Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010344
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616010344.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov
JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného C. D. pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky
protirozsudkuOkresnéhosúduMalackysp.zn.1T/133/2016zodňa12.06.2017,naverejnomzasadnutí
konanom dňa 05. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/133/2016 zo dňa 12. 06. 2017
bol obžalovaný C. D. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

„dňa 15.05.2016 v čase od 02.15 h do 06.00 h v obci I. na E. ulici pred rodinným domom č. XXX/
XX poškriabal osobné motorové vozidlo zn. D. XXX s ev. č. MA - XXXDH, zeleno - žltej metalízy tým
spôsobom, že v laku vozidla vytvoril ryhy na kapote, predných a zadných dverách na strane vodiča a
tiež na predných a zadných dverách na strane spolujazdca, čím poškodenej M. E., trvale bytom E. č.
XXX/XX, I., spôsobil škodu vo výške 1.000,- eur,“

Za uvedený prečin mu bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/
Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 400,- Eur.
Zároveň bolo podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. rozhodnuté tak, že pre prípad, že výkon peňažného trestu bude
úmyselne zmarený, sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Preskúmavanému rozsudku okresného súdu predchádzalo na hlavnom pojednávaní vyhlásenie

obžalovaného o jeho vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a preto okresný súd, keďže vyhlásenie
obžalovaného prijal, nevykonával dokazovanie ohľadne jeho viny, ale svoje dokazovanie zameral len na
otázky súvisiace s druhom trestu a jeho výmerou a náhradnou škody.

Samosudca okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že na ochranu spoločnosti a
pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie alternatívneho (peňažného) trestu, ktorý nie je spojený

s odňatím slobody.

Pokiaľ sa týka poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prvého stupňa dôvodil, že zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k/ Tr. zák., pretože dobrovoľne nahradil
spôsobenúškoduavzmysle§36písm.l/Tr.zák.,nakoľkosakspáchaniutrestnéhočinupriznalatrestný
čin oľutoval. Súd sa však nestotožnil s poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré navrhovala uznať obhajoba - §

36 písm. a/ Tr. zák. (nakoľko obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil), §
36 písm. d/ Tr. zák. (pretože obžalovaný síce bol vo veku blízkom veku mladistvých, avšak nebolo ničímpreukázané, že by táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť) a napokon
§ 36 písm. j/ Tr. zák. (z dôvodu, že obžalovaný spáchal prejednávaný trestný čin len necelé 2 roky po
právoplatnosti odsúdenia - dokonca v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v rámci ktorého mu

bol uložený podmienečný trest odňatia slobody). Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd zistil jednu
v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený.

Prvostupňový súd vychádzal aj z toho, že obžalovaný je zamestnaný (čo preukazuje aj pracovná
zmluva, predložená súdu obhajobou na hlavnom pojednávaní) a teda bude schopný tento trest uhradiť.

Obžalovaný sa síce v minulosti (pred 4 rokmi) dopustil ako mladistvý násilnej trestnej činnosti, avšak v
súvislosti s týmto odsúdením došlo k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody, nešlo teda o tak
závažnú trestnú činnosť, za ktorú by súd považoval ako adekvátne uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Napokon, o osvedčení sa obžalovaného C. D., teda o tom, či pôvodne podmienečný
trest odňatia slobody aj vykoná, sa ešte len bude rozhodovať v konaní vedenom na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. 3T/17/2014. Samosudca súdu prvého stupňa ďalej dôvodil, že v osobe

obžalovaného ide pritom o stále mladú osobu, ktorá je v súčasnosti riadne zamestnaná, má stabilný
príjem, a navyše sa obžalovanému podľa vyjadrenia jeho obhajkyne nedávno narodilo dieťa. Nie
nepodstatným je v tejto súvislosti - v prospech obžalovaného vyznievajúce - zistenie, že poškodená E.
ešte v prípravnom konaní písomne prehlásila, že škoda na jej vozidle je v plnej výške uhradená (prevzala
od obžalovaného sumu 1.000,- eur ako náhradu škody) a žiadne ďalšie nároky v tejto trestnej veci

si neuplatňuje. Podľa názoru samosudcu prvostupňového súdu v prípade uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody, by obžalovaný celkom určite prišiel o prácu a tým aj o schopnosť postarať
sa o dieťa a štát by tak zbytočne necitlivým spôsobom zasahoval do života človeka, ktorý už svojím
správaním po spáchaní skutku preukázal určitú nápravu, nakoľko súd od spáchania skutku nezistil
žiadne protiprávne konanie zo strany obžalovaného, či už vo forme trestnej činnosti, alebo čo i len

priestupku; istej náprave a uvedomeniu si nesprávnosti protiprávneho konania tiež nasvedčuje aj
vyššie spomenuté dobrovoľné nahradenie škody obžalovaným ešte v prípravnom konaní. Samosudca
okresného súdu zdôraznil, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore
so zásadami ukladania trestov vyjadrenými predovšetkým v § 34 ods. 1 Tr. zák. (podľa ktorého trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou) a §
34 ods. 3 Tr. zák. (trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby). Samosudca okresného súdu na tomto mieste podčiarkol, že okrem
represívnej a výchovnej funkcie trestu sa kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz

neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Druhé
ustanovenie upravuje zásadu personality, podľa ktorej trest by mal zásadne postihovať len páchateľa a
vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný. Uzatvoril, že táto zásada sa uplatňuje aj pri peňažnom
treste, kde ujma na právach sa nedotýka až v tak výraznej miere jeho sociálnych a ekonomických väzieb,
a teda neznamená ani ujmu na príslušníkoch jeho rodiny, príp. blízkych osobách.

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko prokurátorka okresnej prokuratúry podala
proti nemu odvolanie, ktoré zahlásila do zápisnice súdu na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho
vyhlásení.
Okresný prokurátor podané odvolanie, čo do výroku o treste, odôvodnil písomným podaním zo dňa

17. 08. 2017 v ktorom v podstate uviedol, že prvostupňový súd nesprávne uložil obžalovanému
peňažný trest, nakoľko obžalovaný stíhaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/17/2014, pričom skúšobná doba plynula od 16. 06. 2014 do
dňa 16. 06. 2016. Uvedený skutok spáchal dňa 15. 05. 2016, teda počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na trestnú minulosť obžalovaného,

považuje okresný prokurátor uložený trest za nedostatočný a nenaplňujúci ani len prevenčný charakter
účelu trestu. Podľa jeho názoru je zrejmé, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj
výchovný účel, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu, že sa jedná o mladého človeka, ktorému
je vhodné uložiť trest výchovného charakteru. Okresný prokurátor uzatvoril, že sa síce jedná o mladého
človeka, ale tento bol odsúdený za závažný trestný čin a v čase, kedy mal preukázať, že išlo o jeho

ojedinelý exces, spáchal ďalší trestný čin. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný prokurátor navrhol
Krajskému súdu v Bratislave zrušiť rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a aby krajský súd
rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Obžalovaný a ani jeho obhajkyňa sa k podanému odvolaniu v lehote stanovenej im okresným súdom
nevyjadrili.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave navrhol v
plnom rozsahu vyhovieť dôvodom odvolania okresnej prokuratúry, zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku
o treste s tým, aby odvolací súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave navrhla zamietnuť
odvolanie prokuratúry s tým, že poukázala na predchádzajúce prednesy na súde prvého stupňa.
ZároveňpredložilaodvolaciemusúdukópiurodnéholistudieťaťaobžalovanéhoN.D.apracovnúzmluvu
uzatvorenú dňa 29. 03. 2018 z ktorej je zrejmé, že obžalovaný sa zamestnal a má snahu o riadny život,
prispievať na výživu dieťaťa a pomáhať svojim rodičom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave sa pridržal prednesov a vyjadrení svojej
obhajkyne, svoje konanie oľutoval a dodal, že s matkou dieťaťa žije v spoločnej domácnosti a spoločne
sa oň starajú.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania okresného
prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podala odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky nie je dôvodné.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu,

je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci,
pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, že ho spáchal obžalovaný C. D. a že z jeho konania nastal tam uvedený následok s tým, že
súd prvého stupňa postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ktorému predchádzal postup podľa § 333 ods.

3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal tak, ako to predpokladá § 257 ods. 8 Tr. por.

Na takomto základe potom samosudca prvostupňového súdu vykonal dokazovanie len v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a náhrade škody s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové

zistenia, ktoré sú správne pričom v dôvodoch rozsudku precízne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaného dokazovania v naznačenom smere. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou
ako aj s obhajobou obžalovaného, a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke uloženého trestu čo do jeho druhu

a výmery tak, ako to predpokladá § 168 Tr. por. S dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa Krajský súd
v Bratislave, ako súd odvolací, stotožňuje a na tieto aj v podrobnostiach poukazuje.

Rovnako v súlade so zákonom a zisteným stavom veci postupoval okresný súd, keď u obžalovaného
vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a jednu priťažujúcu okolnosť a uložil mu alternatívny, peňažný trest,

ktorého dôvodnosť vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil v preskúmavanom, odvolaním napadnutom,
rozsudku.Pokiaľ sa týka odvolacích argumentov okresného prokurátora, odvolací súd formuluje, že trest realizuje
svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi
páchať ďalej trestnú činnosť), resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na

ostatných členov spoločnosti a aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú
cieľom samy osebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti
pred kriminalitou. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby
táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu tak, ako na to veľmi správne poukazuje
súd prvého stupňa vo vyčerpávajúcom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Predpokladom

účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je teda adekvátnosť
trestov za spáchaný trestný čin. Odvolací súd pripomína, že je teda nevyhnutné zvoliť optimálnu mieru
represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, a
tzv. exemplárne trestanie spočívajúce v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ukladaním prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie, nie je na mieste tak, ako by tomu bolo v

prerokúvanom prípade ak by bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Nebolo by teda na
mieste ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako sa toho domáhal okresný prokurátor
a to napriek tomu, že obžalovaný sa dopustil súdenej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a to z práve vyššie uvedených dôvodov.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorovými závermi súdu prvého stupňa aj pokiaľ sa týka výšky
uloženého peňažného trestu, t. j. 400,- Eur. Za adekvátny možno považovať, vzhľadom na závažnosť
prečinu a postoj obžalovaného, i náhradný trest odňatia slobody, ktorý vo výmere 3 mesiacov, ktorý bude
prichádzať do úvahy v prípade naplnenia zákonných podmienok v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Malacky zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.