Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010091
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010091.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2018
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

O. C.,

nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. S. č. XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/19/2017 zo dňa 3. augusta 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v odsudzujúcich výrokoch
o vine a treste.

Podľa§322ods.1Tr.por.savecvraciasúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednal
a rozhodol.

Výrok v rozsudku súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby zostáva týmto
zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný O. C. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr.zák., pretože dňa 03.02.2016 v čase okolo 11,20 hod. v obci C. S., okres Prievidza,
za rodinným domom č. XXX, nezabránil úniku jeleňa, ktorého bez povolenia choval v oplotenej obore,

ktorá nespĺňala podmienky pre chov jeleňa podľa Vyhlášky MPaRV č. 178/2015 o identifikácii, registrácii
a podmienkach farmového chovu zveri, ktorý následne za rodinným domom na adrese C. S. č. XX
napadol poškodeného M. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom pri útoku mu jeleň spôsobil podľa Znaleckého
posudku č. 30/2016 znalcov doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD. a doc. MUDR. Jozefa Krajčoviča, PhD.
početné zranenia na tvári, ako aj na trupe tela s dobou liečenia v trvaní 5 týždňov, počas ktorých by bol
aj narušený obvyklý spôsob života poškodeného, a ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v NsP v Bojniciach,

kde dňa 08.02.2016 v čase o 00,40 hod. zomrel, pričom ako príčina smrti bola stanovená „náhla srdcová
smrť“, čím obvinený porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa § 22 odsek 6 Zákona č. 39/2007
Z.z. o veterinárnej starostlivosti, na základe ktorého je vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa povinný
zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, l, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia

slobody na 5 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený podľa §§ 49 ods. 1 písm.
a/, 50 ods. 1 Tr.zák. na skúšobnú dobu 22 mesiacov.Ďalej bol obžalovaný O. C. podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Prievidza č. 2Pv 78/16/3307 zo dňa 10.2.2017, doručenej okresnému súdu dňa 13.2.2017,

v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe a na
bližšie neurčenom mieste si zadovážil strelnú zbraň - dlhú guľovú zbraň zn. Mauser, model 98, kaliber
7,92 mm, československej výroby, výrobného čísla XXXXX, kategórie C, spolu s drevenou pažbou a túto
v dobe minimálne od 5.10.2015 do 9.2.2016 prechovával v garáži rodinného domu v mieste trvalého

bydliska v obci C. S. č. XXX, okres Prievidza, pričom táto strelná zbraň v zmysle Zákona č. 190/2003
Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov podlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti,
ktorú nesplnil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného. Následne odvolanie

písomne odôvodnila prokurátorka. Uviedla, že sa nestotožňuje s oslobodením obžalovaného spod
obžaloby pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák.,
najmä z toho dôvodu, že obžalovaný je poľovník, má v držbe viaceré strelné zbrane, a teda je jedinou
osobou bývajúcou v predmetnom rodinnom dome a užívajúcou garáž, ktorá sa o zbrane zaujíma, vie ich
používať, má vedomosť o ich oprávnenej držbe a iné. Zbraň nájdená v garáži bola ukrytá, bola použitá na

streľbu (nie je možné určiť kedy), pričom bola zbavená akýchkoľvek upotrebiteľných stôp. Aj z výpovede
manželky obžalovaného vyplýva, že zbraň bola nájdená v tej časti garáže, ktorú užíva manžel, keď druhú
stranu užíva syn. Prokurátorka k tomu uviedla názor, že ak by s predmetnou zbraňou disponoval syn
obžalovaného a snažil sa túto ukryť, nepochybne by ju neumiestnil do tej časti garáže, ktorú užíva jeho
otec - obžalovaný O. C.. Súčasne prokurátorka uviedla, že obžalovaný o existencii zbrane vedel, a to aj

v prípade, ak ju sám do garáže neumiestnil a túto teda držal bez povolenia ukrytú v garáži. Súčasne však
prokurátorka v odvolaní uviedla, že neexistuje žiadny priamy dôkaz, ale pre uznanie viny obžalovaného
postačujú aj nepriame dôkazy, hoci takéto dokazovanie je náročnejšie a zložitejšie.

V ďalšej časti odvolania prokurátorka vyslovila nesúhlas s procesným postupom súdu prvého stupňa,

keď prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 Tr.por. o tom, že je vinným zo skutku uvedeného
v obžalobe pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák. K tomu prokurátorka uviedla, že
súd prvého stupňa takéto vyhlásenie obžalovaného prijal až po vykonaní dokazovania na hlavnom
pojednávaní dňa 3. augusta 2017, keď po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 30.5.2017
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.por., že sa cíti byť nevinným z oboch

skutkov podaných obžalôb. Podľa názoru prokurátorky (tento aj podrobne odôvodnila) obžalovaný na
hlavnom pojednávaní môže urobiť len jedno vyhlásenie, a preto nie je možné takýto procesný postup
opakovať. Súd prvého stupňa preto nesprávne procesne postupoval, keď umožnil obžalovanému urobiť
druhé vyhlásenie, ktorým zmenil svoje pôvodné vyhlásenie, toto vyhlásenie prijal a nevykonal viac ďalšie
dôkazy, ktorých vykonanie je nevyhnutné za účelom preukázania všetkých skutočností podľa § 119 ods.

1 Tr.por. Prokurátorka tiež uviedla, že obžalovaný požiadal o opakovanie vyhlásenia až pod tlakom
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, keď celé prípravné konanie aj podstatnú časť konania
pred súdom svoju vinu spochybňoval. Prokurátorka navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Tr.por. a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
uviedol, že prokurátor zámerne neuviedol, že garáž je trvale otvorená, nezamyká sa a nie je rozdelená
výlučne na časť obžalovaného a jeho syna. Prokurátor len špekuluje o tom, kde by zbraň umiestnil
obžalovaný a kde jeho syn. Súčasne obhajca vyslovil názor, že zo žiadneho ustanovenia Trestného

poriadku nevyplýva (nie je zakázané), že by obžalovaný nemohol urobiť vyhlásenie o tom, že je vinným v
ktorejkoľvek fáze trestného konania až do skončenia hlavného pojednávania, dokonca aj počas konania
verejného zasadnutia o odvolaní. V tejto súvislosti obhajca poukázal aj na to, že popri gramatickom
výklade existuje napríklad aj významový výklad. Všetky výklady alebo interpretácie právnej normy ale
limitujú ústavné práva, základné práva a princípy trestného konania. Medzi tieto princípy patrí aj to,

že ako obvinený, teda súkromný subjekt práva môže konať všetko, čo mu zákon nezakazuje. Naopak
orgány verejnej moci môžu konať len v rozsahu ustanovenom zákonom. Obhajca navrhol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné strany na svojich písomných návrhoch.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.

1)
K napadnutému výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, uvádza z pohľadu vytýkaných chýb

v dôvodoch odvolania prokurátorky senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým pokiaľ ide o
„dôkaznú núdzu“ vo vzťahu k preukázaniu trestného činu podľa § 294 ods. 2 Tr.zák., ktorú pripustila
prokurátorka aj v dôvodoch odvolania, táto jednak existuje, pričom ale z postupu orgánov činných
v trestnom konaní (a to aj v štádiu pred začatím trestného stíhania) zrejme takáto dôkazná núdza
pretrvávať nemusela. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli tú okolnosť, že orgány činné v trestnom
konaní mali poznatky o existencii „nelegálne držanej zbrane“ ešte predtým (dňa 25.1.2016 - č.l. 1),

než sa táto zbraň pri domovej prehliadke dňa 9.2.2016 našla. Za situácie, kedy prakticky exitoval ako
usvedčujúci len dôkaz v podobe výsledku domovej prehliadky, nič nemalo brániť orgánom činným v
trestnom konaní túto dôkaznú situáciu „posilniť“ vykonaním ďalších dôkazov na základe „poznatkov“,
ktoré už viedli k samotnému začatiu trestného stíhania vo veci (§ 199 ods. 1 Tr.por.) a následnej domovej
prehliadke.

Súčasne senát odvolacieho súdu uvádza, že takúto „dôkaznú núdzu“ v usvedčujúcich dôkazoch
nemožno nahradiť ani skutkovými úvahami v neprospech obžalovaného vyslovenými prokurátorkou,
ktoré sa síce môžu javiť ako logické, avšak súčasne pripúšťajú aj opačné logické skutkové úvahy.
Tak napríklad okolnosti, že obžalovaný je „poľovník“ a ako taký sa jediný z užívateľov nehnuteľnosti,

kde sa našla predmetná zbraň, zaujíma o zbrane, môže svedčiť zároveň aj o tom, že jeho právne
vedomie týkajúce sa „držby“ zbraní je dostatočné k tomu, aby sa v súvislosti so zbraňou nedopustil
protiprávneho konania. V tejto súvislosti je aj logická úvaha svedčiaca v prospech obžalovaného v tom,
že obžalovaný inak sám je legálnym držiteľom viacerých strelných zbraní, a teda načo by mu bola ďalšia
„stará“ nepochybne menej kvalitná zbraň a naviac v protiprávnej držbe.

Rovnako okolnosť, že na predmetnej zbrani neboli zistené upotrebiteľné stopy, môže svedčiť aj o jej
nepoužívaní, pretože obžalovaný ani nevedel, že ju niekto vniesol do predmetnej garáže. To platí o to
viac, ak z niektorých dôkazov vyplýva, že túto zbraň mohol do garáže vniesť ešte otec obžalovaného
(t.č. nebohý).

Ďalšia skutková úvaha v neprospech obžalovaného v tom, že sa zbraň našla v časti garáže užívanej
obžalovaným (druhú stranu má užívať syn obžalovaného), môže vyznieť aj opačne, napríklad v tom
smere, že sa niekto iný chce takto vyhnúť prípadnému podozreniu.

Senát odvolacieho súdu sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že sa nepreukázalo,
že by obžalovaný predmetnú zbraň do garáže sám vniesol. Taktiež sa nepreukázala bez akýchkoľvek
pochybností vedomosť obžalovaného o tom, že sa táto zbraň vo vnútri garáže vôbec nachádza. Preto
odvolaniu prokurátora v tejto časti nevyhovel, čím výrok rozsudku súdu prvého stupňa o oslobodení
spod obžaloby nadobudol právoplatnosť.

2)
K napadnutým odsudzujúcim výrokom o vine a treste v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu
prvého stupňa, senát odvolacieho súdu uvádza, že v tejto časti je odvolanie dôvodné. V tomto smere je
potrebné uviesť, že Trestný poriadok v tretej časti - súdne konanie, v tretej hlave - hlavné pojednávanie,

v druhom diele - začatie hlavného pojednávania, podrobne a veľmi formálne upravuje postup súdu
predtým, než sa na hlavnom pojednávaní vykoná dokazovanie (tretí diel). Medzi ustanovenia upravujúce
začiatok pojednávania patrí aj ustanovenie § 257 Tr.por. upravujúce vyhlásenie obžalovaného. Z
ustanovenia § 257 ods. 1 Tr.por. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, v ktorom štádiu hlavného
pojednávania - jeho začiatku, je povinný predseda senátu umožniť obžalovanému urobiť vyhlásenie.

Toto štádium je bezprostredne po prednesení obžaloby, pretože vyhlásenie obžalovaného sa výslovne
vzťahuje práve na prednesenú obžalobu. Vyplýva to aj z ustanovenia § 257 ods. 8 Tr.por., podľa ktorého
následný rozsah vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je prakticky priamo závislý od
obsahu vyhlásenia a následného rozhodnutia (či nerozhodnutia) súdu o vyhlásení obžalovaného.Súd prvého stupňa síce prakticky nemôže zakázať obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm.b/,c/,resp.ods.4Tr.por.vneskoršomštádiukonaniapredsúdom(tuobhajcasprávnevovyjadrení

uviedol, že obvinený môže robiť „všetko“, čo nemá zakázané). Na druhej strane ale súd môže s právnymi
účinkami uvedenými v § 257 ods. 8 Tr.por. prijať vyhlásenie obžalovaného (nevykonanie dokazovania)
len vtedy, ak obžalovaný urobil vyhlásenie hneď po podaní obžaloby (štátny orgán, vrátane súdu môže
postupovať len tak, ako mu to zákon dovoľuje). Za takéto neskoršie vyhlásenie o vine môže byť (ale
nemusí)súdomprihliadnutéažprirozhodovaníopoľahčujúcichokolnostiachvovzťahukvýrokuotreste.

Okrem štádia hlavného pojednávania, kedy s príslušnými právnymi účinkami môže dať obžalovaný
vyhlásenie, z obsahu ustanovenia § 257 Tr.por. zároveň vyplýva, že k jednému skutku uvedenému
v obžalobe môže dať obžalovaný len jedno z dvoch druhov vzájomne nezameniteľných vyhlásení
(obžalovaný však pritom žiadne vyhlásenie ani nemusí urobiť). Prvým druhom je vyhlásenie o nevine -
§ 257 ods. 1 písm. a/ Tr.por. Druhým druhom je vyhlásenie o vine“ - § 257 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 4

Tr.por. Takýto druhý druh vyhlásenia je dokonca neodvolateľný - § 257 ods. 5 Tr.por.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne procesne postupoval, keď po tom,
čo obžalovaný po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku
uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. a/ Tr.por.), na ďalšom odročenom hlavnom pojednávaní po

vykonaní podstatnej časti dokazovania prijal podľa § 257 ods. 7 Tr.por. ďalšie vyhlásenie obžalovaného
o tom, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe s účinkami, že k tomuto skutku ďalej nevykonával
dokazovanie a urobil odsudzujúci výrok o vine a treste.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 Tr.por. zrušil odsudzujúce

výroky o vine a treste, pretože týmto výrokom predchádzala podstatná chyba konania, tým že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd
vyššie uvedené procesné pochybenie nemohol sám napraviť, vrátil vec v tejto časti podľa § 322 ods. 1
Tr.por. súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vyššie uvedené
„druhé“ vyhlásenie obžalovaného pritom nemá žiadny vplyv na potrebu vykonania úplného dokazovania

v tejto veci.

Súčasne je senát odvolacieho súdu toho právneho názoru, že predmetné vyhlásenie nenapĺňa ani znaky
poľahčujúcej okolnosti podľa§ 36 písm. n/ Tr.zák. (napomáhanie). Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. (priznanie), tu podľa názoru senátu odvolacieho súdu absentuje zákonný

znak úprimného oľutovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.