbtice. Následne žalobkyňa požiadala F., o priznanie náhrady za

SSU prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Spolu po oprave obodovaného SSU bolo posudkom
U.. K. obodované SSU u žalobkyni na 1975 bodov, čo bolo vyhodnotené ako správne. Z právoplatného
rozsudku v Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že tento zvýšil základné bodové ohodnotenie SSU
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky na 14 násobok, t. j. priznal poškodenej sumu 189.000,- Sk (14 x 900 bodov
x 15 Sk). Lekárskym posudkom o SSU zo dňa 10.3. 2014 U.. K. priznal poškodenej aj položku 302f -

poúrazové ťažké obmedzenia pohybu v počte 1000 bodov. Pretože ide o dobodovanie položky 302f, F.
priznala na úhradu rozdiel 100 bodov. Celkový počet bodov priznaných v predmetnom posudku sa týmto
znížil z 1975 bodov na 1075 bodov. Náhrada za SSU v sume 2.150,- eur bola určená súčinnom 1075
bodov a sumy 2 eurá za jeden bod. Podľa § 14a vyhlášky (v znení účinnom od 1.4.1999 do 31.7.2004),
pri odškodňovaní bolesti a SSU z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto

vyhlášky (č. 19/1999 Z.z.) a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto
vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Týmto predpisom je vyhláška č. 47/1995 Z.z.. Podľa
článku II. vyhlášky (zavedený vyhláškou č. 47/1995 Z.z. účinnou do 1.4.1995), výška odškodnenia za
bolesť a za SSU z poškodenia na zdraví, ktoré boli spôsobené a zistené pred nadobudnutím účinnosti
tejto vyhlášky sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Pretože u poškodenej bol pracovný úraz

spôsobený dňa XX.X.XXXX, výška odškodnenia sa určuje sumou 30,- Sk t.j. 1,- euro za jeden bod (§
7 ods. 1 vyhlášky). Predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia takých skutočnosti, ktoré
umožňujú záver, že obmedzenia žalobkyne nie je možné vyjadriť len základným odškodneným, ktoré
samotné už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne
a pre uspokojenie a plnenie jej životných a spoločenských potrieb a úloh. Primeraná zvýšenie náhrady

v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len v prípadoch hodných osobitného
zreteľa. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/90/2004, ktorý sa zaoberá náhradou za SSU, v zmysle ktorého zvýšenie odškodnenia za
SSU nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky je prípustné
len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do

spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi
výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho mimoriadnymi a významnými aktivitami
pred vznikom škody. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2007
účelom odškodnenia SSU nie je nahrádzať, alebo sociálne zabezpečovať poškodenú osobu. Cieľom je
poskytnutie zadosťučinenia a satisfakcie. Odškodnenie SSU má reparovať následky škody na zdraví,

ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v
spoločnosti, hlavne na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho
povolania alebo prípravy na povolanie, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom a to s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody nazdraví. Odškodnenie SSU musí byť primerané povahe následkov a jeho predpokladaného vývoju a
to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ani zmena právnej
úpravy (vyhláška 32/1965 Zb. zrušená zákonom č. 437/2004 Z.z.) sa nedotkla základných východísk,

týkajúcich sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU a prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného boli veľmi výrazne obmedzené, či úplne
stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít
v dobe pred vznikom škody. Predmetom konania je posudok o SSU s celkovým počtom bodov 1075,
pričom žalobkyňa sa domáha zvýšenia náhrady v rozsahu 100 násobku čo je extrémne neprimerané.

V žalobe zo dňa 28.8.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 31.8.2015, žalobkyňa znovu poukazuje na
následky pracovného úrazu a stratu možností, v súvislosti s ktorými jej však už bola mimoriadne zvýšená
náhrada za SSU rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/90/1999 zo dňa 21.10.1999 v spojení
s rozsudkom KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/41/00-56. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa musí v konaní
preukázať podstatnú zmenu pomerov oproti pomerom, ktoré sa viažu na nároky, ktoré si už uplatnila
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ktoré jej už boli priznané v súvislosti s rozsudkom Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 5C/90/1999 zo dňa 21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 5Co/41/00-56.

3. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobkyne po ustálení skutkového stavu právne posúdil podľa
ust. § 7 ods. 1, 3, § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/65 Zb., s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od času predchádzajúceho posúdenia sťaženia
spoločenského uplatnenia u žalobkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/9/99, došlo jednoznačne k
ďalším obmedzeniam v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote na strane žalobkyne. Je pravda,
že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/9/99 bola žalobkyni priznaná náhrada za SSU
v celkovej výške 189.000,- Sk, suma ktorá predstavuje 14-násobok základného počtu obodovaného

SSU (900 bodov) pri sume 15 Sk za bod podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Rozsudok súdu z
21.10.1999 vspojenísrozsudkomkrajskéhosúduzodňa21.2.2001nadobudolprávoplatnosťdňa30.5.
2001. Pri vyššie uvedenom odškodnení súd zohľadnil, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz v mladom
veku, keď mala X. maloleté deti, ktoré boli v dôsledku jej úrazu odkázané nie na starostlivosť matky,
ale túto jej úlohu musel nahrádzať manžel, poprípade iný člen domácnosti. Žalobkyňa bola obmedzená

v dôsledku úrazu z plnenia si materských povinností a tiež z každodenných radostí, ktoré matky pri
výchove detí majú. Došlo k zmene jej zapojenia sa v rodinnom, manželskom, kultúrnom i pracovnom
živote, k podstatnému obmedzeniu plnenia jej bežných úloh, ktoré mala pred pracovným úrazom. Súd
zohľadnil i to, že dôsledky pracovného úrazu žalobkyňa ale i jej rodina bude znášať po celý život,
pretože jej zdravotný stav je naďalej vážny, a nie je ani predpoklad jeho zlepšenia. Žalobkyňa už v tom

čase bola plne invalidná, odkázaná na pomoc iných osôb v bežnom živote. Bola prakticky vylúčená z
kultúrneho a športového života. Obmedzená bola pri plnení domácich potrieb rodiny, ktoré žena bežne
vykonáva denne sama. Išlo o rodinu, ktorá trávila voľný čas spolu tak, že rodičia s deťmi chodili do
prírody, cestovali, cez voľné dni trávili čas na chate. Chatu v horách musela žalobkyňa predať, pretože
cestovanienaňubolovylúčené,pretožejeodkázanánapomocčlenovrodinyajvkaždodennombežnom

živote. Celá rodina od úrazu nechodí spolu na dovolenku a všetci členovia rodiny sa prispôsobujú
životnému štýlu žalobkyne po úraze. Následkom bolesti chrbtice je veľmi obmedzený a niekedy celkom
znemožnenýintímnyživotsmanželom.Voblastizáujmovbolanútenáskončiťscelourodinouvyužívanie
voľného času turistikou, cestovaním, pobytom na chate. Rada číta, táto zábava je jej umožnená a
preto aj finančné prostriedky, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté za SSU mali prispieť k zľahčeniu jej

života, nákupu kníh a prípadne k základu na šetrenie finančných prostriedkov na zakúpenie motorového
vozidla, ktoré by sa dalo prerobiť na ovládanie rukami. Od posledného obodovania SSU u žalobkyni
došlo k ďalšiemu SSU v jej osobnom a rodinnom živote. Z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu bola
miera funkčnej poruchy u žalobkyni určená najprv v roku 2001 v rozsahu 50% a v súčasnosti, podľa
komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.03.2014, je miera funkčnej

poruchy u žalobkyni 60%, pričom je už odkázaná na sprievodcu a osobnú asistenciu (od 1.4. 2014
má žalobkyňa dvoch osobných asistentov). Z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú pre žalobkyňu
viaceré sociálne dôsledky. V oblasti mobility a orientácie je už mobilná iba v sprievode inej fyzickej
osoby.Mázníženúpohybovúschopnosťvdôsledkuinstabilityaneuropatickejbolesti,zdôvoduinstability
je odkázaná na používanie korzetu, ktorý ju podstatným spôsobom obmedzuje v osobných úkonoch

(napr. v umývaní, pri toalete, uväzovaní topánok z dôvodu, že sa v korzete nemôže zohýňať), nie
je schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy,
nastupovaťavystupovaťznich,udržaťsavnichpočasjazdyazvládnuťinúsituáciuvovozidláchverejnej
hromadnej dopravy a v prostriedkoch železničnej dopravy. Z týchto dôvodov je odkázaná na individuálnuprepravu osobným motorovým vozidlom, pričom nezvláda cestovanie na väčšie vzdialenosti. V oblasti
komunikácie je u žalobkyni tiež už čiastočne narušená schopnosť komunikácie z dôvodu agorafóbie a
v kontakte so spoločenským prostredím je odkázaná na sprievod inej osoby. Aj v oblasti sebaobsluhy

je žalobkyňa odkázaná na osobnú asistenciu, a to dokonca pri takých úkonoch, ako je umývanie,
kúpanie, obliekanie a vyzliekanie, podávanie liekov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach a
pri pomoci pri akútnom ochorení. V tejto oblasti je odkázaná na osobnú asistenciu v rozsahu 831
hodín v kalendárnom roku. Hoci je žalobkyňa ešte stále v produktívnom veku, dlhodobo v dôsledku
pracovného úrazu je vo všetkých oblastiach života výrazne čoraz viac obmedzovaná, neustále sa

zhoršujúcedôsledkyúrazusaužalobkyniprejavujústáleviacvýraznejšímzníženímkvalityjejosobného,
rodinného, manželského ale aj spoločenského života. Z predloženej časti zdravotnej dokumentácie
žalobkyne je zrejmé, že jej zdravotný stav sa v dôsledku úrazu stále zhoršuje i napriek pravidelnej
intenzívnej liečbe a dodržiavaniu liečebného režimu, čo bude mať doživotné nepriaznivé dôsledky na
všetky jej životné úkony, uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb. Od úrazu trpí výraznými
vertebrogennými ťažkosťami, pre ktoré je opakovane liečená neurológom a neurochirurgom. Postihnutie

chrbtice si vyžiadalo operačné riešenie, no operácia ani následná reoperácia nevyriešili zdravotný stav
žalobkyne. Žalobkyňa má značne obmedzenú pohyblivosť chrbtice (driekovo krížovej časti), tento stav
sa však nedá operačne riešiť (správa z O. zo dňa 15.11.2005), trpí instabilitou chrbtice s potrebou
nosenia korzetu, nedokáže dlhšiu dobu stáť a ani sedieť, trpí poruchami citlivosti oboch dolných končatín
(viacej pravej), čo u nej spôsobuje poruchu mobility, musí používať francúzsku barlu, známky paraparézy

sú na oboch končatinách, v dôsledku čoho zakopáva do prekážok. Od roku 2001 je žalobkyňa zdravotne
ťažko postihnutou osobou, od roku 2002 navštevuje pre pretrvávajúcu bolestivú poruchu s depresívnymi
príznakmi a abuzom opiátových analgetík v súvislosti s komplikáciami úrazového stavu z XX.X.XXXX,
psychiatričku, pričom zhoršenie stavu u žalobkyne nastalo po tragickej smrti jej dcéry, z dôvodu ktorého
má preto ordinovanú kombinovanú antidepresívnu liečbu. Od roku 2009 je žalobkyňa obťažovaná aj

pravidelnými návštevami psychológa pre depresívnu symptomatiku ťažšieho stupňa pri chronifikovanej
bolesti abuze opiátových analgetík a následných komplikácii po úraze. Okrem sedatívneho účinku
liekov sa u nej rozvinula závislosť na týchto liekoch a v prípadoch nepodania vznikajú závažné stavy
- abstinenčný syndróm (stavy rýchlej srdcovej činnosti, slabosti). Postupne sa u nej rozvinula alergia
na viacero druhov liekov, ktorá komplikuje liečebné možnosti, pri veľkých bolestiach je jej lekárom v jej

domácomprostredíaplikovanémorfium.Veľkébolestizvyšujúžalobkynikrvnýtlak,čojupriamoohrozuje
na živote s rizikom vzniku infarktu myokardu alebo náhlej mozgovej príhody. Trpí tiež hypertonickými
krízami, ochorením pečene, ktoré je spôsobené užívaním liekov, v dôsledku poruchy citlivosti trpí
poruchami vyprázdňovania. Porucha citlivosti sa prejavuje aj v genitálnej oblasti so všetkými dôsledkami
na osobný (sexuálny) život žalobkyne. Chronická bolesť ovplyvňuje jej psychický stav natoľko, že

je u nej prítomná porucha myslenia, vyvolaná práve touto bolesťou. Trpí depresívnym syndrómom
z dôvodu beznádeje pre nemožnosť ďalšej liečby s pocitmi utrpenia a komplexov pre nemožnosť
uspokojenia základných životných potrieb. Tento stav je dlhodobý a akékoľvek zlepšenie je len zdanlivé
(napríklad vplyvom liekov), nerieši však základné postihnutie a je nepredvídateľný. Z vyššie zisteného
skutkového stavu je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne sa i naďalej zhoršuje a bezprostredne

výrazne vplýva na zhoršenie mobility, psychického stavu, zhoršenie bolestí, sebastarostlivosti a aj
ochorenia kardiovaskulárneho aparátu s počínajúcimi degeneračnými zmenami na mozgových bunkách
na vaskulárnom podklade a to aj napriek intenzívnej liečbe chronickej nestíšiteľnej bolesti. Kým v
minulosti žila bežným rodinným a spoločenským životom a všetky osobné záležitosti si vedela vybaviť
sama, v súčasnosti sa žalobkyňa cíti byť príťažou pre svoju rodinu, nemôže chodiť s rodinou na

výlety, do spoločnosti, nemôže sa riadne postarať o potreby rodiny, všetok čas trávi doma, nedokáže
vykonať žiadne domáce práce, naopak, je odkázaná na pomoc iných osôb, aj pri najelementárnejších
úkonoch - obliekanie, hygiena, podávanie liekov, trpí poruchou mobility - nedokáže si sama ľahnúť, vstať,
použiť toaletu, je takmer izolovaná od spoločenského života, denne berie veľké množstvo liekov, ktoré
ovplyvňujú jej vnímanie a spôsobujú jej závislosť, z užívania silných liekov má problémy so zrakom, a

preto už nedokáže čítať knihy a ani dlhšie pozerať televíziu, nedokáže sama vybaviť bežné veci na
úradoch, u lekára, nedokáže sama nakúpiť, trpí obrovskými bolesťami, pri veľkých bolestiach sa jej zvýši
krvný tlak na život ohrozujúcu hranicu, celkovou slabosťou, trpí poruchami spánku, v noci nespí ani po
užití liekov na spanie, trpí celkovou slabosťou, zle toleruje fyzickú záťaž, má veľmi krehkú záťažovú
toleranciu, musí nosiť korzet na spevnenie chrbtice, ten jej však spôsobuje, že stráca cit v pravej ruke,

nemôže cestovať na väčšie vzdialenosti. Z výsluchu žalobkyne i svedkov mal súd preukázané, že v
súčasnosti sa žalobkyňa už žiadnych domácich prác v podstate nezúčastňuje (svedok P. v rozpore
s tvrdením žalobkyne uviedol, že žiadnych). Skutočnosť, že aj pri tých najzákladnejších osobných
úkonoch už nie je sebestačná (v čase posledného odškodnenia SSU tak tomu nebolo), jednoznačnepreukázala uzavretými zmluvami zo dňa 1.4. 2014, na základe ktorých sú jej aj pri tých najzákladnejších
úkonoch poskytované asistenčné služby manželom a takisto cudzou osobou. Okrem najzákladnejších
osobných úkonoch ako je umytie zubov, česanie, si ďalšie úkony žalobkyňa v súčasnosti nedokáže

obstarať sama, naopak je úplne odkázaná na pomoci rodiny, resp. osobného asistenta. Z uvedeného
je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na život žalobkyne, od
posledného priznania náhrady za SSU v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu, je žalobkyňa ešte
podstatnejšie obmedzená v osobnom, rodinnom i spoločenskom živote. Z vyššie zisteného skutkového
stavu je teda zrejmé, že od prvotného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.10.1999 a

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2001, ktorým bolo žalobkyni priznané mimoriadne zvýšenie
náhrady za SSU, došlo u žalobkyni k vzniku ďalšej škody na zdraví, ktorá doposiaľ nebola zohľadnená,
preto sa žalobkyňa v konaní dôvodne domáhala ďalšieho odškodnenia z titulu mimoriadneho zvýšenia
náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré žalobkyňa
v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote v súčasnosti má, vychádzajúc aj z toho, že u žalobkyni
bolo dobodované SSU u najzávažnejšej položky (302f) len o 100 bodov (z 900 bodov na plných 1000

bodov) a pri ostatných položkách obodované len na spodnej hranici bodového rozpätia, považoval súd
za spravodlivé, priznať žalobkyni mimoriadnu náhradu za SSU v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. spolu vo výške 14 násobku (o priznaní odškodnenia v tomto rozsahu za 900 bodov bolo rozhodnuté
aj v konaní sp. zn. 5C/90/1999) základného počtu bodov zistených lekárskym posudkom U.. K. v roku
2014, čo pri celkovom počte bodov 1975 a pri hodnote 1 bodu 15,- Sk (resp. 0,50 eur) predstavuje sumu

13.825,- eur, suma ktorá zodpovedá súčasnému stavu SSU u žalobkyni (§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb.). Žalobkyni už titulom odškodnenia bola zaplatená spolu suma 8.396,- eur (suma 2.150,- eur +
189.000,- Sk resp. 6.246,- eur). Rozdiel, sumu 5.401,- eur, uložil súd žalovanému žalobkyni zaplatiť. V
prevyšujúcej časti bol podľa právneho názoru súdu žalobný návrh podaný nedôvodne, a preto v tejto
časti súd žalobu zamietol. Presné stanovenie výšky plnenia v danej veci bolo závislé od úvahy súdu.

Základ nároku na ďalšie odškodnenie žalobkyne z titulu SSU bol v konaní preukázaný. Súd má teda za
to, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a teda má voči žalovanému právo podľa § 255
ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa

prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,navrhujúcodvolaciemusúdujehozrušenie vcelomrozsahu
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatňujúc dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP (existencia tzv. inej vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové a právne závery a v
konečnom dôsledku tiež to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) namietala, že
po tom ako v posudzovanej veci bolo na pojednávaní dňa 06.03.2017 vyhlásené dokazovanie za
skončené a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, bol právnemu zástupcovi
žalobkyne doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso 184/2015 v právnej veci žalobkyne
L. P. proti žalovanej F. predmetom posúdenia ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovanej vydaného pod č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 17.júna 2014, o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý súd rozhodoval o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
01.apríla 2015, č.k. 13S/155/2014, závery ktorého rozsudku skutkovo úzko súvisia s prejednávanou
vecou a majú na rozhodnutie v tejto veci zásadný vplyv. Na strane 5 predmetného rozsudku vo vzťahu
k hodnote jedného bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia Najvyšší súd SR uvádza, že vo

vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia“ ide o dva rozličné pojmy, pričom vo výklade ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.
odkazujenarozhodnutieNSSR podsp.zn.4Sžso23/2008z29.apríla,ktorýmcitovanéustanoveniebolo
vyložené tak, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj ich ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý výklad považuje súd za správny a stotožňuje sa
s tým, že výšku náhrady za ďalšie SSU je potrebné určiť sumou 16,48 eur za 1 bod podľa § 5 ods. 2
zák. č. 437/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov preto neobstojí postup súdu, ktorý pri určení výšky náhrady
vychádzal z doterajších predpisov, teda z Vyhlášky č. 32/65 Zb. v znení neskorších predpisov, teda z
hodnoty bodu vo výške 0,50 eur. Zo strany súdu tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

v dôsledku použitia nesprávneho právneho predpisu. Ak by aj žalobkyňa súhlasila s mimoriadnym
zvýšením SSU v rozsahu 14-násobku základného počtu bodov zisteného lekárskym posudkom U.. K. z
roku2014,výslednásumamimoriadnejnáhradybytakbolavypočítanáakosúčinpočtubodov ahodnoty
jedného bodu á 16.48 eur. Namietala tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoréoznačila za nepreskúmateľné, neobsahujúce dostatok dôvodov, na základe ktorých by bolo možné dôjsť
k záveru, že súdom zvolené zvýšenie SSU zodpovedá skutočnostiam, ktoré z hľadiska zdravotného
stavu a jeho zhoršenia boli zistené u žalobkyne.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napriek tomu, že existujú
dlhodobo rôzne právne názory na to, či pri posudzovaní výšky náhrady za SSU sa má postupovať podľa
doterajších predpisov, teda Vyhlášky č. 32/65 Zb. alebo zák. č. 437/2004 Z.z., zastáva názor, že súdom
prvej inštancie zvolený postup, teda aplikácia Vyhlášky č. 32/65 Zb. bola správna. Pokiaľ súd ustáli,

že výška náhrady sa nebude posudzovať podľa vyhlášky č. 32/65 Zb., ale podľa § 5 ods. 2 zák. č.
437/2004 Z.z. je potrebné jednoznačne vyriešiť aj aplikačné problémy pri rozhodovaní o uplatnených
nárokoch, teda otázku rozhodovania v prípadoch hodných osobitného zreteľa z dôvodu, že súdy pri
rozhodovaní podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky môžu zvýšiť odškodnenie fakticky bez obmedzenia, avšak
pri rozhodovaní podľa zák. č. 437/2004 Z.z. je toto zvýšenie limitované najviac o 50%. Inak by došlo k
nepredstaviteľným, až extrémnym sumám požadovaných náhrad v dôsledku toho, že pri určení výšky

bodu by sa vychádzalo zo zákona č. 437/2004 Z.z., pričom na strane druhej pri násobkoch zvýšenia by
sa vychádzalo z Vyhlášky č. 32/65 Zb.

6. Žalobkyňa nevyužila svoje právo písomne reagovať na vyjadrenie žalovanej.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla aj žalovaná, a to
v časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) a namietajúc
nesprávne právne posúdenie (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) požadovala
zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti tak, že žiadnej zo strán nebude priznaný nárok na náhradu
trov konania. Dôvodila, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu

100%, teda jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom však neuviedol, z akej sumy sa toto
právo priznáva. Poukázal na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, vychádzajúc z ktorých
úspechvovecisazisťujeporovnanímžalobnejžiadostiavýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 212.850,- eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU,
priznaných jej bolo 5.401,- eur. Úspešná bola len tak v rozsahu 2,5% a neúspešná v rozsahu 97,5%.

Teda pomerný úspech nemala žiaden. Napriek tomu však súd konštatuje, že bola v konaní v celom
rozsahu úspešná. Súd prvej inštancie mal správne pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov
konania aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania jej nepriznať. Súd tak fakticky
rozhodol už podľa zrušeného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti, ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, ktoré však už v čase
vydania rozhodnutia neplatilo. Ak by zákonodarca chcel, aby sa rozhodovalo o náhrade trov konania
podľa zrušenej právnej úpravy uvedenej v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nepochybne by túto právnu úpravu
bol ponechal aj v novom CSP, čo však neurobil.

8. Žalobkyňa nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu žalovanej.

9. Odvolaciemu súdu bolo dňa 21.09.2017 ( v priebehu odvolacieho konania) doručené podanie
žalovanej datované dňom 14.09.2017, ktorým oznamuje súdu, že v dôsledku rozhodnutia NS SR, a to
rozsudku pod sp.zn. 9Sžso 184/2015 zo dňa 28.02.2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.03.2017,

vydala F. dňa 10.05.2017 Rozhodnutie pod č. XXXXX-XX/XXXX-BA, ktoré sa stalo právoplatné a
vykonateľné dňa 16.05.2017, ktorým vyhovuje odvolaniu poškodenej, ruší vydané rozhodnutie v
správnom konaní a vec vracia F. na nové prejednanie a rozhodnutie, a to v súlade s právnym názorom
vysloveným v citovanom rozhodnutí NS SR, v dôsledku čoho následne bolo vydané rozhodnutie pod
č. XXXXXXXXXX č. XXXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 18.08.2017, ktorým bola priznaná náhrada za SSU

žalobkyni v sume 15.566,- eur, ktorá bola určená ako súčin 1075 bodov a sumy 16,48 eur za jeden bod,
po odpočítaní sumy už vyplatenej (17.716,- eur - 2.150,- eur). Celkovo jej tak bolo priznaných 17.716,-
eur. Pokiaľ teda súdy ustálili, že výška náhrady za SSU sa nebude posudzovať podľa vyhlášky č. 32/65
Zb.,alepodľazákonač.437/2004Z.z.,znamenáto,žeajprirozhodovanívprípadochosobitnéhozreteľa
sa musí postupovať podľa tohto zákona. Súd môže preto náhradu za SSU zvýšiť najviac o 8.858,- eur.

Podľa jej názoru právomoc rozhodovať v danej veci v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. nastupuje
len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., čo
znamená, že len v prípade, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní a do troch mesiacov
od jeho podania sa neuzatvorila dohoda a neuspokojili sa nároky poškodeného. Z uvedeného dôvodunavrhuje odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia, a to tak, že žaloba bude zamietnutá, resp.
bude zastavené odvolacie konanie pre nedostatok právomoci v zmysle § 9 CSP s tým, že žalobkyňa
bude odkázaná na postup podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z.z..

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení
neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval
v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Predtým, ako odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu najskôr skúmal

podmienky prípustnosti odvolania z hľadiska spôsobilého predmetu odvolania a subjektov oprávnených
k podaniu odvolania ( § 355 a nasl. CSP).

14. Odvolaním možno napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylučuje ( §
355 CSP).

15. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP).

16.Vposudzovanejveci súdprvejinštanciesvojimrozhodnutím čiastočnevyhoveluplatnenémunároku
žalobkyne na náhradu SSÚ (jeho mimoriadneho zvýšenia), keď výrokom I. uložil povinnosť žalovanej

zaplatiť z tohto titulu žalobkyni sumu 5.401,- eur (z celkovo uplatňovanej sumy 212.850,- eur) a
výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyňa odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, teda jej odvolanie smerovalo tak voči výroku I., ktorým bolo jej žalobe v časti
vyhovené, ako aj voči výroku II., ktorým nad rámec prisúdeného plnenia, bola jej žaloba vo zvyšnej časti
zamietnutá.

17. Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom (stanovenie lehoty na podanie
odvolania, prípustnosť odvolania len proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie u ktorých to zákon
nevylučuje), ktoré musia byť pri podaní odvolania splnené, a ktoré sa nevzťahujú na osobu konkrétneho
odvolateľa, ustanovenie § 359 CSP určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania, ktorá sa

viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto odvolanie podáva, teda,
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Z účelu odvolania vyplýva, že nie každej strane
prislúcha právo podať dovolanie, ktoré právo nie je dané tej strane, v neprospech ktorej rozhodnutie
súdu prvej inštancie nevyznelo, teda tej, ktorá mala v konaní úspech a ktorý treba pritom

chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle
procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobkyne znamená stav, pri ktorom
súd v plnom rozsahu vyhovie jej žalobe a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným výrokom. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie tým, že výrokom I. uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni
sumu 5.401,- eur ( odvolací súd poznamenáva, že v ktorej časti rozhodnutie žalovanou odvolaním

napadnuté nebolo) rozhodol v prospech žalobkyne. Táto mala teda v konaní podľa procesného
výsledku (čiastočného vyhovenia žalobe) čiastočný úspech vo veci. Preto nie je stranou (subjektívne)
oprávnenou na podanie odvolania v tejto (vyhovujúcej) časti.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne smerujúce voči vyhovujúcej časti (výrok

I.) odmietol (§ 386 písm. b/ CSP), keďže žalobkyňa k jeho podaniu nie je oprávnenou.

19. Odvolanie žalobkyne v jeho zostávajúcej časti je procesne prípustné podľa § 359 CSP.20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania v zostávajúcich častiach podali (už
za účinnosti CSP) v zákonnej lehote strany v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie
vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu §

127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia v jeho zostávajúcich častiach a jemu predchádzajúceho konania.

21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) a

v súvisiacej časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu (výrok III.) za použ. ust. § 389 ods. 1,
písm. c/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 (a contrario) CSP.

22. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

23. Vychádzajúc z ust. § 161 CSP súd prihliada na splnenie procesných podmienok počas celého (teda
aj odvolacieho) konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd obligatórne skúmal splnenie procesných
podmienok za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť tiež v odvolacom konaní a dospel k záveru,
že tieto sú splnené. I keď žalovaná odvolanie čo do veci samej nepodala, odvolací súd s poukazom

na tvrdenie žalovanej produkované v priebehu odvolacieho konania v podaní zo dňa 14.09.2017 o
nedostatku právomoci odvolacieho súdu rozhodovať v danej veci s poukazom na ust. § 6 ods. 3 zák.
č. 437/2004 Z.z. vychádzajúc z ktorého podľa jej názoru je potrebné odvolacie konanie pre nedostatok
právomoci zastaviť s tým, že žalobkyňa bude odkázaná na postup podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z.z.,
prípadne žalobu zamietnuť, sa týmto z úradnej povinnosti zaoberal a dospel k záveru, že takýto postup

vzhľadom na zmysel a účel uvedeného zákonného ustanovenia a okolnosti posudzovanej veci, nemá
opodstatnenie.

24. Civilná právomoc súdov SR predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru
(iného charakteru len ak to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej

decíznej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované výlučným a takmer bezvýnimočným
oprávnením prejednávať a rozhodovať ich. Z procesného hľadiska zase civilná právomoc súdov
predstavuje procesnú podmienku konania, ktorej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania
a jej absencia má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie
tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí ( § 10 CSP). K naplneniu dôvodov pre vyššie uvedený

postup, však v posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne nedošlo. Na konanie
o rozhodovaní vo veciach zvýšenia náhrady za SSÚ z titulu pracovného úrazu (o ktorý prípad ide tiež v
danej veci) je daná právomoc súdu tak v zmysle ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., ako aj v zmysle ust.
§ 7 ods. 3 Vyhl. č. 32/1965 Zb. a to aj vo vzťahu k prípadnej aplikácii ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z..

25. Vychádzajúc z ust. § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť
dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá musí mať písomnú formu.

26. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1

a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

27. Nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia (tiež jeho zvýšenie) podľa zákona
č. 437/2004 Z. z. je svojou povahou občianskoprávnym nárokom, pričom právna úprava v zmysle

§ 6 ods. 3 citovaného zákona kladie význam aj na podanie návrhu na uzatvorenie dohody zo
strany poškodeného, čím podmieňuje jeho právo uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia na súde.28. Tento návrh na uzatvorenie dohody je jednaním medzi poškodeným účastníkom na jednej strane
a povinným subjektom na strane druhej, ktoré má za cieľ dosiahnuť zmier , teda vo svojej podstate
mimosúdne vyriešenie veci, teda jeho zmyslom je predchádzať súdnym sporom. Keďže v citovanom

zákone nie je ustanovenie, ktoré by spôsob podania tohto návrhu na uzatvorenie dohody priamo
upravovalo možno povedať, že tento návrh nemusí byť prísne formálny a v kladnom prípade jeho
akceptáciou môže dôjsť k dohode, v zmysle ktorej dochádza buď k úplnému, alebo aspoň čiastočnému
uspokojeniu nároku. V prípade, ak do troch mesiacov od jeho podania nedôjde k uzatvoreniu dohody
a neuspokoja sa nároky poškodeného, môže sa poškodený domáhať priznania nároku, alebo jeho

neuspokojenej časti žalobou na súde (§ 6 ods. 3 zákona). Podanie návrhu na uzatvorenie mimosúdnej
dohody, je teda iba procesnou podmienkou pre uplatnenie nároku na súde.
29. V prípade, ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho podania návrhu na
mimosúdnu dohodu, nemôže súd jeho žalobu pre nedostatok splnenia tejto podmienky zamietnuť, ani
bez ďalšieho konanie zastaviť, ale správne má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto
podmienky so stanovením primeranej lehoty (§ 128 ods. 1 CSP). Iba v tom prípade, ak by napriek tomu

nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako nedostatok procesnej
podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy CSP o zastavení konania (§ 161 ods. 1 CSP),
neprichádza však do úvahy z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. V prípade podania návrhu na mimosúdnu
dohodu v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, mal by súd vyčkať do skončenia lehoty uvedenej
v § 6 ods. 3 citovaného zákona, či nedôjde k uzatvoreniu dohody a následnému uspokojeniu nárokov.

30. Z hľadiska posúdenia splnenia podmienky uvedenej v ust. § 6 ods. 3 cit. zákona vo vzťahu k
okolnostiam v posudzovanej veci je však potrebné pozornosť upriamiť na cieľ, ktorý zákon sledoval
ustanovením o podaní návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorým nepochybne bolo vyvolať
zmier, či jednanie s výsledkom mimosúdneho usporiadania nároku, za účelom predísť tak súdnemu

sporu. Metóda výkladu citovaného ustanovenia teda nie je určená iba jeho predmetom, ale aj jeho
zmyslom,funkciou.K aplikáciiprávanemožnozhľadiska jehoopodstatnenosti pristupovaťformalisticky
bez toho, aby súd vzal do úvahy podstatu, zmysel a funkcie inštitútu mimosúdnej dohody, tiež povahu
uplatneného nároku vo vzťahu k odmietavému stanovisku žalovanej k uplatnenému nároku v danom
konaní a tiež k tomu, že tento naviac samotná žalovaná právne podriadila režimu Vyhl. č. 32/1965 Zb.,

ktorý splnenie takejto procesnej podmienky pre uplatnenie nároku na súde nevyžadoval.

31. Každý súd pri svojom rozhodovaní by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie
spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s procesným kódexom predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu . Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom

právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel
toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS
222/07 ). Rovnako Ústavný súd
SR opakovane pri svojej rozhodovacej činnosti pripomína potrebu uprednostňovania materiálneho
poňatia právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich

účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté
riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m.
m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07), pretože formálne poňatie právneho
štátu - formálny výklad práva, môže totiž v konkrétnych súdnych konaniach viesť k rozhodnutiam, ktoré
budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v

súdnych konaniach spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces (III. ÚS 502/2011).

32. Z hľadiska vyššie uvedených princípov odvolací súd aj nastolenú otázku posudzoval a dospel k
záveru, že je zrejmé, že zmysel a účel ust. § 6 ods. 3 cit. zákona spočívajúci v umožnení žalovanej ako
povinnej z daného vzťahu plniť mimosúdne žalobkyni s cieľom predísť sporu, nemôže byť naplnený.

Od doby, ako žalovaná prevzala žalobu, uplynuli nielen tri mesiace, počas ktorých by mal súd vyčkať
pokiaľ by v dôsledku správne zvoleného postupu podľa (§ 128 ods. 1 CSP) vyzvala žalobkyňa na
zaslanie takejto výzvy žalobkyni, ale uplynuli tri roky a postoj žalovanej k uplatnenému nároku sa
žiadnym spôsobom nezmenil, táto plnenie z jej strany z hľadiska uplatneného nároku v rozsahupožadovanom žalobkyňou naďalej odmieta. Keďže je tak jednoznačné, že zmysel a účel ust. § 6 ods.
3 cit. zákona nemôže tak byť naplnený, pričom žalovaná jednoznačne najneskoršie od doby ako jej
bola doručená žaloba má vedomosť akého nároku sa žalobkyňa domáha (aj čo do základu aj čo

do výšky), bez akejkoľvek mimosúdnej akceptácie tohto nároku z jej strany, či pokusu o mimosúdne
vyriešenie sporu, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu neudržateľným formalizmom a odopretím
spravodlivosti vo vzťahu k právam žalobkyne neprejednať a vecne nerozhodnúť o ňou uplatnenom
nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu, za daných okolností, ak by aj bol dôvodný záver o aplikácii
dotknutého zákonného ustanovenia z hľadiska procesného postupu, bolo by potrebné považovať

doručením žaloby žalovanej, procesnú podmienku vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 3 cit. zákona za splnenú a
ani samotná skutočnosť, že žalovaná výšku náhrady v zmysle jej prvotného rozhodnutia ( t. č. už podľa
jej tvrdenia zrušeného) posúdila podľa nesprávneho právneho predpisu a nahradila ho rozhodnutím
novým, v zmysle ktorého výšku náhrady posúdila podľa zákona č. 437/2004 Z.z.), nezakladá dôvod na
žalovanou požadovaný postup podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia opodstatňujúci záver
o nesplnení tejto procesnej podmienky s následkom zastavenia konania, pretože takýto postup podľa

názoru odvolacieho súdu by mal za následok porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR z ktorého vyplýva, že
každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a popieral by vzhľadom na okolnosti prípadu zmysel a účel tejto právnej úpravy.

33. V posudzovanej veci je predmetom preskúmania odvolacím súdom rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorým čiastočne nevyhovel uplatnenému nároku žalobkyne na náhradu SSÚ (jeho mimoriadneho
zvýšenia), keďže výrokom I. uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 5.401,- eur (v ktorej
časti rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nie je a to z uplatňovanej sumy 212.850,-
eur) do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

34. Ťažisko odvolacích dôvodov žalobkyne vychádzajúc z obsahu odvolania, spočíva v namietaní
nesprávneho právneho posúdenia výšky náhrady za SSÚ, čím uplatňuje odvolací dôvod uvedený v
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, naplnenie ktorého opiera o skutočnosti, ktoré ako tvrdí nemohla uplatniť
bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty v odvolacom konaní), čím uplatňuje tiež
dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP v spojitosti s ust. § 366 písm. d/ CSP.

Keďže ich posúdením odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa tieto nemohla uplatniť bez svojej viny
v konaní pred súdom prvej inštancie, tieto sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska ust. § 366
písm. d/ CSP a odvolací súd z hľadiska nich vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia preskúmal.

35. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

36. Preskúmaním veci z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov žalobkyne, odvolací súd
dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

37. Ako už bolo vyššie uvedené predmetom posudzovania a rozhodovania súdom prvej inštancie bol

nárok žalobkyne na náhradu SSÚ (jeho mimoriadneho zvýšenia) v ňou uplatňovanej výške 212.850,-
eur.

38. Súd prvej inštancie tak samotné SSÚ, ako aj výšku náhrady za SSÚ právne posúdil podľa Vyhl.
32/65 Zb. ( ust. § 7 ods. 1, 3, § 5 ods. 2 ). Žalobkyňa s poukazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí

NS SR pod sp. zn. 9Sžso 184/2015 (spor medzi totožnými účastníkmi o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej) sa domáhala posúdenia výšky náhrady za mimoriadne zvýšenie SSU podľa
§ 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.. Žalovaná v zmysle svojho stanoviska produkovaného v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu, považovala právne
posúdenie výšky náhrady za mimoriadne zvýšenie SSÚ súdom prvej inštancie za správne, odvolanie

voči rozhodnutiu vo veci samej a to ani čo do jeho vyhovujúcej časti nepodala.

39. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania ku dňu rozhodovania súdom prvej
inštancie vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX pri plnení svojich pracovných povinností utrpelau svojho vtedajšieho zamestnávateľa - F., pracovný úraz. Z dôvodu, že jej bývalý zamestnávateľ
neuznal zodpovednosť za následky úrazu, uplatnila si žalobkyňa svoj nárok na Okresnom súde v
Prievidzi. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 8C/107/1989 a bolo uznesením pod č.k. 8C/107/1989-205

zo dňa 22.3.1996 zastavené v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (žalobkyňa
vzala žalobný návrh späť z dôvodu mimosúdneho urovnania sporu, keď jej bývalý zamestnávateľ
zodpovednosť za pracovný úraz uznal). V mimosúdnej dohode uzavretej medzi žalobkyňou a
jej bývalým zamestnávateľom boli ustálené a následne aj likvidované nároky žalobkyne za jej
práceneschopnosť - bolestné, vecná škoda a náhrada za stratu na zárobku. Medzi žalobkyňou a jej

bývalým zamestnávateľom nedošlo k dohode o odškodnení za SSU. V konaní následne vedenom na
súde pod sp. zn. 5C/90/1999 si žalobkyňa podala proti spoločnosti F., nárok na odškodnenie pracovného
úrazu, v ktorom konaní žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu škody
z pracovného úrazu z titulu bolestného podľa znaleckého posudku určeného na 20 bodov vo výške
600,- Sk a za SSU, ktoré bolo ustálené znalcom na 900 bodov voľnou úvahou súdu vo výške 200.000,-
Sk. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 5C/90/1999-32 uložil súd bývalému zamestnávateľovi

žalobkyne zaplatiť žalobkyni z titulu bolestného sumu 60,- Sk a z titulu SSU sumu 200.000,- Sk. Pri
vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia súd vychádzal z posudku súdneho znalca U.. U. M. zo dňa
31.1.1999, v ktorom posudku znalec ohodnotil bolestné žalobkyne podľa položky č. 103 c prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb. - pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovej chrbtice na 20 bodov a bodové
hodnotenie SSU podľa položky č. 302 f - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ťažké s koreňovými

príznakmi na 900 bodov. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí č.k. 5Co/41/00-56 zo dňa
21.1.2001 zmenil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Prievidza v časti náhrady za SSÚ tak,
že bývalý zamestnávateľ žalobkyne je povinný zaplatiť žalobkyni titulom SSU sumu 189.000,- Sk. V
odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že SSU bolo u žalobkyne ohodnotené
na 900 bodov, čo predstavuje pri odškodnení sumu 13.500,- Sk. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Z.z. zvýšiť
základné bodové hodnotenie, pretože ide o prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Žalobkyňa utrpela
pracovný úraz v mladom veku, keď mala X. maloleté deti, ktoré boli v dôsledku jej úrazu odkázané
nie na starostlivosť matky, ale túto jej úlohu musel nahrádzať manžel, poprípade iný člen domácnosti.
Žalobkyňa bola obmedzená v dôsledku úrazu z plnenia si materských povinností a tiež z každodenných

radostí, ktoré matky pri výchove detí majú. Došlo k zmene jej zapojenia sa v rodinnom, manželskom,
kultúrnom i pracovnom živote, k podstatnému obmedzeniu plnenia jej bežných úloh, ktoré mala pred
pracovným úrazom. Dôsledky pracovného úrazu žalobkyňa ale i jej rodina bude znášať po celý život,
pretože jej zdravotný stav je naďalej vážny, a nie je ani predpoklad jeho zlepšenia. Žalobkyňa je plne
invalidná, odkázaná na pomoc iných osôb v bežnom živote. Je prakticky vylúčený z kultúrneho a

športového života. Obmedzená je pri plnení domácich potrieb rodiny, ktoré žena bežne vykonáva denne
sama. Po zvážení týchto skutočností odvolací súd zvýšil základné bodové ohodnotenie SSU u žalobkyni
na 14 násobok, čo predstavuje odškodnenie vo výške 189.000 Sk (900 bodov x 14 = 12 600 x 15 Sk za
bod = 189.000 Sk). Takto zvýšené bodové hodnotenie za SSU žalobkyne bolo podľa názoru odvolacieho
súdu primerané jej obmedzeniam v bežnom živote a preto vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.5.2001.

40. Z dôvodu, že po mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU u žalovanej v konaní vo veci sp.zn.
5C/90/1999, došlo u žalobkyne k zhoršeniu zdravotného stavu, požiadala žalobkyňa o vypracovanie
ďalšieho znaleckého posudku a to na základe posudku č. X/XXXX spracovaného U.. M.. V znaleckom

posudku v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa XX.X.XXXX sa uvádza, že hlavným zdravotným
postihnutím, ktorý naďalej zhoršuje zdravotný stav žalobkyne, je postihnutie chrbtice. Úraz chrbtice,
ktorý mala XX.X.XXXX viedol k výraznému zhoršeniu postihnutia chrbtice, čo si vyžiadalo neskôr aj
operačné riešenie. Táto operácia ani následná reoperácia stav nevyriešila k spokojnosti, zdravotný
stav žalobkyne zhoršujú ďalšie zmeny, ktoré sú v priamom súvise s úrazom následnou operáciou

- fibrotizácia v mieste operácie, progres degeneratívnych zmien s radikulatívnymi dráždeniami bilat,
s rozvojom paraparézy, predtým len na pravej dolnej končatine, nepravidelne a neurčitú dobu, nie
trvalé poruchy vyprázdňovania, s poruchou citlivosti v oblasti genitálnej a konečníkovej so všetkými
dôsledkami na osobný život pacientky, rozvoj silnej chronickej nestíšiteľnej bolesti, so závažnou reakciou
kardiovaskulárneho aparátu, pretože bolesť okrem stálej trvalej má aj zložku prelomovú, náhlu, ktorá

je spojená s vegetatívnymi prejavmi - vysoký tlak krvi až 230/130, zrýchleným pulzom až 160 za
minútu, čo priamo ohrozuje na živote vznikom infarktu myokardu alebo náhlej mozgovej príhody a ďalej
rozvojom ťažkých psychických zmien vznikom závislosti na analgetikách, ktoré pravidelne poškodzujú
pečeň a rozvojom závislosti na opioidných preparátoch, ktorými sa len veľmi neuspokojivo pokúšajú otlmenie bolesti. Znalec obodoval SSU u žalobkyne na celkový počet bodov 5400 v zmysle zákona č.
437/2004 Z.z.. Vyššie uvedený posudok o SSU bol následne U.. L. K. dňa 20.1.2014 prepracovaný a
dobodovanie SSU následkom pracovného úrazu u žalobkyne bolo hodnotené spolu na 3650 bodov.

Na základe kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom F., ktorou bolo zistené nesprávne
vystavenie lekárskeho posudku z dôvodu zvýšenia jednotlivých položiek na dvojnásobok, opravil U.,
algeziológ lekársky posudok dňa XX.X.XXXX, podľa článku III. Vyhlášky č. 32/1965 Zb. a SSU ohodnotil
nasledovnými položkami: 252 - vážne poruchy zdravia 500 bodov znížené o polovicu na 250 bodov,
254 - bolesti po ťažkých poraneniach 150 bodov znížené o polovicu na 75 bodov, 303 - poúrazová

paraparéza 700 bodov znížené o polovicu na 350 bodov, 302f poúrazové ťažké obmedzenie pohybu
so sy caud quin. 1000 bodov, 309 - poškodenie tráviacej sústavy prirovnané k poškodeniu pečene 600
bodov, znížené o polovicu na 300 bodov. Spolu po oprave obodovaného SSU bolo posudkom U.. K.
obodované SSU u žalobkyne na 1975 bodov. V zápisnici z kontroly bodového hodnotenia pracovného
úrazu na účely náhrady za SSU zo dňa 11.3.2014 posudkový lekár sociálneho poistenia F. uviedol, že
odborný posudok vystavený po oprave dňa 10.3.2014 vo výške 1975 bodov, je správny.

41. Z dôvodu, že lekárskym posudkom o SSU zo dňa 10.3.2014 priznal U.. K. poškodenej žalobkyni aj
položku 302f - poúrazové ťažké obmedzenia pohybu v počte 1000 bodov, pričom išlo o dobodovanie
položky 302f, F. priznala žalobkyni na úhradu rozdiel - 100 bodov. Celkový počet bodov priznaných v
predmetnom posudku sa tým znížil z 1975 bodov na 1075 bodov. Samotná náhrada za SSU u žalobkyne

v sume 2.150,- eur bola určená ako súčin 1075 bodov a sumy 2,- eurá za jeden bod.

42. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod č. k. 9Sžso
184/2015 (na ktorý žalobkyňa poukazuje v podanom odvolaní) vyplýva, že v právnej veci žalobkyne L.
P. proti žalovanej F., predmetom ktorého konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej

vydaného pod č. XXXXX-X/XXXX zo dňa XX..XX, o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
(ktorý súd rozhodoval o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.apríla
2015, č. k. 13S/155/2014), vyslovil NS SR právny názor s odkazom na rozhodnutie NS SR pod sp.
zn. 4Sžso 23/2008 z 29.apríla, v zmysle ktorého podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať len
sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj jeho ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších

predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda výšku náhrady za
ďalšie SSU je potrebné určiť v danom prípade sumou 16,48 eur za 1 bod podľa § 5 ods. 2 zák. č.
437/2004 Z.z..

43. Z oznámenia žalovanej, doručeného odvolaciemu súdu dňa 21.09.2017 ( v priebehu odvolacieho

konania) vyplýva, že v dôsledku vyššie citovaného rozhodnutia NS SR a v súlade s právnym názorom
v ňom vysloveným, vydala F. dňa 10.05.2017 Rozhodnutie pod č. XXXXX-XX/XXXX-BA, ktoré sa
stalo právoplatné a vykonateľné dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyhovela odvolaniu poškodenej, zrušila
vydané rozhodnutie v správnom konaní a vec vrátila F. na nové prejednanie a rozhodnutie, v dôsledku
čoho následne malo byť vydané rozhodnutie pod č. XXXXXXXXXX č. XXXXX-XX/XXXX-PD zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorým mala byť priznaná náhrada za SSU žalobkyni v sume 15.566,- eur, určená ako
súčin 1075 bodov a sumy 16,48 eur za jeden bod, po odpočítaní sumy už vyplatenej (17.716,- eur -
2.150,- eur). Celkovo jej tak malo byť priznaných 17.716,- eur.

44. Žalobkyňa v posudzovanej veci uplatňuje v zmysle žalobného návrhu nárok na náhradu

mimoriadneho zvýšenia SSÚ vychádzajúc z počtu bodov SSU 1075 v sume 212.850,- eur. Súd prvej
inštancie posúdením zistených rozhodujúcich skutočností spočívajúcich v zdravotnom stave žalobkyne
dospelkzáveru,žetietoopodstatňujúmimoriadnezvýšenienáhradyzaSSÚ. Keďžežalovanáodvolanie
vo veci samej nepodala, je potrebné vychádzať z toho, že tento záver nie je sporným a odvolaciemu
prieskumu nebol dôvod tento podrobiť. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal výšku náhrady v sume

5.401,- eur vychádzajúc z hodnoty bodu 0,50 eur ( v zmysle Vyhl. č. Vyhlášky č. 32/65 Zb.).

45. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

46. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a§ 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.
1 v II. a IV. časti.

47. Podľa§5ods.1zákonač.437/2004Z.z.priurčenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasavychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7a 8).

48. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2
% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

49. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

50. Najvyšší súd SR vo vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia“ opakovane vo svojich rozhodnutiach ( príkladmo pod sp. zn.
4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009 od záverov ktorého nie je dôvod
sa odchýliť ani v posudzovanej veci a tiež pod sp. zn. 9Sžo 184/2015 zo dňa 28.02.2017 na ktoré

poukazuje odvolateľka a ktoré má priamy súvis s posudzovanou vecou) uviedol, že ide o dva rozličné
pojmy. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyložil tak, že toto ustanovenie predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude
posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich ohodnotenie podľa sadzieb
stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď výšku
náhrady za ďalšie SSÚ posudzoval podľa Vyhl. č. 32/1965 a nie správne podľa zákona č. 437/2004 z.z..

52. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak z hľadiska vyššie uvedených dôvodov nesprávne,

odvolací súd ho v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok
III.) za použ. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vrátil vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

53. Napriek tomu, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov žalobkyňou, odvolací súd dospel k

záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a
s tým tiež nevyhnutne súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, považuje za potrebné k dôvodom
odvolania žalovanej smerujúceho k rozhodnutiu výlučne v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách
konania medzi stranami sporu (výrok III.) uviesť, že do aplikácie ust. § 255 CSP, sa premieta
zásada úspechu v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd

vždy skúma tak čo do právneho základu veci, ako aj čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v
spore sa v zásade zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U
žalobcu v zásade ide o plný úspech vo veci vtedy, ak bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Tak za
účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku - § 142 ods. 3 ), tak
za súčasného procesného kódexu ( vychádzajúc z komentára k ust. § 255 CSP, ktoré ustanovenie súd

prvej inštancie správne aplikoval), bolo a je možné priznať strane plnú náhradu trov konania, aj keď
bola úspešná iba čiastočne, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo
od úvahy súdu a v ktorom prípade, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia takto „čiastočne“ úspešného
účastníka, sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočítava z výšky súdom priznaného plnenia.
Teda zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu.

V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu za predpokladu, ak jej bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, príkladom čoho je tiež spor o náhradu SSÚ (tiež jeho mimoriadneho
zvýšenia)vktoromsižalobcatútonáhradu oceníspravidlavyššie,akonakoľkomujuodhadnesúdpodľa
výsledkov vykonaného dokazovania (ako tomu bolo doposiaľ tiež v posudzovanej veci). Pri rozhodovanío náhrade trov konania treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce. Pokiaľ súd aspoň v časti
uplatňovanú náhradu prizná, niet sporu o tom, že žalobkyňa je v základe sporu plne úspešnou, pričom
výška samotnej náhrady (plnenia) závisí od úvahy súdu, čo však nemôže viesť k záveru o jej procesnom

neúspechu, ako sa mylne domnieva žalovaná (len ako už bolo uvedené vyššie to znamená, že základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočítava z výšky súdom priznaného plnenia, o ktorej však
súd rozhoduje až v druhej fáze prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka). Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, by tak nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov odvolania žalovanej v tomto smere.

54. Pokiaľ ide o nové skutočnosti uvádzané žalovanou v jej podaní zo dňa 14.09.2017, týmito sa
odvolací súd z hľadiska odvolacieho prieskumu nezaoberal, keďže žalovaná odvolanie do veci samej
nepodala.

55. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude pri určovaní výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia postupovať podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z., vysporiadať sa tiež so všetkými skutočnosťami produkovanými
stranami v odvolacom konaní a vo veci vo vzťahu k zostávajúcej výške uplatneného žalobného
nároku opätovne rozhodnúť, čomu nevyhnutne musí tiež predchádzať zistenie, či a v akej výške s
poukazom na žalovanou produkované tvrdenia v odvolacom konaní o vydaní nového rozhodnutia bolo
žalobkyni doposiaľ z titulu náhrady za SSÚ plnené, resp. či medzičasom nedošlo medzi stranami

k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, keďže žalovaná na možnosť využitia tohto inštitútu v odvolacom
konaní poukazovala. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

56. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

57. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).