Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223252
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114223252.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. N., D.. XX.XX.XXXX, N. O.. M. XX, Š., X/ F. Š., D.. X.XX.XXXX, N.
A. XX, A., zastúpenému JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou so sídlom v Prešove, Weberova 2,

o zaplatenie 398,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
16C/313/2014-183 z 26.7.2017,takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu 398,40 eur s prísl.. Vyslovil, že žalobca má voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca vzal žalobu podaním z 22.10.2015 čiastočne späť v sume
527,28 eur (po zohľadnení príslušenstva pohľadávky), nakoľko zo strany žalovaných došlo k úhradám

12.11.2014 vo výške 20,88 eur a 11.11.2014 vo výške 506,40 eur. Uhradená suma bola započítaná na
istinu a úrok z omeškania. Zostala nezaplatená suma 40,53 eur, pričom podaním z 9.6.2017 vzal žalobca
žalobu späť aj v zostávajúcej časti nezaplateného úroku z omeškania vo výške 40,53 eur.

3. Žalovaní 1/ a 2/ nevyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby.

4. Preto postupom podľa § 145 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konanie v prejednávanej veci zastavil.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

5. Totiž k zastaveniu konania v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 527,28 eur došlo z dôvodu
správania sa žalovaných, ktorí uvedenú sumu uhradili žalobcovi a z toho dôvodu žalobca vzal späť
žalobu v uvedenej časti. Zastavenie konania v časti príslušenstva vo výške 40,53 eur procesne zavinil

žalobca, ktorý netrval na zaplatení príslušenstva pohľadávky - úroku z omeškania. V závislosti od toho
ustálil súd prvej inštancie po zvážení procesného zavinenia na zastavení konania v prejednávanej veci,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, pretože bol v 93 % predmetu konania
úspešný a v 7 % neúspešný v dôsledku späťvzatia žaloby. Pokiaľ sa žalovaný 2/ dovolával použitia §
257 CSP, t.j. nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, poukázal súd prvej inštancie
na to, že dôvody v tomto smere nijako nekonkretizoval.6. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 2/, a to len proti výroku o jeho povinnosti
nahradiť trovy konania žalobcu, pričom navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, alebo náhradu trov konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným 2/ sporovým stranám nepriznal.

7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením §

365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že žalobca zaslal žalovanému 2/ niekoľko listov s označením pokus o zmier, kde
mu oznamoval, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť určitú sumu a oznámil mu číslo účtu. V prvom liste

z 22.8.2013 žalobca oznámil žalovanému 2/, že má zaplatiť spolu sumu 2.914,74 eur a v druhom
liste z 8.8.2014 oznámil, že má zaplatiť sumu 3.108,13 eur. Žalovaný 2/ sa v právnej problematike
nevyznal, pričom spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. mu nič nehovorila, musel navštíviť advokáta a
požiadať o právnu pomoc. Z listu z 22.8.2013 nebolo vôbec jasné, na základe čoho žalobca vymáha
pohľadávku od žalovaného 2/. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ zaslala žalobcovi list so žiadosťou o

preukázanie týchto skutočností. Na základe tohto listu žalobca zaslal žalovanému 2/ listinu preukazujúcu
postúpenie pohľadávky od Z. Z., V..Z.., plnomocenstvo a zmluvu o splátkovom kalendári medzi
pôvodným veriteľom a pôvodným dlžníkom. Tieto skutočnosti však nijako nepreukazovali oprávnenosť
výšky vymáhanej pohľadávky v sume 3.108,13 eur, či vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Žalovaný
2/ preto zaslal prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovi list z 2.12.2013, kde uviedol, že sa

nebráni zaplateniu dlhu, avšak chcel vedieť oprávnenosť jeho výšky. Na tento list však žalobca nijako
nereagoval a neskôr zaslal žalovanému 2/ ďalší list z 8.8.2014. Tento list však taktiež nič nepreukazoval
a žalobca žiadal zaplatiť sumu 3.108,13 eur, preto žalovaný 2/ listom z 15.8.2014 žiadal preukázanie
relevantných skutočností. V konaní si však žalobca uplatnil oveľa menej, ako pôvodne žiadal svojimi
výzvami od žalovaného 2/. Ak by sa žalovaný 2/ neinformoval u právneho zástupcu a uveril by

zavádzajúcemu listu žalobcu, zaplatil by oveľa viac, ako bol povinný. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
svojím neserióznym prístupom a nedostatočnými dokladovaním vymáhanej pohľadávky zavinil vznik
trov na strane žalovaného 2/, ako aj vznik svojich vlastných trov. Preto sú splnené všetky podmienky na
aplikáciu § 257 CSP v podobe nepriznania náhrady trov konania sporovým stranám, alebo pre aplikáciu
§ 256 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

9. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v prejednávanej veci v
otázke náhrady trov konania a neprihliadol na správanie žalovaného 2/. Dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa sú aj tie, že žalovaný 2/ bol len ručiteľom predmetného záväzku, pričom práve on aj časť sumy

zaplatil. Žalovaný 2/ poukazoval na to, že žaloba nie je oprávnená z dôvodu, že nedošlo k platnému
postúpeniu predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Nebol totiž naplnený §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. predpoklad doručenia písomnej výzvy klientovi banky
po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku. Žalovaný 2/ sa takto oprávnene domnieval, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pričom konajúci

súd mal už od začiatku konania žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

10. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj to, že súd prvej inštancie procesne pochybil a odňal
žalovanému 2/ právo konať pred súdom, keď uznesením č.k. 16C/313/2014-139 z 15.4.2016 zastavil
konanie na základe tvrdenia, že žalovaný 2/ k čiastočnému späťvzatiu nevyjadril. Skutočnosť však

bola opačná, pretože žalovaný 2/ sa k predmetnému návrhu na čiastočné spävzatie zo strany žalobcu
relevantne vyjadril listom z 10.2.2016.

11. Žalovaný 2/ reagoval týmto podaním, kde jasne popísal a odôvodnil svoje stanovisko k veci. Uviedol,
že považuje celý nárok žalobcu za nezákonný a v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa. Žiadal, aby

konajúci súd žalobu zamietol a priznal žalovanému 2/ trovy konania. Nie je pravdou, že by v predmetnej
výzve zo strany súdu bola pripojená nejaká doložka v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. o tom, že ak sa
účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Žalovaný 2/ považoval
hodnotenie súdu v tomto smere za nezákonné, keďže doložku, na ktorú sa odvoláva a o ktorú opierasvoje rozhodnutie, k svojej výzve nikdy nepripojil. Je nepochopiteľné, že súd sa tvrdením žalovaného 2/
nezaoberal a konštatoval, že žalovaný sa k späťvzatiu nevyjadril. Na tieto okolnosti by mal súd v rámci
spravodlivého procesu prihliadať pri svojom rozhodovaní o trovách konania, keďže tieto trovy zavinil

žalobca v celom rozsahu.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

13. V doplňujúcom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrval žalovaný 2/ na svojich

doterajších stanoviskách.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.

15. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného 2/, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok

napadnutéhouzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmbolorozhodnutéotrováchkonaniavovzťahumedzi
žalobcom a žalovaným 2/, a preto ostatné výroky napadnutého uznesenia, ktoré odvolaním žalovaného
2/ napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§
367 ods. 2 CSP).

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
2/ vzal do úvahy potrebné okolnosti rozhodujúce pre správne rozhodnutie, tieto náležite vyhodnotil a
vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych úvahách a zisteniach súdu prvej inštancie nič sa
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie v tejto otázke.

17. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

18. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256
ods. 1 CSP).

19. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).

20. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257

CSP).

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v otázke náhrady trov konania správne postupoval podľa §
256 ods. 1 CSP a po zohľadnení procesného zavinenia sporových strán na zastavení konania vyhodnotil
pomer tohto zavinenia (svojím spôsobom úspech, či neúspech v konaní) tak, ako je to uvedené v

odôvodnení jeho rozhodnutia, t.j. že žalovaný 2/ svojím konaním zavinil zastavenie konania v rozsahu
93 % predmetu konania a žalobca svojím späťvzatím žaloby v rozsahu 7 % predmetu konania, preto
má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, ako je to uvedené v napadnutom výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22.Ktomutozastaveniukonaniadošlozdôvodov,ktorésúdprvejinštanciepopísalvosvojomrozhodnutí
a ktoré spočívajú v tom, že žalovaný 2/ uhradil (na dvakrát) sumu 527,28 eur, o čom sú pripojené
doklady v spise. Za týchto okolností podaním z 9.6.2017 žalobca vzal späť žalobu v zostávajúcej časti,
t.j. v rozsahu 40,53 eur a v tejto časti on zavinil zastavenie konania, čím bola daná vyššie uvedená
percentuálna miera pomeru procesného zavinenia týchto sporových strán na zastavení konania a

výslednosť rozsahu, v ktorom má žalobca nárok na náhradu trov konania voči obom žalovaným, t.j.
žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako ručiteľovi predmetného dlhu.

23. Okolnosti uvádzané v odvolaní žalovaného 2/, t.j. jeho odvolacie námietky nie sú právne významné
a nemôžu privodiť iné rozhodnutie o trovách konania než ho urobil súd prvej inštancie.

24. Okolnosti, ktoré sa diali pred začatím konania (písomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným
2/) nie sú pre otázku náhrady trov konania rozhodujúce, pretože takouto rozhodujúcou okolnosťou je
žaloba podaná 22.8.2014 na súd prvej inštancie, v ktorej bola jasne deklarovaná požiadavka žalobcu,aby žalovaný 1/ a 2/ zaplatili žalobcovi 398,40 eur s prísl.. Ako bolo vyššie naznačené žalovaný 2/ zaplatil
celkovú sumu 527,28 eur (po zohľadnení príslušenstva pohľadávky), a preto argumentácia týkajúca sa
neúčinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa (Z. Z., V..Z..) na žalobcu nie je

právne významná. Totiž po späťvzatí žaloby v dôsledku úhrady dlhu zo strany žalovaného subjektu súd
pochopiteľne neskúma pôvodnú vecnú správnosť uplatneného nároku, či jeho dôvodnosť, ale správanie
sažalovanejstrany,t.j.vdanomprípadežalovaného2/,ktorýpostupovaltak,akobolovyššienaznačené.

25. V tomto kontexte nie sú právne významné ani námietky, že k pôvodnému zastaveniu konania, t.j.

pokiaľ ide o sumu 528,28 eur (uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 16C/313/2014-139 z 15.4.2016) sa v
skutočnosti žalovaný 2/ vyjadril, že tvrdenia súdu prvej inštancie sú v tomto smere nesprávne (tvrdenie
o nevyjadrení sa žalovaného 2/), ako aj okolnosť, že súd nepripojil doložku v zmysle § 101 O.s.p.
(platného a účinného v čase tohto rozhodovania súdu prvej inštancie) o domnienke platnej v prípade
nevyjadrenia sa účastníka konania. Táto argumentácia nie je právne významná, pretože uznesenie č.k.
16C/313/2014-139 z 15.4.2016 nadobudlo právoplatnosť 9.6.2016.

26. Ako však bolo vyššie naznačené, táto argumentácia nemôže priniesť iné rozhodnutie o trovách
konaniapokiaľsúdskúmaprocesnézavineniesporovejstranynazastaveníkonania,t.j.vdanomprípade
zaplatenie podstatnej časti uplatňovaných nárokov žalovaným 2/.

27. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že ostatné okolnosti, ktoré sa udiali pred začatím konania, vrátane
údajnej nesprávnej informácie žalovaného 2/ o skutočnej výške dlhu, nie sú dôvodmi, ktoré by spĺňali
kritérium výnimočnosti a mali hodnotu byť posudzované osobitným zreteľom, t.j. že by boli spôsobilé
privodiť rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 257 CSP.

28. Totiž samotný žalovaný 2/ poukazuje na to, že v konečnom dôsledku bol na základe písomnej
komunikácie so žalobcom informovaný o postúpení pohľadávky, na základe toho je nepochybné, že si
bol vedomý svojho ručiteľského záväzku (pričom okolnosť, že žalovaný 2/ bol v prejednávanom prípade
„len“ ručiteľom nie je okolnosťou zakladajúcou možnosť aplikácie § 257 CSP v otázke náhrady trov
konania) a výška uplatňovanej sumy (nech boli akékoľvek informácie v písomnej komunikácii sporových

strán) bola v konečnom dôsledku riadne zadefinovaná v petite žaloby, čo je rozhodujúce.

29. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke náhrady trov konania vecne správne
a ako také ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému 2/, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).