Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/347/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208803
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115208803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu : Dream reality, s.r.o., IČO: 46442596, Uhoľná 592/2, 010 01 Žilina , zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina proti žalovaným: 1/ C. B.,
nar. X.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX , 2/ B. B., nar. XX.X.XXXX, D. XXX , XXX XX , obaja zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o. so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča , o
zaplatenie 2.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
27C/154/2015-84 zo dňa 8.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, aby odporcovia 1/,2/ boli povinní zaplatiť spoločne a
nerozdielne navrhovateľovi istinu vo výške 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za
každý deň omeškania z dlžnej sumy 2.500,- Eur od 7.1.2015 do zaplatenia zamietol. O trovách konania
bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 262, § 642 - 645 Obchodného zákonníka a

vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú

význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neuneseniadôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok

sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade
to však nie je jeho povinnosťou.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel
k takému záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdené
skutočnosti, a to že mu v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 642 a nasl. obchodného
zákonníka vznikol nárok na zaplatenie provízie vo výške 2.500 eur aj spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy od 7.1.2015 až do zaplatenia, a tak bol
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý . V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi

účastníkmi, a to navrhovateľom ako sprostredkovateľom a odporcami 1/, 2/ ako záujemcami, bola
uzavretá zmluva o sprostredkovaní, kde v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo k dohode
o voľbe Obchodného zákonníka, a tak súd aplikoval citované ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného
zákonníka. V konaní bolo preukázané, že predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX ,
kat. územie D. , parcely registra C parcelné číslo 622/4, 625/1 a 883/44 a sprostredkovateľ sa

zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s treťou osobou. Navrhovateľovi podľa článku II bod
1, ako sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu ak je uzavretá sprostredkovaná zmluva. Provízia
je upravená v článku V zmluvy, a to tak, že navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi vzniká nárok na
províziu v deň podpisu sprostredkovanej zmluvy, ďalej je uvedená výška provízie 2.500 eur ako aj

úrok z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil podľa článku
V bod 7 a uvádzal, že ako sprostredkovateľovi mu vznikol nárok na províziu, pretože odporcovia ako
záujemcovia uzavreli bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa sprostredkovanú zmluvu s treťou
osobou, ktorú označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy, napr. tak, že
s určenou osobou vykonal obhliadku nehnuteľnosti. Uvádzal navrhovateľ , že táto obhliadka bola

vykonaná s Ing. C. dňa 25.11.2014 a ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to kúpnej zmluvy
zo dňa 17.12.2014 a z LV XXXX, tak Ing. S. C., titulom kúpnej zmluvy V 10314/14, vklad povolený
15.1.2015, sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra C parcelné číslo 622/4, 625/1,
883/44, ktoré boli aj predmetom sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
Navrhovateľ uvádzal, že ešte v deň obhliadky E. I. ako zástupca sprostredkovateľa telefonicky

informoval odporkyňu 2/ , že bola vykonaná obhliadka s Ing. C., ktorý ale mal požiadavku na nižšiu
kúpnu cenu. Ako dôkaz navrhovateľ predložil podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo MVDr. E.
I., ako vyplynulo aj z faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a v deň 25.11.2014 bol uskutočnený
telefonický rozhovor v trvaní 2,35 min. s odporkyňou 2/, ktorá potvrdila, že ide o jej telefónne číslo.
Odporkyňa 2/ poprela telefonický rozhovor a poprela tú skutočnosť, že zástupca navrhovateľa

ju informoval, že bol na obhliadke predmetných nehnuteľností so záujemcom Ing. C., s ktorým potom
bola uzavretá kúpna zmluva . Uvádzala, že s Ing. C. sa prvýkrát stretla až pri podpise kúpnej
zmluvy a uvádzala, že MVDr. I. zabezpečoval záležitosti aj ohľadne nájmu nehnuteľnosti práve v
uvedenom období. Tvrdila, že tento ju nikdy neinformoval o vykonaných obhliadkach Bola to práve
odporkyňa , ktorá informovala MVDr. I. o uzavretí kúpnej zmluvy. Zároveň odporkyňa uvádzala, že

mala uzavretú zmluvu o sprostredkovaní aj so spoločnosťou Reality Holding a práve táto spoločnosť
sprostredkovala uzavretie kúpnej zmluvy s Ing. C..
Súd vychádzal z takto zisteného skutkového stavu a dospel k takému záveru, že navrhovateľ v
konaní neuniesol dôkazné bremeno, podľa vyššie uvedeného výkladu o dôkaznom bremene, a
nepreukázaltvrdenúskutočnosť,žesplnil povinnosť podľazmluvypodľačlánkuVbod7,ato žeoznačil

osobu vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy, s ktorou bola následne uzavretá zmluva, a tak že mu vznikol
nárok na províziu. V konaní bolo preukázané len toľko, že skutočne zástupca navrhovateľa MVDr.
I. bol so záujemcom Ing. C. 25.11.2014 na obhliadke nehnuteľnosti, ako vyplýva z predloženého
záznamu, z ktorého ale je zrejmé aj to, že odporcovia ani jeden sa tejto obhliadky nezúčastnili. Ďalej
z dôkazov vyplýva to, že bol telefonický rozhovor v deň 25.11.2014 medzi MVDr. I. a odporkyňou.

Z predloženého záznamu o vykonaní obhliadky nevyplýva, pre nečitateľnosť, kedy presne, v ktorú
hodinu bola táto obhliadka vykonaná, t.z. či pred alebo po uskutočnení telefonického rozhovoru.
Tejto obhliadky sa nikto z odporcov nezúčastnil a tá skutočnosť, že bol realizovaný telefonický hovor
medzi zástupcom navrhovateľa a odporkyňou, podľa názoru súdu nie je dôkazom o tom čo boloobsahomtohtotelefonického rozhovoru. Nebolpredloženýtedažiaden dôkaz, zktorého byvyplynulo,
že tento telefonický rozhovor sa týkal predmetnej obhliadky s Ing. C. a že teda táto osoba
bola označená ako vhodná na uzavretie kúpnej zmluvy. Na základe výsluchu svedka MVDr. I. a

odporkyne 2/ bolo totiž preukázané aj to, že v uvedenom období MVDr. I. zabezpečoval aj ďalšie
záležitosti, ktorý sa týkali nájmu nehnuteľností a teda vzťah medzi účastníkmi nevyplynul len zo
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 12.8.2014, ale medzi nimi boli aj ďalšie zmluvné vzťahy, ktoré
sa týkali ďalších záležitostí. Na základe tohto nemožno teda len z dôvodu, že sa uskutočnil telefonický
rozhovor medzi MVDr. I. ako zástupcom navrhovateľa a odporkyňou vyvodiť záver, že navrhovateľ si

splnil svoju povinnosť , podľa § 643 Obchodného zákonníka, a to, že bez zbytočného odkladu oznámil
odporcom okolnosti dôležité pre ich rozhodovanie po uzavretí sprostredkúvanej zmluvy, a to konkrétne
informoval o obhliadke, ktorá bola vykonaná s Ing. C. ako vhodnou treťou osobou a potencionálnym
kupujúcim. Na základe všetkých týchto skutočností súd konštatuje, že neboli splnené podmienky
článku V bod 7 a teda že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi odporcami a Ing. C., síce bez
súčinnosti sprostredkovateľa, ale sprostredkovateľ, teda navrhovateľ , túto osobu označil ako vhodnú

na uzavretie kúpnej zmluvy. Len v takomto prípade by vznikol nárok na províziu a keďže navrhovateľ
nepreukázal splnenie tejto podmienky, tak súd dospel k takému záveru, že z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena a teda nepreukázania vzniku nároku na províziu, sú splnené podmienky aby bol
návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.500 eur aj s príslušenstvom v celom rozsahu zamietnutý .
Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách bude rozhodnuté

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných spoločne

a nerozdielne k zaplateniu istiny 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý
deň omeškania z dlžnej sumy 2.500,- Eur od 7.1.2015 až do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania
žalobcu, ktorých výšku špecifikoval v písomne podanom odvolaní. Vo svojom odvolaní poukazoval na
to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvádzal, že s odporcami v 1/ a 2/ rade uzatvoril dňa 12.8.2014 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 262 a
nasl. a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bola činnosť navrhovateľa v prospech
odporcov, aby mali príležitosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej
v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX k.ú. D. vo vlastníctve odporcov s treťou osobou, za ktorú činnosť
mali v zmluve v čl. V dohodnutú províziu. Navrhovateľ vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby došlo k

predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov tak ako sa zmluvne zaviazal. Dňa 25.11.2014 vykonal s
treťou osobou p. S. C. obhliadku predmetnej nehnuteľnosti, s ktorou osobou bola aj neskôr uzatvorená
kúpnazmluva,nazákladektorejbolpovolenývkladvlastníckehoprávapodč.V10314/14z15.1.2015na
LV č. XXXX k.ú. D.. Keďže odporcovia predmetnú kúpnu zmluvu uzavreli prostredníctvom inej realitnej
kancelárie a nie prostredníctvom navrhovateľa, navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na zaplatenie provízie

vo výške 2.500,- Eur v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, čl. V, bod 2 a 7. Svoj nárok preukázal listinnými
dôkaznými prostriedkami.
S odôvodnením zamietavého rozhodnutia súdu sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne. V tejto
súvislosti poukázal na výpovede odporcov a vypočutých svedkov.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ a 2/ rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny, zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení
uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými existoval právny vzťah
založený sprostredkovaním nájomného vzťahu na rodinný dom, ale aký bol jeho obsah a kedy skončil

z neho nevyplýva. S poukazom na predchádzajúcu spoluprácu žalovaných so žalobcom možno prijať
záver, že keby žalovaná v rade 2/ s informáciou disponovala tak by kúpnu zmluvu s p. C. uzatvorila
na základe odporúčania žalobcu a vyplatila mu aj dohodnutú províziu. Neexistoval dôvod ani motív
žalovaných, aby účelovo obišli žalobcu, aby nehnuteľnosti predávali cez inú realitnú kanceláriu.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilnýchprocesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal tvrdené skutočnosti a z toho dôvodu okresný súd správne
žalobu zamietol.14. S poukazom na vyššie závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na
ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne

správny.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhrade trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a

preto odvolací súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)