Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206317
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206317.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v konaní o spôsobilosti na
právne úkony D. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, t. č. Ústav na výkon väzby Žilina, o návrhu
W. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, S. na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
D. K., nar. XX. XX. XXXX, za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, na odvolanie Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Ps/25/2017-11
zo dňa 24. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil s poukazom na ust. § 235 ods. 2, 3
CMP s tým, že podľa odseku 1 tohto zákonného ustanovenia súd môže navrhovateľovi, ktorým je blízka
osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná. Ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by
niektorému z účastníkov účelne vynaložené výdavky vznikli.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. V
odôvodnení odvolania uviedol, že v prípade konania o spôsobilosti na právne úkony ide jednak o
konanie, ktoré je možné v intenciách § 23 ods. 2 CMP v spojení so znením § 21 a nasl. CMP začať
aj bez návrhu, jednak o konanie, v ktorom prípadné rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony má slúžiť na ochranu práv a právom chránených záujmov subjektu pravidelne odlišného
od navrhovateľa tam, kde sa konanie o spôsobilosti na právne úkony začína na návrh podľa § 23
ods. 1 CMP v spojení so znením § 233 ods. 1 CMP. Zastal názor, že prvostupňový súd na uvádzané
skutočnosti dostatočne nereflektoval, pričom sa v predmetnej právnej veci uspokojil so zistením, že
navrhovateľ napriek výzve a poučení zo strany súdu v intenciách § 235 ods. 2 CMP v ním určenej lehote
nepredložil lekársku správu o zdravotnom stave D. K.. V tejto súvislosti poukázal, že tak ako podľa
predchádzajúcej i podľa novej právnej úpravy zákonodarca umožnil konajúcemu súdu od navrhovateľa
vyžadovať predloženie lekárskej správy o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom
podľa názoru prokurátora ide čiastočne nevykonateľné zákonné ustanovenie. Zákonodarca totiž ako v
minulosti, tak v rámci súčasnej právnej úpravy neprihliadol na zmeny, ktorými bola dotknutá ochrana
lekárskeho tajomstva a súkromia pacienta, jednak na skutočnosti, že konanie o spôsobilosti na právne
úkony môžu v zásade s odkazom na znenie § 233 ods. 1 CMP iniciovať dve skupiny subjektov. Prvou
skupinou subjektov sú osoby blízke, čo je i v danom prípade. Práve tieto osoby blízke pre objektívne
dôvody nemusia byť vždy schopné požiadavke súdu na predloženie lekárskej správy o zdravotnom
stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyhovieť. Pri každej dospelej fyzickej osobe bez intervencie
súdu v rámci konania o spôsobilosti na právne úkony sa predpokladá spôsobilosť na právne úkony v

plnom jej rozsahu. V jej rámci právny poriadok SR s odkazom na znenie ust. § 25 zákona č. 576/2004
Z. z. v platnom znení fakticky bráni blízkej osobe v prípade nesúhlasu osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, resp. má konať, legálne získať a konajúcemu súdu predložiť lekársku správu o zdravotnom stave
osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, prípadne má konať. Druhou skupinou navrhovateľov podľa § 233
ods. 1 CMP sa potom môžu stať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb,
pri ktorých je možné prezumovať, že lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná, budú spôsobilí na výzvu súdu predložiť, hoci aj v týchto prípadoch sa javí byť prinajmenšom
otáznym morálne hľadisko takéhoto konania. Pri subjekte, ktorý má podľa § 233 ods. 1 CMP na veci
právny záujem, nie je možné bez prihliadnutia na osobitosti toho-ktorého prípadu vylúčiť jeho zaradenie
ako do prvej, tak do druhej skupiny subjektov. W. K. - navrhovateľ a zároveň blízka osoba D. K., o právnej
spôsobilosti ktorého sa má konať, súdu oznámil, že pre objektívnu prekážku, ktorou je vo vzťahu k nemu
nepochybne nesúhlas D. K. ako predbežne osoby s plnou spôsobilosťou na právne úkony, nie je schopný
jeho výzve podľa § 235 ods. 2 CMP vyhovieť. Okresný súd využijúc znenie § 235 ods. 3 CMP potom
konanie v predmetnej veci zastavil, pričom takéto rozhodnutie síce po procesnej stránke je zákonné,
zároveň však ako rozhodnutie je postavené pre navrhovateľa na objektívne nesplniteľnej podmienke.
Jedným zo subjektov oprávnenia podľa § 24 ods. 4 písm. f/ zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorému
je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytnúť na písomné vyžiadanie výpis zo zdravotnej
dokumentácie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, je práve súd. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš
tak nič nebránilo v tom, aby v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu, postupom podľa § 24 ods.
4 písm. f/ zákona o zdravotnej starostlivosti prelomil prekážku v podobe nesúhlasu dosiaľ svojprávnej
fyzickej osoby a pre potreby súdneho konania si vyžiadal formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie
lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. V nadväznosti na uvedené
žiadal uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu okresnej prokuratúry sa pripojil k podanému odvolaniu s tým, že
nevie lekárske správy súdu doložiť, nakoľko jeho brat je zatiaľ svojprávny a súhlas k doloženiu lekárskej
správy nedal.

4. Krajská prokuratúra vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa nepodala s tým, že v ďalšom odkázala na
odvolanie podané prokurátorom Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši.

5. D. K. vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že konanie o jeho zbavenie
svojprávnosti už u neho prebiehalo v minulosti. Súd si zabezpečil zdravotné záznamy, posudok znalca
sám. Celú záležitosť pokladá za zbytočnú, nakoľko sa cíti v poriadku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a
uznesenie prvoinštančného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd svojím procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno odstrániť v odvolacom konaní. Uložil totiž
navrhovateľovi, aby predložil lekársku správu o zdravotnom stave jeho brata, a to i napriek tomu, že
nesúhlas osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, fakticky bráni blízkej osobe v splnení takto uloženej
povinnosti súdom. Následkom nesplnenie výzvy súdom je potom obligatórne zastavenie konania v
zmysle ust. § 235 ods. 3 CMP. V tejto súvislosti i odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to,
že zákonodarca na jednej strane fakultatívne umožnil súdu, aby blízkej osobe uložil predložiť lekársku
správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, na druhej strane ho napriek platnej
právnej úprave sankcionuje za nesplnenie tejto povinnosti zastavením konania, ktoré je možné začať i
bez návrhu a v ktorom navyše súdu nič nebráni, aby si lekársku správu o zdravotnom stave dotknutej
osoby vyžiadal sám.

8. Odvolací súd sa plne stotožnil s poukazom okresného prokurátora na to, že prvoinštančný súd síce
rozhodol procesne správne, avšak jeho rozhodnutie v zásade znemožnilo faktické vyriešenie veci a
ustálenie, či sú splnené v danom prípade podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony D.
K. alebo nie.

9. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
pri zohľadnení vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

10. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

11. Prvoinštančný súd pri zastavení konania postupoval jednostranne bez komplexného zohľadnenia
platnej právnej úpravy v otázke možnosti splniť súdom uloženú povinnosť, i bez súhlasu osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná, predložiť zdravotnú dokumentáciu. Odvolací súd jeho rozhodnutie ako predčasné
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby využil iné možnosti zabezpečenia
zdravotnej dokumentácie D. K., nakoľko zákonodarca, pokiaľ zvažoval uloženie tejto povinnosti osobe
blízkej, išlo iba o jednu z možností zabezpečenia zdravotnej dokumentácie, ktorú je možné využiť iba
v tom prípade, ak je reálny predpoklad na to, že navrhovateľ má vytvorené dostatočné predpoklady na
to, aby takto súdom uloženú povinnosť mohol i reálne splniť.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.