Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117217789
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117217789.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta
GavalcováaJUDr.BibiánaŤažiarová,vprávnejvecižalobcu:E.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomL.XXXX/XX,
X., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Trnava, so sídlom Trnava, Modranská 3, Trnava, IČO:
31 431 691, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Slanina, so sídlom Trnava, Horné bašty 8943/25, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava č. k. 16C/64/2017-42 zo dňa 4. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (I. žalovaný

ako neoprávnený užívateľ nehnuteľností z majetku žalobcu je povinný zdržať sa užívania pozemkov
parc. reg. „C“ č. 3249/3 o výmere 7965 m2 - orná pôda, LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. 3249/6 o výmere
4422 m2 - orná pôda, LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. 3250/25 o výmere 193 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. 3250/29 o výmere 95 m2 - zastavané plochy a nádvoria, LV č.
XXXX, parc. reg. „C“ č. 3281/6 o výmere 6229 m2 - orná pôda, LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. 10804/2 o
výmere 7994 m2 - orná pôda, LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. 10805/2 o výmere 162 m2 - ostatné plochy,

LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. 10806/3 o výmere 4799 m2 - orná pôda, LV č. XXXX, najmä je povinný
zdržať sa vstupu na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami, poľnohospodárskymi strojmi, ako
aj zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, II. uložiť žalobcovi povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej o náhradu škody a
vypratanie predmetných pozemkov) zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne uzavrel, že
tento nie je dôvodný, keďže nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie. Žalobca v konaní nepreukázal
ani neosvedčil danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, potrebu neodkladnej úpravy

pomerov, resp. obavy z ohrozenia exekúcie. Z návrhu ani predložených dôkazov či tvrdení nevyplýva,
že by bola potrebná neodkladná úprava pomerov. Za daného stavu by potom zásah do výkonu práv
žalovaného bol zjavne neprimeraný i s prihliadnutím na charakter jeho činnosti /poľnohospodárstvo/.
Žalobca vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, nepodal však žalobu o vypratanie /doposiaľ sa
ani nedomáhal peňažného plnenia/. Okresný súd poukázal na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď v prípade nepodania žaloby o vypratanie mohlo dôjsť k obnoveniu nájomného vzťahu, a teda

aj prípadná protiprávnosť konania na strane žalovaného je sporná. Žalobca neosvedčil, že je daná
potreba dočasnej úpravy pomerov strán, alebo že je obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený.Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že nemôže užívať predmet svojho
vlastníctva, pozemky užíva žalovaný a sám žalobca je zaťažený daňovou povinnosťou. Zo zistených
skutočností a dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že sa jedná o oplotený areál žalovaného, stavby

sa nachádzajú aj na pozemkoch vo vlastníctve SPF. V časti ornej pôdy je potrebné prihliadnuť na
nevyhnutnosť starostlivosti o pôdu - nie je možné bez ďalšieho posúdiť možnosť vyčlenenia pozemkov,
prístup na pozemky bez zásahu do práv a chránených záujmov prípadných ďalších osôb. Na pozemkoch
zapísaných na LV č. XXXXX /podľa vyjadrenia žalobcu susediace pozemky/ sa nachádzajú výkrmne
hydiny, vodáreň, teda všetko činnosti, ktoré by boli nariadením neodkladného opatrenia ohrozené. Tieto

činnosti nepochybne súvisia s užívaním sporných nehnuteľností a v konečnom dôsledku sa jedná o
jeden celok. Nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť ku škodám a zásahom do činnosti
žalovaného. Ďalej okresný súd konštatuje, že je zrejmé, že vzťahy strán nie sú s prihliadnutím na
vlastnícke práva žalobcu vysporiadané, z návrhu žalobcu však nie sú zrejmé všetky okolnosti týchto
vzťahov a užívania nehnuteľností, pričom v rámci zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd nemá možnosť v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie. Neodkladné

opatrenie by nebolo konečným rozhodnutím a vyvolalo by ďalšie spory strán. Už samotná skutočnosť,
že sa jedná o dlhodobejší vzťah strán a spornosť ohľadne užívania pozemkov, popiera nevyhnutnosť
dočasnej úpravy pomerov, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa nedomáhal svojich
nárokov žalobou vo veci samej. Ani jeho tvrdenie, že mu neužívaním pozemkov vzniká škoda vo forme
ušlého zisku, teda za daných okolností neobstojí. Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný na

pozemkoch nezačal vykonávať činnosť bez toho, aby mal právny titul na užívanie pozemkov a až po
r. 1989 po navrátení vlastníctva došlo k zmene pomerov. Jedná sa teda o dlhodobý stav a nariadením
neodkladného opatrenia za danej situácie by došlo k neprimeraným zásahom do činnosti žalovaného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa obsahu odvolania poukázal na
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že
ním predložené dôkazné materiály dokumentujú neexistenciu nájomného vzťahu medzi stranami.
K obnoveniu nájomného vzťahu nedošlo, keďže zákon (§ 676 Občianskeho zákonníka) uvedené
podmieňuje uzatvorením zmluvy o nájme nehnuteľností, pričom nájomný vzťah vznikol medzi sestrou

žalobcu a žalovaným práve titulom reštitučného vydania predmetných nehnuteľností. Poukázal na §
12 ods. 4 a 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Má za to, že napadnuté uznesenie je
dôvodné vnímať ako nerešpektovanie základného práva žalobcu pokojne užívať svoj majetok podľa čl.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo je v rozpore s

čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k doručenému odvolaniu žalobcu, v ktorom
uviedol, že napadnuté uznesenie ako vecne správne navrhuje potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca
návrhom nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami

a ani obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená (podľa jeho tvrdenia v návrhu). Žalobca
nikdy nevytýčil geometrickým plánom, neoznačil hranice pozemkov. V prípade, že by tak urobil, išlo
by o obmedzenie žalovaného v obrábaní susedných pozemkov a žalovaný by k týmto pozemkov
nemal žiadny prístup, pretože podľa katastrálnej mapy sa nachádzajú v strede územia iných pozemkov.
Bez garantovaného prístupu nemá žalovaný reálnu možnosť užívať a obhospodarovať. V súvislosti s

nehnuteľnosťami na LV č. XXXXX uviedol, že sa jedná o 11 stavieb, ktorých je žalobca podielovým
spoluvlastníkom, pričom sa jedná o samostatný areál, s ktorým nemá žalovaný nič spoločné, a preto
ani nemá povinnosť zabezpečiť žalobcovi k týmto stavbám prístup. Pri nadobudnutí podielového
spoluvlastníctva bolo žalobcovi známe, že tento areál nemá vyriešený prístup. Samotná dĺžka trvania
sporu medzi stranami popiera neodkladnosť potreby dočasnej úpravy vzťahov. Na čom nemení nič ani

povinnosť žalobcu platiť daň z nehnuteľnosti za predmetné pozemky, napriek tomu, že ich neužíva. Ani
ustanovenie § 12 ods. 4 a 5 zákona č. 504/2003 Z. z. nie je dôvodom na zmenu napadnutého uznesenia,
keďže záver o existencii, či neexistencii nájomného vzťahu medzi stranami k sporným pozemkom
nemožno z podkladov predloženým žalobcom posúdiť. Žalobca nemohol uzavrieť nájomnú zmluvu dňa
1.11.2013, keďže výpoveď z nájomnej zmluvy začala plynúť dňom 1.11.2013 a uplynula k 1.11.2014,

ktorá by vylúčila obnovenie nájomného vzťahu tak, ako to predpokladá § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003
Z. z. Poukaz žalobcu na ust. Dodatkového protokolu je nedôvodné, že keďže súd prvej inštancie sa riadil
§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku.6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu podaním doručeným dňa 2.1.2018 a
uviedol, že nevylučuje, že žalovaný môže mať dojem na základe písomností, ktoré žalobca žalovanému
odoslal najmä v súvislosti s jeho neoprávneným užívaním, resp. držaním nehnuteľností z majetku,

že dlhodobo korešponduje so žalovaným. Predmetné nehnuteľnosti boli sestre žalobcu vydané v
reštitučnom konaní v 90. rokoch minulého storočia, teda v konaní v zmysle ktorého medzi sestrou
žalobcu a dovtedajším užívateľom vznikol nezmluvný nájomný vzťah a nie nájomný vzťah, ktorý medzi
žalobcom, resp. jeho sestrou mohol vzniknúť v prípade, ak by žalobca neodmietol prípadný návrh
žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. Poukazovanie žalovaného, že

výzvy žalobcu smerovali na ornú pôdu, ako aj na pozemky - zastavené plochy a nádvoria, ktoré sa podľa
žalovaného nachádzajú v oplotenom areáli žalovaného, v ktorom žalovaný vykonáva ďalšiu výrobnú
činnosť, teda zjavne neobstojí už z dôvodu, že ide o majetok žalobcu, ktorý bol ako majetok jeho neb.
matky identifikovaný už pred vznikom bývalého totalitného čsl. štátu. Podanie Odboru stavebného a
životného prostredia mesta Trnava dňa 9.3.2013 pod č. oSaŽP/1633-17599/2013/Ul možno potvrdiť ako
tendenčné,keďodstránenieoploteníareáluPDTrnavaniejezostranystavebnéhoúradumožnénariadiť

práve z hľadiska požiarno-bezpečnostných požiadaviek stavby, ako aj ochrany majetku PD Trnava pred
vstupom nepovolaných osôb do areálu. V tejto súvislosti je dôvodné poukazovať na nadštandardnosť
vzťahu mesta Trnava so žalovaným, keď stavebný úrad mesta Trnava je ako odbor stavebný a životného
prostredia súčasťou Mestského úradu mesta Trnava, ktorý je výkonným článkom samosprávy mesta
Trnava.Prípadnétvrdeniežalovanéhoojehodobromyseľnostivnakladanísmajetkomžalobcujemožné

vylúčiť už v tej súvislosti, že žalovaný ešte v roku 2013 po predchádzajúcom prestrihnutí reťaze na
vstupnej bráne vedúcej z areálu, vnikol do areálu stavieb v susedstve (zapísaných na LV č. XXXXX)
a ťažným mechanizmom z neho vyberal aj vyviezol väčšie množstvo cestných panelov, čím spôsobil
škodu tak sestre žalobcu ako aj J. A. C. a ďalším podielovým spoluvlastníkom. V súvislosti s podozrením,
že ktosi na úrovni vedenia samosprávy mesta Trnava nedokázal zniesť skutočnosť, že žalobcovi v

súčinnosti s J. A. C. sa podarilo získať stavby nachádzajúce sa na pozemkoch v majetku sestry žalobcu
a v majetku podielových spoluvlastníkov v línii rod. A., je dôvodné usudzovať, že zhoršenie vzťahov
žalobcu a žalovaného sa v roku 2014 premietlo v evidentne likvidačnom vyrubení dane zo stavieb
takto získaných. Tento problém bol vyriešený, keď Finančné riaditeľstvo SR, rozhodnutie mesta Trnava
o vyrubení predmetnej dane v októbri 2014 zrušilo. Vo veci blokovania prístupu žalobcu k stavbám v

podielovom spoluvlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa na území mesta Trnava a zapísaných na LV č.
XXXXX ide o blokovanie prístupu na tieto stavby v dôsledku protiprávneho držania a užívania pozemkov
z majetku žalobcu žalovaným, ktorý tieto pozemky, ako pozemky v jeho samostatne oplotenom areáli
protiprávne drží a užíva. Prekvapujúce je tvrdenie žalovaného, že nemá k predmetným nehnuteľnostiam
žiadny prístup, údajne z dôvodu, že podľa katastrálnej mapy sa tieto nachádzajú v strede územia

iných pozemkov. Žalovaný bez garantovaného prístupu na predmetné nehnuteľnosti nemá reálnu
možnosť tieto užívať a obhospodarovať. Tvrdenie žalovaného, že s areálom, v ktorom sa nehnuteľnosti
nachádzajú nemá nič spoločné, by mohla oživiť skutočnosť, že brána, cez ktorú v roku 2013 do tohto
areálu vnikol, je práve tou bránou, ktorá do predmetného areálu vedie z jeho samostatne oploteného
areálu, v ktorom protiprávne drží a užíva pozemky z majetku žalobcu. K podaniu pripojil Opakované

zamietnutie požiadavky obyvateľa mesta, vystúpiť s prejavom na zasadnutí Mestského zastupiteľstva
mestaTrnavazodňa28.11.2017,Textprejavu,ktorýdňa12.decembra2017predniesolna24.zasadnutí
Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 29.12.2017, Uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava 1
Pn 904/104/2207-5 zo dňa 29.7.2014, Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 20.10.2014.

7. Žalobca podaním zo dňa 8.1.2018 doplnil a upresnil odvolanie tak, že trvá na svojom návrhu ako aj
neaplikovateľnosti § 676 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že súd môže podľa § 151o
Občianskeho zákonníka zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty žalobcu k stavbám v jeho
podielovom spoluvlastníctve zapísaných na LV č. XXXXX.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistilsúd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

v zmysle § 387 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie

(požadovaný výrok I. v znení uvedený už v odseku 1).

10. Žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia stratou v podobe ušlého zisku, súčasne
daňovým zaťažením ako povinnosti platenia odvodov zo stavieb v jeho podielovom spoluvlastníctve,
keďže žalovaný bez právneho dôvodu a proti vôli žalobcu užíva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
patriace žalobcovi.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o
zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako i
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na v podstatnom a rozhodujúcom správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k bezodkladnému zabezpečeniu ochrany
ohrozených práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana.

13. Predpokladom neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je potreba
bezodkladnejúpravypomerovstránaleboobava,žeexekúciabudeohrozená.Nariadenieneodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí

alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, ak sa
vo vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje
do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto
podložiťdostatočnýmidôkazmi,zktorýchsúdvyvodízáveroprípustnosti,resp.neprípustnostinávrhuna

nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP <.).
Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie
je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia
len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu

v konaní o neodkladnom opatrení.

14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že sú na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené

skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúženýrozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová

lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a
preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v
rámci konania vo veci samej.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany,
voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené
so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je
možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže

byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení
sleduje legitímny cieľ.

16. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov
medzi stranami sporu. Odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania pritom nie je možné tvrdiť, že
by nárok žalobcu zatiaľ ešte neuplatnený žalobou vo veci samej podľa § 137 CSP bol zjavne a očividne
vylúčený (prípadný nárok na vypratanie, náhrada škody). Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že
žaloba bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť

(v prípade podania žaloby).

17. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom do 31.12.2003, ak medzi doterajším užívateľom a
vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti

tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný
vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa
nedohodne inak; v prípade že pozemok je pre vlastníka neprístupný, nemôže výpovedná lehota skončiť
skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy. 23b) V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež
budovy a stavby alebo poskytnúť náhrady podľa tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi

danej nájomcom skončiť skôr, než tieto nároky vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na
vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru
1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom
znení nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami
osobitného predpisu (Občiansky zákonník) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak;
rovnako sa to vzťahuje na podnájom, ods. 2 pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok,
ktorý je poľnohospodárskou pôdou 2) alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na

poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely
alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu 2a) tým nie sú dotknuté.

19. Podľa § 6 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení zmluvu o nájme pozemku

na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná
lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.

20. Podľa § 23 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ustanoveniami tohto

zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného predpisu (§ 22 ods. 1 a 2
zákona č. 229/1991 Zb.) okrem lesných pozemkov. Výška nájomného v týchto prípadoch nesmie byť
nižšia ako 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v odseku 2; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má odvolací súd za to, že žalobca osvedčil,

že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie X. ako parcely registra „C“ č.
3249/3 o výmere 7965 m2 - orná pôda, č. 3249/6 o výmere 4422 m2 - orná pôda, č. 3250/25 o výmere
193 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. 3250/26 o výmere 3428 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č.
32520/27 o výmere 149 m2 zastavané plochy a nádvorie, č. 3250/28 o výmere 34 m2 zastavené plochy
a nádvorie, č. 3250/29 o výmere 95 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. 3281/6 o výmere 6229
m2 - orná pôda, č. 3281/11 o výmere 2336 m2 orná pôda, č. 10804/2 o výmere 7994 m2 - orná

pôda, č. 10805/2 o výmere 162 m2 - ostatné plochy, č. 10806/3 o výmere 4799 m2 - orná pôda vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, pričom jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka
všetkých zapísaných parciel na LV č. XXXX okrem parciel č. 3250/26, č. 3252/27, č. 3250/28. Ďalej
žalobca osvedčil, že stavby na parcelách č. 3250/27 a č. 3250/28 sú evidované na LV č. XXXXX
(pričom neodkladné opatrenie sa netýka aj týchto dvoch parciel zapísaných na LV č. XXXX), konkrétne

výkrmňa hydiny 1 na parcele č. 3250/28 a výkrmňa hydiny 2 na parcele č. 3250/27 a ďalej sú na LV
č. XXXXX zapísané stavby vodáreň na parcele č. 3250/12, výkrmňa hydiny 1 na parcele č. 3250/13,
výkrmňa hydiny 2 na parcele č. 3250/14, výkrmňa hydiny 3 na parcele č. 3250/15, výkrmňa hydiny 3 na
parcele č. 3250/38, výkrmňa hydiny 4 na parcele č. 3250/16, výkrmňa hydiny 4 na parcele č. 3250/39,
výkrmňa hydiny 5 na parcele č. 3250/17, výkrmňa hydiny 5 na parcele č. 3250/40, ku ktorým je zapísaný

ako vlastník žalobca vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 (spoluvlastnícky podiel 1 vlastní J. A. C.).

23. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX darovacou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 21.11.2014 pod V 6043/14, pričom ako svoju právnu
predchodkyňu označil (sestru) U. D., a táto skutočnosť vyplýva aj z písomností založených k návrhu

(napr. nájomná zmluva zo dňa 1.11.2013, výpoveď nájomného vzťahu zo dňa 30.8.2013). Žalobca
ďalej uvádza skutočnosť (písomnosť vypratanie pozemkov zo dňa 21.4.2015, odvolanie žalobcu, ako
aj upresnenie k odvolaniu zo dňa 9.11.2017), že nájomný vzťah k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX vznikol medzi žalovaným a jeho právnou predchodkyňou (U. D.) titulom reštitučného vydania
predmetnýchnehnuteľnostípodľazákonač.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainému

poľnohospodárskemu majetku. Táto skutočnosť je podľa odvolacieho súdu v danej veci významná,
nakoľko osvedčuje, že právna predchodkyňa prenajala žalovanému predmetné nehnuteľnosti (§ 22 ods.
2 zákona č. 229/1991 Zb.) a žalovaný ich oprávnene užíval, pričom žalobca, ktorý následne nadobudol
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vstúpil do právneho postavenia svojej právnej predchodkyne
ako prenajímateľa, t. j. do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z takéhoto nájomného vzťahu (s

poukazom na § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má v danej veci podstatný význam,
keďže žalobca tvrdí, že nájomný vzťah medzi stranami (k predmetným nehnuteľnostiam) už aktuálne
neexistuje, avšak túto skutočnosť ani predloženými dôkaznými materiálmi žalobca neosvedčil, a toto
jeho tvrdenie považuje odvolací súd prinajmenšom za predčasné, keď k uvedenému je nutné vykonať
aj náležité dokazovanie (avšak už vo veci samej), ktoré v konaní o nariadení neodkladného opatrenia,

pre krátkosť času ako aj charakter konania nie je možné realizovať, a ktoré by sa malo týkať aj rozsahu
užívaných nehnuteľnosti (predmetu nájmu) žalovaným.

24. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že k 30.8.2013 nebol zo strany prenajímateľa (právnej predchodkyne
žalobcu) spochybnený nájomný vzťah so žalovaným, resp. užívanie nehnuteľností aktuálne vo

vlastníctve žalobcu, avšak z obsahu spisového materiálu už nevyplýva, aký konkrétny obsah nájomnej
zmluvy si právna predchodkyňa so žalovaným dohodla, keď ani žalobca a ani žalovaný žiadnu
písomnú zmluvu ani k 30.8.2013 nepredložili. Spornosť užívania nehnuteľností žalovaným zapísaných
na LV č. XXXX ako parcely č. 3249/3, č. 3249/6, č. 3250/25, č. 3250/29, č. 3281/6, č. 10804/2, č.
10805/2, č. 10806/3 (ktorých sa týka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) sa časovo odvíja

od písomnej výpovede nájomného vzťahu (k uvedeným nehnuteľnostiam) zo dňa 30.8.2013, ktorej
existenciu ani doručenie síce žalovaný nespochybnil, avšak správne namietal, že žalobca nemohol
v čase plynutia výpovednej lehoty (1 rok) uzatvoriť (platne) nájomnú zmluvu dňa 1.11.2013, ktorá
by vylučovala obnovenie nájomného vzťahu, ako to predpokladá ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže výpoveď podľa § 6 zákona č. 504/2003
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov možno vypovedať k 1. novembru (výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne

inak).

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že medzi stranami sa jedná o dlhodobejší
vzťah a spornosť ohľadne užívania pozemkov (od roku 2013 t. j. ešte v dobe, keď vlastníčkou bola
právna predchodkyňa žalobcu), popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má

na mysli § 325 ods. 1 CSP. Zároveň má súd za to, že žalobcovi nebránili žiadne objektívne okolnosti
riešiť situáciu podaním žaloby vo veci samej (žaloba o vypratanie) už oveľa skôr, keďže zo spisového
materiálu vyplýva, že medzi stranami sa jedná o dlhodobý vzťah, ktorý je už od roku 2013 problematický
(t. j. ešte v dobe, keď vlastníčkou bola právna predchodkyňa žalobcu). Ak žalobca ako odvolateľ tvrdí,
že vyzýval žalovaného na vrátenie sporných pozemkov už od roku 2013, nič mu nebránilo uplatniť
svoje právo súdnou cestou už v uvedenom období. Z časového aspektu nevyplýva skutočný právny

záujemžalobcunazabezpečenídosiahnutiaúčelusúdnehokonania,ktoré„spočívavovytvorenísituácie
pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo
veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (D.,
J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88). Výrok neodkladného opatrenia v

prejednávanej veci nezabráni zhoršeniu právnej pozície žalobcu.

26. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

27. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidel dôvody na
neodkladnú úpravu pomerov strán, čo nemohla zmeniť ani ostatná argumentácia žalobcu predostretá
v odvolaní. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

28. Odvolaciemu súdu nebránilo rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, hoci prvoinštančný
súd o náhrade trov nerozhodol, podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP,
pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Povinnosťou

prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o náhrade trov prvoinštančného konania.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).