Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/205/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110214088
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8110214088.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank

Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, právne zastúpená HMG &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: I.. S. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, G., o zaplatenie 2.728,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 24 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2010 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 2.728,47 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 1.476,63 eur, dlžných riadnych

úrokov vo výške 378,11 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 757,55 eur, dlžných poplatkov vo
výške116,18euraúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezistiny1.476,63eurod1.5.2010dozaplatenia
a trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca HVB Bank Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mostová č. 6, Bratislava, IČO: 31 372 503, ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na
základe žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zo dňa 27.11.2006, úverový rámec vo výške 3.319,39 eur

(100.000,- Sk), ktorý žalovaný čerpal kreditnou kartou číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, kde poukázal na
to, že žalovaný ako žiadateľ o kartu zobral na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet pred podpisom zmluvy. Uviedol, že žalovaný
porušil dohodnuté podmienky zmluvy najmä tým, že sa dostal do omeškania s povinnou minimálnou
splátkou. Žalovaný napriek predchádzajúcej výzve omeškanú minimálnu povinnú splátku neuhradil,
žalobca preto v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového rámca
podľa zmluvy ku dňu 20.3.2009, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 18.9.2009.

V uvedenom liste bol zároveň žalovaný upozornený, že dlžná suma sa úročí úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne. Uviedol, že zo zmluvy bola ku dňu 30.4.2010 pohľadávka vo výške 2.728,47 eur, z
toho istina vo výške 1.476,63 eur, riadny dlžný úrok vo výške 378,11 eur, dlžný úrok z omeškania vo
výške 757,55 eur a dlžné poplatky vo výške 116,18 eur a suma istiny vo výške 1.476,63 eur sa ďalej
úročí úrokom z omeškania vo výške 9 %.

3. Súd vo veci rozhodol a vydal platobný rozkaz č.k. 9Ro 159/2010-31 dňa 22.9.2010, ktorý bol

žalovanému doručený dňa 11.10.2010, proti ktorému žalovaný podal dňa 18.10.2010 na tunajšom súde
odôvodnený odpor.4. Žalovaný v odpore uviedol, že žiada predložiť dôkaz, že uvedená pohľadávka vôbec existuje, z čoho
vznikla, prečo je jej výška taká, ako aj to, z čoho vzniklo právo žalobcovi vymáhať túto pohľadávku.
Uviedol, že žalobca mu ako veriteľ mal poskytnúť na základe žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zo

dňa 27.11.2006, úverový rámec vo výške 3.319,39 eur, čím úmyselne zavádza a uvádza nepravdivé
údaje, nakoľko sa tak nikdy nestalo. V uvedenom čase pracoval ako generálny riaditeľ a predseda
predstavenstva spoločnosti CS Cargo Slovakia a.s. a predmetnú žiadosť o vydanie karty žiadal ako
jej štatutárny zástupca. Karta mu bola vydaná ako súčasť jeho manažérskych benefitov, kedy dostal k
dispozícii užívať služobné motorové vozidlo, laptop, služobný mobilný telefón a spomínanú kartu. Táto

karta slúžila na účely spojené s výkonom jeho manažérskej funkcie, na čerpanie pohonných hmôt do
služobnéhomotorovéhovozidla,nadrobnénákupy,eventuálneposedeniasklientmi.Napodporusvojich
tvrdení poukazoval na mesačné výpisy z kreditnej karty, z ktorých je vidieť, že posledné dva mesiace júl
a august 2007 užíval na tieto uvádzané účely. Taktiež poukazoval na žiadosť, ktorú adresoval právnemu
predchodcovi žalobcu, kde je uvedené, že žiadal splácať tieto splátky z účtu spoločnosti CS Cargo
Slovakia a.s., č. účtu XXXXXXXXXX, kód banky XXXX, sám nikdy osobne nemal v banke otvorený

osobný bankový účet a naopak spoločnosť CS Cargo mala s uvedenou bankou nadštandardné vzťahy
a viedla v nej všetky účty, preto služobná kreditná karta bola poskytnutá práve touto bankou. Uviedol, že
pokiaľ žalobca tvrdí, že mal porušiť obchodné podmienky zmluvy najmä tým, že sa dostal do omeškania
s povinnou minimálnou splátkou, toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko on sám nikdy nič nesplácal. Všetko
vykonávala mimo neho spoločnosť CS Cargo Slovakia a.s. a počas jeho pôsobenia vo firme s týmto

nebol absolútne žiadny problém. Dňa 31.8.2007 na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 31.7.2007 ukončil pracovný pomer so spoločnosťou CS Cargo a.s., kedy odovzdal aj všetky veci
týkajúce sa jeho bývalej funkcie a to služobné vozidlo, laptop, mobil a aj spomínanú kreditnú kartu, kedy
v septembri 2007 ešte mala byť zo strany jeho bývalého zamestnávateľa uhradená čiastka za čerpané
sumy v auguste 2007. Karta následne mala byť zablokovaná a ak ju ešte niekto používal a nezablokoval,

s týmto nemá už nič spoločné. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že je zavádzaním to, že žalobca sa
pokúšal k mimosúdnej dohode. Od skončenia jeho pracovného pomeru v roku 2007 až do septembra
2009, teda celé dva roky nedostal od banky jediné upozornenie - list či telefonát na úhradu pohľadávky
uplatňovanej v tomto konaní.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s návrhom, osvedčením o registrácii a pridelením
DIČ, žiadosťou o vydanie žiadosťou o vydanie HVB kreditnej karty, oznámením o predčasnej splatnosti
úveru a výzvy na úhradu celého zostatkového úveru, kópiou doručenia oznámenia o predčasnej
splatnosti úveru, vyčíslením pohľadávky k 30.4.2010, platobným rozkazom, odporom, mesačným
výpisom kreditnej karty vystavenej dňa 31.7.2007, mesačným výpisom kreditnej karty vystavený dňa

31.8.2007, potvrdením o uzatvorení dodatku k zmluve o vydaní HVB kreditnej karty, potvrdením o
uzatvorení zmluvy a vydaní kreditnej karty, dohodou o skončení pracovného pomeru, obchodnými
podmienkami pre vydanie a užívanie HVB kreditnej karty VISA, predloženými na pojednávaní a výpismi
z účtu kreditnej karty a výsluchom žalovaného, a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.3.2011
č.k. 12C 205/2010-100 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.854,74 eur spolu s

príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého odvolací súd rozhodnutie
súdu 1. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu 1. inštancie vykonať dokazovanie
navrhované žalovaným na zistenie jeho pasívnej legitimácie vo veci. A pokiaľ súd zistí, že žalovaný

je pasívne legitimovaný, následne sa zaoberať nárokom žalobcu v prípade, ak zistí, že nejde o
spotrebiteľský vzťah, zaoberať sa námietkami žalovaného, či v danom prípade nejde o legálny úžernícky
systém, čo do uplatnenia pohľadávky (podľa obsahu ide zrejme o neprijateľné podmienky).

7. Súd 1. inštancie vo veci doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa

14.10.2014 č.k. 12C 205/2010-261, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 378,11 eur
titulom riadneho úroku a 116,18 eur titulom poplatku.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a odvolací súd na základe takto podaného
odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo.

9. Odvolací súd poukázal na zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu 20.11.2016 s tým, že tento si
vyžadovalpreplatnosťspotrebiteľskejzmluvyoúverepísomnúformupredodržanie,ktorejsavšeobecne
vyžaduje písomný prejav a podpis konajúceho teda žalovaného poukázal na to, že sa javí, ako touž naznačil odvolací súd, že nebola dodržaná písomná forma čo do prijatia návrhu, teda potvrdenia
banky, pretože toto nebolo zo strany žalovaného učinené písomne. Podľa názoru odvolacieho súdu
bolo namieste v danom prípade aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 5.

Konštatoval teda, že súd 1. inštancie teda nezistil skutkový stav dostatočne a zároveň vec nesprávne
právne posúdil a keďže odvolací súd nebol zástancom kasačných rozhodnutí v prípadoch takzvaného
nevyhnutného dvojinštančného posúdenia nároku, preto odvolací súd dospel k záveru potreby zrušiť
rozsudok súdu 1. inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uložil súdu 1. inštancie správne posúdiť nárok
žalobcu čo do riadneho úroku a poplatku vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že

ide o spotrebiteľský vzťah a znova vo veci rozhodnúť.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

11. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v zostávajúcej časti o zaplatenie 378,11 eur titulom
riadneho úroku a 116,18 eur titulom poplatku, poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia. Žalovaný mal za
to, že nárok je nedôvodný.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, vyplýva, že dňa 20.11.2006 žalobca ako žiadateľ fyzická

osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej
karty, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa meno a priezvisko JUDr. Andrej Vaško a ďalšie identifikačné
údaje, ako je číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa,
spôsob bývania, rodinný stav, údaje o vzdelaní a zamestnaní.

13. Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené,
že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v
žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia
obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s.,

pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.

14. V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením
obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola

žiadosť podpísaná žalovaným.

15. Žalovanému bolo na adresu jeho trvalého bydliska zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o
vydaní HVB Kreditnej karty, v ktorom mu žalobca vyslovene oznámil, potvrdenie o riadnom uzatvorení
Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty, upozornený bol, že v najbližších dňoch obdrží

aj svoj PIN, súčasne bol upovedomený o výške schváleného úverového rámca, hotovostnom limite,
zúčtovacom účte, ročnej úrokovej sadzbe.

16. Tak ako bolo konštatované vyššie, zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, aby boli
medzi právnym predchodcom a žalovaným okrem požadovaného úverového rámca vo výške 100.000,-

Sk dohodnuté úroky alebo poplatky. Žiadosť o vydanie HVB kreditnej karty bola podpísaná oboma
účastníkmi konania. Žalovaným dňa 20.11.2006 a právnym predchodcom žalobcu dňa 27.11.2006.
Výška ročnej úrokovej sadzby vyplýva z potvrdenia o uzavretí zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty, ktoré
bolo zaslané žalovanému na adresu Levočská 51, Prešov. Ide o ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15,96
% p.a.. pričom z potvrdenia vyplýva i konštatovanie, že výška poplatkov za služby poskytované HVB

Bank Slovakia a.s. je uvedená v Sadzobníku poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty ktorého aktuálne
znenie je k dispozícií v pobočkách banky i na internetovej stránke banky. Uvedené potvrdenie o uzavretí
zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty však nie je podpísané žalovaným.17. Zo spisu ani nevyplýva, že by žalovaný podpísal obchodné podmienky na vydanie a používanie
kreditných kariet tak, ako sú založené na č.l. 9 až 22, aj keď priestor na podpis na č.l. 22 týchto
obchodných podmienok existuje.

18. Podľa § 262 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej iba OBZ), strany si môžu dohodnúť,
že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

19. Podľa § 269 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak

však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov zmluva nie je uzavretá.

20. Podľa § 273 OBZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

21. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom
k 20.11.2006 - Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. - Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

25. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. - Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. V danom prípade súd poukazuje na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, že chýbala
bezvýhradná akceptácia návrhu týkajúca sa riadnych úrokov s poplatkov a k zmluvnému koncenzu
medzi zmluvnými stranami nedošlo, resp. žalobcom nebola preukázaná. Žalobcom nebolo ani tvrdené
a už vôbec preukázané, že by došlo k individuálnemu uzatvoreniu predmetnej zmluvy.27. Súd má za to, že nedošlo k písomnému dojednaniu úroku a poplatkov, ako to požaduje ust. § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. a z týchto dôvodov aj v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

28. O náhrade trov konania, postupoval súd podľa týchto právnych predpisov:

29. Podľa § 251 CSP - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods.1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 481,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z

tejto sumy od 30.1.2014, čo ku dňu rozhodnutia súdu 18.10.2016 predstavuje 100,39 eur a spolu sumu
581,47 eur.

32. Žalobcovi bola priznaná na zaplatenie suma 1.476,63 eur spolu s úrokom z omeškania s 9 % ročne
zo sumy 1.476,63 eur od 30.9.2009.

33. Uvedené znamená, že žalobca mal úspech 38 % a neúspech 62 %, pomer úspechu a neúspechu
potom predstavuje sumu 24 %, avšak na strane žalovaného, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 24 % .

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd 1. inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd 1. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu 1. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu 1. inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.