Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617212664.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej
veci starostlivosti o nesvojprávneho L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX, G., o
návrhu U. X., nar. XX.XX.J., bytom X. XXXX/XX, XXX XX G. (ďalej v texte aj „navrhovateľka"), o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Ps/1/2017-21 zo dňa 09.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie o zmenu opatrovníka (prvý výrok)
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý
výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala zmeny opatrovníka nesvojprávnemu; žiadala

pozbaviť funkcie opatrovníka a za opatrovníka navrhla L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX,
XXX XX N., prechodne bytom V. ulica XX/XXX, XXX XX N., ktorá s ustanovením za opatrovníka
najprv súhlasila, potom tento súhlas vzala späť z dôvodu, že navrhovateľka prejavila záujem naďalej
túto funkciu vykonávať. Následne navrhovateľka svoj návrh na zmenu opatrovníka vzala späť, preto
okresný súd konanie podľa § 29 ods. 1, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej v texte aj „C.m.p.“) zastavil. Zdôraznil, že zastavením tohto konania nedochádza ku zmene v

osobe opatrovníka u osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a naďalej funkciu opatrovníka
bude vykonávať navrhovateľka v rozsahu jej ustanovenia rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn.
6Ps/4/2016 zo dňa 14.06.2016.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla
rozhodnutie zmeniť a za opatrovníka ustanoviť L. D., nar. XX.XX.XXXX tak, ako to pôvodne navrhovala
vo svojom návrhu. L. D. so svojím ustanovením za opatrovníka súhlasila.

3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu
ustanovenia § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj

„C.m.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2016 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“) a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
v plnom rozsahu ako vecne a právne správne potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.5. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu; pri

rozhodovaní súd vychádzal z obsahu základného aj pripojených spisov.

6. Zo spisového materiálu vyplýva, že L. X. bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11Ps/10/2006
- 46 zo dňa 15.12.2006, právoplatným 07.02.2007, pozbavený spôsobilosti na právne úkony; za
opatrovníčku mu bola ustanovená navrhovateľka (viď č.l. 46 spisu sp.zn. 11Ps 10/2006).

Následne v konaní sp.zn. 12Ps/5/2014 sa navrhovateľka sa domáhala zrušenia opatrovníka; jej návrh
bol zamietnutý uznesením č.k. 12Ps/5/2014-5 zo dňa 29.05.2014, právoplatným 17.06.2014.
Ďalší návrh na zmenu opatrovníka navrhovateľka zobrala späť a konanie bolo uznesením
č.k.4Ps/8/2014-11 zo dňa 17.10.2014, právoplatné 05.11.2014, zastavené.
Uznesením okresného súdu č.k. 7Ps/2/2015-16 zo dňa 29.04.2015, právoplatným 18.06.2015, bola
navrhovateľka pozbavená funkcie opatrovníka nesvojprávnemu a za opatrovníka mu bola ustanovená

M. X., nar. XX.XX.XXXX.
Na návrh navrhovateľky okresný súd rozsudkom č.k. 6Ps/4/2016-18 zo dňa 14.06.2016, právoplatného
18.07.2016, zbavil funkcie opatrovníka M. X. a nesvojprávnemu ustanovil za opatrovníka navrhovateľku.
Na návrh M. X. okresný súd konal o zmenu opatrovníka; po späťvzatí návrhu súd konanie zastavil
uznesením č.k. 6Ps/4/2017-25 zo dňa 06.11.2017, právoplatným 10.11.2017.

Dňa 05.12.2017 navrhovateľka podala návrh na zmenu opatrovníka; žiadala svoje opatrovníctvo zrušiť a
ustanoviť za opatrovníčku L. D., ktorá s ustanovení súhlasí. Na informatívnom výsluchu pred okresným
súdom navrhovateľka svoj návrh vzala späť; L. D. so späťvzatím súhlasila. Po zastavení konania
odvolaním napadnutým uznesením č.k. 5Ps/1/2017-21 zo dňa 09.02.2018 L. D. podala vyjadrenie ku
zmene opatrovníka a vyjadrila súhlas s jej ustanovením za opatrovníka nesvojprávnemu; navrhovateľka

podala odolanie, v ktorom so súhlasom L. D. žiadala zmeniť opatrovníka z jej osoby na osobu L. D..

7. Ustanovenie § 29 C.m.p. rešpektujú právo navrhovateľa disponovať s návrhom, čo znamená, že ho
môže za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje
vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si navrhovateľ v návrhu

uplatnil, však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre
späťvzatie návrhu, teda nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak navrhovateľ zobral svoj návrh späť,
toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri
čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len v tejto časti. Úprava späťvzatia návrhu v mimosporových
konaniach má komplexný charakter, preto sa neaplikujú ustanovenia § 144 až 146 C.s.p.. Súd konanie v

prípade späťvzatia návrhu (či už úplného alebo čiastočného) nezastaví, ak ide o také konanie, ktoré sa
síce začalo na návrh, ale zákon pripúšťa, aby sa začalo aj bez návrhu; súd konanie nezastaví vtedy, ak
s ohľadom na charakter konania, záujem účastníkov, resp. aj závery doteraz vykonaného dokazovanie
je súd toho názoru, že je potrebné v konaní pokračovať (prejav osobitných funkcií mimosporového
konania); rovnako ako v sporovom konaní, súd nezastaví ani mimosporové konanie vtedy, ak niektorý

z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, a teda má záujem na tom, aby
súd vec autoritatívne rozhodol v merite. Dôkazné bremeno existencie týchto vážnych dôvodov nesie
účastník, ktorý so späťvzatím nesúhlasí. Inak povedané, tieto vážne dôvody musí preukázať. Čo sa
týka vymedzenia pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že
posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však

nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie ohľad na jednotlivé skutkové
okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia
konania z právneho hľadiska a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie
účastníkov, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov (NS SR sp.zn.
4 Cdo 136/2010).

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že späťvzatie podania, ktorým bol návrh vzatý späť, procesné zákonné
ustanovenia nepripúšťajú. Z dôvodu, že úkon navrhovateľa - späťvzatie návrhu nemožno odvolať,
ostávajú účinky späťvzatia zachované.

9. V danom prípade navrhovateľka vzala svoj návrh späť, preto okresný súd správne konanie zastavil;
správne rozhodol aj o trovách konania. Navrhovateľka netrvala na späťvzatí návrhu; keďže procesné
zákonné ustanovenia takýto postup nepripúšťajú a späťvzatie návrhu nemožno odvolať, zostali účinkyspäťvzatia návrhu navrhovateľky zachované. Krajský súd uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu
potvrdil, pretože nezistil dôvod na jeho zmenu ani zrušenie.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval, pretože nebol podaný návrh na priznanie
náhrady trov odvolacieho konania; o povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania
štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 C.m.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá

veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj

vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).