Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115201274.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: L. Ď.,

X.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, J., v 2. rade: E. Ď., X.. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, J.,
obaja žalobcovia právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, Prešov,
proti žalovanému: Obec Šarišské Bohdanovce, 082 05 Šarišské Bohdanovce 87, IČO: 327786, právne
zastúpený: JUDr. Jozef Sotolář, advokát so sídlom Južná trieda 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva
takto

r o z h o d o l :

I. u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. F. - M. XXXX -
orná pôda o výmere 864 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Š. L., obec Š. L., S.. J.,

II. p r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2011 navrhli žalobcovia, aby súd určil, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. F. - M. XXXX - orná pôda o výmere 864 m2
zapísanej na LV Č.. XXX F..Ú.. Š. L.. V rámci žaloby poukázali na to, že sú vedení ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, konkrétne parciel č. F. - M. XXX/X - ovocný sad o výmere 2.548 m2, č. F.
- M. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 24 m2, č. F. - M. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 151
m2 a č. F. - M. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 197 m2 a na nej stojaceho rodinného domu súp.

č. X, pričom tieto nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX F..Ú.. Š. L.. Žalobcovia poukázali na to,
že bezpodielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa
13.6.1995 a vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe rozhodnutia Správy katastra Prešov pod
č. Y. XXXX/XX. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v prírode reálne vydelené, ohraničené od
susediacich nehnuteľností oplotením a tieto užívali odo dňa ich nadobudnutia.
V rámci žaloby zároveň poukázali na to, že žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka parcely č. F.
- M. XXXX - orná pôda o výmere 864 m2. Uviedli, že oni ako aj ich právni predchodcovia boli pri

užívaní predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľní. Titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva bola kúpa
a výkon ich vlastníckeho práva bol po celý čas nerušený. Nikto až do momentu scudzenia predmetnej
nehnuteľnosti v prospech L. B., ktorá odkúpila predmetnú parcelu od žalovanej a následne ju na ňu
spätne previedla, nespochybňoval ich vlastnícke právo a žalobcovia boli uznávaní občanmi obce ako
bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu a priľahlej záhrady. Žalobcovia taktiež poukázali na to,
že majú naliehavý právny záujem na určení bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu zosúladenia
právneho stavu so stavom faktickým.

V rámci pojednávania konaného dňa 11.3.2016 právny zástupca žalobcov opravil petit žaloby tak, že
sporná parcela už nie je zapísaná na LV Č.. XXX ale LV Č.. XXX, nakoľko bola prevedená z vlastníctva
L. B. na Obec Š. L. a keďže všetok nehnuteľný majetok obce je evidovaný na LV Č.. XXX, preto aj táto
parcela je už zapísaná na tomto liste vlastníctva.2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že z prednesu žalobcov vyplynulo, že boli
splnené podmienky na vydržanie voči štátu, ale tam nepochybne platí úplne iná vydržacia lehota,

podstatne dlhšia a nepochybne je potrebné zohľadňovať dve okolnosti a to, jednak vstup do držby a
samozrejme potom aj rozsah a oprávnenosť držby. Žalovaná poukázala na výsluch svedkyne U. Š., z
ktorého vyplynulo, že oni to kúpili tak, ako to bolo v katastri. Taktiež uviedla, že dcéra babky, ktorá im
to predávala im ukazovala všetky papiere, teda ako to bolo, čo podľa žalovanej opäť znamená, že to
bolo v rozsahu evidencie v katastri. Žalovaná poukázala na to, že ohľadom tejto parcely boli jednania

s MNV a teda doterajší vlastníci si museli byť vedomí, že im táto, tzv. horná záhrada, nepatrí, pričom
je potrebné rozlišovať medzi faktickou okupáciou a oprávnenosťou držby. Z vykonaného dokazovania
podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že fakticky došlo len k užívaniu, o ktorom všetci vedeli a
nikdy nemohlo dôjsť k dobromyseľnosti pri vstupe do držby s účinkami vlastníckeho práva. Žalovaná
poukázala na to, že pôvodný stav bol taký, že uvedené parcely patrili veľkostatkárovi F. a boli zoštátnené.
Susedia odkupovali predmetné parcely od obce a teda vedeli o tom, že im nepatrí vlastníctvo. Jediný, kto

si nesplnil tieto povinnosti boli buď samotní žalobcovia alebo ich právni predchodcovia, ktorí to realizovali
spôsobom vlastným v týchto dobách, to znamená zbúrali plot a okupovali fakticky danú časť parcely.

3. Prvostupňový súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31.5.2012, pričom v tom čase
žalovanouvsporebolaL.B.,ktoráodkúpilaspornúparceluodobceŠ.L.anáslednejunaobecopätovne

previedla. Týmto rozsudkom súd určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parcely č. F. M. XXXX - orná pôda o výmere 864 m2 zapísanej na LV Č.. XXX, F..Ú.. Š. L.. Proti tomuto
rozsudku podala žalovaná odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a žalobu zamietol. Odvolací súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem iného
poukázal na to, že: „Pri skúmaní oprávnenosti držby je vždy potrebné vychádzať z toho, či držiteľ so

zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a že je držiteľom oprávneným.
Už je pochybnosť v tom, že žalobcovia kúpnou zmluvou nadobudli nehnuteľnosti vo výmere 2920 m2,
ale podľa rozsahu užívaných pozemkov to bolo ďalších 863 m2 viac, teda zhruba o jednu tretinu oproti
ploche uvádzanej v kúpnej zmluve. Žalobcovia mohli byť v tom, že kupujú aj parc. č. F. - M. XXXX, ak
kupované pozemky boli vymedzené plotom a predávajúca im názorne podľa plotu vymedzila rozsah

predávaného vlastníctva, ale v samotnej kúpnej zmluve nebola uvedená práve sporná parcela F. - M.
XXXX. Žalobcovia v roku 1995 vstúpili do užívania podstatne väčšej plochy pozemkov, ako bola kúpna
zmluva, z hľadiska vyššie judikovaného rozhodnutia českého súdu pri náležitej opatrnosti mohli si byť
vedomí toho, že užívaný pozemok je v podstatne väčšej výmere, ako je uvedený v kúpnej zmluve, a
so zreteľom na všetky okolnosti subjektívna predstava o vlastníctve k nehnuteľnosti bola v rozpore s

obsahom kúpnej zmluvy, resp. vyznačením vlastníckeho práva k spornej parcele F. - M. XXXX, v tom
čase vo vlastníctve obce Š. L..
Kópia katastrálnej mapy z roku 1997 isto naznačuje určitý priebeh hranice z kúpnej zmluvy, čo mohlo
zvýšiť pozornosť žalobcov, či užívajú pozemok v tom rozsahu, ako je uvedený v kúpnej zmluve.
Subjektívne predstavy žalobcov o vlastníctve k spornej nehnuteľnosti nemôžu byť základom pre

dobromyseľnosť pri držbe pozemkov vo väčšom rozsahom, ako je predmetom Kúpnej zmluvy z r. 1995.
Keďže z hľadiska § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné povedať, že žalobcovia pri uzavretí
kúpnej zmluvy boli
dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti pri užívaní sporných nehnuteľností a že sú oprávnení
držitelia s možnosťou vydržania podľa § 134 ods. 1 sporných nehnuteľností, odvolací súd v

zhode s prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR musí konštatovať, že žalobcovia neboli
dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti pri prípadnom vydržaní spornej parc. č. F. - M. XXXX ako
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Nakoľko žalobcovia nenadobudli spornú parc. č. F. - M. XXXX na základe Kúpnej zmluvy z roku 1995
a nie sú dobromyseľní v zmysle § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri nadobudnutí vlastníckeho

práva vydržaním na základe oprávnenej držby, nie je možné konštatovať, že nárok žalobcov na určenie
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti je dôvodný. Z tohto dôvodu krajský súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a návrh žalobcov zamietol.
Odvolací súd poukazuje na to, že na základe uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2010 je vlastníkom
spornej parcely č. F. - M. XXXX o výmere 864 m2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. Š. L. žalovaná L. F.,

K.. B.. Obec predala sporné nehnuteľnosti ako vlastník, pretože tieto nehnuteľnosti nadobudli od štátu
na základe zákona o majetku obce č. 138/1991 Zb..4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia dovolacieho
súdu okrem iného vyplýva: „Odvolací súd založil voje rozhodnutie o nedobromyseľnosti žalobcov na

veľkosti sporného pozemku a možnosti nahliadnuť do katastrálnej mapy a s tým súvisiacej bežnej
opatrnosti.Opomenulvšakzohľadniťvýsledkydokazovania,zktorýchvyplynulo,žežalobcoviapozemky
nadobudli od ich právnej predchodkyne, ktorá im odovzdala do užívania aj spornú parcelu. Žalobcovia
okrem vykonaných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré však
odvolací súd ponechal bez povšimnutia, osobitne, nebola vypočutá právna predchodkyňa U. Š., ktorej

výpoveď sa javí ako podstatná z hľadiska vstupu žalobcov do držby spornej nehnuteľnosti. Z výpisu LV
Č.. XXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, ktoré žalobcovi skutočne nadobudli kúpnou zmluvou
od U. Š. vyplýva, že titulom nadobudnutia je okrem kúpy z roku 1995 aj „Z 2665/03 žiadosť“. Z takejto
informácie nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom takéhoto zápisu. Je len zrejmé, že ide o zápis formou
záznamu z roku 2003. Súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, mohla by však mať podstatný význam
pre posúdenie, či žalobcovia (ne)boli v držbe dobromyseľní. Skutočnosť, že žalobcovia mali k dispozícii

kópiu katastrálnej mapy (sporná nehnuteľnosť nebola označená číslom a na mape sa nachádzajú len
pomyselné hranice pozemku), či veľkosť rozdielu v držaných a zakúpených nehnuteľnostiach, ktorý
navyše nedosahuje ani 50 %, nemôže sama o sebe, bez zohľadnenia ostatných skutkových okolností
a výsledkov dokazovania, viesť k záveru, že žalobcovia neboli v držbe dobromyseľní. Za daného
skutkového stavu treba preto tento záver odvolacieho súdu považovať za predčasný.“

5. Uznesením zo dňa 4.12.2014 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd ako dovolací súd konštatoval predčasnosť záverov krajského súdu
vo veci nedobromyseľnosti držby žalobcov k pozemkom, ktoré svojou výmerou podstatne prevyšujú
výmeru z uzavretej kúpnej zmluvy z roku 1995. Okresný aj odvolací súd vychádzali z rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR vo veci sp, zn. 22 Cdo 1848/98, kde žalobcovia tvrdili, že nadobudli vlastnícke
právo k spornému pozemku vydržaním, pretože ho držali v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi a že

žalobcovia sa uchopili držby pozemkov v hraniciach stojaceho oplotenia. To, že ide o pozemok, ktorý
nekúpili, zistili až v súvislosti s vyhotovením výkazu výmer podľa evidencie nehnuteľností. Odvolací súd
dospel k záveru, že žalobcovia neboli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi
sporného pozemku z hľadiska užívania podstatne väčšej výmery pozemkov, ako bola predmetom kúpy.
Občiansky zákonník v § 130 ods. 1 uvádza, že oprávneným držiteľom je ten, ktorý so zreteľom na

všetky okolnosti je v dobrej viere a o tom, že mu vec patrí alebo právo patrí. Pre dôraz na zreteľ
všetkých okolností pri dobrej viere, že mu vec patrí, tak nie je možné vychádzať len zo subjektívnych
predstav držiteľa. Ak je v kúpnej zmluve presne uvedené, čo je predmetom kúpy, mohli držitelia pri
zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok o podstatne vyššej výmere. Nič tu nemení ani
subjektívna predstava, že pozemok im patrí, ak rozdiel výmer je tak výrazný, že nemohla byť zachovaná

u kupujúcich dobrá viera len tým, že sporné pozemky boli pripojené k ich kupovaným pozemkom i
napriek skutočnosti, že pri miestnom šetrení sa dalo zistiť, že nehnuteľnosti už tvoria prirodzený celok, že
sú oplotené. Žalobcovia si pri zachovaní náležitej opatrnosti mali byť vedomí toho, že užívajú pozemok v
podstatne väčšej výmere, než aký kúpili. Preto Najvyšší súd ČR spochybnil dobromyseľnosť kupujúcich
pri nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom vo väčšej výmere ako je evidovaná v kúpnej zmluve.

Dovolací Najvyšší súd SR v tejto veci ale poukázal na to, že Krajský súd v Prešove urobil predčasný
záver o nedobromyseľnosti žalobcov, pretože majú byť vypočutí ešte svedkovia - právni predchodcovia
žalobcov na okolnosti nadobudnutia týchto nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov. Tu sa
navrhuje vypočutie svedkyne U. Š. či vysvetlenie záznamu z roku 2003 na liste vlastníctva.

Ak sa bude vychádzať z možnosti nadobudnutia vlastníctva na základe oprávnenej držby, tak stále
je potrebné podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzovať, či držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí alebo právom patrí a je držiteľom oprávneným.
Žalobcovia vychádzali z toho, že kúpnou zmluvou nadobudli pozemky, ktoré boli v reále vyčlenené
- oplotené a sú teda držiteľmi dobromyseľnými, ich držba v čase kúpy bola oprávnená a minimálne

oprávnenými držiteľmi boli aj právni predchodcovia žalobcov. Ak je evidentný rozdiel vo výmere
nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy a skutočne oplotených pozemkov je zhruba o jednu tretinu, potom je
povinnosťou žalobcov obhájiť svoju dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti.Okresný súd vypočul bezprostredných susedov žalobcov, kde na č. l. 47 spisu je výpoveď svedkyne B. F.
že v roku 1989 chceli stavať v záhrade - svokrinej záhrade. Keď si vybavovali stavebné povolenie zistili,
že časť pozemku nie je svokrina, ale je štátna. Preto museli žiadať o vyňatie z ornej pôdy a následne

odkúpiť pôdu do svojho vlastníctva od štátu. Svedkyňa si nepamätá, že o tomto probléme rozprávala či
nerozprávala aj so žalobkyňou. Ďalšia svedkyňa H. Z. (č. l. 42 spisu) uviedla, že ich mama odpredávala
pozemok a rodičovský dom so záhradou pani Š.C., ktorá záhrada sa delila na 3 časti. Posledná tretia
záhrada bola nadobudnutá ich rodinou v dobe, keď mala asi 10 rokov (rok 1957), kde jej rodičia boli
volaní na miestny národný výbor a vec sa týkala takzvanej hornej záhrady. Otec túto časť následne

vyčistil,osadiltamjablone,kdesvedkyňauvádza,žetátočasťpozemkov,tedanajhornejšiačasťzáhrady
bola pozemkom, o ktorý nikto nemal záujem, pretože to bolo na konci dediny a už uplynula premlčacia
doba po F.. Preto tieto pozemky vlastne užívali.

Z výpovede H. Z. vyplýva, ako keby jej rodičia jednali na miestnom národnom výbore ohľadom väčšej
záhrady, ktorú skutočne potom na základe rozhodnutia miestneho národného výboru užívali, t.j. spornú

parcelu, tak kúpna zmluva na túto väčšiu časť záhrady nebola nikdy dokladovaná. Susedia žalobcov
(F.) v roku 1989 chceli odkúpiť susediacu časť, boli upozornení na to, že vyššia časť záhrady je štátna.
Určitým spôsobom táto vedomosť bola aj u právnych predchodcov žalobcov (rodina H. - Z.), ako aj
(Š.), pričom ale súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval okolnosti užívania spornej parcely právnymi
predchodcami žalobcov od 50-tych rokov do Kúpnej zmluvy v roku 1995. Ak § 129 ods. 1 definuje

držiteľa a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje kritéria oprávnenej držby, tak podľa odvolacieho
súdu nie sú zatiaľ osvedčené podmienky na vydržanie podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
že oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podmienkou vydržania je oprávnenosť držby.
Oprávnená držba musí byť vždy so zreteľom na všetky okolnosti ako dobromyseľná. Ak okresný súd

neuveril tvrdeniam bývalého starostu Y. Č. (č. l. 65 spisu), a je tu naznačená určitá vedomosť susedov
žalobcov o tom, že horná časť záhrady bola štátnym pozemkom, resp. H. Z. hovorí o užívaní väčšej
záhrady na základe nejakého rokovania jej rodičov s miestnym národným výborom, tak potom z hľadiska
doteraz vykonaného dokazovania nie je možné považovať žalobcov za držiteľov so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľných, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa.

Keďže sú pochybnosti ohľadom dobromyseľnosti žalobcov pri vstupe do užívania nehnuteľnosti po
uzavretí Kúpnej zmluvy v roku 1995, a dokazovanie týchto okolností by presiahlo rozsah odvolacieho
konania, je potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v
naznačenom smere. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu treba vypočuť právnu predchodkyňu žalobcov

U. Š. či ďalších právnych predchodcov v užívaní sporných nehnuteľností (pani H. Z. a bývalého starostu
obce), a osvedčenie, či užívanie parcely č. 3027 bolo zo strany žalobcov či ich právnych predchodcov
dobromyseľné, zakladajúce oprávnenú držbu s dopadom na vydržanie a vlastnícky titul pre žalobcov či
ich právnych predchodcov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 22 Cdo 1848/98 dáva dôraz na
to,žeoprávnenosťdržbynemôžebyťzaloženálennatom,žepozemkybolivminulostioplotené,alestále

jepotrebnézisťovať,čizhľadiskavšetkýchokolností,boliprechádzajúciužívateliasozreteľomnavšetky
okolnosti dobromyseľní v tom, že im vec patrí, čo by vytváralo predpoklady oprávnenej držby a vzniku
vlastníckeho práva vydržania u právnych predchodcov žalobcov, resp. u žalobcov v prípade započítania
vydržacej doby. Keďže tieto okolnosti zatiaľ neboli súdom prvého stupňa dostatočne zisťované, odvolací
súd ruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie v naznačenom

smere.
6. Žalobkyňa v 1. rade L. Ď. v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že na základe inzerátu kúpila s
manželom od J.. U. Š. chalupu s pozemkom, pričom predávajúca im pred kúpou ukázala chalupu ako aj
priľahlý pozemok a následne sa dohodli na odpredaji. Uviedla, že celý tento pozemok bol oplotený a oni
boli vždy v domnení, že kupujú celý tento pozemok, pričom až niekedy okolo Vianoc roku 2010 sa od

susedy F. F. dozvedela, že tento pozemok nie je ich, preto aj podala na obec žiadosť o prešetrenie tejto
skutočnosti a keďže nedostali žiadnu odpoveď, podali túto žalobu. Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla,
že pozemok kúpili v takom stave, aký tam bol, teda chalupu a oplotený pozemok, pričom podľa výmery
to malo byť asi 30 x 100 m, teda vedeli, že kupujú 30 árov, pričom to nejak nepremeriavali a nikdy ich
nenapadlo, že by s tým mal byť nejaký problém, keďže kúpili to, čo im ukázala pôvodná vlastníčka. V

tejto súvislosti uviedla, že ich suseda B. F.Á. ich oslovila, či nechcú predať pre nejakú jej známu hornú
časť pozemku, avšak oni to odpredať nechceli, pretože počítali s tým, že by sa tam mohol stavať ich
syn. Zároveň uviedla, že v spornej časti pozemku mala pôvodná vlastníčka umiestnené v unimobunkách
ovce a aj z toho teda usudzovali, že jej patrila aj táto časť pozemku, ktorú im odpredala. Žalobkyňapoukázala na to, že oplotenie, ktoré sa v súčasnosti nachádza na pozemku je v takom istom stave,
ako bolo v čase, keď odkupovali pozemok od ich právnej predchodkyne. Taktiež uviedla, že nikto ich
nikdy neupozorňoval na to, že táto časť pozemku nemá byť ich, ani im nikto nebránil v užívaní tejto časti

pozemku. Uviedla, že celý pozemok, teda aj spornú hornú časť užívajú tak, ako to užívala aj ich právna
predchodkyňa, pričom je tam ovocný sad, kde zberajú úrodu, kosia trávu a starajú sa vlastne o celý
pozemok. Žalobkyňa v 1. rade taktiež uviedla, že keď kupovali pozemok, kupovali vlastne 30 árov a až
v januári roku 2011, keď si bola overiť tieto veci, zistila, že ich pozemok má väčšiu výmeru, avšak ako
uviedla, oni to nikdy nepremeriavali. Uviedla, že užívajú celý pozemok, kúpili ho takto oplotený, starajú

sa oňho a preto im podľa jej názoru patrí. Uviedla, že v auguste roku 2010 ich oslovil otec L. B. (pôvodná
žalovaná), ktorý sa jej pýtal, či by neodpredali časť pozemku, k čomu mu uviedla, že o tom aj uvažujú,
keďže sa syn odsťahoval do Bratislavy, dokonca aj dali inzerát do realitnej kancelárie na predaj tohto
pozemku, pričom plánovali predať asi polovicu pozemku. V tejto súvislosti uviedla, že keď sa rozprávali
s otcom žalovanej, tak reč bola o tom, že odpredaj by sa mal týkať polovice pozemku, teda asi 50 m na
dĺžku, pričom sa nebavili o tom, či je to z ich pozemku, resp. z nejakého iného pozemku, pretože ona

to vždy brala tak, že je celý pozemok ich, keďže ho tak kúpili.

7. Žalobca v 2. rade E. Ď. v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s výpoveďou svojej manželky a doplnil, že keď stavali garáž, prebytočnú hlinu vyvážali na pozemok,
ktorý sa teraz javí ako sporný a v tejto časti sa tiež nachádza pieskovec, ktorý používal na stavbu garáže,

pričom ani v tom čase sa nikto neozval, že napr. vozí hlinu alebo pieskovec na cudzí pozemok. Potvrdil,
že keď sa stretli s pôvodnou majiteľkou, ukázala im celú záhradu tak, ako je aj teraz oplotená a vôbec
ich napr. neupozorňovala na to, že nejaká časť pozemku jej nepatrí, pričom si prešli spolu celú záhradu
a povedala, že predáva všetko čo je oplotené.

8. Svedkyňa H. Z. uviedla, že jej mama odpredala J.. Š. ich rodičovský dom a záhrady, pričom tam bol
dom, potom bola jedna záhrada, druhá záhrada a dá sa povedať, že ešte aj tretia záhrada. Poukázala
na to, že ako dieťa (mohla mať asi 10 rokov) si pamätá to, že mama im vravela, že budú mať väčšiu
záhraduavtejtosúvislostijuajvolalinamiestnynárodnývýbor(MNV),avšakneviesavyjadriť,čopresne
sa tam prejednávalo, ale týkalo sa to hornej časti záhrady, ktorú následne otec vyčistil, nasadil tam

jablone, konkrétne 4 rady stromov a medzi stromami ešte orali. Taktiež uviedla, že keď bola naposledy
na uvedenom mieste videla, že stromy sú tam vyrúbané a dá sa povedať, že tam bola spúšť. Svedkyňa
poukázala na to, že p. Šťastnej odpredala nehnuteľnosť jej matka, pretože otec bol už nebohý. Uviedla,
že pozemok oplotil ešte jej otec, teda aj hornú časť záhrady, ktorú vlastne zveľadil a aj teraz sa tam
nachádza toto oplotenie, avšak už je schátrané. Ohľadom skutočnosti, či mal niekto záujem o túto hornú

časť záhrady svedkyňa uviedla, že toto nikto nechcel, pretože to už bolo na konci obce pri cintoríne a
ona nemá vedomosť o tom, aby mal niekto o to záujem, pričom k užívaniu najvrchnejšej časti záhrady
nikto nikdy nič nenamietal.
V rámci doplnenia výsluchu svedkyňa H. Z. vypovedala, že po jednaní na MNV mali väčšiu záhradu s
tým, že pôvodné drevené oplotenie zbúrali, vyčistili hornú časť pozemku a oplotili ho drôteným pletivom.

V súvislosti s odpredajom manželom Šťastným uviedla, že sa odpredal dom a záhrada, pričom keď sa
to predávalo, tak jej mama bola s kupujúcimi na záhrade, nevie, či až úplne hore, ale odpredávalo sa to
celé, teda až po časť, kde bol novší plot, nie pôvodný drevený.

9. Svedkyňa U. Š. vypovedala, že oni s manželom kupovali rodinný dom a záhradu od jednej babky,

pričom si už nepamätá ako sa volala. To, čo kupovali bolo oplotené a nikto nikdy nenamietal užívanie
domu, resp. záhrady, teda ani susedia, ani obec a oni to kúpili tak, ako to babka predávala. Svedkyňa
sa vyjadrila, že hranice susedných pozemkov boli na tej istej úrovni ako to mala tá babka a nevie, či tam
susedia niečo sadili, ale videla ich tam napr. kosiť. Zároveň uviedla, že nikdy nekomunikovali s národným
výborom, ani nemali na to potrebu, ani ich nikdy nikto na nič nevyzýval. Svedkyňa uviedla, že na záhrade

bolo veľa stromov a oni pozemok kupovali samozrejme aj so stromami, pričom niektoré stromy aj zrezali.

10. Svedok A.. H. Š. vypovedal, že rodičia kúpili rodinný dom a záhradu niekedy v roku 1986 - 1987,
keď mal asi 18 rokov, teda osobne sa na to pamätá a aj tam chodieval. Uviedol, že to bol veľký rodinný
dom a veľmi veľká, dlhá záhrada, pričom pozemok bol oplotený starším pletivom. Uviedol, že oplotenie

bolo rovnobežne v línii s oplotením cintorína, resp. pozemku susedov, teda neboli tam žiadne odskoky,
ale bolo to v jednej rovine a za týmito pozemkami bola poľná cesta. Ďalej uviedol, že nikdy neregistroval
nijaké námietky ohľadom užívania hornej časti záhrady, ani rodičia mu nikdy nič také nevraveli, teda že
by sa domáhal niekto vlastníctva, napr. susedia, obec alebo ktokoľvek iný. Zároveň uviedol, že pozemoknebol prehradený nejakým oplotením, ale bol celý, jednoliato oplotený, pričom aj stromy boli z hľadiska
veku všade rovnaké, teda aj hore, aj dole, teda aj z tohto hľadiska bol pozemok jednoliaty.

11. Svedok Y. Č. vypovedal (výsluch realizovaný 15.11.2011), že do roku 2010 bol starostom obce Š. L.,
ktoráodpredalaJ..L.B.predmetnýpozemok,pričomvšetkydokladyohľadomvlastníctvabolivporiadku.
Zároveň poukázal na to, že keď nastúpil ako starosta do funkcie v roku 1999, tak následne asi o rok na to
upozornil J.. Ď., resp. sa jej pýtal či vie, že hornú časť pozemku nemajú vysporiadanú, pretože patrí obci,
pričom ona na to nijakým spôsobom nereagovala. Taktiež uviedol, že keď bol v obci asi pred 5 rokmi

„boom“ ohľadom odpredaja pozemkov, tak bol s nejakými záujemcami pozerať aj tento pozemok, avšak
konkrétny záujem nikto neprejavil. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcov odpovedal, že obec
nikdy nedávala napr. žalobu na vypratanie, resp. nevyzývala žalobcov aby túto časť pozemku vypratali,
pretože im to nejako nevadilo. Svedok uviedol, že keď J.. Ď. upozorňoval na to, že časť pozemku nemá
vysporiadanú, tak to bolo v jeho kancelárii a nebol tam nikto prítomný a keď ju upozorňoval druhýkrát
bolo to pri platení dane za nehnuteľnosť a mohla tam byť prítomná pracovníčka úradu.

Žalobkyňa v 1. rade k týmto tvrdeniam svedka Č. uviedla, že tento ju nikdy neupozorňoval na skutočnosti
týkajúce sa vlastníctva hornej časti pozemku a poukázala na to, že dane chodí platiť vždy manžel, preto
ju nemohol upozorňovať napr. ani pri platení daní. Žalobkyňa v 1. rade zároveň uviedla, že pokiaľ by bola
mala skôr informáciu o tom, že je nejaký problém s hornou časťou pozemku, určite by to boli riešili, avšak
ona sa to dozvedela prvýkrát až v decembri roku 2010, keď jej to povedala J.. F., preto hneď následne

v januári roku 2011 zaslala obci žiadosť o prešetrenie tejto veci a v marci 2011 podala túto žalobu.

12. Žalobca v 2. rade potvrdil, že bývalý starosta obce (svedok Č.) nemohol jeho manželke niečo vravieť
v súvislosti s platením daní, pretože dane platil vždy iba on.

13. Svedok Y. Č. vypovedal aj pred odvolacím súdom dňa 31.1.2013, kedy uviedol, že J.. Ď. povedal, že
kúpila parcelu, ktorá asi nie je jej a viacmenej ju len upozornil na to, že časť parcely je majetok obce a
či si je vedomá toho, čo vlastne kupuje, s tým, že ona na to nepovedala nič a on si bol vedomý toho, že
ona si to nejako pozrie. Svedok uviedol, že to muselo byť pred rokom 2009, keď riešili otázku vodovodu
pred p. Ď., takže to mohlo byť v rokoch 2006 a vyššie.

14. Svedok vypovedal aj v rámci pojednávania konaného dňa 27.4.2016, kedy uviedol, že keď nastúpil
do úradu, tak preveroval majetky obce a vtedy niekedy zistil, že na liste vlastníctva je aj určitá parcela,
ktorú užívajú žalobcovia, na čo ich pri nejakej príležitosti upozornil. V tejto súvislosti uviedol, že si už
nepamätá pri akej príležitosti to bolo, ale chodili tam napr. platiť dane a myslí si, že to vravel žalobcovi

v 2. rade, pričom to mohlo byť niekedy v roku 2004 - 2005.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok uviedol tri dátumy, kedy mal žalobkyňu v 1. rade, resp. žalobcu v
2.radeupozorniťnato,žehornáčasťpozemku,ktorúužívajúnemábyťich,súdhovyzvalnaodstránenie
týchto rozporov, pričom svedok sa vyjadril, že nevie tieto rozpory odstrániť a skutočne sa na to už

nepamätá.

16. Svedok zároveň uviedol, že obec žalobcom neponúkala na odpredaj tento pozemok, keďže si tiež
boli vedomí skutočnosti, že je tam nejaký problém, teda že žalobcovia to odkúpili a odkúpili zrejme asi
celú parcelu oplotenú a z tohto titulu ľuďom nechceli ubližovať, nejako do toho šprtať, teda ešte raz od

nich pýtať peniaze. Na otázku, aký mala postoj k tomu obec, teda či sa cítila ako vlastník tejto parcely
resp. nie, svedok uviedol, že obec to nechala tak, nejako to neriešila a spoliehali sa na to, že žalobcovia
si to vyriešia sami. Na ďalšiu otázku v súvislosti prečo potom bola táto parcela v roku 2010 odpredaná
p. B., svedok uviedol, že jej otec, ako poslanec obecného zastupiteľstva, mal túto informáciu, vydávala
sa mu dcéra a chcel túto vec takýmto spôsobom riešiť. Svedok taktiež uviedol, že obecné zastupiteľstvo

neriešilo otázku, že by sa parcela ponúkla na odpredaj najprv manželom Ď..

17. Svedkyňa B. F. vypovedala, že žalobcovia sú jej susedia a v ich susedstve býva s manželom 14
rokov(výsluchrealizovaný9.11.2011)aminimálnetotoobdobiežalobcoviaužívajúpozemokažpohorné
oplotenie, pričom vždy užívali celú časť pozemku až po horné oplotenie. Svedkyňa poukázala na to,

že žalobcovia záhradu kosia, zberajú plody, avšak v hornej časti záhrady už možno 2 - 3 roky záhrada
nie je kosená, keďže sú tam navozené kamene. Svedkyňa zároveň uviedla, že pokiaľ by bola mala
vedomosť o tom, že obec odpredáva uvedenú časť pozemku, tak by o to mala určite záujem, pretože už
má dospelé dieťa a oni ťahali všetky prípojky z dola až hore k svojmu domu, preto by sa dali prípojky nakrátkom úseku napojiť pri prípadnej výstavbe rodinného domu. Svedkyňa uviedla, že keď sa s manželom
zosobášili v r. 1989 chceli stavať rodinný dom na svokrinej záhrade a až keď si vybavovali stavebné
povolenie zistili, že časť pozemku patrí štátu, preto museli žiadať o vyňatie z ornej pôdy a následne to

odkúpiť od štátu. Na základe tejto skutočnosti iba predpokladala, že aj horná časť záhrady Ď. môže byť
štátna, resp. obecná, avšak myslela si, že keď niekto nejakú časť pozemku určitý čas užíva, tak sú na to
nejaké zákony a že by to malo byť výsostné právo týchto vlastníkov. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá
na to, aby sa so žalobcami rozprávala o tom, že horná časť záhrady im nemá patriť.

18. Svedok G. F. vypovedal, že už asi 14 rokov (výsluch realizovaný 15.11.2011) býva v susedstve
žalobcov, pričom celý pozemok bol aj v minulosti oplotený tak ako je to teraz. Poukázal na to, že žalobcov
niekedy videl ako kosili záhradu, niekedy iba v dolnej časti, niekedy až hore, pričom v súčasnosti je
to skomplikované tým, že tu bola navezená hlina a horná časť pozemku bola tým pádom nekositeľná.
Poukázal na to, že časť pozemku, na ktorom má postavený rodinný dom odkupovali s manželkou od
štátu a nevedel sa vyjadriť, či štátne boli aj ostatné pozemky, ktoré sa tiahnu od ich domu smerom k

cintorínu. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že horná časť pozemku žalobcov je sporná sa dozvedel až
keď sa začalo toto súdne konanie, pričom o tejto skutočnosti sa so žalobcami nerozprával.

19. Svedok A.. J. R. vypovedal, že má rodinný dom v susedstve žalobcov, ktorý kolaudoval asi iba pred
troma rokmi, avšak záhradu tam užíval už asi 25 - 30 rokov. Uviedol, že pracuje ako projektant a pre J..

Š., teda pôvodnú majiteľku robil projekt, preto poznal ako je situovaný pozemok, ktorý siahal až dozadu
po poľnú cestu, pričom tento pozemok bol oplotený. Taktiež uviedol, že na záhrade bol aj v súvislosti
s tým, že p. Ď. chcela na záhrade vystavať svojho syna. Svedok uviedol, že on osobne neregistroval
žiadne problémy týkajúce sa užívania záhrady žalobcami. Zároveň uviedol, že vzdialenosť od jeho domu
po koniec jeho záhrady môže byť asi 100 m.

20. Svedok G. K., brat žalobkyne v 1. rade a švagor žalobcu v 2. rade vypovedal, že pozná nehnuteľnosti,
ktoré užívajú žalobcovia, nakoľko ku nim chodí na chatu cez víkendy, resp. dovolenku a keďže je
invalidným dôchodcom chodí tam dosť často. Poukázal na to, že v spodnej časti pozemku je rodinný
dom a následne sa tiahne záhrada - ovocný sad. Svedok uviedol, že pôvodná majiteľka J.. Š. je jeho

bývalou kolegyňou z práce a táto mala v hornej časti záhrady dve búdky, v ktorých chovali obce. Zároveň
uviedol, že od obdobia odkedy užívajú žalobcovia túto nehnuteľnosť neboli žiadne problémy s týmto
užívaním a až v súčasnosti nastali prvé problémy. Uviedol, že celý pozemok je oplotený, pričom vzadu je
bránka, ktorá je pridrôtovaná, pretože už trošku padá. Žalobcovia záhradu užívajú, teda kosia ju, zberajú
úrodu, pričom aj on sa podieľal napr. na zbere úrody, resp. pri prácach v záhrade. Poukázal na to, že

záhrada sa kosí asi 2-krát do roka, pričom p. Ď. objednal aj nejakého chlapa z dediny, ktorý to tam kosil
ručnou kosou, potom následne kúpil elektrickú, resp. aj benzínovú kosačku s ktorou kosili záhradu až po
horné oplotenie, avšak v súčasnosti je tam navezený stavebný materiál, preto sa určitá časť pozemku
ani nedá vykosiť.

21. Svedkyňa F. Ď., matka žalobcu v 2. rade a svokra žalobkyne v 1. rade vypovedala, že pozemok,
ktorí kúpili žalobcovia je úplne oplotený pletivom až hore, pričom za oplotením sa nachádza poľná cesta
a predchádzajúca vlastníčka na tomto pozemku chovala v búdkach aj ovce. Svedkyňa poukázala na
to, že tento pozemok sa riadne užíval a udržiaval, chlapi ho kosili, sušili seno, zberala sa tam úroda z
ovocných stromov, orezávali sa stromy a s užívaním celého pozemku nebol nikdy žiaden problém a až

v súčasnosti nastali určité problémy.

22. Svedok K. F. vypovedal, že žalobcovia sú jeho susedia, pričom niekedy po revolúcii odkúpili
pozemok, ktorý je oplotený pletivom, ktoré má asi 30 rokov. Uviedol, že žalobcovia záhradu kosia,
oberajú tam jablká, prechádzajú sa po záhrade a užívajú celú záhradu až po oplotenie, za ktorým je

cesta, ktorá vedie k cintorínu. Svedok uviedol, že on nevie o žiadnych sporoch týkajúcich sa užívania
hornej časti záhrady okrem toho, čo sa teraz prejednáva pred súdom. Poukázal na to, že pozemok pred
žalobcami užívala rodina Š. a ešte predtým rodina H., a všetci užívali pozemok v tých istých hraniciach.

23. Svedok C. J. vypovedal, že asi pred 8 - 10 rokmi (výsluch realizovaný 15.11.2011) kosil asi 3 roky

po sebe záhradu žalobcov, a to zdola až k hornému oploteniu, pričom pokiaľ si on pamätá, tak tento
pozemok bol stále tak oplotený ako je v súčasnosti.24. Svedok Y. Z. vypovedal, že od svojej svokry vie, že hornú časť im dal starosta, pričom táto časť
bola zarastená, preto to museli skultivovať a nasadili tam aj nejaké stromy. Taktiež uviedol, že svokra
nikdy nevravela, aby si niekto bol nárokoval hornú časť záhrady. Uviedol, že keď tam začal chodiť, tak

pozemokbolužoplotenýažhoreapokiaľsipamätá,taksvokrasavyjadrovala,žetotaktooplotiliniekedy
v roku 1959, resp. v roku 1960.

25. Svedok H. B. vypovedal, že jeho dcéra mala záujem o zakúpenie stavebného pozemku v obci, preto
oslovil aj J.. Ď. s tým, či nemá záujem odpredať hornú časť pozemku, pričom ona sa vyjadrila, že by boli

ochotní neskôr odpredať túto časť pozemku. Niekedy v lete roku 2010 sa však dozvedel, že pozemok
je obecný, preto ho dcéra následne odkúpila od obce. Ohľadom oplotenia pozemku uviedol, že pokiaľ
si on pamätá, tak pozemok bol stále oplotený tak ako je to v súčasnosti.

26. Z listu žalobkyne v 1. rade označeného ako podnet na prešetrenie predaja pozemku doručeného obci
Š. L. dňa 7.1.2011 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade žiada obecné zastupiteľstvo o prešetrenie predaja

pozemku v jej objekte a užívaní, ktorý užíva viac ako 15 rokov a bola si dodnes vedomá, že je to jej
majetok.

27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 Ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči
vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a

prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Podľa 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.
Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti
tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa
tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny

predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

28. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 13.6.1995 nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu a parcelám evidovaným na LV
Č.. XXX F..Ú.. Š. L.. Súd mal zároveň za preukázané, že žalovaná je evidovaná ako vlastníčka parcelyKNC Č.. XXXX na LV Č.. XXX F..Ú.. Š. L.. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobcovia
nerušene užívali rodinný dom a priľahlú záhradu od ich zakúpenia t.j. od roku 1995 až do roku 2010,
kedy sa žalobkyňa v 1. rade prvýkrát dozvedela o tom, že horná časť záhrady, ktorú doposiaľ užívali

nie je vysporiadaná, resp. že jej vlastníkom je obec. Vzhľadom na túto skutočnosť preto žalobcovia
vyzvali obec na prešetrenie týchto skutočností a následne v marci roku 2011 podali žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že oplotenie pozemku je už
dlhodobo v takom stave ako je aj v súčasnosti, a to už skoro 50 rokov a pozemok v takomto rozsahu, t.j. v
rámcioplotenia,ktorésanachádzanapozemkuajvsúčasnostiužívalinerušeneajprávnipredchodcovia

žalobcov, teda manželia Šťastní, resp. po smrti manžela už iba J.. Š. a pred nimi rodičia J.. Z. resp. po
smrti otca jej mama.

30. Z rozhodnutia dovolacieho súdu okrem iného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutia o
nedobromyseľnosti žalobcov na veľkosti sporného pozemku a možnosti nahliadnuť do katastrálnej mapy
a s tým spojenej bežnej opatrnosti. Opomenul však zohľadniť výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo,

že žalobcovia nadobudli od ich právnej predchodkyne, ktorá im odovzdala do užívania aj spornú parcelu.
Súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu vypočul svedkyňu U. Š., právnu predchodkyňu žalobcov, z
ktorej výsluchu vyplynulo, že žalobcom odpredala celý pozemok, teda až po horné oplotenie, keďže aj
ona takto pozemok nadobudla od svojej právnej predchodkyne (matky svedkyne Z.).
V tejto súvislosti namietal právny zástupca žalovaného, že táto svedkyňa sa vyjadrila, že to odpredala

tak, ako to bolo v katastri, čo má znamenať, že odpredala iba parcely evidované na liste vlastníctva,
čo je samozrejme, vzhľadom na text kúpnej zmluvy, pravdou, avšak podstatnou okolnosťou je podľa
názoru súdu aj to, čo odpredala fakticky, teda že odpredala pozemky tak, ako ich nadobudla, teda celý
pozemoktakakoboloplotený.Zvykonanéhodokazovania,atozvýsluchusvedkyneZ.taktiežvyplynulo,
že jej rodičia nejakým spôsobom „dostali“ od bývalého miestneho národného výboru (MNV) spornú

časť pozemku, ktorá je predmetom tohto konania, pričom keď rodičia prišli z MNV, povedali im ( svojim
deťom), že budú mať väčšiu záhradu a vtedy aj zbúrali drevený plot a osadili drôtené oplotenie, ktoré je
tam až do súčasnosti, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to mohlo byť niekedy v 60-tych
rokoch. Pokiaľ sa právny zástupca žalovaného vyjadroval, že pre účely vydržania vlastníckeho práva
možno započítať aj vydržaciu dobu právneho predchodcu, ktorým bol štát a tam platí úplne iná vydržacia

doba, podstatne dlhšia (neuviedol aká), tak súd poukazuje na to, pre účely vydržania vlastníckeho práva
žalobcami je podstatné uplynutie 10-ročnej vydržacej lehoty v prospech samotných žalobcov, resp. aj
ich právnych predchodcov, teda manželov Š., resp. J.. Š., ktorí kúpili predmetné nehnuteľnosti niekedy
v roku 1986, 1987 (podľa vyjadrenia svedka A.. Š.).

31. Pokiaľ odvolací súd poukazuje na existenciu kópie katastrálnej mapy, tak je pravdou, že samotní
žalobcovia predložili kópiu tejto mapy zo dňa 15.12.1997, kde ale nie je označená sporná parcela a
sú tam iba dve nečlenené rovnobežné čiary (to konštatuje aj dovolací súd - č.l. 253). Skutočnosť, že
sa má jednať o parcelu 3027, je zrejmá až z vytyčovacieho náčrtu A.. C. O. zo dňa 21.1.2011, ktorý
dala vypracovať žalovaná, pravdepodobne na základe podnetu žalobkyne v 1. rade, ktorá listom zo dňa

7.1.2011 žiadala obec o riešenie tejto situácie, nakoľko sa iba tesne predtým, teda v decembri roku 2010
dozvedela o skutočnosti, že žalobcom nemá patriť horná časť záhrady.

32. Z hľadiska posúdenia časového okamihu, kedy sa žalobcovia dozvedeli o skutočnosti, že im nemá
patriť horná časť záhrady, súd vypočul množstvo svedkov. Žiaden z nich sa nevyjadril, aby na túto

skutočnosť upozorňoval žalobcov, resp. aby niekto z nich mal vedomosť, že niekto iný namieta túto
skutočnosť. Jediným svedkom, ktorý sa k tejto skutočnosti vyjadril inak, bol bývalý starosta obce, svedok
Č., ktorého výpoveď v tomto ohľade, ale súd nemôže považovať za dôveryhodnú, keďže tento svedok
sa pri každom svojom výsluchu vyjadril inak, teda vždy uviedol iný dátum. Prvotne sa vyjadril, že to
malo byť asi v roku 2000 a mal o tom informovať žalobkyňu v 1. rade, keď bola táto platiť dane, čo

však ona jednoznačne poprela a aj žalobca v 2. rade sa vyjadril, že dane chodil platiť on. Následne
pred odvolacím súdom už vypovedal, že to bolo v roku 2006 a neskôr a naposledy pred prvostupňovým
súdom vypovedal, že to malo byť niekedy v r. 2004 - 2005 a vtedy sa už vyjadroval, že túto informáciu
mal dať žalobcovi v 2. rade, pri tom ako chodil platiť dane, čo sa tiež môže javiť ako svedkova účelová
reakcia na to, že žalobkyňa v 1. rade sa jednoznačne vyjadrila, že táto dane nikdy neplatila.

33.Skutočnosť,žežalobcoviaboliajostatnýmiobčanmiobcepovažovanízavlastníkovceléhopozemku,
až po horné oplotenie vyplýva napr. aj z výsluchu svedka B., ktorý prvotne oslovil žalobcov s tým, že chce
zakúpiť pozemok na výstavbu rodinného domu pre svoju dcéru, pričom žalobcovia spočiatku túto časťnechceli odpredať, keďže uvažovali, že by to mohol byť pozemok pre ich syna a svedok B. až následne,
ako poslanec obecného zastupiteľstva zistil informáciu o tom, že tento pozemok má byť obecný.

34. Z vykonaného dokazovania teda podľa názoru súdu jednoznačne a nepochybne vyplynulo, že
žalobcovia vstúpili do držby sporného pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.6.1995 v dôsledku
ospravedlniteľného omylu vyvolaného tým, že prevodca im odpredal pozemok v hraniciach tak, ako ich
sám užíval, pričom oni sa uchopili držby aj tejto spornej parcely, pričom nebolo preukázané, a žalovaná v
tomto ohľade teda neuniesla dôkazné bremeno, aby ich bol niekto počas vydržacej lehoty rušil v užívaní

ich pozemku. Tento záver podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva aj z konania samotných žalobcov,
ktorí ihneď po tom, ako sa dozvedeli o tom, že im nemá patriť táto parcela, konali, teda podali žiadosť
na obec a následne vlastne aj túto žalobu. Pokiaľ odvolací súd v rámci zrušujúceho uznesenia uvádza,
že ak je v kúpnej zmluve presne uvedené, čo je predmetom kúpy, mohli držitelia pri zachovaní náležitej
opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok o podstatnej vyššej výmery, prvostupňový súd poukazuje na to,
že od žalobcov nemožno požadovať nejakú zvýšenú nelogickú iniciatívu týkajúcu sa zisťovania výmery

pozemkov, teda napr. ich premeriavania, pričom ako už bolo konštatované, z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, aby žalobcovia mohli niečo také zistiť pri bežnej (normálnej) opatrnosti. Odvolací súd
taktiež konštatuje, že žalobcovia si pri zachovaní náležitej opatrnosti mali byť vedomí toho, že užívajú
pozemok v podstate väčšej výmere než kúpili, avšak nie je zrejmé, z čoho odvolací súd vychádzal a čo
by malo predstavovať náležitú opatrnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že už v rámci pôvodného

odôvodnenia rozhodnutia poukazoval na to, že na takéto prípady pamätá aj judikatúra, konkrétne citoval
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1848/98, ktoré pojednávania o posúdení oprávnenosti
držby na základe pomeru plochy zakúpeného a skutočne držaného pozemku, pričom v tomto ohľade
judikatúra pripúšťa aj prekročenie až 50 % výmery nadobudnutého pozemku, výnimočne dokonca aj
viac, v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu sú podľa

názoru súdu jednoznačne také, že žalobcovia boli vyslovene dobromyseľní pri držbe spornej parcely,
ktorú prevzali od svojich právnych predchodcov a o ktorú sa následne aj starali a ihneď po informácií,
že táto parcela im nemá vlastnícky patriť realizovali konkrétne kroky. V súvislosti s výmerou držaného
pozemku odvolací súd poukazuje na to, že sa má jednať zhruba o tretinu celkovej výmery užívanej
žalobcami, čo však nie je pravdou, pretože výpočet, ktorý realizoval odvolací súd nie je správny, nakoľko

pri určení percentuálneho podielu sa musí vychádzať z plochy sporného pozemku k pomeru celkovej
výmery užívanej žalobcami, teda nie iba výmery, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva, teda 2 920 m2,
ale celkovej výmery 3 784 m2, na čo správne poukázal aj právny zástupca žalobcov, pričom výsledok
takéhoto pomeru je 22,8 %, teda ani nie štvrtina celkovej výmery.

35. Pokiaľ odvolací súd poukazoval na to, že susedia žalobcov (F.) v roku 1989 museli odkúpiť susediacu
časť parcely, tak v tom čase žalobcovia neboli ešte vlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. v obci Š. L., keďže ich
zakúpiliažvr.1995,pričomzvýsluchuvšetkýchsvedkov,resp.účastníkovtaktiežvyplynulo,žeoplotenia
susediacich pozemkov boli v jednej línii, teda pokiaľ by susediace pozemky z jednej aj z druhej strany
boli napr. oplotené nižšie, než pozemok, ktorý užívali žalobcovia, tak táto skutočnosť by potencionálne

mohla svedčať o tom, že je tam „nejaký problém“, avšak keďže tieto pozemky boli oplotené v jednej línii
rovnobežne s oplotením cintorína, tak táto okolnosť nemohla mať podľa názoru súdu vplyv na to, že
žalobcovia konali v súlade s bežnou opatrnosťou.

36. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí taktiež konštatoval, že pokiaľ súd neuveril tvrdeniam bývalého

starostu Y. Č. a je tu naznačená „určitá vedomosť“ susedov žalobcov o tom, že horná časť záhrady
bola štátnym pozemkom, resp. H. Z. hovorí o užívaní väčšej záhrady na základe nejakého rokovania
jej rodičov s miestnym národným výborom, tak potom z hľadiska doteraz vykonaného dokazovania nie
je možné považovať žalobcov za držiteľov, so zreteľom na všetky okolnosti, dobromyseľných, tak ako
to konštatoval súd prvého stupňa.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z výsluchu susedov žalobcov absolútne nevyplynulo, že by
títo boli niekedy do decembra roku 2010 informovali žalobcov o tom, že horná časť pozemku im nemá
patriť, resp. že by bol ktokoľvek iný, nejakým spôsobom, na to upozorňoval žalobcov, okrem výsluchu
už spomínaného svedka Č., ktorého ale skutočne nemožno považovať za hodnoverného, keďže tento
vypovedal 3-krát a 3-krát uviedol rôzne dátumy a navyše ako sám uviedol, obec do toho nechcela

zasahovať, keďže si tiež bola vedomá skutočnosti, že je tam nejaký problém a že žalobcovia zrejme
odkúpili asi celú oplotenú parcelu, nechceli do toho nejako šprtať, teda ešte raz od nich pýtať peniaze.37. Ako už bolo konštatované, z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že rodičia svedkyne Z. mali
nejakým spôsobom nadobudnúť vlastníctvo aj k spornej parcele, pričom o tejto skutočnosti svedčia aj
listinné dôkazy a to, výpis z evidencie nehnuteľnosti č.l. 80, ktorý predložila samotná žalovaná, kde je

uvedené, že užívateľkou parcely č. 3027 vo výmere 864 m2 je p. P. H., teda matka tejto svedkyne a
v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenia § 872 ods. 1 a ods. 6 Občianskeho zákonníka,
na základe ktorých je pre účely vydržania možné započítať aj čas po ktorý mal právny predchodca
pozemok v nepretržitej držbe a v takomto prípade by došlo k vydržaniu predmetnej parcely už právnymi
predchodcami žalobcov, teda manželmi Š., resp. p. Š.. Súd v súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva

ale opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré sú uvedené už v prvotnom rozsudku prvostupňového súdu
a teda, že v prejednávanej veci sporná parcela predstavuje spôsobilý predmet vydržania, držba žalobcov
je jednoznačne oprávnená, pričom pokiaľ by aj mali existovať nejaké pochybnosti, tak platí, že držba je
v pochybnostiach oprávnená a taktiež uplynula 10-ročná vydržacia lehota, pričom žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo na základe zmluvy zo dňa 13.6.1995 a preto sa stali vlastníkmi spornej parcely z titulu
vydržania minimálne k 13.6.2005.

38. Pokiaľ z rozhodnutí dovolacieho a odvolacieho súdu vyplýva, že titulom nadobudnutia má byť
aj „Z 2665/03 - žiadosť“, tak v tomto ohľade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia
realizovali v uvedenom období prístavbu, konkrétne garáž, teda uvedený záznam (Z) nie je titulom
nadobudnutia vlastníctva, keďže tým je kúpna zmluva (kúpa Y. - XXXX/XX), pričom uvedený záznam

má iba evidenčný charakter, nemá konštitutívne účinky, ktoré v takomto prípade nastávajú vydaním
kolaudačného rozhodnutia.

39. V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva na základe vydržania existuje množstvo judikatúry,
v rámci ktorej je opísaný účel a funkcia tohto inštitútu, pričom v prejednávanej veci má súd za to,

že zo všetkých okolností prípadu vyplýva, že žalobcovia boli v držbe dobromyselní, o čom svedčí
napr. aj nadobudnutie vlastníctva žalobcami, ktorí nepochádzajú z tejto obce, teda nemohli nejakým
podrobnýmspôsobompoznaťpomeryavlastníckevzťahyvobci,resp.žepredmetomkúpyboljednoliaty
oplotený pozemok, bez akéhokoľvek náznaku oddelenia hornej časti, čo súd zistil aj obhliadkou na
mieste samom. Zároveň je zrejmá aj reakcia žalobcov ihneď po získaní tejto informácie, pričom súd

nevidel v ich konaní žiadnu špekulatívnosť, teda že by napr. boli 10 rokov „ticho“ a následne si chceli
aj „papierovo“ vysporiadať vlastnícke záležitosti a ako už bolo viacnásobne konštatované v totožnom
rozsahu užívali vlastníctvo, vrátane spornej parcely, aj obaja právni predchodcovia žalobcov, pričom v
tomto ohľade, podľa názoru súdu, nie je podstatné užívanie týchto parciel v predchádzajúcom období
(40-50-te roky 20.storočia), keďže to nemá žiaden vplyv na posúdenie dobromyseľnosti žalobcov.

V súvislosti s právnym posúdením tejto veci si súd dovoľuje citovať napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 30/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym.

40. S poukazom na vyššie citovaný text má prvostupňový súd za to, že v danom prípade sa jedná o
jasný príklad vydržania vlastníckeho práva, pričom žalobcom nemožno vyčítať to, že u nich absentuje
kúpna zmluva aj k spornej parcele, keďže skutočne mohli dôvodne predpokladať, že kúpna zmluva
(titul) existuje k celému oplotenému pozemku a zároveň vykonaným dokazovaním neboli preukázané

žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali o tom, že žalobcovia pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno
od nich vyžadovať, mali, resp. mohli mať pochybnosť o tom, že im táto parcela nepatrí. Vzhľadom na
vyššie uvedené, preto súd žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetnej parcely, ktorú
nadobudli titulom vydržania, keďže ako faktickí užívatelia spornej parcely majú naliehavý právny záujem
na zosúladení dlhodobého faktického stavu so stavom právnym.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 O.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP, pričom keďže žalobcovia boli v konaní
úspešní v celom rozsahu, súd im voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).