Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/59/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200704
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118200704.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: H.. C. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. Š.R.
XX, XXX XX Y. Š. - F., proti žalovaným: 1./ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so
sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, 2./ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, Zelinárska
6, 821 08 Bratislava, o neplatnosť Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX a nariadenie neodkladného opatrenia,
rozhodujúc o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov, č.k. 19Csp/8//2018-49 zo dňa 20.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Záložnej
zmluvy zo dňa 04.07.2008, ako zabezpečenie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.07.2008,
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Y. Š., obec Y. Š., okres J., zapísaných na LV č. XXXX -
rodinný dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX a LV č. XXX, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere
382m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 515m2 a parc. č. XXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 85m2, a to až do právoplatného skončenia veci samej.

Žalobkyni priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie zakázal žalovaným pre prípady predaja a/ alebo
zmeny vlastníka nakladať s nehnuteľnosťami a vlastníckymi právami súboru nehnuteľnosti a aby uložil
žalovaným povinnosť zdržať sa úkonov súvisiacich so zmenou vlastníckych práv súboru nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX a č. XXXX, kat. úz. Y. Š., kde má žalobkyňa svoje miesto trvalého pobytu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
c/, d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 CSP, § 53 ods. 10, § 151a, § 151b ods. 1, 151j
ods. 1, § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2018 domáha voči
žalovaným:
a) zdržania sa úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva podľa Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXX zo dňa 04.07.2008 zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v obci Y. Š., kat. úz. Y. Š. podľa
LV č. XXX a č. XXXX,
b) určenia, že právne úkony žalovaného v 1. rade smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v obci Y. Š., kat. úz. Y. Š. podľa LV č. XXX a č. XXXX sú neplatné,

c) určenia, že zmluvné podmienky dojednané medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade podľa Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2008 sú neplatné,
d) určenia, že Úverová zmluva č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2008 podpísaná medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade je neplatná,
e) určenia, že žalovaný v 1. rade má nárok na plnenie od žalobkyne za úver podľa Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2008 vo výške reálne požičanej istiny rovnej 66 313 Eur,
f) priznania finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 3000 Eur, ktoré jej vyplatí žalovaný v 1. rade
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby súd prvej
inštancie zakázal žalovaným pre prípady predaja a/alebo zmeny vlastníka nakladať s nehnuteľnosťami
a vlastníckymi právami súboru nehnuteľnosti a aby uložil žalovaným povinnosť zdržať sa úkonov
súvisiacich so zmenou vlastníckych práv súboru nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a č. XXXX,
kat. úz. Y. Š., kde má žalobkyňa svoje miesto trvalého pobytu, lebo právne postavenie žalobkyne
je ohrozené hrubo nemorálnym postupom žalovaných, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie žalovaných má
nekalé obchodné praktiky.

5. Žalobkyňa spoločne s exmanželom a žalovaný v 1. rade uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu č.
XXXXXXXX zo dňa 04.07.2008 s cieľovou sumou 66.388,- Eur. Zmluva bola po rozvode a po dohode so
žalovaným v 1. rade v roku 2011 prevedená iba na žalobkyňu. Z podnetu žalovaného v 1. rade súčasťou
zmluvnej úverovej dokumentácie je aj Dohoda o vystavení a vyplnení zmenky a Záložná zmluva na
rodinný dom, v ktorom majú trvalý pobyt, okrem žalobkyne aj jej rodinní príslušníci. Rodinný dom s
príslušenstvom v obci Y. Š., kat. úz. Y. Š. zapísaný na LV č. XXX a č. XXXX sa žalovaný v 2. rade
podľa žiadosti zo dňa 04.01.2018 chystá ohodnotiť pre potreby jeho „dobrovoľnej“ dražby, voči ktorej
žalobkyňa vyjadrila jednoznačný nesúhlas.

6. Už pred podpisom predmetnej zmluvy bola žalobkyňa s exmanželom uvedená do omylu finančnými
poradcami žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa s exmanželom vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným
v 1. rade za zmluvných podmienok, ktoré si žalovaný v 1. rade vopred určil a ktoré žalobkyňa nemala
možnosť ovplyvniť a žalovaný v 1. rade tak vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu.
Zmluva so žalovaným v 1. rade obsahuje neprijateľné podmienky, finančné nároky žalovaného v
1. rade považuje žalobkyňa za bezdôvodné obohatenie sa vo finančný neprospech žalobkyne a
konanie žalovaného v 1. rade v zmysle jeho zmlúv za nekalé obchodné praktiky, konkrétne: žalobkyňa
ako spotrebiteľ sa nemala možnosť oboznámiť s textom zmluvy a celou zmluvnou dokumentáciou
pred podpisom zmluvy, žalovaný v 1. rade si dal zmluvné právo jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, žalovaný v 1. rade nanútil žalobkyni podpísať Dohodu
o vystavení a vyplnení zmenky, žalovaný v 1. rade požaduje od žalobkyne plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a súčasne veriteľ požaduje
od spotrebiteľa aj uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie - poplatky v prospech veriteľa, zmluvná pokuta, žalovaný v 1. rade obmedzuje prístup
žalobkyne k dôkazom o istine (žalovaný v 1. rade vo svojej žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa
28.12.2012 vyčíslil iba zostatok úveru vo výške 58.970,02 Eur bez preukázania výšky úhrad žalobkyne
v prospech žalovaného v 1. rade, požičaná istina bola v čiastke 66.313,- Eur, žalovanému v 1. rade
bolo žalobkyňou uhradených 25.835,- Eur; rovnako postupoval žalovaný v 1. rade aj pri Oznámení o
začatí realizácie zmluvného záložného práva z 20.08.2013), vyhlásenie, že sa žalobkyňa oboznámila s
úverovými podmienkami (čl. VI. bod 1 a 2 zmluvy), má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu
k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, sankčná úroková sadzba
je až 25 % p.a. (čl. V. bod 1 zmluvy), žalovaný v 1. rade svojvoľne stanovil poradie zaúčtovania
platieb od žalobkyne najskôr pre príslušenstvo veriteľa a až následne na istinu (čl. V. bod 6 zmluvy),
žalovaný v 1. rade nanútil žalobkyni riešenie sporov stálym rozhodcovským súdom (čl. VI. bod 8 zmluvy),
žalovaný v 1. rade prikazuje žalobkyni, aby splnila všetky záväzky aj vtedy, ak žalovaný v 1. rade
nesplnil záväzky, ktoré mu vznikli - žalovaný v 1. rade po podpise a odovzdaní zmluvy žalobkyni porušil
zmluvné dojednania aj v časti „výška úveru“, nakoľko poskytol úver nižší, ako sa zaviazal, a prednostne
si naúčtoval poplatky za spracovanie úveru a za vedenie účtov, žalovaný v 1. rade určil, že cena
tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny
tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase

uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, žalovaný v 1. rade požaduje od žalobkyne,
ktorá nesplnila svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jej záväzku, žalovaný v 1. rade požadoval, aby žalobkyňa poskytla zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jej záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy
v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku žalobkyne (všeobecná hodnota rodinného
domu s pozemkami bola v roku 2011 potvrdená znalcom vo výške 138.000 Eur a v roku 2015 vo výške
144.000 Eur), správanie sa žalovaného v 1. rade voči žalobkyni a neprijateľné zmluvné podmienky
kvalifikuje žalobkyňa ako nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zákonom zakázané. Preto žalobkyňa žiada,
aby boli neodkladným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov, aby sa tak predišlo vzniku
majetkovej ujmy, nakoľko je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby
je protiústavný.

7. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a
listinami pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobkyňa sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáha bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, aby
sa tak predišlo vzniku majetkovej ujmy v dôsledku výkonu záložného práva záložného veriteľa
formou dobrovoľnej dražby, ktorý je podľa žalobkyne protiústavný, pričom potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia odôvodnila nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré je podľa
žalobkyne osvedčené začatím výkonu záložného práva formou dražby na základe neplatných zmlúv s
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalých obchodných praktík žalovaného v 1. rade.

8. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je osvedčenie naliehavej potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán ako aj obava, že by exekúcia bola ohrozená. Neodkladná úprava
musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Potreba
neodkladnej úpravy pomerov strán je osvedčená vtedy, ak je osvedčená existencia právnych vzťahov
medzi stranami a zároveň ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné
do rozhodnutia vo veci samej poskytnúť ochranu neodkladným opatrením, pričom ide o taký stav vo
vzťahu strán, ktorý neznesie odklad.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma, či žalobca dostatočne
osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu
ťažkej ujmy, či navrhované znenie neodkladného opatrenia je prostriedkom na zabezpečenie ochrany, či
navrhované obmedzenie žalovaného je primerané uplatnenému právu žalobcu a prípadnú nemožnosť
exekúcie.

10. V prejednávanej veci je zrejmé, že ohrozeným nárokom žalobkyne je jej vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom dobrovoľnej dražby realizuje svoje
záložné právo k zálohu, ktoré mu ako záložnému veriteľovi vzniklo zo zmluvy o zriadení záložného
práva a v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách je oprávnenou osobou na podanie návrhu
na vykonanie dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že výkon záložného práva sa uskutočňuje na základe
neplatných zmlúv s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalých obchodných praktík žalovaného
v 1. rade, súd nemal za osvedčenú, keďže uplatnený postup žalovaného v 1. rade v rozsahu, v akom
ho súd mohol posúdiť na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k nemu, nie
je v rozpore s právnymi predpismi. Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna
súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky
a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto
činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok
ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

11. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov zo
dňa 21.05.2014, č.k.: 11C/129/2014-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
18.06.2015, č.k.: 14Co/82/2014-126, ktorým súd uložil povinnosť žalobkyni a jej exmanželovi spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 58.970,02 Eur s príslušenstvom. V tomto konaní súd
preskúmal úverovú zmluvu a podmienky, ktoré žiadala žalobkyňa vyhlásiť ako neprijateľné, a zistil, že
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to uvádzala žalobkyňa vo svojom návrhu,
predmetný rozsudok teda v sebe zahŕňa vyriešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a otázky existencie neprijateľných podmienok.

12. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.11.2015, č.k.: 28C/129/2014-159 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.10.2016, č.k.: 5Co/39/2016-182 súd žalobu žalobkyne
o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou z predmetnej záložnej zmluvy zamietol,
záložnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu uzavretú v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, a to
aj v zmysle spotrebiteľského práva (uznesenie NS SR sp. zn.: 3Cdo/42/2006, podľa ktorého právoplatný
rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej
voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je osvedčený právny záujem
na žiadanom neodkladnom opatrení, keďže žalobkyňa neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán, prípadne obavu, že by exekúcia bola ohrozená, t.j. že bez okamžitej úpravy
pomerov strán by vykonaním dobrovoľnej dražby bolo v rozpore s právnymi predpismi zasiahnuté do
jej vlastníckeho práva.

14. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa nestotožňujúc sa s názorom
súdu prvej inštancie, že ak zmluvné podmienky už raz boli súdom preskúmané (konanie sp. zn.
11C/129/14), niet dôvodu sa nimi opäť zaoberať, lebo podľa názoru žalobkyne existujú nové v minulosti
neznáme argumenty, ktoré je potrebné nanovo posúdiť s tým, že jej snahou je ochrániť si strechu nad
hlavou, kým nebudú vo veci samej zohľadnené všetky nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v minulosti
neboli súdu predložené na posúdenie. Trvala na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Krajský súd postupujúc podľa § 329 ods. 1 CSP žalovaným zaslal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia spolu so zamietavým uznesením a s odvolaním žalobkyne, a umožnil sa im k ním vyjadriť.

16. Žalovaní sa k uvedenému v lehote danej im odvolacím súdom nevyjadrili.

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods.
1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v
§ 379 a násl. CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

18. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

19. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo
na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa
domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

20. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita
následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania ( napr. nález ÚS

ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán alebo tretích osôb.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky uvedené požiadavky a predpoklady pre rozhodovanie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na zreteľ,
keď nesprávne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam v návrhu špecifikovanými, a to na základe Záložnej zmluvy zo dňa 04.07.2008,
ako zabezpečenie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.07.2008.

23. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaní začali s výkonom záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je výzva žalovaného v 2. rade na umožnenie vykonania ohliadky
nehnuteľnosti zo dňa 04.01.2018 (čl. 32).

24. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade odvolací
súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodnosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaní už uskutočnili
úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, pričom však samotná úverová zmluva ako aj záložná
zmluva, boli žalobkyňou spochybnené a namietané. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom
považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom
prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia v danom spore. Žalobkyňa nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného
opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je žiaduce dočasne upraviť pomery strán
a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby, a to bez ohľadu na už existujúce súdne rozhodnutia medzi
stranami sporu.

25. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu
záložného práva, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, ktoré je navyše jej obydlím, bez
ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by na základe napádaných
zmlúv mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupujúc podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil, a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako to uviedol v enunciáte svojho
rozhodnutia.

27. O trovách konania na súde prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania, rozhodol odvolací
súd podľa 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a §255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2 rade
v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.