Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205748
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416205748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu

E. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E. L. XX, štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie 4.831,81 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 749,81€ spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 854,-€ od 28.6.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 3 895,58€ od 28.6.2016 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 4.831,81 € spolu s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným postupne 8 zmlúv o úvere, na základe
ktorých čerpal finančné prostriedky v dojednanej výške. Poukázal na to, že predmetné zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky. Odplata za poskytnuté úvery dosiahla vo všetkých prípadoch úroveň viac ako
87%, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ.V ďalšom

poukázal na to, že z povahy uzavretých zmlúv je zrejmé, že ide o spotrebiteľské zmluvy nakoľko žalobca
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca považuje výšku dohodnutých odplat za poskytnuté úvery
za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. V závere poukázal na to, že uvedené
zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách, najmä neobsahujú druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termín splátok, preto

sa uvedené spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. Keďže žalobca na úvery
poukázal viac ako bola poskytnutá istina úveru, žiadal z každého úveru vydať bezdôvodné obohatenie v
celkovej výške 4.831,81€. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením peňažného
dlhu, požadoval žalobca aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia
posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že v danom prípade žalobca nepreukázal

naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Nepoprel, že so žalobcom
uzatváral zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, avšak uvedené zmluvy o úvere nepredstavujú
spotrebiteľské zmluvy uzatvorené v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z., a preto ich nemožno považovať
za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko obsahujú náležitosti, ktorú sú vyžadované Obchodnýmzákonníkom. Pokiaľ ide o zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013, č.
603701587 zo dňa 13.12.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2014 a nakoniec č. XXXXXXXXX zo dňa
18.08.2014, žalobca k nim uviedol, že bol pri nich dohodnutý počet splátok 12, ktoré boli obsahom

dohody o plnení v splátkach, ktorá prináležala k zmluve o úvere a s ktorou bol dlžník osobitne
oboznámený. V danom čase zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, regulácia sa
riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V zmluvách
bola súčasne uvedená aj výška RPMN, žalobca bol s ňou pri podpísaní zmlúv informovaný a svojím

podpisom na zmluve vyjadril súhlas s predmetnou výškou RPMN, ako aj výšku úroku. Na základe
uvedených skutočností nie je možné hovoriť pri daných zmluvách o akejkoľvek absencii náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko uvedené zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti podľa
zákona č. 129/2010 Z.z.. K zmluvám o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2015 a
č. XXXXXXXXX zo dňa 11.12.2015 žalovaný uviedol, že aj v týchto zmluvách bola dojednaná RPMN
v súlade so zákonnou úpravou, bol dohodnutý počet splátok 12 a k zmluve boli uzavreté aj dohody

o plnení v splátkach. Výška odplaty neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, teda výška
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením. Z vyššie uvedených dôvodov,
nemožno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol tohto názoru, že nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. V závere žalovaný vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcu zo zmluvy č. 603701099 v celom rozsahu dňa 27.06.2015 a zo zmluvy č.

603701358 v celom rozsahu z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 16.10.2012, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012, zmluvou os spotrebiteľskom úvere
č.XXXXXXXXXzodňa26.06.2013,zmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa13.12.2013,

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2014, zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2014, výpisom zmlúv z klientskej zóny, výpočtom RPMN cez interaktívnu
kalkulačku MFSR, prehľadmi splácania úverov, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho
dôvodu, výsluchom svedkyne P. X., výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa
23.06.2016 ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný

skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 16.10.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 400,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný
úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 356,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 756,-€ v 12-tich

mesačných splátkach po 63,-€ počnúc dňom 05.11.2012. V zmluve žalobca súčasne prehlásil, že
finančné prostriedky mu boli poskytnuté na iný účel ako výkon zamestnania, povolania, či podnikania.
Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu
820,- €.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.11.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť
žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
672,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 56,-€ počnúc dňom 15.12.2012. V zmluve žalobca súčasne
prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na iný účel ako výkon zamestnania povolania, či

podnikania. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver
zaplatil sumu 784,- €.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 26.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603701358, na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1000,-€ a žalobca sa zaviazal poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 1872,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15% (391,50€) a administratívnych nákladov na uzatvorenie zmluvy vo výške
480,-€, teda zaplatiť celkovú čiastku 1872,- € do 24.06.2014. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná
na 87,20%. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver
zaplatil sumu 1872,-€, a to jednou splátkou dňa 31.10.2013.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 13.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603701587, na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€ a žalobca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 672,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorenésúčtom úroku vo výške 39,15% (137,03€) a administratívnych nákladov na uzatvorenie zmluvy vo výške
184,97€, teda zaplatiť celkovú čiastku 672,- € do 17.12.2014. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná na
92%. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil

sumu 728,-€.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 06.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603701826, na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1600,-€ a žalobca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 3000,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené

súčtom úroku vo výške 23,22% (371,52€) a administratívnych nákladov na uzatvorenie zmluvy vo výške
1028,28€, teda zaplatiť celkovú čiastku 3000,- € do 10.08.2015. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná
na 87,50%. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver
zaplatil sumu 3720,44€, a to jednou splátkou dňa 09.09.2015.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 18.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603701834, na

základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€ a žalobca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 672,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené
súčtom úroku vo výške 23,22% (81,27€) a administratívnych nákladov na uzatvorenie zmluvy vo výške
240,73€, teda zaplatiť celkovú čiastku 672,- € do 26.08.2015. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná na
92%. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil

sumu 875,37€, a to jednou splátkou dňa 09.09.2015.

Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 23.06.2016 vyzval žalobca
žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
4831,81€ v lehote najneskôr do 27.06.2016.

Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že všetky úvery si bral na kúpu vecí do domácnosti. Zmluvy
uzatváral postupne s tým, že pracovníčka žalovaného mu dávala peniaze do rúk v hotovosti pri podpise
zmluvy. Asi v máji 2016 boli s manželkou na pobočke žalovaného a tam im hovorili, že zaplatili nejako
veľa a každý úver preplatili. Bližšie okolnosti si nepamätal, nakoľko všetko vybavovala manželka.

Svedkyňa P. X., manželka žalobcu, v konaní pred súdom uviedla, že asi v máji - júni 2016 sa dozvedela
od ľudí z Dolnej Vsi a taktiež im niekto priamo na pobočke v Pohotovosti poradil, že úvery preplatili, že
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie
veci, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a

mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
j) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1; je v zmluve
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej vyhovel.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o celkom 8 samostatných zmluvných vzťahov, ktoré žalobca uzatváral
so žalovaným postupne, bolo potrebné na posúdiť charakter daných vzťahov osobitne podľa právnej
úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv.

Prieskumom zmlúv č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 sa
stotožnil s názorom žalobcu, že uzatvoril so žalovaným spotrebiteľské zmluvy, a to konkrétne zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmlúv. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného

zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto
prípade, keď žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti.
Žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý
a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

čo nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy (zaškrtnutý „iný účel“) a žalovaný vystupoval ako
právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským
úverom, vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach malo byť (pozn. VPP

v spise nepripojené) medzi stranami sporu dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že toto dojednanie posúdil ako dojednanie, ktoré je v
neprospechspotrebiteľa,pričomuvedenávoľbarozhodnéhoprávamalabyťobsiahnutávovšeobecnýchobchodných podmienkach, teda spotrebiteľ (žalobca) nemal reálnu možnosť do ich obsahu nijakým
spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú úpravu ich znenia, tak ako to vyžaduje
zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie v texte všeobecných obchodných

podmienok si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ sa nepochybne na
túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že toto ustanovenie bolo
individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže aplikácia akýchkoľvek
obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa (zákonná úprava s účinnosťou od
01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ

ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ, a to aj v prípadoch, keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie uvedených dôvodov považuje takéto
dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom obísť ustanovenia právnych predpisov
koncipovaných na ochranu spotrebiteľa, jedná sa o nekalú praktiku žalovaného.

13. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu daných zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v

rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi
stranami sporu neobsahovali údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej
splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy
a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v
čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou,
ktorú žalobca na poskytnutý úver zaplatil a sumou, ktorá mu bola zo strany žalovaného poskytnutá, bez
právneho dôvodu.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu plynúceho
z dvoch záväzkových vzťahov - č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, súd sa v ďalšom zaoberal
dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Súd daný zmluvný vzťah považuje
za občianskoprávny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, preto je potrebné na premlčanie

aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Tak je tomu i v prípade
posudzovania vznesenej námietky premlčania nároku vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a
nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.

O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor. V danom prípade žalobca uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel
niekedy v máji - júni 2016, ktorú skutočnosť potvrdila aj jeho manželka v konaní vypočutá v procesnom
postavení svedka. Následne kontaktoval právneho zástupcu, ktorý spisoval žalobu. Svoj nárok tak

uplatnil v subjektívnej premlčacej dobe, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 24.06.2016. Pokiaľ ide o
objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zaoberal tým, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia,
teda kedy žalobca poukázal splátky na účet žalovaného a zistil, že posledné dve splátky poukázal
na úver č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2012 dňa 25.06.2013 vo výške 418,- € a 27.06.2013 vo výške
670,-€ a na úver č. XXXXXXXXX zo 26.06.2013 poukázal jedinú splátku dňa 31.10.2013, teda rámci

plynutia objektívnej premlčacej doby, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 24.06.2016. Vzhľadom
k uvedenému, keďže žalobca uplatnil celý nárok v rámci plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej
premlčacej doby, súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 13.12.2013, zmluvu č.

603701826 zo dňa 06.08.2014, zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2014, súd sa stotožnil s názorom
žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvy, a to konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré
je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu podpisu jednotlivých zmlúv. Uvedené skutočnosti nakoniec nerozporoval ani samotný žalobca.Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona
je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky ich

reálnymodovzdanímvhotovosti.Žalobcavystupovalvdanomzmluvnomvzťahuakospotrebiteľ-fyzická
osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania a žalovaný vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje
spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu všetkých
vyššie uvedených zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci

a zistil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahovali správne
údaje o výške RPMN, čo je jedným z najdôležitejších parametrov zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľ
zistí výhodnosť poskytovaného spotrebiteľského úveru. Uvedené údaje boli pri každej zmluve skreslené
a uvedené nesprávne. V ďalšom súd poukazuje na tú skutočnosť, že hoci v zmluvách sa konštatuje,
že tieto sa majú splatiť v lehote konečnej splatnosti úveru (spravidla pri každej zo zmlúv do roka
od poskytnutia úveru), žalovaný súčasne vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil, že k uvedeným

spotrebiteľským zmluvám boli v deň ich podpisu spisované aj dohody o plnení splátkach, v ktorých
bol so žalobcom dojednaný splátkový kalendár a poskytnutá suma mala byť žalobcom splatená v 12
mesačných splátkach. Pokiaľ tomu tak bolo, uvedená dohoda o plnení v splátkach - ich počet, výška a
spôsob platenia mala byť obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ide o podstatnú náležitosť
zmluvy. Nepostačuje, aby takáto dohoda bola v ten istý deň spísaná na osobitnej listine, keďže v deň

podpisu spotrebiteľskej zmluvy bolo stranám zrejmé, za akých podmienok sa úver poskytuje, uvedené
parametre zmluvy mali tvoriť obsah zmluvy samotnej. Uvedené údaje sú v zmysle predmetného
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich
absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v

čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Z vyššie uvedených dôvodov sa oba úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. Záverom
súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odplata v zmluvách bola stanovená neprijateľným spôsobom. Z
rozhodovacej činnosti súdu je známe, že úrok sa v obdobných prípadoch v rovnakom období pohyboval
v rozmedzí 10 - 15 % ročne. Aj keby zobral súd do úvahy mieru podnikateľského rizika, ktorú žalovaný

na seba berie pri poskytovaní úverov touto formou, odplata dohodnutá v zmluvách nespĺňa požiadavku
primeranosti. Po prepočte totiž predstavuje v každom jednotlivom prípade predstavuje viac ako 80 %
ročne, čo nie je obvyklá odplata požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, tak ako to
požaduje Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 ani po zohľadnení zvýšenej miery rizika, ktorú na seba
nebankový subjekt pri tejto podnikateľskej činnosti preberá. Z uvedeného dôvodu, súd takéto dojednanie

považoval za neprijateľné, a z toho dôvodu neplatné.

Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú
žalobca za poskytnuté úvery zaplatil a sumou, ktorá mu bola zo strany žalovaného poskytnutá, bez
právneho dôvodu, a to z dôvodov vyššie uvedených konkrétne pri jednotlivých zmluvách. Preto súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, t.j. 4 749,81,-€ ( pri
zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 420,-€, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 434,-€, pri zmluve č.
XXXXXXXXX vo výške 872,-€, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 378,-€, pri zmluve č. XXXXXXXXX
vo výške 2120,44€, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 525,37€).

Žalobca požadoval súčasne od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný
dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej
vo výzve, ktorú adresoval žalobca žalovanému, t.j. od 28.06.2016. Úrok z omeškania súd priznal v

zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. , t.j. pri zmluvách č. XXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013, č. XXXXXXXXX
zo dňa 13.12.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2014 vo výške 5
% ročne a pri úveroch č. XXX XXX XXX zo dňa 16.10.2012 a XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 prihliadol
na intertemporálne ustanovenie § 10c Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže k ich uzavretiu došlo pred 01.02.2013 a úrok z omeškania
priznal vo výške 8% ročne.Pokiaľ ide o posledné dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých žiadal žalobca vydať bezdôvodné
obohatenie, a to zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2015 a zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa
11.12.2015, súd konštatuje, že na danom mieste žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a súdu

nepreukázal, že skutočne došlo k splneniu podmienok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca
súdu nepredložil predmetné zmluvy a nežiadal ani doplniť dokazovanie v danom smere, hoci bol právne
zastúpený, teda sa nemohol spoliehať na súdnu ochranu poskytovanú spotrebiteľom ex offo. V konaní
zotrval na tom, že dané zmluvy nespĺňali podstatné náležitosti, preto je úver bezúročný a bez poplatkov.
V spise sa pritom nachádzali len prvé strany daných spotrebiteľských zmlúv, preto súdu nebolo až

do ukončenia dokazovania vo veci samej zrejmé, za akých konkrétnych podmienok boli dané zmluvy
uzatvárané, či boli zmluvy uzavreté v rozpore s dobrými mravmi, ak áno z akých dôvodov a na základe
akého nekalého konania, resp. či v zmluvách absentovala niektorá z podstatných náležitostí, ktorej
absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže žalobca žiadal pri
daných zmluvách vydať bezdôvodné obohatenie celkom vo výške 82,- € (32 + 50), súd v tejto časti
žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že
priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, keďže mal neúspech v spore len v nepatrnej časti
(82,-€ s príslušenstvom). O výške trov konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti konania
vo veci samej osobitným uznesením vypracovaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.