Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2011

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309200171
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Repická
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2011:8309200171.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému
J. G., P. X, R., prechodne bytom P. XXX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42205735, o vymoženie 1031,67 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením zo dňa 19. 1. 2009 sp. zn. 5Er/11/2009 tunajší súd poveril vykonaním exekúcie v uvedenej
veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62 na

základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava zo dňa 29. 9. 2008 sp. zn. R. XXXXX/XX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.10.2008 a vykonateľnosť dňa 23. 10. 2008.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.8.2011, Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, Petzwalova 12, Nitra, oznámilo svoj vstup do konania s cieľom hájiť práva povinného pred

nemorálnymi plneniami a neprijateľnými podmienkami. Združenie súčasne požiadalo o zastavenie
exekúcie z dôvodu, že exekúciou sa vymáha plnenie v rozpore s dobrými mravmi, plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok, podľa neprijateľnej rozhodcovskej doložky a pri použití nekalej
obchodnej praktiky. Ďalej združenie žiadalo o vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého s
poukazomnauznesenieÚstavnéhosúduSRIII.ÚS322/2010oporušenízákladnéhoprávananestrannú
exekúciu tým, že ju vykonáva JUDr. Krutý pre svojho bývalého zamestnávateľa Pohotovosť, s.r.o..

Na základe výzvy súdu Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava
predložil súdu dňa 25. 11. 2011 kópiu rozhodcovského spisu.

Súd preskúmal podanie združenia spolu s obsahom exekučného spisu a dospel k záveru, že v danom
prípade je potrebné akceptovať vstup Združenia do konania a že je namieste exekúciu zastaviť.

V danej veci súd zistil, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava zo dňa 29.
9. 2008 sp. zn. R. XXXXX/XX. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 20.2.2008, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Podľa ustanovenia §57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.Podľa ustanovenia §45 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1, písmena b) alebo c).

Podľa ustanovenia §45 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia §40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní.

Súdaplikujúchorecitovanéustanoveniaskúmalajbeznávrhu,čirozhodcovskýrozsudokmánedostatok
uvedený v §40 písm. a) a b) alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, keďže exekučným titulom
v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať,

či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo
dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo
34842/2009-100).

Podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.2.2008, oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako
dlžníkovi reálny skutočný úver - peňažné prostriedky vo výške 20.000 Sk a povinný sa zaviazal vrátiť
oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 10 840 Sk, teda celkovo mal zaplatiť
oprávnenému 30.840 Sk a to 6 mesačnými splátkami po 5140 Sk počnúc dňom 12.3.2008. Súčasťou
zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú

doložku.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.Podľa ustanovenia §2 písm. b) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

V danej veci súd má za to, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.2.2008, je spotrebiteľskou
zmluvou, uzatvorenou medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom v zmysle
ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Na daný právny vzťah je zároveň potrebné aplikovať
aj Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorého súčasťou sú ustanovenia o povinnej
RPMN v prípade, ak má byť úver poskytovaný s poplatkami a úrokmi a Smernicu Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, kde dodávateľ a spotrebiteľ
sú definovaní v článku 2 písm. b.) a c). Zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom (t.j. právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom
(t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na obchod, podnikanie
alebo povolanie), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

(dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Povinný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana
patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné

úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ

preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola individuálne
dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľačlánku3ods.3 SmerniceRady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka, ktorej zmyslom
je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne

opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená

aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Súd skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a

odporujúcim dobrým mravom.V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia istiny s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súčasne ide
o nekalú podmienku v zmysle článku 3 ods. 3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4.

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom
postavení a to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ
má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci

zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené
a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až C -
244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani

zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva

aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa
- oprávneného. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný 54,20% poplatok za poskytnutie úveru, pričom sa
nezaoberal absenciou dohodnutej RPNM a s tým súvisiacim ustanovením §4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z. z., že takýto úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Rozhodca ďalej akceptoval aj 0,25%
úrok z omeškania denne (91,25% ročne), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

nakoľko ide o neprimeranú sankciu v zmysle §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a to aj
napriek tomu, že túto sankciu pojal oprávnený do všeobecných podmienok, ktoré ale v rámci tohto
spotrebiteľského vzťahu spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodca sa nevysporiadal
s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa, nakoľko klauzula o aplikácií Obchodného zákonníka podľa § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka alebo tzv. absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka (uznesenie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 05.05.2010, sp. Zn. 3CoE 29/2010).

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe

uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS.Z týchto dôvodov súd v súlade s ustanovením §57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením
§45 ods. 1,2,3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekúciu zastavil.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a po ich
vyúčtovaní súdnym exekútorom.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníododňajehodoručenia
na tunajší súd.